Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/5/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom JUDr. Jánom Sopiakom, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, právne zastúpeného advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát, IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, Martin proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.051,65,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.051,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,4 % ročne zo sumy 1.051,65 € od 28.05.2025 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 10.11.2025 sa žalobca v upomínacom konaní domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.051,65 €, úrok z omeškania 7,40 % ročne zo sumy 1.051,65 € od 04.01.2025 do zaplatenia (v žalobe chybou v písaní nesprávne uvedené 10621,65 €) a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku škodovej udalosti došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného, pričom škodu spôsobil vodič vozidla poisteného u žalovaného. Poškodenému bolo počas opravy jeho vozidla poskytnuté náhradné vozidlo, pričom nárok na náhradu za jeho prenájom postúpil poškodený na žalobcu. Žalovaný uznal nárok na náhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla, ktorý si uplatnil žalobca voči žalovanému ako poisťovni iba čiastočne, a teda žalobca podáva žaloby, ktorou žiada priznať zvyšnú časť náhrady za prenájom náhradného vozidla.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení do spisu predložil zákazkový list č. HK 001193 (čl. 6), faktúru č.20250490 (čl. 6 -7), oznámenie o poistnom plnení z 30.04.2025 (čl. 7 – 8), zmluvu o prenájme vozidla č.198/205 z 03.04.2025 (čl. 8 – 9) (ďalej len „Zmluva“), faktúru za prenájom vozidla č. 250226 (čl. 9), všeobecné obchodné podmienky žalobcu (čl. 10), oznámenie o postúpení pohľadávky (čl. 11), zmluvu o postúpení pohľadávky z 29.04.2025 (čl. 11) (ďalej len „Zmluva o postúpení), oznámenie o poistnom plnení z 12.05.2025 (čl. 12), podací lístok a upomienku žalobcu (čl. 13 - 14). 3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na plnenie uplatňované žalobou, aj s úrokom z omeškania chybne uvedeným. 4. Žalovaný následne podal voči uvedenému platobnému rozkazu odpor zo dňa 15.12.2025. V odpore namietol sumu, z ktorej bol vyčíslený úrok z omeškania s poukazom na to, že takáto výška nevyplýva zo žiadneho dokladu. Namietol dĺžku trvania opravy, keď tvrdil, že primeraný čas opravy bol 8 dní, čo zohľadňovalo kalkuláciu nákladov na opravu a rozsah potrebných prác, pričom uvedenú dĺžku stanovil na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia a vykalkulovaných nákladov na opravu licenčným kalkulačným programom. Následne na základe rozsahu poškodenia vozidla a dostupnosti dielcov

potrebných na opravu stanovil uvedenú primeranú dobu opravy, v ktorej zohľadnil aj prestoje a presuny medzi jednotlivými pracoviskami. V zmysle tohto výpočtu určil žalovaný 2 dni na samotnú pracnosť opravy, 2 dni na víkend, dva dni na objednanie dielov a 2 dni na schnutie laku. Podľa žalovaného nedôvodne dlhý čas opravy zapríčinil servis, ktorý neadekvátne dlho opravoval poškodené vozidlo. Konanie servisu nevie žalovaný ovplyvniť a preto by bolo nespravodlivé zaviazať ho na plnenie, ktoré nespôsobil. Ďalej tvrdil, že dôkazné bremeno na preukázanie primeranosti doby prenájmu náhradného vozidla má žalobca. Poukázal aj na to, že opravné úkony boli fakturované v trvaní 13,1 hodiny čistého času. Preto trvanie prenájmu v rozsahu 27 dní je nedôvodné a jeho dôvodnosť žalobca nepreukázal. Faktúra za prenájom náhradného vozidla nepreukazuje vznik skutočnej škody. Podľa žalovaného je poisťovňa povinná nahradiť náklady na vypožičanie náhradného vozidla za obdobie počas ktorého nemôže užívať svoje poškodené motorové vozidlo z dôvodu skutočného vykonávania opravy. Zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. zo dňa 14.02.2018, podľa ktorého nie je možné pripustiť aby boli náklady na odstraňovanie škody účelovo navyšované spôsobom, ku takým, že pri poctivom jednaní by takéto náklady čerpané neboli. Poukázal tiež na stanovisko A. B. C. zo dňa 11.03.2019, ktorá sa vyjadrila, že náhrada za zapožičanie náhradného vozidla by sa mala vyplácať za obdobie od poškodenia do ukončenia opravy v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom a primeraným časovým úsekom na objednanie nevyhnutne potrebných náhradných dielov. Žiadal preto žalobu zamietnuť. 5. Žalovaný k odporu pripojil faktúru výpis zo Systému DAT, kalkuláciu nákladov na opravu (čl. 22 – 24). 6. Žalobca v replike navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Popísal skutkový stav, na základe ktorého vznikla škoda a vo vzťahu k námietke nutnosti a účelnosti prenájmu uviedol, že potreba náhradného vozidla vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že vozidlo poškodeného bolo v servise v dôsledku nehody, ktorú spôsobil poistenec žalovaného. Skutočná škoda vznikla teda poškodenému tým, že musel vynaložiť náklady na náhradné vozidlo v dôsledku nedostupnosti jeho vozidla počas opravy. Vo vzťahu k úroku z omeškania poukázal na to, že v žalobe bola chyba v písaní a žiadal ju opraviť a priznať úrok z omeškania len zo žalovanej istiny. Pokiaľ ide o dobu trvania opravy, poukázal na to, že primeraná doba opravy v trvaní 8 dní je iba tvrdením žalovaného, ktoré nie je ničím podložené. Poukázal na to, že dobu opravy, a teda dobu faktického obmedzenia poškodeného, nemal poškodený ako ovplyvniť. Poukázal na to, že neexistuje logický argument, prečo by servis zadržiaval vozidlo v servise a žalovaný ani takýto argument nevzniesol. Poškodený ako laik pritom ani nevie odhadnúť dobu potrebnú na opravu jeho vozidla. Poukázal tiež na závery nálezu Ústavného súdu SR, vo veci a a na ďalšie rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Podľa žalobcu tento preukázal, že nájom vozidla bol dôvodný až do vystavenia faktúry za opravu vozidla, ktoré bolo do tej doby v servise. Trval teda na podanej žalobe. 7. Žalobca k replike pripojil správu o nehode (č.l. 32). 8. Žalovaný v duplike zo dňa 22.01.2026 uviedol, že žalobca si uplatňuje nárok v rozpore so zákonom a v rozpore s tým, čo potvrdila súdna prax a A. B. C.. Poukázal na neúčelnosť prenájmu, keďže poškodený náhradným vozidlom najazdil len 99 km, teda denne v priemere 3,33 km, teda vozidlo zjavne nepotreboval a nepoužíval. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať účelnosť nájmu. Opäť poukázal na v odpore citované rozhodnutie Ústavného súdu ČR. Poukázal aj na to, že žalobca na svojej internetovej stránke uvádza, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo v prípade jeho nehody, pričom náhradu nákladov si bude uplatňovať žalobca. Poukázal na to, že ak by poškodený neočakával preplatenie nákladov na nájom vozidla, pristúpil by k uzavretiu nájomnej zmluvy obozretnejšie. Poukázal aj na niektoré rozhodnutia súdov SR. Opätovne zopakoval, že žalobca nepreukázal oprávnenosť prenájmu po dobu 27 dní. Žiadal preto žalobu zamietnuť. 9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.06.2026 poukázal na čiastočné uznanie nároku žalobcu zo strany žalovaného, a to poskytnutím plnenia, preto považuje argument o neúčelnosti prenájmu v dôsledku nájazdu kilometrov na náhradnom vozidle za účelový. Ak by nájom potrebný nebol, plnenie by predsa neposkytol. Poukázal aj na (ďalej len „“) v zmysle ktorého mala poisťovňa uviesť všetky dôvody nepriznania plnenia pri likvidácii škody, pričom dodatočná zmena dôvodov nie je prípustná. Poprel aj akékoľvek náznaky toho, že by sa mal obohacovať. Zároveň zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach vo vzťahu k dĺžke opravy. 10. Dňa 11.08.2026 sa vo veci konalo pojednávanie, kde žalobca v rámci prednesu žaloby a záverečnej reči zotrval na svojich tvrdeniach. 11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (uvedené v bodoch 2, 5 a 7 rozsudku). 12. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

13. Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 14. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

15. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

16. Podľa náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať; ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

17. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len nariadenie), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba D. E. B. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 26.02.2025 (vyplýva aj zo správy o nehode č.l. 32) došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej právnemu predchodcovi žalobcu ako poškodenému vzniklo právo na náhradu škody, a to aj priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na základe , vrátane práva na náhradu nájomného za náhradné vozidlo. 20. Medzi stranami ostala sporná primeranosť doby prenájmu. 21. Na základe vykonaného dokazovania sú zistil nasledovný skutkový stav: Z nájomnej zmluvy Zmluvy a faktúry č. č. 250226 (č.l. 9) súd zistil, že poškodený si na dobu opravy jeho vozidla prenajal od žalobcu náhradné vozidlo, a to od 03.04.2026 do 29.04.2025. Z uvedenej faktúry č. č. 250226 za prenájom náhradného vozidla ( ) súd tiež zistil, že žalobca si za prenájom vozidla uplatnil nájomné vo výške 1.494,45 €. Zo Zmluvy o postúpení () súd zistil, že poškodený postúpil pohľadávku na náhradu škody v podobe nákladov na náhradné vozidlo voči žalovanému na žalobcu vo výške 1.494,45 €, čo žalovanému aj oznámil oznámením o postúpení pohľadávky z 29.4.2025 (). Z faktúry servisu č. HK001193 ( – 7) za opravu motorového vozidla poškodeného súd zistil, že túto servis vystavil dňa 28.04.2025. Z oznámenia o poistnom plnení z 30.04.2025 ( - 8) súd zistil, že žalovaný potvrdil krytie nároku servisu dňa 30.04.2025, kedy oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti. Z oznámenia poistnom plnení z 12.05.2025 () súd zistil, že žalovaný plnil len vo výške 442,80 €.

22. Pokiaľ ide o namietanú dĺžku opravy, a teda aj dĺžku trvania nájmu náhradného vozidla súd odkazuje na spôsob, akým uvedenú otázku rieši čo do prístupu k posudzovanie dĺžky opravy Ústavný súd SR, ktorý v náleze č. k. -56 zo dňa 06.08.2025 uviedol, že „35. Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré v bodoch 11 a 23 tohto nálezu poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (, ). 36. Vo veci sp. zn. sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho

odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. 37. Rovnako v oboch veciach ( a ) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m.m. , ). 38. Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. zo 14. januára2021 (m. m. a ). 39. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené závery nerešpektoval a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37 tohto nálezu)....“. Krajský súd v Žiline následne uvedené závery interpretoval v bode 13 rozsudku zo dňa 17.06.2026, sp. zn. , tak, že „stanovenie nevyhnutnej doby opravy poškodeného motorového vozidla nie je kritériom pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla, ktorý záver jednoznačne rezultuje z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 06.08.2025. Z uvedeného dôvodu odborným vyjadreniam týkajúcim sa (následného) posúdenia časového rozsahu opravy poškodeného motorového vozidla predkladaným žalovaným aj vo viacerých obdobných prípadoch, nemožno vo vzťahu k posúdeniu primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla priznať žiadnu relevanciu.“ Na základe uvedeného teda nie je dôvodné ex post skúmať nevyhnutnú dobu opravy, samozrejme ak žalovaný nepreukáže osobitné okolnosti, ktoré by takúto potrebu odôvodňovali, čomu však v tomto konaní nedošlo. Opakované námietky týkajúce sa nevyhnutnej doby opravy vznášané v obdobných sporoch zo strany žalovaného je tak potrebné v zmysle záverov Ústavného súdu SR citovaných vyššie vnímať ako nedôvodné a nemajúce vplyv na podstatnú okolnosť pre určenie náhrady za prenájom náhradného vozidla, ktorou je len to, ako dlho nemohol poškodený disponovať svojím vlastným vozidlom v dôsledku opravy. Námietka žalovaného, že primeraná by bola len doba opravy v trvaní 8 dní je preto podľa súdu nedôvodná. Okrem toho ju žalovaný ani nepreukázal, pričom z výstupu z licenčného kalkulačného programu nákladov takáto dĺžka ani nevyplýva, a teda ide iba o ničím nepodložené tvrdenie žalovaného. Okrem toho žalovaný vôbec nezohľadňuje fakt, že v období 17. – 21. 4.2025 bola Veľká noc, čo samo o sebe mohlo viesť k predĺženiu doby opravy. Z uvedeného dôvodu považoval súd námietku žalovaného za nedôvodnú a naopak, dospel k záveru, že poškodený mal nárok na využívanie vozidla počas celej doby, kedy sa toto nachádzalo v servise za účelom opravy, pričom táto doba nebola medzi stranami sporná. 23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že dôkazné bremeno primeranosti doby opravy spočíva na žalobcovi (resp. poškodenom), súd uvádza, že aj vzhľadom na závery uvedené v bode 22 žalobca preukázal to, čo bolo rozhodné pre priznanie jeho nároku, a to dobu opravy, teda dĺžku doby, po ktorú bolo auto poškodeného v autoservise v dôsledku opravy. V tomto smere teda uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sú rozhodné pre priznanie jeho nároku. Za tejto situácie bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného, aby preukázal, že existovala taká zásadná okolnosť, pre ktorú by bolo nevyhnutné prehodnotiť prístup popísaný vyššie v nálezoch Ústavného súdu SR a pripísať dĺžku opravy na ťarchu žalobcovi (poškodenému). V tomto smere však žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesol a žiadne špecifické okolnosti netvrdil. Odkazoval iba na výstupy nejakého softvéru, ktoré

vypočítavajú ideálnu dobu opravy pri konkrétnom type poškodenia, čo súd nepovažuje za postačujúce na prelomenie záverov vyslovených Ústavným súdom SR. 24. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť prenájmu v dôsledku toho, že denne v priemere najazdil poškodený len 3,33 km, a teda prenájom bol neúčelný súd odkazuje opäť na účel náhradného motorového vozidla, ktorým je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo (nález – 34 bod. 19), z ktorého je zrejmé, že nárok nie je viazaný na podmienku využívania náhradného vozidla. Samotná skutočnosť, že má poškodený náhradné vozidlo k dispozícii reparuje stav, pri ktorom by počas opravy jeho vozidla mal poškodený zníženú možnosť mobility. Poskytnutím náhradného vozidla tak dochádza k navodeniu stavu, ktorý by tu bol, ak by vozidlo nemuselo byť v servise. Napĺňa sa tak už samotným poskytnutím náhradného vozidla účel , a to bez akejkoľvek dodatočnej podmienky na intenzitu využívania tohto motorového vozidla. Uvedenú námietku preto súd považoval za irelevantnú vo vzťahu k nároku na náhradu za prenájom náhradného vozidla. 25. Pokiaľ ide o poukaz na stanovisko A. B. C., súd nepovažuje súd za nevyhnutné naň osobitne reagovať, nakoľko táto nie je orgánom výkladu práva a jej stanoviská nie sú pre súd záväzné (k tomu aj rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28.11.2025 vo veci č.k. , bod 26). Bez významu bol aj odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. zo dňa 14.02.2018, keďže tento riešil odlišný skutkový stav. Rovnako bez právneho významu je aj námietka, že žalobca zverejňuje na webe informáciu o tom, že nárok na náhradné vozidlo je krytý z povinného zmluvného poistenia. Uvedené nemohlo ovplyvniť to, počas akej doby mal poškodený nedostupné svoje vozidlo v dôsledku opravy, a teda z hľadiska posúdenia okolností nároku je uvedené bezpredmetné. 26. Vo vzťahu k náhrade úroku z omeškania súd tento priznal vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou náhrady, a to dňa 04.01.2025, keďže ukončil prešetrenie škodovej udalosti dňa 19.12.2024, pričom do 15 dní ( ) žalobcovi neuhradil žalovanú sumu, hoci žalobcovi na jej úhradu vznikol nárok k tomu aj , a NSSR alebo . Nakoľko sadzba NBS bola k 28.05.2025 vo výške 2,4%, úrok z omeškania súd priznal vo výške 7,4% ročne (2,4% + 5%). 27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O trovách súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bo úspešný v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Okresný súd Martin dňa 11.08.2026 JUDr. Ján Sopiak

sudca