Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/67/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne JFP, spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Pod Rybou 5, IČO: 51 819 627, zastúpenej JUDr. Michaelou Černákovou, BSc., advokátkou so sídlom v Žiline, Revolučná 2, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 331,20 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 331,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,20 eura od 03.06.2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že v dôsledku poškodenia jej motorového vozidla si zapožičala od prenajímateľa - spoločnosti AT a.s. náhradné motorové vozidlo na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. NZ082299 z 05.02.2020. Doba zapožičania bola od 05.02.2020 do 12.02.2020, pričom dohodnutá suma za deň prenájmu náhradného vozidla bola 92 eur bez DPH. Po skončení nájmu vyfakturovala spoločnosť AT a.s. faktúrou č. 20010745 z 12.02.2020 sumu 662,40 eura. Žalovaná v oznámení o poskytnutí poistného plnenia z 03.06.2020 poukázala žalobkyni sumu 276 eur zodpovedajúcu sume za zapožičanie motorového vozidla v rozsahu 3 dní. Žalobkyňa preto vyzvala žalovanú na doplatenie poistnej sumy, ako aj o doplatenie DPH. V nadväznosti na výzvy žalobkyne žalovaná poskytla doplatok v sume 55,20 eura zodpovedajúci DPH za 3 dni zapožičania vozidla. Podľa žalobkyne konala žalovaná arbitrárne, keď bez relevantného odôvodnenia a bez opory v zákone uspokojila nárok žalobkyne len čiastočne. Žalobkyňa pritom musela rešpektovať dĺžku opravy v servise, nemala žiadnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy a poškodené motorové vozidlo vyzdvihla ihneď po dokončení opravy. Nijako teda nezavinila dĺžku opravy a ani neúmerne nepredlžovala dobu opravy. Uplatnila si preto nárok doplatenie poistného plnenia v sume 331,20 eura spolu s príslušenstvom na súde. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu oznámenie o poistnom plnení z 03.06.2020 a z 31.07.2020, preberací protokol č. NZ082299, zmluvu o nájme č. NZ082299 z 05.02.2020, faktúru č. 20010745 z 12.02.2020, listinu „výzva na okamžité poskytnutie poistného plnenia - PU č. 9529769937“ z 24.07.2020 adresovanú žalovanej, elektronickú komunikáciu medzi stranami sporu, listinu „uplatnenie škody / nároku na náhradu škody“ z 20.02.2020, technický preukaz motorového vozidla, faktúru č. 20050063 z 11.02.2020, listinu „uplatnenie nároku na náhradu škody“ z 18.02.2020 adresovanú Slovenskej správe ciest, elektronickú komunikáciu medzi

žalobkyňou a Slovenskou správou ciest, likvidačný protokol č. 2202042935, oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti z 18.02.2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 08.09.2020 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým návrhu žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom nárok žalobkyne označila za nedôvodný. Návrh žalobkyne označila za nespĺňajúci kritéria požadované (ďalej len „“). Podľa žalovanej imanentnou časťou žaloby je tvrdenie o nevyhnutnosti nájmu výhradne na obdobie, počas ktorého bolo motorové vozidlo žalobcu opravované, ktoré je dokladované zmluvou o nájme. Zo zmluvy o nájme predloženou žalobkyňou pritom vyplýva, že bola uzavretá 05.02.2020 na dobu určitú do 06.02.2020. Poukázala na to, že zmluvu o nájme nepodpisoval za prenajímateľa pán U. (ktorý je uvedený v záhlaví zmluvy o nájme), ale pán A. V., ktorý podľa žalovanej nebol oprávnený na jej uzavretie zo strany prenajímateľa. Namietala aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pretože táto mala voči prenajímateľovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za prenájom náhradného vozidla. Keďže túto faktúru žalobkyňa za prenájom náhradného vozidla prenajímateľovi nezaplatila, nemohlo dôjsť k žiadnemu zníženiu jej majetkovej podstaty a teda ani k vzniku škody. Žalobkyňa zároveň nepreukázala, že bola náhradné vozidlo nútená užívať, a teda neuniesla dôkazné bremeno v otázke preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla. Argumentovala aj tým, že žalobkyňa od uplatňovaného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla neodrátala ani prevádzkové náklady, ktoré by inak vynaložila na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo. Napokon nesúhlasila ani s uplatneným úrokom z omeškania.

3. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 19.10.2020, v ktorom zotrvala na podanom návrhu. Podľa žalobkyne zmluva preukazuje spôsob výpočtu ceny za nájom náhradného vozidla, z preberacieho protokolu vyplýva počet dní nájmu náhradného vozidla a faktúra preukazuje, že celková cena bola stanovená na základe zmluvy a preberacieho protokolu (cena na deň nájmu vynásobená počtom dní nájmu), resp. dokonca ešte ústretovejšie ako mala byť, pretože prenajímateľ (servis) jej poskytol ako vernému zákazníkovi zľavu, ponižujúc celkový počet dní nájmu vozidla o deň jeho prevzatia a deň jeho odovzdania ako 2 neúplné dni nájmu náhradného vozidla. Ak sa žalovaná snaží namietať neplatnosť zmluvy o nájme dopravného prostriedku, potom spochybňuje aj časť nároku, ktorý už sama uspokojila práve na základe zmluvy o nájme. Skutočnosť, že v záhlaví je uvedená iná osoba ako osoba, ktorá zmluvu podpísala je irelevantná, pretože v záhlaví sa spravidla uvádza štatutárny orgán (alebo jeho člen) konajúci v mene spoločnosti, pričom nie je vylúčené (v praxi a ani právnou úpravou), aby konkrétnou podpisujúcou osobou bol poverený zamestnanec spoločnosti. K námietke žalovanej, že nezaplatila faktúru, a preto nedošlo k žiadnemu zníženiu jej majetkovej podstaty a teda ani k vzniku žiadnej škody, uviedla, že v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, musí poškodený svoj nárok voči poisťovni uplatniť a preukázať, pričom z právnej úpravy nevyplýva aj jeho povinnosť „zaplatiť“ škodu. Uvedená požiadavka žalovanej je tak nad rámec zákona. Navyše, škoda jej reálne vznikla, a to najskôr vo forme materiálneho poškodenia vozidla a následne po oprave vozidla je škoda vyjadriteľná v peniazoch, zodpovedá výške jej záväzku po splatnosti voči servisu, ktorý žalobkyňa riadne eviduje v účtovníctve, a takisto aj prenajímateľ náhradného vozidla (ktorý žalobkyňu na úhradu splatnej pohľadávky už niekoľkokrát vyzval). Ak žalovaná tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala nevyhnutnosť, primeranosť a účelnosť nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla, nie je potom zrejmé, prečo žalovaná sčasti nárok na náhradu škody už uspokojila. Žalovaná zároveň doposiaľ vôbec nešpecifikovala, ktoré 3 dni nájmu náhradného vozidla neuznala a prečo, a teda vo svojej argumentácii žalovaná zostáva iba vo vágnej rovine. V tejto súvislosti poukázala na to, že je podnikateľom v oblasti sprostredkovania finančných služieb (poistný maklér) a ku svojej obchodnej činnosti nevyhnutne potrebuje aj služobné vozidlo, keďže poskytuje služby svojim klientom vo veľkom rozsahu aj priamo v teréne, a to na dennej báze. Okrem toho, predmetom jej činnosti sú aj ďalšie činnosti, na ktoré nevyhnutne používa vozidlo pri zabezpečovaní jednotlivých čiastkových úloh. Skutočnosť, že vozidlo pri svojej činnosti aktívne využíva, potvrdzuje aj fakt, že počas 8 dní doby nájmu náhradného vozidla najazdila 947 km (v priemere takmer 120 km denne), ako vyplýva z preberacieho protokolu na náhradné vozidlo. K cene 92 eur za deň prenájmu náhradného vozidla uviedla, že táto je obvyklá, čo preukazovala cenníkmi iných autopožičovní. Pokiaľ má žalovaná výhrady voči dĺžke opravy poškodeného vozidla, musí tieto namietať voči servisu, nie voči žalobkyni, ktorá za dĺžku opravy nezodpovedá, nemôže ju nijako ovplyvniť, a svojím konaním sa v konkrétnom prípade nijako nepričinila o žiadne predlžovanie doby nájmu náhradného dopravného prostriedku. K vyjadreniu priložila okrem

listín, ktoré boli už prílohou k návrhu na vydanie platobného rozkazu aj ďalšie elektronickú komunikáciu medzi stranami sporu a cenníky iných autopožičovní.

4. Žalovaná svoje procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne nevyužila.

5. Súd nariadil v spore pojednávanie na 26.05.2021, ktoré sa konalo v prítomnosti žalobkyne a žalovanej. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich písomných podaniach.

6. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je aktívna vecná legitimácia žalobkyne a oprávnenosť krátenia poistného plnenia žalovanou. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a preto sa považujú podľa (ďalej len „“) za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné tvrdenia strán sporu uvedené v bodoch 1. až 3. opätovne opakovať.

7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa (ďalej len „“) z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

8. Podľa náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

9. Podľa a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

10. Podľa poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

11. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

12. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

13. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom procese rozumie oprávnenie strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobkyni ňou uplatňované právo (nárok), respektíve jej vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobkyne), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

16. Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, aj keď jej nedostatok odvodzovala z iných okolností. Súd sa teda zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne a dospel k záveru, že táto nie je daná, t. j. žalobkyni v danom spore nevyplýva procesné právo na uplatňovanie si hmotnoprávneho nároku proti žalovanej.

17. Súd vychádzal z vyššie citovaného (bod 8. tohto rozsudku),z ktorého vyplýva, že pre celú oblasť poistenia je štandardná výplata poistného plnenia tomu, kto je nositeľom hmotnoprávneho nároku na poistné plnenie. Výnimku predstavuje poistenie zodpovednosti za škodu, keď je zákonom určené platobné miesto pre výplatu poistného plnenia osobou poškodeného. Určenie platobného miesta ale nemožno zamieňať s aktívnou hmotnoprávnou legitimáciou poškodeného na poistné plnenie. Inými slovami, poškodený nemá voči poisťovni priamy nárok na poistné plnenie. Výnimka z tohto pravidla musí byť výslovne zákonom ustanovená a takouto výnimkou je napríklad . Ani prípadná dohoda medzi poistníkom a poisťovňou v poistnej zmluve o priamom nároku poškodeného nepožíva právnu ochranu. Aktívna vecná legitimácia je ponechaná škodcovi, ktorý musí ako platobné miesto určiť osobu poškodeného. Poškodený v prípade, že nemá zo zákona priamy nárok žalovať poisťovňu môže vždy uplatňovať svoje právo na náhradu škody voči škodcovi. Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu (poisťovňa ním nie je). Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu, je však povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu (aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému). Povinnosť poisťovne plniť poškodenému je viazaná na to, že poistený je ako škodca povinný plniť poškodenému. To platí aj pre vznik nároku poškodeného voči poisťovni. Ak nie sú dané podmienky vzniku priameho nároku poškodeného na plnenie proti poisťovni, ktorý by mohol byť uplatnený žalobou proti poisťovni v takom prípade treba, aby poškodený uplatnil nárok na náhradu škody voči škodcovi. Bez výslovného zákonného zmocnenia teda odmietnutie poisťovne plniť poškodenému ešte nezakladá priamy nárok poškodeného.

18. Z predložených dôkazov - listiny „uplatnenie škody / nároku na náhradu škody z 20.02.2020“ adresovanej žalovanej a listiny „uplatnenie nároku na náhradu škody z 18.02.2020“ adresovanej Slovenskej správe ciest vyplýva, že k škodovej udalosti došlo na štátnej ceste I/9 úsek Handlová - Nová Lehota z dôvodu výtlku na ceste, pričom bol poškodený disk a pneumatika. Z oznámenia o poistnom plnení z 03.06.2020 a z 31.07.2020 vyplýva, že poisteným je Slovenská správa ciest. Uvedené potvrdzuje aj elektronická komunikácia medzi žalobkyňou a Slovenskou správou ciest z 20.02.2020, v ktorej Slovenská správa ciest uviedla, že pre žalovanú vyplní oznámenie o vzniku škody. Zároveň v tejto komunikácii Slovenská správa ciest oznámila žalobkyni, aby vyplnila tlačivo „uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi z poistenia zodpovednosti . . “. Z uvedeného je dostatočne zrejmé, že škoda nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ale tým, že žalobkyňa autom nabehla na výtlk na ceste. Keďže škoda nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla automaticky nemožno aplikovať , pretože poistenie zodpovednosti podľa tohto zákona sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Táto podmienka nie je naplnená, a preto nemožno ani aplikovať , ktorý upravuje priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi. Odkazy žalobkyne na „obdobné“ prípady nemajú právnu relevanciu, pretože v týchto prípadoch bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, čo je úplne odlišné od prejednávaného sporu.

19. V dôsledku nemožnosti aplikácie a zároveň v dôsledku neexistencie iného zákonného zmocnenia pre žalobkyňu uplatniť svoj nárok priamo proti poisťovateľovi, je potrebné aplikovať . Aplikáciou tohto ustanovenia v spojení s teoretickými poznámkami uvedenými v bode 17. tohto rozsudku, možno preto uzavrieť, že žalobkyňa nemá v danom spore aktívnu vecnú legitimáciu, teda nemôže žalovať priamo poisťovateľa Slovenskej správy ciest, ale len škodcu - Slovenskú správu ciest. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd preto žalobu žalobkyne zamietol. Ďalšími námietkami žalovanej, resp. posúdením dôvodnosti žaloby žalobkyne sa súd ďalej nezaoberal, pretože pre posúdenie tohto sporu sú irelevantné a ich teoretické riešenie v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne by bolo nadbytočné. Rovnako

nadbytočné by bolo vykonanie dokazovania výsluchom žalobkyne, či povereného zamestnanca prenajímateľa náhradného vozidla.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().