Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-6-2026.pdf
PDF · 99.07 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/6/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom JUDr. Jánom Sopiakom, v spore žalobcu: GARANCIA MOBILITY s. r. o., IČO: 55 489 168, so sídlom Gorkého 11702/123, Martin proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, v konaní o zaplatenie 192,- € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 192,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 192,- € od 04.01.2025 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27.11.2025 sa žalobca v upomínacom konaní domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 192,- €, úrok z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 192,- € od 04.01.2025 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.10.2024 došlo v Martine k dopravnej nehode, kde bolo poškodené motorové vozidlo, ktorého držiteľom bola pani A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. (ďalej len „poškodený“). Motorové vozidlo ktorého prevádzkou vznikla dopravná nehoda bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vozidlo poškodeného bolo následne odvezené na opravu, počas ktorej bolo poškodenému zo strany žalobcu prenajaté náhradné vozidlo, a to na základe Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 20240493 z 05.11.2024 (ďalej len „Zmluva“), pričom nájom trval od 05.11.2024 do 29.11.2024, teda po dobu zotrvania vozidla v servise. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 20240493 splatnú dňa 06.12.2024 (ďalej len „Faktúra“) na úhradu nájomného za prenajaté vozidlo vo výške 1.250,- €, a to za 25 dní prenájmu. Súčasťou fakturovanej ceny bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Pohľadávku na náhradu škody v podobe náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému poškodený v sume 1.250,- € postúpil na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 20240493 zo dňa 29.11.2024 (ďalej len „Zmluva o postúpení“). Žalobca tak nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Toto postúpenie poškodený následne oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, pričom žalovaný poskytol žalobcovi dňa 19.12.2024 plnenie vo výške 1.058,- €, teda v sume nižšej ako bola suma pohľadávky a plnenie krátil o 4 dni prenájmu. Podľa žalobcu tak porušil svoju povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej vodičom motorového vozidla, ktoré bolo poistené žalovaným. Žalovaný sa tým, že nesplnil svoj záväzok nahradiť škodu preto v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“) dostal do omeškania s úhradou pohľadávky dňa 04.01.2025,
keďže žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 19.12.2025. Žalobca si preto uplatnil aj nárok na úhradu úroku z meškania.
2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení do spisu predložil Zmluvu o nájme (čl. 17 - 18), faktúru č. 20240493 za prenájom náhradného vozidla ( čl. 16), Zmluva o postúpení č. 20240493 (čl. 16), oznámenie o postúpení pohľadávky z 29.11.2024 (čl. 17), protokol o prenájme náhradného vozidla č. 20240493 (čl. 18), čestné vyhlásenia poškodeného (čl. 19), potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu (čl. 19), dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti č. 9572887015 (čl. 20), uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky (čl. 21), oznámenie o poistnom plnení z 28.11.2024 (čl.21), oznámenie o poistnom plnení z 19.12.2024 (čl. 22), výpis z bankového účtu o platbe vo výške 1.058,- € z 19.12.2024 (čl. 23) a výzva na prešetrenie poistných prípadov nájmu náhradného vozidla, predžalobná výzva (čl. 23 – 25).
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na plnenie uplatňované žalobou.
4. Žalovaný následne podal voči uvedenému platobnému rozkazu odpor zo dňa 15.12.2025, kde spochybnil nárok žalobcu ako celok a namietol dôvodnosť prenájmu po vystavení faktúry servisom, teda po ukončení opravy vozidla, a to aj s odvolaním sa na aplikáciu § 652 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a na tvrdenie, že teória krycieho listu razená žalobcom nemá oporu v platnej právnej úprave. Poukázal na to, že medzi žalovaným a autoservisom v zásade neexistuje žiaden právny vzťah na základe ktorého by bol autoservis oprávnený nevydať poškodenému opravené motorové vozidlo až do vydania krycieho listu. Namietol tiež neopodstatnenosť nároku na úroky z omeškania.
5. Žalovaný k odporu pripojil faktúru spoločnosti Galimex č. faktúry OF 2420403169 (čl. 31 – 32) za opravu motorového vozidla poškodeného.
6. Žalobca v replike navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Vo vzťahu k námietke nutnosti a účelnosti prenájmu, pokiaľ ide o dobu jeho trvania poukázal na to, že oprava je ukončená až faktickou úhradou druhej zmluvnej strany, v danom prípade žalovaným prostredníctvom krycieho listu, čo je bežný postup využívaný a akceptovaný poisťovňou. Poukázal aj na to, že predlžovanie opravy by pre autoservis nemalo ekonomickú kauzu. Taktiež poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR v skúmanej otázke trvania nájmu (nález vo veci III. ÚS 602/2022) ako aj úrokov z omeškania (nález vo veci III. ÚS 309/2020).
7. Žalovaný sa v duplike zo dňa 05.02.2026 vyjadril, že sa pridržiava svojich vyjadrení a opätovne poukazuje na závery rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.05.2025 vo veci sp. zn 17Co/1/2025, ktoré označil Ústavný súd v uznesení zo dňa 30.09.2025 sp. zn IV. ˇUS 507/2025 za ústavne udržateľné. Žiadal preto žalobu zamietnuť.
8. Dňa 11.08.2026 sa vo veci konalo pojednávanie, kde žalobca zotrval na svojich tvrdeniach. Poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Námestovo, ktorý skonštatoval, že je právne v poriadku aj ak dôjde k prevzatiu vozidla až nasledujúci pracovný deň po doručení krycieho listu. Žalovaní sa pojednávania nezúčastnil.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (uvedené v bodoch 2 a 5rozsudku).
10. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
11. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
12. Podľa § 656 ods. 1 OZ objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie.
13. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
14. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
15. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať; ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 15.10.2024 došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej právnemu predchodcovi žalobcu ako poškodenému vzniklo právo na náhradu škody, a to aj priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na základe ZoPZP, vrátane práva na náhradu nájomného za náhradné vozidlo.
19. Medzi stranami ostala sporná primeranosť doby prenájmu.
20. Na základe vykonaného dokazovania sú zistil nasledovný skutkový stav:
Zo Zmluvy súd zistil, že poškodený si na dobu opravy jeho vozidla prenajal od žalobcu náhradné vozidlo, a to od 05.11.2024 do 29.11.2024. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 20240493 (čl. 18), čestného vyhlásenia poškodeného (čl. 19) a potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu (čl. 19) súd zistil, že poškodený si vozidlo prenajal nakoľko nedisponoval iným vozidlom, pričom si ho prevzal dňa 05.11.2024 a vrátil ho 29.11.2024. Z faktúry č. 20240493 za prenájom náhradného vozidla ( čl. 16) súd zistil, že žalobca si za prenájom vozidla uplatnil nájomné vo výške 1.250,- €. Zo Zmluvy o postúpení č. 20240493 (čl. 16) súd zistil, že poškodený postúpil pohľadávku na náhradu škody v podobe nákladov na náhradné vozidlo voči žalovanému na žalobcu vo výške 1.250,- €, čo žalovanému aj oznámil oznámením o postúpení pohľadávky z 29.11.2024 (čl. 17). Z faktúry spoločnosti Galimex č. faktúry OF 2420403169 (čl. 31 – 32) za opravu motorového vozidla poškodeného súd zistil, že túto servis vystavil dňa 25.11.2024. Z oznámenia o poistnom plnení z 28.11.2024 (čl.21) súd zistil, že žalovaný potvrdil krytie nároku servisu dňa 29.11.2024. Z oznámenia poistnom plnení z 19.12.2024 (čl. 22) a výpisu z bankového účtu (čl. 23) súd zistil, že žalovaný plnil len vo výške 1.058,- €, a to dňa 19.12.2024, kedy ukončil šetrenie poistnej udalosti.
21. Pokiaľ ide o namietanú dĺžku opravy, a teda aj dĺžku trvania nájmu náhradného vozidla, súd uvádza, že je toho názoru, že poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu opravy poškodeného vozidla a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby mu táto skutočnosť bola pripísaná na ťarchu v situácii, v ktorej sa ocitol nie vlastnou vinou. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č. k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025 uviedol, že účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla je potrebné posudzovať podľa skutočnej doby opravy poškodeného vozidla, nie podľa predpokladanej doby opravy. „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať
svoje vlastné motorové vozidlo.“ (bod 34 nálezu). Ústavný súd SR v bode 22 nálezu III. ÚS 602/2022 uviedol, že „Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“ S odvolaním sa na závery nálezu III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024 ma súd za to, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo počas celej doby, kým je jeho vozidlo v servise a nemôže ním disponovať, teda až do doby, kedy poisťovňa na základe krycieho listu potvrdí, že uhradí cenu opravy a teda servis môže vozidlo vydať poškodenému. V tomto smere sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmysle § 656 OZ mal servis poškodenému oznámiť ukončenie opravy a týmto momentom mal zaniknúť nárok na náhradu za prenájom náhradného vozidla, lebo by poškodený získal vedomosť o tom, že jeho motorové vozidlo je opravené. Súd má za to, že žalovaný vyvodzuje zo znenia ustanovenia § 656 ods. 1 OZ závery, ktoré z neho nevyplývajú. Uvedené ustanovenie rieši lehotu, v ktorej si je objednávateľ povinný vyzdvihnúť od zhotoviteľa opravovanú vec, pričom zákon poskytuje takémuto objednávateľovi lehotu jedného mesiaca a následne rieši v odsekoch 2 a 3 dopady nevyzdvihnutia veci. Uvedené ustanovenie vôbec nerieši, ako mylne uvádza žalovaný, lehotu, kedy by mal zhotoviteľ, v danom prípade servis, oznámiť ukončenie opravy objednávateľovi. Nemožno teda z tohto ustanovenia vyvodzovať závery o tom, že servis mal poškodenému oznámiť ukončenie opravy bezodkladne. Okrem toho je všeobecne známe, že v prípade riešenia opráv v dôsledku servisnej udalosti poskytujú poisťovne možnosť náhrady ceny opravy na základe krycieho listu, teda kvitancie poisťovne, že uhradí za poškodeného náklady opravy. O uvedenom svedčí aj fakt, že aj v tomto prípade došlo k vystaveniu tzv. krycieho listu, a teda žalovaný komunikoval o riešení škodovej udalosti priamo s autoservisom, čo medzi stranami nebolo ani sporné. Súd má za to, že ak by neexistovala možnosť poškodeného zvoliť si plnenie prostredníctvom krycieho listu, žalovaný by ani neplnil takýmto spôsobom a vôbec by so servisom nekomunikoval, ani by mu neposkytol plnenie na základe krycieho listu. Z uvedeného dôvodu považuje súd dovolávanie sa absencie právneho základu pre plnenie na základe krycieho listu za účelové. Okrem toho v zmysle § 151s OZ platí, že ten kto má vydať hnuteľnú vec (v danom prípade servis), môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať (v danom prípade poškodený). Ak by teda aj servis oznámil poškodenému ukončenie opravy, tento by si nemohol svoje vozidlo vyzdvihnúť skôr, ako by uhradil cenu opravy, čo je bežný postup autoservisov, ktoré nevydávajú vozidlo pred úhradou ceny opravy. Samotné oznámenie by teda nič nezmenilo. Práve krycí list je pritom formou, ktorou dochádza k zmierňovaniu negatívnych dopadov dopravnej nehody na poškodeného, ktorý nemusí mať k dispozícii peňažné prostriedky na úhradu ceny opravy. Poškodený by tak mohol pociťovať negatívne dopady nehody aj v tom, že by nemohol uhradiť cenu opravy a jeho vozidlo, hoci opravené, by bolo zadržané v servise do úhrady ceny opravy. Práve preto došlo k umožneniu úhrady formou krycieho listu zo strany poisťovní, a teda táto metóda úhrady prostredníctvom krycieho listu predstavuje ďalšiu z foriem zmierňovania dopadov nehody na poškodeného, čím dochádza k naplneniu cieľov ZoPZP. Vzhľadom na uvedené argumentácia žalovaného o potrebe aplikácie § 656 OZ a o absencii zákonného podkladu pre postup úhrady prostredníctvom krycieho listu neobstojí. Súd má preto za to, že nárok na náhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo patrí poškodenému až do momentu prevzatia motorového vozidla poškodeným, ak toto prevzatie nasleduje bezprostredne po doručení krycieho listu.
22. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ide o odovzdanie automobilu až v nasledujúci deň po doručení krycieho listu súd má za to, že od poškodeného nemožno očakávať, že bude čakať pred servisom na moment doručenia krycieho listu, ktorý nevie ovplyvniť a ani predpokladať. Je preto normálne, že ak poisťovňa doručí krycí list v jeden pracovný deň, nemusí byť poškodený schopný dostaviť sa, s prihliadnutím na otváracie hodiny servisu, do servisu ešte v ten deň. Zároveň platí, že medzi doručením krycieho listu a zaznamenaním uvedenej skutočnosti a následným oznámením poškodenému bezpochyby ubehne ešte nejaký čas, a teda aj uvedenú skutočnosť je nutné pri posúdení tejto otázky zohľadniť a nie je možné od poškodeného požadovať, aby čakal na oznámenie servisu a plánoval si každý svoj deň tak, že po oznámení hneď dôjde k prevzatiu jeho vozidla a vráteniu náhradného vozidla. Súd má preto za to, že aj prevzatie motorového vozidla v nasledujúci pracovný deň po oznámení doručenia krycieho listu poisťovňou spĺňa predpoklad bezodkladnosti a poškodenému vzniká nárok na náhradu za prenájom až do prevzatia vozidla. Súd preto z doteraz predložených dokladov považuje nárok žalobcu za dôvodný.
23. Pokiaľ žalovaný odkazoval na závery uznesenia Ústavného súdu SR, č.k. IV. ÚS 507/2025 – 14 zo dňa 30.09.2025 poukazuje súd na to, že sa jedná o ojedinelé rozhodnutie, ktoré nijakým spôsobom neneguje závery skorších rozhodnutí Ústavného súdu SR označených v predchádzajúcom bode, pričom v danom prípade ide iba o uznesenie, ktorého závery nie sú pre súd záväzné.
24. Vo vzťahu k náhrade úroku z omeškania súd tento priznal vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou náhrady, a to dňa 04.01.2025, keďže ukončil prešetrenie škodovej udalosti dňa 19.12.2024, pričom do 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) žalobcovi neuhradil žalovanú sumu, hoci žalobcovi na jej úhradu vznikol nárok k tomu aj III. ÚS 214/2020, II. ÚS 263/2022 a NSSR 1Cdo/225/2021 alebo 3Obdo/27/2021. Nakoľko sadzba NBS bola k 04.01.2025 vo výške 3,15%, úrok z omeškania súd priznal vo výške 8,15% ročne (3,15% + 5%).
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bo úspešný v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Okresný súd Martin
dňa 11.08.2026
JUDr. Ján Sopiak
sudca