Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 622/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , narodenej , a maloletých sťažovateliek , narodenej , a , narodenej , , zastúpených matkou , spoločne zastúpených JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 24. júla 2026 a konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateliek a skutkový stav

1. Sťažovateľky sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. októbra 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením krajského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Maloleté sťažovateľky sa tiež domáhajú vyslovenia porušenia svojho práva na slobodu pohybu podľa a práva nebyť podrobený neľudskému zaobchádzaniu podľa dohovoru a podľa Dohovoru o právach dieťaťa. Z obsahu ústavnej sťažnosti (mimo navrhovaného petitu) vyplýva, že maloleté sťažovateľky namietajú aj porušenie svojho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa dohovoru a práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života podľa . Sťažovateľky požadujú zrušenie napadnutého uznesenia, vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom.

2. Maloleté sťažovateľky sú deťmi občana Spojených štátov amerických a (štátnej občianky Slovenskej republiky). Maloletá sa narodila v Dubaji a od jej štyroch mesiacov žila a bývala s matkou a otcom v štáte Florida (USA). Maloletá sa narodila v USA, kde nepretržite žila od narodenia spolu s rodičmi až do jej neoprávneného premiestnenia matkou. Obe maloleté deti majú americké aj slovenské štátne občianstvo.

3. V rámci konania o rozvod manželstva rodičia uzavreli v roku 2021 predbežnú dohodu o riešení dočasných záležitostí, ktorej súčasťou bol aj dočasný plán o spoločnom využívaní času s maloletými deťmi, pričom matka ostala bývať s deťmi v ich rodinnom dome a otec sa odsťahoval na iné miesto. Keď sa otec 7. septembra 2021 dostavil do bydliska matky na účel realizácie kontaktu s maloletými deťmi, zistil, že dom je prázdny a matka mu následne oznámila, že odišla s maloletými deťmi na Slovensko. Na základe týchto udalostí príslušný súd vo Floride vydal 24. septembra 2021 príkaz na prevzatie maloletých detí, na základe ktorého sú dotknuté orgány oprávnené prevziať maloleté deti od akejkoľvek osoby, ktorá ich zadržiava, a odovzdať ich do starostlivosti otca, ktorý privedie deti na Floridu. Matke uložil povinnosť bezodkladne navrátiť maloleté deti na Floridu.

4. Keďže matka uvedený príkaz nerešpektovala, súd vydal 14. marca 2022 konečné rozhodnutie o rozvode manželstva, s ktorým spojil aj úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Súčasťou rozhodnutia bol aj rodičovský plán, podľa ktorého je v najlepšom záujme maloletých detí, aby výlučnú zodpovednosť a rozhodnutie o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletých detí mal otec.

5. Návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) 4. júla 2022 sa otec domáhal nariadenia návratu oboch maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu – USA.

6. Okresný súd návrhu otca vyhovel a uznesením (v poradí druhým) č. k. -1208 z 13. decembra 2023 nariadil návrat oboch maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu – štátu Florida, USA, a matke nariadil zabezpečiť návrat detí v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Určil, že ak si matka svoju povinnosť nesplní a maloleté deti do krajiny ich obvyklého pobytu nevráti, otec je oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloleté deti na tento účel prevziať. Súčasne v prípade navrátenia maloletých do krajiny ich obvyklého pobytu spolu s matkou uložil otcovi povinnosť poskytnúť primerané záruky na účel zabezpečenia návratu detí do USA, a to konkrétne:

− umožniť matke sprevádzať maloleté deti do krajiny ich obvyklého pobytu a znášať všetky

cestovné náklady spojené s ich návratom;

− po dobu 6 mesiacov od návratu maloletých detí zabezpečiť bývanie pre matku a maloleté deti

v samostatne plne zariadenom apartmáne a po uvedenú dobu uhrádzať nájomné a náklady spojené s užívaním bytu;

− poskytovať matke finančnú podporu najmenej 900 dolárov mesačne po dobu minimálne

6 mesiacov od návratu;

− zabezpečiť potreby, stravu a dopravu pre matku a maloleté deti po dobu minimálne 6 mesiacov

od návratu;

− uhrádzať matke zdravotné poistenie minimálne po dobu 6 mesiacov od návratu;

− dodržať svoj záväzok nevymáhať od matky výživné na maloleté deti;

− zabezpečiť bezodkladne po návrate maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu

psychologickú terapiu a poradenstvo pre maloleté deti u miestnych odborníkov na duševné zdravie a dodržiavať odporúčania týchto odborníkov;

− zapojiť matku do života maloletých detí po návrate do krajiny ich obvyklého pobytu v zmysle

náhradného dočasného rodičovského plánu z 24. júla 2023 a byť nápomocný matke pri riešení akýchkoľvek ďalších potrieb.

7. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. z 12. februára 2025 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. zo 14. augusta 2025.

8. Na okresnom súde prebieha v súčasnosti konanie o výkon rozhodnutia o návrate maloletých sťažovateliek do USA pod sp. zn. . Uznesením z 11. júna 2025 bol nariadený výkon rozhodnutia. Následne však bol výkon rozhodnutia uznesením okresného súdu z 3. októbra 2025 odložený.

9. Uznesením sp. zn. z 20. mája 2025 súd nariadil vhodné opatrenie, keď uložil sťažovateľke (matke maloletých detí) povinnosť zabezpečiť realizáciu audiovizuálneho kontaktu maloletých sťažovateliek s ich otcom prostredníctvom aplikácie WhatsApp, a to každý pondelok, stredu a sobotu v kalendárnom týždni v čase od 16.30 h do 17.00 h slovenského času. Toto uznesenie má trvať až do času návratu maloletých sťažovateliek do USA. Audiovizuálny styk sa nikdy nerealizoval.

10. Dňa 4. marca 2026 podala matka návrh na zrušenie primeraného opatrenia z dôvodu, že potom, keď došlo k dekompenzácii maloletých sťažovateliek a ich kritický zdravotný (predovšetkým psychický) stav vyžadoval intenzívnu sanáciu, nebol akýkoľvek audiovizuálny kontakt maloletých detí s otcom realizovateľný, pretože by mal potenciál tento ich stav zhoršiť.

11. Uznesením okresného súdu sp. zn. zo 6. mája 2026 bol návrh matky zamietnutý. Súd nespochybnil skutočnosť, že aktuálny zdravotný stav maloletých sťažovateliek nie je dobrý. Práve s ohľadom na túto skutočnosť bol odložený výkon súdneho rozhodnutia o navrátení maloletých detí do USA. Poukázal však na to, že posledný kontakt otca s maloletými deťmi bol 14. júna 2025, keď matka zorganizovala „dobrovoľné“ odovzdanie maloletých sťažovateliek otcovi (odovzdať deti sa napokon nepodarilo, pozn.). Od toho času nie sú deti v žiadnom kontakte so svojím otcom. Matka podľa súdu zlyhala nielen v prípade detí na návrat do USA, ale nie je schopná pripraviť deti ani na audiovizuálnu komunikáciu s vlastným otcom. Z predložených psychologických správ podľa súdu nevyplýva, že by boli maloleté sťažovateľky aktívne pripravované na obnovenie vzťahu s otcom, odborníci vychádzajú len zo vstupných informácií poskytnutých matkou a sanujú aktuálny zdravotný stav maloletých sťažovateliek. Nestotožnil sa tak so správami Súkromného centra poradenstva a prevencie Lučenec, ktoré označujú audiovizuálnu komunikáciu detí s otcom ako hrozbu. Zo správ navyše nevyplýva, že by príčinou zdravotných ťažkostí bola samotná existencia audiovizuálneho kontaktu. Nariadené vhodné opatrenie predstavuje najmiernejší spôsob udržiavania rodičovského vzťahu, ktorý nevyžaduje fyzickú prítomnosť maloletých detí v prostredí otca ani odlúčenie od matky. Takýto kontakt zároveň umožňuje v prípade potreby aj jeho prípadné prerušenie. Zachovanie tejto formy komunikácie preto považuje za primerané a v súlade s najlepším záujmom maloletých sťažovateliek.

12. Krajský súd napadnutým uznesením prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zdôraznil, že v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať vecnú správnosť pôvodného uznesenia o jeho nariadení, ale musí sa zaoberať len otázkou, či po vydaní uznesenia odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Krajský súd zdôraznil, že počas súdneho konania o návrate detí audiovizuálne hovory riadne prebiehali. Ustali až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci návratového konania. Zdravotné problémy

detí podľa súdu súvisia najmä s navrátením detí do USA a so situáciou, ktorú vyvoláva odmietavý postoj matky. Predložené lekárske správy podľa súdu len dokumentujú vývoj zdravotného stavu detí, no nepreukazujú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie nariadeného vhodného opatrenia. Zrušením kontaktu by súd legitimizoval protiprávne konanie matky a prehlboval odcudzenie maloletí detí od otca.

II. Argumentácia sťažovateliek

13. Sťažovateľky namietajú nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podľa nich nemožno zistiť, ako sa súd vysporiadal s ich argumentmi, osvedčenými predloženými správami z terapií, pedopsychiatričky a prepúšťacími správami z hospitalizácií maloletých sťažovateliek. Podľa ich názoru z nich jednoznačne vyplýva, že psychický stav maloletých sťažovateliek a s ním spojený somatický nepriaznivý zdravotný stav neumožňuje realizovať kontakt bez toho, aby maloleté sťažovateľky nereagovali na takéto situácie dekompenzáciou. Súd spochybnil závery odborníkov a nahradil ich vlastnými odbornými závermi, na ktoré nie je zjavne odborne disponovaný. Maloleté sťažovateľky sú dlhodobo vystavené stresujúcej a traumatizujúcej situácii možného oddelenia od matky a túto situáciu si spájajú s otcom a pre stabilizáciu ich stavu nie je vhodné ich vystavovať povinnosti kontaktovať sa s otcom.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

14. Predmetom prieskumu ústavného súdu je rozhodnutie o návrhu matky maloletých sťažovateliek na zrušenie vhodného opatrenia, ktorým bolo uložené matke maloletých detí, aby vo vymedzenom rozsahu zabezpečila audiovizuálny kontakt detí s ich otcom, ktorý žije v USA. Ako správne poukázal krajský súd, jeho úlohou nebolo preskúmať, či opatrenie malo alebo nemalo byť nariadené, ale preskúmať, či sú dané dôvody na to, aby bolo toto opatrenie zrušené. Rovnako k tejto otázke musí pristupovať aj ústavný súd s tým, že úlohou ústavného súdu je vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu s ohľadom na námietky sťažovateliek posúdiť, či je rozhodnutie dostatočným (t. j. ústavnekonformným) spôsobom odôvodnené, a to s ohľadom na ich podstatné námietky, ktoré boli prezentované ako dôvody na zrušenie vhodného opatrenia. Napriek tomu je nevyhnutné vnímať pôvodné rozhodnutia a napadnuté uznesenia vo vzájomných súvislostiach (ako to správne urobil aj krajský súd).

15. Z obsahu priložených rozhodnutí vyplýva, že vhodné opatrenie bolo nariadené, pretože maloleté sťažovateľky dosiaľ neboli navrátené do krajiny ich obvyklého pobytu (USA) a zároveň matka neumožňovala otcovi akýkoľvek kontakt s deťmi. Opatrenie malo zabezpečiť obnovenie komunikácie otca s deťmi v záujme udržania vzájomných citových väzieb. Toho času je teda situácia nasledovná:

- existuje právoplatné rozhodnutie, ktorým je matke uložená povinnosť navrátiť maloleté

sťažovateľky do krajiny ich obvyklého pôvodu – teda do USA;

- vo veci bol nariadený výkon rozhodnutia, avšak zároveň bolo neskôr (zatiaľ neprávoplatne)

rozhodnuté o odklade výkonu tohto rozhodnutia (z dôvodu zlého psychického stavu maloletých sťažovateliek);

- maloleté sťažovateľky sa v súčasnosti nachádzajú na Slovensku spoločne s matkou, pričom ich

otec žije v USA (štát Florida);

- z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že kým prebiehalo návratové konanie, prebiehala

aj audiovizuálna komunikácia medzi otcom a maloletými sťažovateľkami. Po vydaní rozhodnutia viac kontakt neprebiehal, a to napriek právoplatnému vhodnému opatreniu.

16. Sťažovateľka (matka) argumentuje zlým psychickým zdravotným stavom maloletých detí, ktorý podľa jej názoru neumožňuje de facto žiadny kontakt otca s maloletými sťažovateľkami (a to už v podstate približne rok). Ústavný súd sa vo vzťahu k tejto argumentácii plne stotožnil so závermi krajského súdu, že tejto argumentácii nemožno prisvedčiť, a to v prvom rade preto, že nariadený druh kontaktu je v okolnostiach veci skutočne najmenej invazívnou a mimoriadne šetrnou formou kontaktu medzi otcom a maloletými sťažovateľkami za situácie, keď nebolo preukázané, že by otec deti ohrozoval alebo sa voči nim dopustil protiprávneho konania. Ako vyplýva aj z predložených odborných vyjadrení, deti sú traumatizované a obávajú sa toho, že budú od matky odlúčené – čo však zrejme nenastane tým, že budú s otcom komunikovať prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Ako správne uviedol súd, v prípade potreby je možné kontakt prerušiť. Na tomto mieste ústavný súd zdôrazňuje, že z ničoho nevyplýva, že by na maloleté deti negatívne pôsobila komunikácia s otcom, ktorá prebiehala počas návratového konania, a v druhom rade nebolo preukázané, že by sa o túto komunikáciu matka po vydaní vhodného opatrenia aspoň pokúsila (v akomkoľvek časovom rozsahu). To, že sa deti obávajú odlúčenia návratu do USA (k čomu prispela nepochybne matka tým, že ich protiprávne odviedla na Slovensko), nie je dôvodom na to, aby otec nemal žiadny kontakt s deťmi. Správne poukázal krajský súd na to, že z lekárskych správ vyplýva len zlý psychický stav maloletých sťažovateliek, ktorý však bol zlý už aj v čase vydania vhodného opatrenia. Zhoršenie tohto stavu nemá žiadny súvis s nariadenou formou komunikácie s otcom, pretože takýto kontakt zjavne po nariadení opatrenia nebol realizovaný – inak povedané, kontakt medzi otcom a maloletými sťažovateľkami nemohol zhoršiť zdravotný stav maloletých sťažovateliek, keďže žiadna forma kontaktu od nariadenia vhodného opatrenia neprebehla.

17. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nemožno konštatovať, že by bolo napadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnené. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateliek v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2026

Peter Molnár

predseda senátu