Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-167-2026.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/167/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Staislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX v Banskej Štiavnici, v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 15. septembra 2026, sp. zn. 108PP/45 /2026, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.10.2026 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol ( ,,citácia“) : ,, Podľa § 66 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, sa návrh A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX v C. D., trvale bytom C. X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu:
- rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B4-2T/53/2022 zo 16. októbra 2023, právoplatným 16. októbra 2023,
- rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B1-8T/48/2022 zo 6. apríla 2023, právoplatným 6. apríla 2023,
- rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/66/2018 z 21. januára 2019, právoplatným 21. januára 2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/66/2018 z 23. marca 2022 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/38/2022 z 11. mája 2022, z a m i et a“ .
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia (č.l.39-44 spisu) podrobne rozviedol obsah vykonaných dôkazov a právne úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o nesplnení materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. Vychádzal najmä z hodnotenia odsúdeného ústavom, zo skráteného výpisu klienta, z odpisu registra trestov, z pripojených súdnych rozhodnutí, z výpovede odsúdeného a z predloženého prísľubu zamestnania. Konštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku vykonania zákonom určenej časti trestov, avšak počas výkonu trestu nepreukázal dostatočné polepšenie. Súčasne nezistil dostatočný podklad pre dôvodné očakávanie, že po prepustení povedie riadny život. Pri tomto závere prihliadol na priebeh výkonu trestu, iba čiastočné plnenie cieľov programu zaobchádzania, nepriaznivú resocializačnú prognózu, vysoké riziko recidívy a predchádzajúce zlyhanie odsúdeného v skúšobnej dobe podmie- nečného odsúdenia. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť ( č.l. 38 spisu), ktorú bližšie do neverejného zasadnutia krajského súdu neodôvodnil. Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l.38 spisu). Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti preskúmal správnosť napadnutého výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Absencia konkrétnych sťažnostných námietok nebránila vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia a nebola samostatným dôvodom zamietnutia sťažnosti. Krajský súd vykonal prieskum v zákonom ustanovenom rozsahu a nezistil také pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie návrhu a v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne uviedol rozhodujúce skutkové zistenia aj úvahy týkajúce sa splnenia zákonných podmienok. Krajský súd si osvojil jeho rozhodujúce závery o nesplnení materiálnych podmienok podmienečného prepustenia a v tomto rozsahu na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Ich úplná reprodukcia by bola nadbytočná. Na zdôraznenie správnosti výsledku rozhodnutia a spresnenie jeho dôvodov uvádza nasledujúce skutočnosti. Podľa § 66 ods. 1 (1) Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami. Podľa § 66 ods.2) Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 66 ods.3)Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2. Podmienečné prepustenie umožňuje návrat odsúdeného na slobodu pred úplným vykonaním trestu, pokiaľ dosiahnutý stupeň jeho nápravy a ostatné okolnosti prípadu poskytujú dostatočný podklad pre záver, že ďalšie pôsobenie na jeho osobu možno zabezpečiť aj mimo ústavu. Nejde o automatickú odmenu za dobré správanie alebo za vykonanie určitej časti trestu. Vyhovenie návrhu predpokladá súčasné splnenie formálnej podmienky a oboch materiálnych podmienok. Ich posúdenie musí vychádzať z individuálneho zhodnotenia osoby odsúdeného, celého priebehu výkonu trestu a okolností významných pre jeho budúce správanie na slobode. V prejednávanej veci nie je splnenie formálnej podmienky sporné. Krajský súd preto sústredil pozornosť na posúdenie, či odsúdený počas výkonu trestu preukázal polepšenie a či možno dôvodne očakávať, že po prepustení povedie riadny život. K prvej materiálnej podmienke – preukázaniu polepšenia počas výkonu trestu Polepšenie treba posudzovať podľa celkového vývoja správania odsúdeného, plnenia pracovných aj ostatných povinností a jeho prístupu k programu zaobchá-dzania. Rozhodujúce je, či zistené pozitívne prejavy umožňujú usudzovať na dostatočne ustálenú zmenu správania a postojov, ktorá presahuje samotné prispôsobenie sa režimu výkonu trestu. Krajský súd v prospech odsúdeného zohľadnil štyri disciplinárne odmeny, kladne hodnotenú pracovnú morálku, zodpovedný prístup k prideleným činnostiam, predchádzajúce zastávanie funkcií na oddiele, účasť na záujmových aktivitách a nekonfliktné správanie. Prihliadol aj na skutočnosť, že bol zaradený na nestráženom pracovisku mimo ústavu s dohľadom a z pracovného zaradenia bol vyradený z organizačných dôvodov. Aktuálnu nezamestnanosť vo výkone trestu mu preto nemožno pričítať na ťarchu. Rovnako počet odmien ani ich udelenie za rovnaký okruh činností samy osebe nevylučujú preukázanie polepšenia. Zákon neustanovuje požadovaný počet alebo druh disciplinárnych odmien. Ani neabsolvovanie rekvalifikačného kurzu nemožno hodnotiť v neprospech odsúdeného bez posúdenia dostupnosti a možnosti účasti na takomto vzdelávaní. Uvedené pozitívne skutočnosti však treba vyhodnotiť v spojení s ostatnými poznatkami. Správanie odsúdeného nebolo počas celého výkonu trestu na požadovanej úrovni. Popri menej závažnom porušení
režimu bolo zaznamenané aj užitie jemu nepredpísaného lieku, za ktoré mu bol uložený disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu na päť dní. Zahladenie disciplinárneho trestu treba rešpektovať; odsúdeného preto nemožno hodnotiť tak, akoby mal naďalej evidovaný disciplinárny trest. Samotné konkrétne správanie opísané v hodnotení ústavu však zostáva súčasťou poznatkov o priebehu výkonu trestu a možno ho posudzovať vo vzájomnej súvislosti s následným vývojom. Jednotlivé porušenie pritom samo osebe nevylučuje neskoršie polepšenie. V danom prípade však k nemu pristupuje záver ústavu, že odsúdený stanovené ciele programu zaobchádzania plní iba čiastočne. Práve tento poznatok v spojení s celkovým priebehom výkonu trestu neumožňuje aktuálne pozitívne prejavy hodnotiť ako dostatočne zavŕšený a ustálený proces polepšenia. Krajský súd zohľadnil, že ústav označil postoj odsúdeného k trestnej činnosti za kritický. Tento priaznivý poznatok neopomína. Vyjadrenia odsúdeného na verejnom zasadnutí však prevažne poukazovali na nepriaznivé životné okolnosti a vplyv prostredia. Obdobne disciplinárne previnenie vysvetľoval ako konanie, ktorého sa dopustil viac-menej nevedomky. Tieto vysvetlenia treba hodnotiť spolu s jeho praktickým prístupom k plneniu povinností; samotné deklarovanie kritického postoja nenahrádza preukázanie zmeny správania. Krajský súd preto napriek zaznamenaným pozitívnym výsledkom zhodne s okresným súdom uzatvára, že prvá materiálna podmienka doposiaľ nebola dostatočne preukázaná. Tento záver nevychádza z požiadavky bezchybného správania alebo určitého počtu odmien, ale z hodnotenia celého priebehu výkonu trestu a zatiaľ iba čiastočného napĺňania cieľov programu zaobchádzania. K druhej materiálnej podmienke – očakávaniu vedenia riadneho života na slobode Druhá materiálna podmienka nadväzuje na dosiahnutý stupeň polepšenia, vyžaduje však aj samostatné posúdenie okolností významných pre správanie odsúdeného po prepustení. Do úvahy treba vziať najmä predchádzajúci spôsob života, povahu trestnej činnosti, účinok skoršieho odsúdenia, sociálne zázemie a konkrétne možnosti začlenenia do života na slobode. Význam predchádzajúceho života vrátane skorších odsúdení pri hodnotení tejto podmienky vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Urtost 2/2016 zo 7. apríla 2016, publikovaného pod číslom R 5/2017. Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2017. V prípade odsúdeného nejde iba o mechanický poukaz na počet záznamov v registri trestov. Jedno zo skorších rozhodnutí bolo dotknuté uložením súhrnného trestu, preto samotný počet evidovaných záznamov nemožno stotožňovať s počtom samostatných neúspešných výchovných pôsobení. Rozhodujúca je konkrétna skutočnosť, že odsúdenému bola za násilnú trestnú činnosť poskytnutá možnosť nápravy bez priameho výkonu trestu, a to podmienečným odsúdením s probačným dohľadom. Túto možnosť nevyužil a počas skúšobnej doby sa opakovane dopúšťal ďalšej úmyselnej, prevažne majetkovej trestnej činnosti. Výsledkom bolo nariadenie výkonu pôvodne podmienečne odloženého trestu. Krajský súd rešpektuje, že odsúdený je vo výkone trestu prvýkrát. Táto okolnosť však nemení skutočnosť, že vykonáva viacero postupne uložených trestov a že skoršie odsúdenie spojené s dohľadom nezabránilo opakovaniu trestnej činnosti. Nejde teda o hodnotenie zlyhania po predchádzajúcom podmienečnom prepustení, ale o nepriaznivú skúsenosť s jeho správaním počas podmienečného odsúdenia. V súlade s § 66 odsek 2 Trestného zákona krajský súd prihliadol aj na povahu spáchaných trestných činov a na zaradenie odsúdeného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Toto zaradenie, ako aj predchádzajúce pracovné pôsobenie na nestráženom pracovisku mimo ústavu, predstavujú okolnosti významné pre hodnotenie jeho fungovania v menej obmedzujúcom režime. Samy osebe však nepreukazujú schopnosť viesť riadny život bez kontroly spojenej s výkonom trestu. V prospech odsúdeného krajský súd zohľadnil zachované rodinné kontakty, deklarovanú možnosť bývania u matky a predložený prísľub zamestnania. Ide o konkrétne predpoklady sociálneho a pracovného začlenenia, ktoré môžu znižovať riziko opakovania majetkovej trestnej činnosti. Ich existencia však musí byť hodnotená spolu s dosiahnutým stupňom nápravy a poznatkami o riziku recidívy. Podľa hodnotenia CRA je resocializačná prognóza nepriaznivá a riziko recidívy vysoké. Takýto odborný záver nie je automatickou prekážkou podmienečného prepustenia a nezbavuje súd povinnosti individuálneho posúdenia. V tejto veci však korešponduje s opakovaným páchaním úmyselnej trestnej činnosti počas podmie-nečného odsúdenia a s iba čiastočným plnením cieľov programu zaobchádzania. Nebol opomenutý ani záver ústavu odporúčajúci podmienečné prepustenie za súčasného uloženia probačného dohľadu. Odporúčanie je významným podkladom, súd však musí posudzovať celý obsah
hodnotenia. Priaznivé odporúčanie samo osebe neodstraňuje nepriaznivé poznatky uvedené v tej istej správe. V súhrne doterajšieho priebehu výkonu trestu, predchádzajúceho zlyhania na slobode a vysokého rizika recidívy preto krajský súd zatiaľ nezistil dostatočný podklad pre dôvodné očakávanie vedenia riadneho života. Na takýto záver sa nevyžaduje absolútna istota budúceho správania, musí však byť založený na dostatočne presvedčivých konkrétnych okolnostiach. Tie v súčasnosti neprevažujú nad zistenými rizikovými faktormi. Ani možnosť uloženia probačného dohľadu a ďalších povinností nenahrádza splnenie materiálnych podmienok. Vzhľadom na predchádzajúce nerešpektovanie podmienok podmienečného odsúdenia a doposiaľ dosiahnutý stupeň nápravy nie je dostatočne podložené očakávanie, že tieto opatrenia už zabezpečia vedenie riadneho života na slobode. Krajský súd preto nepovažuje za splnenú ani druhú materiálnu podmienku. Zamietnutie návrhu nevylučuje podmienečné prepustenie odsúdeného v budúcnosti. Pre ďalšie posúdenie bude významné, aby pokračoval v pozitívnom vývoji správania, dôsledne rešpektoval pravidlá výkonu trestu, zdržal sa užívania jemu nepredpísaných liekov a aktívne spolupracoval pri plnení všetkých cieľov programu zaobchádzania. Je žiaduce, aby si zachoval zodpovedný prístup k práci a prideleným činnostiam a podľa reálnych možností využíval aktivity zamerané na rozvoj pracovných a sociálnych schopností. Rozhodujúce nebude získanie určitého počtu odmien, ale trvalosť pozitívnej zmeny a konkrétne výsledky pri prekonávaní faktorov, ktoré sa podieľali na jeho trestnej činnosti. Vo vzťahu k životu po prepustení bude potrebné nadviazať na už deklarované bývanie a prísľub zamestnania a vytvoriť reálny plán, ako zvládať nepriaznivé životné situácie zákonným spôsobom a vyhnúť sa prostrediu, ktoré sám označil za rizikové. Takéto okolnosti nepredstavujú ďalšie zákonné podmienky ani záruku budúceho vyhovenia návrhu, môžu však významne podporiť priaznivé hodnotenie oboch materiálnych podmienok. V súhrne krajský súd uzatvára, že napriek splneniu formálnej podmienky a existencii viacerých pozitívnych poznatkov odsúdený doposiaľ nepreukázal dostatočne ustálené polepšenie a nebol vytvorený dostatočný podklad pre dôvodné očakávanie vedenia riadneho života po prepustení. Záver okresného súdu o zamietnutí návrhu je preto vecne správny. Keďže krajský súd nezistil dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.