Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7PP-23-2026.pdf
PDF · 106.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7PP/23/2026
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Barbory Hollej Sopkovej a prísediacich JUDr. Lucie Hederovej a JUDr. Michaely Grofčíkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. 08. 2026 o žiadosti odsúdenej A. B., nar. XX. XX. XXXX v Ilave, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona žiadosť odsúdenej A. B., nar. XX. XX. XXXX v Ilave, trvale bydliskom C. XXXX/X, D., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová, z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol postupne uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/110/2017 zo dňa 24. 10. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/130/2017 zo dňa 08. 01. 2018 a v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/110/2017 zo dňa 10. 05. 2022 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadení výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/76/2018 zo dňa 06. 12. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/12/2019 zo dňa 28. 02. 2019 v trvaní 10 (desiatich) rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, po zmene spôsobu výkonu trestov uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4Nt/3/2022 zo dňa 22. 03. 2022 vykonávaných v ústave s minimálnym stupňom stráženia, z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 23. 06. 2026 bola súdu doručená žiadosť odsúdenej dôvodiac, že žiada o podmienečné prepustenie. Čas, ktorý strávila vo výkone trestu, je pre ňu ponaučením a výstrahou, aby sa v budúcnosti nedopustila žiadnej trestnej činnosti. Počas výkonu trestu sa správala slušne a plnila svoje povinnosti. Po prepustení sa vráti k svojej rodine, zamestná sa a bude žiť riadnym životom. Predložila aj prehlásenie, z ktorého vyplýva prísľub zamestnania v prevádzke Finish Pub na pozícii barmanka/čašníčka.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová, kde odsúdená vykonáva trest odňatia slobody, zaslal súdu hodnotenie k žiadosti o podmienečné prepustenie, z ktorého vyplýva, že dňa 17. 05. 2018 bola odsúdená zo slobody predvedená do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, kde vykonávala tak väzbu, ktorá trvala odo 28. 02. 2019, ako aj následne výkon trestu odňatia slobody. Na základe celkovej analýzy správania, vystupovania a plnenia povinností možno konštatovať, že správanie a vystupovanie menovanej, ako aj dodržiavanie príslušných právnych noriem a predpisov bolo na požadovanej úrovni, a to tak počas obdobia výkonu väzby, ako aj počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody vo vyššie uvedenom ústave. Vyskytla sa však aj situácia vyžadujúca si korekciu zo strany personálu ústavu, kde po usmernení sa podobná situácia už neopakovala. Počas umiestnenia vo vyššie uvedenom ústave nebola disciplinárne odmenená a nemá evidovaný ani žiadny disciplinárny trest. Dňa 09. 04. 2009 bola odsúdená premiestnená na ďalší výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra – Chrenová, kde vykonávala trest odňatia slobody v rámci stredného stupňa stráženia a bola zaradená do diferenciačnej skupiny „C“. Na základe komplexnej analýzy plnenia si povinnosti vo vyššie uvedenom ústave možno konštatovať, že toto bolo na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia personálu ústavu plnila, v interpersonálnej
oblasti tak vo vzťahu personálu ústavu, ako aj spoluodsúdeným sa nevyskytli žiadne nedostatky. Počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody vo vyššie uvedenom ústave nebola disciplinárne odmenená ani disciplinárne potrestaná. Dňa 07. 05. 2019 bola na základe vlastnej žiadosti premiestená na ďalší výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Levoča, kde vykonávala trest odňatia slobody v rámci stredného stupňa stráženia a bola zaradená do diferenciačnej skupiny „C“. V priebehu adaptácie na podmienky výkonu trestu v uvedenom ústave bola menovanej na základe návrhu personálu ústavu zmenená (zmiernená) diferenciačná skupina z „C“ na „B“. Adaptácia na podmienky výkonu trestu odňatia slobody vo vyššie uvedenom ústave prebehla s menej závažnými porušeniami ústavného poriadku, ktoré si vyžiadali korekciu zo strany personálu ústavu. Správanie odsúdenej sa postupne ustálilo a v ďalšom období bolo na požadovanej úrovni a v súlade s platnými predpismi. Pokyny a nariadenia príslušníkov zboru rešpektovala a plnila, ústavný poriadok a režim dňa dodržiavala. V rámci skupinových foriem prác navštevovala skupinové poradenstvo, diskusnú a relaxačnú skupinu, kde patrila k aktívnym členom. Odsúdená bola zaradená aj do odborného vzdelávania v odbore „Praktická žena“, ktoré realizovala Stredná odborná škola Majstra Pavla Levoči. Uvedené odborné vzdelávanie neukončila z dôvodu neskoršieho premiestnenia do iného ústavu. Vo svojich osobných veciach udržiavala náležitý poriadok, zásady osobnej a kolektívnej hygieny dodržiavala, v interpersonálnej oblasti tak vo vzťahu k personálu ústavu, ako aj spoluodsúdeným sa nevyskytli žiadne nedostatky. V rámci edukačnej časti rozšíreného programu zaobchádzania sa zapájala do vzdelávacích a osvetových aktivít realizovaných formou prednášok. Odsúdená bola poverená funkciou z radov odsúdených, kde zastávala tak funkciu člena samosprávy zodpovedného za úsek kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania, ako aj funkciu člena samosprávy zodpovedného za úsek disciplíny a poriadku. K povinnostiam, ktoré jej vyplývali z uvedených funkcií, pristupovala zodpovedne a svedomito. K trestnej činnosti zaujíma kritický postoj, verbálne deklarovala uvedomenie si svojich pochybení, následkov ako aj záujem o život bez kriminálnej záťaže. Na základe žiadosti odsúdenej o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, pozitívnych výsledkov dosahovaných v resocializačnom procese ako aj na základe plnenia jednotlivých častí programu zaobchádzania, bola odsúdenej dňa 22. 03. 2022 rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves zmenená diferenciačná skupina zo stredného stupňa stráženia na minimálny stupeň stráženia. Po zmene súdnej diferenciácia bolo správanie, vystupovanie a plnenie povinnosti odsúdené naďalej na veľmi dobrej úrovni. Počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody vo vyššie uvedenom ústave bola dvakrát disciplinárne odmenená, disciplinárny trest nebol evidovaný. Dňa 06. 07. 2022 bola na základe vlastnej žiadosti premiestnená na ďalší výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany, kde vykonávala trest odňatia slobody v rámci minimálneho stupňa stráženia a bola zaradená do diferenciačnej skupiny „B“. Správanie vystupovanie odsúdenej bol na požadovanej úrovni, voči personálu vystupovala slušne a komunikatívne. Pri plnení povinnosti, ktoré jej vyplývali z ústavného poriadku, sa však vyskytla aj situácia, ktorá si vyžiadala kolekciu, usmernenie zo strany personálu ústavu. Odsúdená si uvedomila nesprávnosť svojho konania a v ďalšom období už k žiadnym nedostatkom zo strany odsúdenej nedošlo, príkazy a nariadenia personálu plnila zodpovedne. Svoje osobné veci a udržiavala na požadovanej úrovni, zásady osobnej ako aj kolektívnej hygieny dodržiavala. V rámci skupinových foriem prác navštevovala terapeutickú skupinu, kde patrila k aktívnym členom, v societe odsúdených bola kamarátska, nekonfliktná. V rámci edukačnej činnosti rozšíreného programu zaobchádzania sa zapojila do vzdelávacích a osvetových aktivít realizovaných formou prednášok. Odsúdená počas výkonu trestu odňatia slobody v uvedenom ústave úspešne absolvovala program „Vnímam aj teba“. Bola poverená funkciou z radov odsúdených, zastávala funkciu služby na oddiele, funkciu vedúcej izby a funkciu člena samosprávy zodpovedného za úsek kultúrno- osvetovej činnosti a vzdelávania. K povinnostiam, ktoré jej vyplývali z uvedených funkcií, pristupovala zodpovie riadne a svedomito. K trestnej činnosti zaujímala naďalej kritický postoj. Počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody vo vyššie uvedenom ústave bola odsúdená šesťkrát disciplinárne odmenená a ani raz nebola disciplinárne potrestaná.
Na základe pozitívneho prístupu k plneniu povinností vo výkone trestu odňatia slobody bola odsúdená dňa 17. 03. 2026 premiestnená na ďalší výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová, otvorené oddelenie v Liečebno-rehabilitačnom stredisku Zboru väzenskej a justičnej stráže v A. s minimálnym stupňom stráženia a zaradená do diferenciačnej skupiny „A“. V adaptačnom procese na podmienky výkonu trestu odňatia slobody tunajšieho ústavu sa u odsúdenej nevyskytli žiadne nedostatky. Celkovo možno konštatovať, že správanie a vystupovanie odsúdenej je naďalej na veľmi dobrej úrovni, slušná, úctivá, príkazy a nariadenia personálu ústavu rešpektuje a plní bez výhrad. V oblasti dodržiavania zásad osobnej ako aj kolektívnej hygieny, ústrojov disciplíny, poriadku a čistoty v osobných veciach možno konštatovať maximálnu spokojnosť. V
interpersonálnej oblasti tak vo vzťahu k spoluodsúdeným, ako aj k personálu otvoreného oddelenia sa nevyskytli žiadne negatíva, osoba odsúdenej sa vyznačuje nekonfliktným správaním a vystupovaním. V rámci vzdelávacej časti rozšíreného programu zaobchádzania sa zapája do vzdelávacích a osvetových aktivít, realizovaných formou prednášok a besied. V dodržiavaní právnych noriem a predpisov platiacich v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody sa u odsúdenej nevyskytli žiadne nedostatky. V tunajšom ústave na výkon trestu odňatia slobody nebola disciplinárne odmenená ani potrestaná. Celkovo počas doterajšieho obdobia výkonu trestu odňatia slobody bola odsúdená osemkrát disciplinárne odmenená, z toho dvakrát jej bolo povolené opustenie ústavu za účelom účasti na kultúrnom, športovom a osvetovom podujatí a dvakrát jej bola povolená vychádzka mimo ústavu za účelom návštevy blízkych osôb. Disciplinárne potrestaná nebola. Počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody vo voľnom čase sleduje televízne programy, počúva rozhlasové vysielanie, číta literatúru, hráva spoločenské hry, venuje sa telesnému cvičeniu, ručným prácam ako aj úprave zovňajšku a rozhovorom so spoluodsúdenými. Okrem vyššie uvedených činností sa pravidelne zapájala a naďalej sa zapája do aktivít realizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Levoča navštevovala v rámci krúžkovej činnosti krúžok šikovných rúk, stolnotenisový a fitness krúžok. Počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany navštevovala v rámci krúžkovej činnosti krúžok šikovných rúk, športovo- kombinovaný, záhradkársky a umelecko-tvorivý krúžok. Možno konštatovať, že počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody využívala a naďalej využíva odsúdená svoj voľný čas zmysluplne a efektívne. Počas umiestnenia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava nebola pracovne zaradená, svoje pracovné návyky si však udržiavala dobrovoľným vykonávaním činností, ktoré súviseli s úpravou a čistotou ubytovacích a spoločných priestorov v ústave. Počas umiestnenia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra – Chrenová a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Levoča bola pracovne zaradená na viacerých pracoviskách v rámci ústavu, kde k pracovným povinnostiam pristupovala zodpovedne, pracovná morálka a pracovné výkony dosahovali u odsúdenej veľmi dobrú úroveň. Na jednom pracovisku bola poverená funkciou vedúcej pracovnej skupiny, kde k povinnostiam vyplývajúcim z uvedenej funkcie pristupovala zodpovedne. Počas umiestnenia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany bola pracovne zaradená na viacerých pracoviskách a to tak v rámci ústavu, ako aj neskôr mimo ústav, na troch pracoviskách v rámci ústavu bola poverená funkciou vedúcej pracovnej skupiny odsúdených. K pracovným povinnostiam ako aj k povinnostiam vedúcej pracovnej skupiny odsúdených vystupovala svedomito a zodpovedne, pracovné výkony dosahovali u nej veľmi dobrú úroveň. Po premiestnení do tunajšieho Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová, otvorené oddelenie v Liečebno-rehabilitačnom stredisku Zboru väzenskej a justičnej stráže v Kováčovej pokračuje v pracovnom zaradení na úseku prevádzky a údržby. Pracovnú morálku a dosahované pracovné výkony odsúdenej možno hodnotiť len pozitívne. Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci dodržiava, do práce nastupuje včas a riadne ustrojená. Zdravotnú starostlivosť nezneužíva. Okrem vyššie spomínaných pracovných činností sa počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody zapájala a naďalej sa zapája do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, ku ktorým povinnostiam pristupuje svedomito a zodpovedne. Celkovo možno konštatovať, že odsúdená počas celého obdobia výkonu trestu odňatia slobody plnila pracovné povinnosti svedomito a zodpovedne, čo je determinované skutočnosťou, že za vzorné plnenie pracovných povinností bola viackrát disciplinárne odmenená. Odsúdená je slobodná, bezdetná. Počas obdobia výkonu odňatia slobody udržiavala sociálny kontakt so svojou rodinou, matkou, otcom, otcovou manželkou, bratom ako aj s jeho rodinou, priateľom a známym. Sociálny kontakt s vonkajším prostredím je pravidelný, realizovaný formou telefonických hovorov, videonávštev, kontaktných návštev, balíkov a osobnej korešpondencie. Vzťahy s rodinou sa javia na dobrej úrovni, nenarušené, podporujúce. Resocializačná prognóza umenšovanie je menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je vyhodnotená ako stredné. Záverom ústav konštatuje, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odporúča vyhovieť bez potreby uloženia primeraných povinností a obmedzení.
Súd vo veci podmienečného prepustenia určil termín verejného zasadnutia. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a vypočul aj odsúdenú.
Odsúdená na verejnom zasadnutí zotrvala na podanom návrhu a odpovedala, že sa počas probačného dohľadu nepodrobila liečeniu závislostí. Preukazovala splnenie povinnosti sa zamestnať. Čo sa týka liečenia, k tomu nedostala žiadnu výzvu.
Prokurátor navrhol žiadosť odsúdeného zamietnuť, pretože nie sú splnené podmienky, keďže sa odsúdená počas skúšobnej doby nepodrobila liečeniu a s ohľadom na druh trestnej činnosti je aj prísľub zamestnania rizikový. Podmienky sú splnené len čiastočne, od odsúdenej nemožno očakávať vedenie riadneho života.
Zástupca ústavu na výkon trestu odňatia slobody uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k zmene, na záveroch hodnotenia trvajú.
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery všetkých uložených a nariadených trestov odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenia vyjadrujú predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu.
Odsúdená A. B. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený postupne rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/110/2017 zo dňa 24. 10. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/130/2017 zo dňa 08. 01. 2018 a v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/110/2017 zo dňa 10. 05. 2022 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadení výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/76/2018 zo dňa 06. 12. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/12/2019 zo dňa 28. 02. 2019 v trvaní 10 (desiatich) rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, po zmene spôsobu výkonu trestov uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4Nt/3/2022 zo dňa 22. 03. 2022 vykonávaných v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
Priestupkovo nebola odsúdená postihnutá ani raz. Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdená bol doteraz dvakrát súdom potrestaná, prvý raz v roku 2018 za drogovú trestnú činnosť, pričom v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa neosvedčila a pre zopakovanie spáchania drogovej trestnej činnosti jej bol nariadený výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne, ktorý postupne vykonáva s druhým uloženým trestom odňatia slobody. Počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa nepodrobila liečeniu závislosti napriek súdom uloženej povinnosti.
Teda odsúdená sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádza prvýkrát, pričom vykonáva dokopy dvanásťročný trest odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť. Odsúdená má 36 rokov, trestnú činnosť začala páchať minimálne od konca roku 2016 do 25. 04. 2017 a potom znova dňa 14. 05. 2018, resp. minimálne od 09. 01. 2018, teda celkom počas doby najmenej dva a pol roka sa dopustila takej trestnej činnosti, ktorá bola nielen závažná, ale dopustila sa jej aj napriek predchádzajúcemu odsúdeniu za ten istý druh trestnej činnosti.
V súčasnosti odsúdený vykonáva trest odňatia slobody 12 rokov, pričom hneď využila aj možnosť podať si žiadosť o podmienečné prepustenie dôvodiac vlastnou nápravou.
Z hodnotenia ústavu skutočne vyplýva, že počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdená vykazuje polepšenie. Ústav síce eviduje aj negatívne poznatky, avšak k náprave postačil len pohovor a následne sa opakovane nedostatky nevyskytovali. Odsúdená si vytvorila postupne podmienky na zmenu vnútornej diferenciačnej skupiny z „C“ ako najprísnejšej na „B“ a neskôr aj na „A“ ako najmiernejšej. Rovnako jej bola zmiernená aj vonkajšia diferenciácia zo stredného stupňa stráženia na minimálny. Bola viackrát disciplinárne odmenená, ani raz disciplinárne potrestaná. Má osvojené pracovné návyky, vzorne dodržiava pracovnú disciplínu, je aktívna aj v mimopracovnej oblasti. Zúčastňuje sa rôznych aktivít či besied a prednášok, vzdeláva sa. Proklamuje zmenu života i hodnôt. Napriek tomu sa resocializačná prognóza je u nej menej priaznivá a riziko recidívy stredné. Preto je dôvodný argument, že ani prísľub zamestnania sa vzhľadom na druh trestnej činnosti a aj na osobu odsúdenej nejaví ako vhodný, ale naopak ako rizikový, o to viac, ako odsúdená nepodstúpila liečbu závislosti. Je pritom všeobecne známe, že dlhodobá abstinencia v dôsledku výkonu trestu bez odborného prístupu nie je postačujúca.
Odsúdenej v pokračovaní páchania trestnej činnosti nebránilo plynutie skúšobnej doby a dokonca ani pomoc probačného a mediačného úradníka. Hoci aj odsúdená počas výkonu trestu preukázala polepšenie, samo o sebe nie je toto konštatovanie postačujúce.
Pokiaľ ide o materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda očakávanie, že odsúdený povedie riadny život, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktoré je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu, povedie riadny život, teda život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Pre uvedený záver teda nepostačuje len kladné hodnotenie ústavu súvislosti s podanou žiadosťou o podmienečné prepustenie a taktiež dostatočným nemôže byť ani to, že odsúdený sa počas výkonu trestu odňatia slobody správa v súlade s ústavným poriadkom a v zásade plní stanovené ciele programu zaobchádzania.
Odsúdená nenaplnila očakávanie spočívajúce v jej náprave z predchádzajúceho odsúdenia. Naopak, jej protiprávne konanie sa stupňovalo čo do závažnosti. Súd má za to, že odsúdená vzhľadom na svoju osobu a charakter trestnej činnosti, ktorej sa v minulosti dopustila, nedáva záruku ani v súčasnej dobe, že sa práve aktuálne vykonávaným trestom odňatia slobody skutočne polepšila a že je možné od nej očakávať, že povedie riadny život. Podľa názoru súdu práve výchovným pôsobením trestu je naplňovaný jeho účel a tento účel trestu preto nemôže byť ďalej napĺňaný už len formou jeho podmienečného prepustenia, keďže odsúdená sa dostane do rovnakého prostredia, v akom sa už aj v minulosti dopustila trestného konania.
Súdu je, samozrejme, známy nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 36/2022 zo dňa 24. 05. 2022, v ktorom je, okrem iného, deklarované, že posúdenie predpokladu riadneho vedenia života v budúcnosti nemôže predstavovať mechanický odkaz na predchádzajúcu kriminálnu minulosť, avšak v konkrétnom prípade je nutné na kriminálnu minulosť odsúdenej prihliadnuť. Odsúdená sa napriek mladému veku v období dva a pol roka dopustila závažnej drogovej trestnej činnosti, pričom motívom jej protiprávneho konania bol evidentne zištný motív – získať financie. Na tomto mieste sa žiada pripomenúť, že odsúdená je vo výkone trestu ôsmy rok, pričom v uzavretých podmienkach nielen rešpektuje príslušníkov a zákon, lebo si uvedomuje potrebu rešpektovania noriem, ale má tam vytvorené podmienky na prácu, svoj rozvoj, ktoré ale nezávisia od nej. Tieto príležitosti jej ponúka ústav, nemusí si ich aktívne hľadať sama, ako by tomu bolo na slobode. Odsúdená by v prípade prepustenia na slobodu nezmenila len miesto svojho života. Po takej dobe a vzhľadom na svoj vek by od základu musela zmeniť svoj život, jeho fungovanie vzhľadom na podmienky, ktoré aktuálne civilný život má. Súdu je zrejmé, že odsúdená je pozitívne naladená, ale podmienky civilného života a podmienky ústavného života nie sú totožné. Príležitosti na rozvoj sa odsúdenej nebudú ponúkať samé. Aj opustenie ústavu nie je možné považovať za totožnú situáciu, kedy by žila odsúdená civilný život. Určite, programy ústavu a jeho možnosti ponúkajú odsúdenej príležitosť postupne sa pripraviť na civilný život, ale realite bude musieť odsúdená už potom čeliť sama. Tak, ako sa zmenili pomery, keď prvýkrát nastúpila výkonu trestu, tak sa zmenia pomery, keď po takej dobe sa znova zaradí do civilného života.
Prognózovanie nebezpečnosti páchateľa predstavuje zložitý systém, ktorý vychádza z forenzne významného slova nebezpečnosť. Nebezpečnosť sa vždy vzťahuje k osobnosti páchateľa a zahŕňa tiež predpoklad, že existujú jedinci s takým založením, ktoré u nich extrémne zvyšuje pravdepodobnosť opakovaného konania závažnej kriminálnej činnosti. V trestnom práve sa pojem nebezpečnosť viaže k samotnému trestnému činu, nie k osobnosti páchateľa. A tento rozdiel sa javí ako problém. Nejde iba o psychológiu a jej spôsobilosť nachádzať vhodné kritériá pre rozpoznanie nenapraviteľných, zvlášť násilníckych jedincov. Posúdenie možností resocializácie páchateľa je síce záležitosťou psychológie a psychiatrie, ale je ohraničené právnymi a etickými aspektmi. Empiricky založenému prognózovaniu nebezpečnosti páchateľa bráni nielen súčasný stav, ale aj svetonázorové a právne námietky. Prognózovanie naráža na dilemu medzi potrebou bezpečia na jednej strane a právom na individuálnu slobodu na druhej strane a táto dilema predstavuje spor medzi protekcionistami a antiprotekcionistami. Prví zdôrazňujú potrebu ochrany spoločnosti pred nebezpečnými zločincami a uplatňujú zásadu in dubio pro securitate. Naopak druhí akcentujú hodnoty odvodené od ľudských práv a tvrdia, že nie je dobré obmedziť niekomu slobodu na dobu dlhšiu, ako si to vyžaduje zákon a uplatňujú tak zásadu in dubio pro libertate. Problematika nebezpečnosti páchateľa súvisí aj s problémom príčin kriminálneho konania. V tomto smere existujú vedľa seba dva protipóly. Na jednej strane stoja nebezpeční ľudia (dangerous people) a na strane druhej nebezpečné situácie (dangerous actions). Kým zástancovia „smeru dangerous people“ chápu kriminalitu ako výraz širokej slobody konania jedincov, zástancovia „smeru dangerous actions“ hľadajú rizikové faktory mimo osobnosť, a síce v okolí a v sociálnom prostredí jedinca. Prvý smer presadzuje stanovisko, podľa ktorého ak páchateľ zrecidivuje, záleží to v prvom rade na jeho individuálnych vlastnostiach. Jediným nástrojom ochrany spoločnosti pred ťažko napraviteľnými a nebezpečnými páchateľmi ostáva predikovanie nebezpečnosti. Druhý smer chápe kriminalitu ako výraz alebo prejav nedokonalej sociálnej rovnosti. Namiesto reštriktívnej stratégie presadzuje maximálne možné privilegovanie sociálne slabých a zanedbaných. Tento smer odmieta konštrukciu nebezpečnosti páchateľa. Predstava o hlboko zakorenenom „antisociálnom založení či sklone“ podľa nich koliduje s principiálnou naučiteľnosťou ľudského správania a s predpokladanou rovnosťou všetkých ľudí.
Odsúdená A. B. má stabilné rodinné zázemie, napriek tomu sa opakovane dopustila trestnej činnosti. Stať sa nebezpečným pre okolie (alebo vymedzené okolie) jej práve umožnil pocit finančného zisku bez namáhavej, aj keď riskantnej, „práce“. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdená proklamuje zmenu života i hodnôt s prehodnotením svojho doterajšieho života. Má sa o nej vyjadrovať kriticky, uvedomovať si svoju trestnú činnosť. Ako už ale bolo uvedené, nevyplýva, či odsúdená prijala kritický postoj k trestnej činnosti ako celku, a teda či došlo aj k zmene postoja vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti, k drogovej závislosti. Odsúdená zmenu vlastnej osobnosti neprezentovala. Je hodnotená pozitívne. Voľný čas trávi len podľa vlastného uváženia aktivitami, ktoré ju bavia, čo je pozitívne, ale samo o sebe nepostačujúce.
O skutočnej premene a polepšení sa teda odsúdená súd nepresvedčila. Neuviedla žiadnu motiváciu zlepšiť sa, napraviť sa, nedopúšťať sa trestnej ani inej protiprávnej činnosti.
Hoci teda aj z hodnotenia ústavu vyplynuli čiastočne pozitívne závery a kladné hodnotenie osoby odsúdenej, tieto nepostačujú na to, aby bolo možné od nej očakávať, že povedie riadny spôsob života.
Z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody mal súd za preukázané, že odsúdená preukazuje polepšenie v malej miere tým, že získala disciplinárne odmeny a je aktívna, pracovne zaradená. Motivácia odsúdenej, aby bol podmienečne prepustená, ostala neodôvodnená. Súd nepresvedčila, že ona sama sa zmenila a zmenila životné priority a hodnoty, z ktorých by mohli vyplynúť záruky, že povedie riadny život. Práve však výchovným pôsobením trestu odsúdená participuje na programe zaobchádzania, kedy prostredníctvom neho je napĺňaný aj účel trestu. Odsúdená sa síce adaptoval v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, no poučenie si z tohto svojho konania neodniesla, nakoľko v minulosti svoj život nezmenila. O skutočnej zmene jej hodnôt a postoja súd nebol po vykonanom dokazovaní presvedčený. Nijako nekonkretizovala dôvody podmienečného prepustenia a zmeny jej postoja.
Osobnosť odsúdenej, spôsob vedenia jej života, jej kriminálna minulosť a závažnosť spáchanej trestnej činnosti v súhrne zakladajú dôvodnosť obavy, že by sa odsúdená na slobode mohla dopustiť ďalšej protispoločenskej činnosti.
Pri rozhodovaní o žiadosti, resp. návrhu o podmienečné prepustenie je vždy dôležité skúmanie, či odsúdený doteraz vykonaným trestom preukázal nápravu a či je možné očakávať, že povedie riadny život. Podľa názoru súdu odsúdená počas výkonu trestu odňatia slobody ešte nedospela k prehodnoteniu životných priorít a k tomu dospeje až po tom, čo bude naďalej aktívne participovať na programe zaobchádzania.
Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že ďalší výkon trestu je u odsúdenej A. B. potrebný a odôvodnený, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh odsúdenej o podmienečné prepustenie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do 3 pracovných dní od oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Banská Bystrica 11. 08. 2026