Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31C-6-2024.pdf
PDF · 141.04 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/6/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zastúpený: Občianske združenie CSP Nitra, IČO: 54 965 837, so sídlom Gemerská 2, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: 1.) Prima banka Slovensko, E., IČO: 31 575 591, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, 2.) AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s. r. o., IČO: 46 141 341, so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA – Marek Piršel s. r. o., IČO: 47 255 498, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, a 3.) F. E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. X, XXX XX F., právne zastúpený: advokátska kancelária Acta legal s. r. o., IČO: 54 560 349, so sídlom Drobného 27, 841 01 Bratislava, o určenie neplatnosti dražby, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e , že opakovaná dražba konaná dňa 27.06.2024 o 09:30 hod. v priestoroch AUKČNEJ SPOLOČNOSTI, s. r. o., IČO: 46 141 341, so sídlom Kopčianska 10, Bratislava (objekt Vienna Gate, 14. poschodie, nebytový priestor č. A 261), ktorej predmetom boli nehnuteľnosti: D. J. XX I. K. I. X. A. bytového domu na ulici C. XX, XX, XX L. D., vo vchode J. XX, so súpisným č. XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXXXX, o rozlohe 707 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/1, spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1469/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXXXX, o rozlohe 707 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXXXX, o rozlohe 607 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 14/951 na nebytovom priestore č. N 01 nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu na ulici C. XX, XX, XX L. D., vo vchode J. XX, so súpisným č. XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXXXX, o rozlohe 707 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 951/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXXXX, o rozlohe 707 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXXXX, o rozlohe 607 m2, druh pozemku: ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: I. F., obec: D. – I. F., okres: D. M., osvedčená notárskou zápisnicou N 1050/2024, Nz 20093/2024, NCRIs 20836/2024 zo dňa 27.06.2024, vyhotovenou notárom JUDr. Tomášom Trellom, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave I, Mostová 2, j e n e p l a t n á .
II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2024 sa žalobca domáhal voči všetkým trom žalovaným určenia neplatnosti dražby (v znení vymedzenom vo výroku tohto rozsudku) a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ spochybňuje platnosť záložnej zmluvy pre absenciu obligatórnych náležitostí podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, ďalej tým, že boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj ako „zákon o dobrovoľných
dražbách“ alebo „ZoDD“), ako aj tým, že boli porušené kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca spochybňuje aj samotnú úverovú zmluvu, ktorá je neurčitá v časti splatnosti úveru na dobu 30 rokov, pretože pri podpise zmluvy nebola dohodnutá výška všetkých nákladov, ktoré ma spotrebiteľ za úver zaplatiť, teda celková cena úveru, a nebola tak dohodnutá najvyššia hodnota zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca podal námietky proti napádanej dražbe a výslovne zakázal vykonať dražbu, čo písomne oznámil dražobníkovi. Namietal porušenie § 565 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., ďalej aj ako „OZ“) tým, že veriteľ nepoužil právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, a to do 20.10.2018, keďže splatnosť splátok bola vždy k 20. dňu v mesiaci, preto predčasná splatnosť úveru nenastala, právny úkon z 29.10.2018 je absolútne neplatný a z neplatného právneho úkonu nevzniklo právo dražiť žalobcov majetok. Namietal aj zaistenie ohodnotenia predmetu dražby, ktoré nezodpovedá všeobecnej hodnote ako výslednej objektivizovanej hodnote nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Všeobecná hodnota bola za účelom vykonania napádanej dražby zaistená dražobníkom podľa znaleckého posudku č. 18/2024 zo dňa 15.02.2024 vyhotoveného M. N. F., ktorá nevykonala fyzickú obhliadku nehnuteľností, čo v znaleckom posudku aj uviedla, a stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 110.000 eur. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v širšom centre hlavného mesta Bratislava, pričom mali hodnotu najmenej 123.000 eur a dokonca podľa realitných portálov byty v tejto lokalite sa predávajú v cenách od 150.000 eur a vyššie, preto došlo ku škode v neprospech žalobcu v sume od najmenej 13.000 eur až do 40.000 eur, keď znalecký posudok bol pre účely napádanej dražby podhodnotený, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 12 zákona o dobrovoľných dražbách, čo odôvodňuje neplatnosť napádanej dražby. Namietal ďalej, že došlo k porušeniu ustanovení § 10 a § 11 zákona o dobrovoľných dražbách, a to z dôvodu nezasielania písomností, pretože mu neboli doručované. Poukázal na neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a namietal všetky tie skutočnosti, ktoré musí súd z úradnej povinnosti brať do úvahy. Ako je uvedené v písomných námietkach proti dražbe spochybnil splatnosť, výšku a pravosť pohľadávky, pre ktorú sa mala zorganizovať napádaná dražba na výkon záložného práva, pretože mimoriadna splatnosť úveru v zmysle zákona nenastala a pohľadávka je sporná čo do dôvodu a výšky, pretože dňa 24.09.2018 veriteľ vydal Opakované upozornenie na omeškané splátky vo výške 769,98 eur a dňa 29.10.2018 veriteľ vyzval Výzvou na predčasné splatenie úveru vo výške 45.575,71 eur, pričom veriteľ v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka nepoužil právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, a to do 20.10.2018, keďže splatnosť splátok bola vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom predčasná splatnosť úveru tak nenastala. Nakoľko teda došlo konaním žalovaného v 1. a 2. rade k závažným porušeniam zákona, je podľa názoru žalobcu dôvodné vyhlásiť dražbu za neplatnú.
2. K žalobe sa vyjadril ako prvý žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť nebola žalobcom sprístupnená pre obhliadku so znalcom, dražobník postupoval v súlade s ust. § 12 ods. 3 ZoDD, a to tak, že poskytol znalcovi dostupné údaje, z ktorých následne znalec vypracoval znalecký posudok. Proces vypracovania znaleckého posudku prebehol teda tak, ako predpokladá samotný ZoDD. Dražobník má za to, že doručoval všetky zásielky v súvislosti s dražbou do vlastných rúk, teda súladne s ust. § 10 ods. 1 ZoDD. Žalobca si tieto zásielky aj preberal, preto ich má k dispozícii a z nich môže tiež vedieť, že je na nich uvedená aj služba „do vlastných rúk“. Takéto bezbrehé tvrdenia žalobcu, ktoré sú priam klamstvami, nemožno považovať za relevantné skutkové tvrdenia, ktoré môžu byť podkladom pre ďalšie skúmanie v súdnom konaní. K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že oznámenie o opakovanej dražbe bolo vyvesené na úradnej tabuli miestneho úradu Bratislava-Nové Mesto, v periodickej tlači Nového času ako aj na dverách samotného bytového domu, v ktorom sa predmet dražby nachádza, vrátane označenia slovami „dražba“ v súlade so ZoDD. Je to práve žalobca, ktorý sa tomu snažil opakovane zabrániť a sám porušoval svoje zákonné povinnosti. Dražobník si splnil aj ďalšie namietané skutočnosti, a to odoslal oznámenie o opakovanej dražbe všetkým subjektom v zákonnej lehote podľa ust. § 22 ods. 4 ZoDD, nakoľko išlo o opakovanú dražbu (resp. nad rámec zákonnej lehoty 31 dní vopred), vrátane správcu dane príslušného podľa miesta trvalého pobytu žalobcu, aj miesta nehnuteľnosti – totožné adresy). Zápisnica o vykonanej dražbe bola dražobníkom rovnako tak odoslaná v zákonnej lehote, a to dňa 02.07.2024, t. j. 5 dní po konaní dražby. Vo vzťahu k namietanej nezákonnej predčasnej splatnosti úveru uviedol, že z dokladov predložených žalobcom nie je zrejmé, že žalovaný v 1. rade postupoval nesúladne so žalobcom namietaným ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na to, že dražobník nedisponuje všetkými potrebnými dokladmi týkajúcimi sa predčasnej splatnosti úveru, v tejto súvislosti ponechal bližšie vyjadrenie na žalovaného v 1. rade. Keďže žiadne z porušení zákona nebolo preukázané, navrhol žalobu zamietnuť.
3. K žalobe sa následne vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že dňa 21.01.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade uzatvorená Úverová zmluva č. 000000000098369 (ďalej aj ako „ÚZ“), na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi úver vo výške 50 000 eur, ktorého účelom bolo splatenie skôr poskytnutého úveru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach s výškou mesačnej anuitnej splátky 223,18 eur a s termínom splatnosti mesačne k 20. dňu kalendárneho mesiaca so splatnosťou úveru 30 rokov odo dňa podpisu ÚZ (bod 1.2. ÚZ). V zmysle bodu 6. ÚZ sa ako zábezpeka úveru dojednalo medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade záložné právo na nehnuteľný majetok špecifikovaný v Zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 21.01.2014 (ďalej aj ako „ZZ“). Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že ZZ obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Žalobca nesprávne uvádza, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. §151b ods. 3 OZ. Podľa bodu 1.2.1. ZZ najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa zabezpečuje, je 50.000 eur, a teda ZZ uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je platná. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 29.10.2018 z dôvodu neuhradenia omeškanej splátky splatnej dňa 20.06.2018 a nasledujúcich. Pred samotným vyhlásením predčasnej splatnosti úveru bol žalobca upozornený na omeškanie a na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a to opakovaným upozornením zo dňa 24.09.2018, o doručovaní ktorého žalovaný v 1. rade priložil dôkaz – Doručenku, z ktorej vyplýva, že zásielka bola uložená na pošte dňa 28.09.2018, že zásielku si žalobca neprevzal v odbernej lehote a táto bola vrátená žalovanému v 1. rade (dátum vrátenia, pečiatka Slovenskej pošty, a. s. zo dňa 17.10.2018). Pre výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ, teda výzvu pred zamýšľaným zosplatnením úveru, zákon nestanovuje žiadne osobitné podmienky z hľadiska jej obsahu, iba to, že ňou spotrebiteľ musí byť upozornený na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru najmenej 15 dní vopred. Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 29.10.2018 bola doručená žalobcovi dňa 23.11.2018, o čom žalobca v prílohe priložil dôkaz – Doručenku. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok (najmä bod 7.4. ÚZ) a v súlade so zákonom. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca neuskutočnil žiadnu úhradu a žalovaný v 1. rade má za to, že spochybňovanie splatnosti, výšky a pravosti pohľadávky je nedôvodné a ničím nepodložené. Inštitút záložného práva ako aj dobrovoľnej dražby je zákonný a regulovaný spôsob, ako môže byť veriteľ uspokojený v prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti. Podľa ust. § 53 ods. 10 OZ, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Dobrovoľná dražba bez ohľadu na to, či ňou dochádza k realizácii záložného práva zabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom dražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec, je upravená samostatným zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, postup podľa ktorého pri výkone záložného práva Občiansky zákonník výslovne umožňuje v ust. § 151j. Táto zákonná úprava, pri ktorej je potrebné vyjsť z prezumpcie ústavnosti, predstavuje medze ústavných práv (vlastniť majetok a na rešpektovanie obydlia), predpokladané čl. 13 Ústavy SR, v intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov nie je protiústavný. Vzhľadom na to, že pohľadávka zabezpečená záložným právom nebola riadne a včas splnená, žalovaný v 1.rade mohol začať výkon záložného práva. Speňaženie zálohu za účelom uspokojenia nesplneného peňažného dlhu nútene bez súhlasu a proti vôli dlžníka predstavuje jeden z charakteristických znakov inštitútu záložného práva a jeho výkonu, tak, ako sú zakotvené v právnom poriadku Slovenskej republiky. Predmetná právna úprava daného inštitútu v Občianskom zákonníku je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a výkon záložného práva speňažením zálohu na dobrovoľnej dražbe v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. sám osebe nepredstavuje ľubovôľu záložného veriteľa, avšak iba dlžníkom vynútený krok veriteľa, smerujúci v skutočnosti iba k náprave stavu, ktorý je dôsledkom neplnenia povinností dlžníka. Listom zo dňa 07.12.2018 žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že začína s výkonom záložného práva, o doručení ktorého žalovaný v 1. rade v prílohe priložil dôkaz – Doručenku. Vo výkone záložného práva nebránilo žalovanému v 1. rade žiadne zákonné ustanovenie či súdne rozhodnutie, ktorým by bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Žalobca nepreukázal, že by došlo k porušeniu zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 1. rade postupoval v súlade so zmluvnou dokumentáciu a platnými právnymi predpismi. Naopak žalobca pristupoval k plneniu si zmluvných povinností nezodpovedne a jeho jediným cieľom je vyhnúť sa plneniu a úhrade svojho dlhu. Žalobca nemal a nemá skutočný záujem riešiť svoj dlh voči žalovanému v 1. rade, keďže žalobca po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru neuskutočnil ani len čiastočnú úhradu dlhu, ktorou by preukázal čo i len minimálny záujem na jeho splatení. Je teda absolútne nepochopiteľné a v právnom štáte neakceptovateľné, že ochrany pred legitímne uplatnenými právami žalovaného v 1. rade sa na súde domáha žalobca, ktorý si svoje záväzky riadne a včas nesplnil. Ohľadom samotného procesu dražby a príslušnej dokumentácie žalovaný v 1. rade odkázal na vyjadrenie žalovaného v 2. rade, s ktorým sa žalovaný v 1. rade v celom rozsahu stotožnil, a navrhol žalobu zamietnuť.
4. K žalobe sa vyjadril aj žalovaný v 3. rade, ktorý uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú, absurdnú a konanie žalobcu za účelové s jediným cieľom oddialiť jeho povinnosť mu odovzdať vydraženú nehnuteľnosť. Tvrdenie žalobcu o porušení § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka je absurdné, zavádzajúce a sporné, keďže záložná zmluva údaj o najvyššej hodnote istiny obsahuje. Aj z tohto tvrdenia žalobcu jednoznačne vyplýva, že jediným účelom podania predmetnej žaloby je oddialiť odovzdanie predmetu dražby žalovanému v 3. rade ako vydražiteľovi a spôsobiť mu škodu spočívajúcu v nevyužívaní predmetu dražby, ktorý vydražil. Ďalej uviedol, že považuje tvrdenie žalobcu o porušení § 12 ods. 5 ZoDD za nepravdivé, zavádzajúce a sporné. Má za to, že ohodnotenie draženej nehnuteľnosti bolo v súlade s postupom uvedeným v § 12 ZoDD a hodnota draženej nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom č. 18/2024 zo dňa 15.02.2024 vypracovaným znalcom – M. N. F., znalcom v odbore: stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností (ďalej aj ako „znalecký posudok“). Zároveň žalobca v žalobe nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci podanie námietok proti znaleckému posudku v zákonom stanovenej lehote a ani nijakým spôsobom nespochybnil závery znaleckého posudku. Podľa § 12 ods. 1 ZoDD má dražobník povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a v čase konania dražby. V zmysle predmetného zákonného ustanovenia má dražobník povinnosť iba zabezpečiť ohodnotenie ceny predmetu dražby. Preto, ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom zapísaným v zozname znalcov z daného odboru a tento znalecký posudok v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov, resp. v deň konania opakovanej dražby starší ako jeden rok, dražobník tým splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Žalovaný v 2. rade ako dražobník pri ohodnotení predmetu dražby postupoval v súlade s § 12 ZoDD. Žalobca sa snaží v žalobe spochybniť ohodnotenie predmetu dražby aj tvrdením, že znalec nevykonal obhliadku draženej nehnuteľnosti, čo Žalovaný v 3. rade považuje za absurdné, keďže práve žalobca je tou osobou, ktorá neumožnila prístup do predmetu dražby za účelom vypracovania znaleckého posudku a teda následky nesprístupnenia nehnuteľnosti žalobcom nemôže byť v neprospech žalovaných, keď ohodnotenie sa v takom prípade vykoná z dostupných údajov. Je toho názoru, že nie je daný žiadny dôvod na vyslovenie neplatnosti dražby a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
5. Žalobca v rámci repliky zotrval na svojich argumentoch uvedených v žalobe s tým, že zdôraznil, že predčasná splatnosť úveru nenastala, a preto je napádaná dražba neplatná. Veriteľ nepoužil právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, a to do 20.10.2018, keďže splatnosť splátok bola vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom predčasná splatnosť úveru nenastala. Právny úkon z 29.10.2018 je absolútne neplatný a z neplatného právneho úkonu nevzniklo právo dražiť jeho majetok. Naďalej žiadal, aby súd vyhovel žalobe a určil neplatnosť dražby.
6. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sa v rámci duplík pridržali svojich vyjadrení k žalobe a naďalej požadovali žalobu zamietnuť. Žalovaný v 1. rade ohľadom náležitostí zmluvy, vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a výkonu záložného práva zopakoval, že postupoval v súlade so zákonom a úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ohradil sa voči tvrdeniu žalobcu, že mu znemožnil splácanie úveru. Žalobca mal možnosť realizovať hotovostné vklady a to priamo na pobočke žalovaného v 1. rade, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. Žalovaný v 1. rade neznemožnil splácanie úveru žalobcovi, práve naopak, žalovaný v 1. rade žalobcu upozorňoval na neuhradené omeškané splátky úveru a vyzýval ho na zaplatenie dlžnej sumy (napr. aj opakovaným upozornením zo dňa 24.09.2018), na čo však žalobca nereagoval. V opakovanom upozornení zo dňa 24.09.2018 bol žalobca aj upozornený na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný v 2. rade doplnil, že agresivitu žalobcu a rušenie priebehu samotnej dražby dosvedčuje notárska zápisnica o priebehu dražby, ktorou notár osvedčoval priebeh dražby bytu a v ktorej samotný notár uvádza: „Osoby prítomné ako verejnosť po celý čas dražby rušili jej priebeh, vykrikovaním, natáčaním priebehu dražby, slovnými útokmi na
prítomných účastníkov dražby a zástupcov banky.“ Takisto samotný spôsob, akým žalobca formuluje agresívne a klamlivé podania na súd len dosvedčuje správanie sa žalobcu v priebehu celého dražobného konania. Námietky žalobcu doručené dražobníkovi boli čítané licitátorom na dražbe a ďalšie námietky boli samotným žalobcom aj ústne prezentované počas priebehu dražby, čo je zachytené v predloženej zápisnici, preto tvrdenie žalobcu o tom, že konateľ dražobníka bránil žalobcovi podať námietky a dal ho vytlačiť ochrankármi z dražby sa opäť nezakladá na pravde. Je potrebné brať na zreteľ, že práve žalobca je osobou, ktorá niekoľko rokov neuhrádzala poskytnutý úver, v priebehu dražby si neplnila svoje zákonné povinnosti, ba naopak, odrádzala všetkých domnelých záujemcov svojim agresívnym chovaním (o čom svedčí aj notárska zápisnica z dražby), čím s určitosťou spôsobila aj zníženie samotného výťažku dražby. Žalobca však aj napriek tomu, že sám konal protizákonne, obviňuje všetky ostatné osoby z protizákonného chovania a navádza dojem, že on poskytnutý úver nemusí nikdy splatiť. Takéto konanie predsa nemôže podľa názoru žalovaného v 2. rade požívať právnu ochranu. Žalovaný v 3. rade zdôraznil, že žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby považuje za osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, podľa § 21 ods. 2 ZoDD. Ide o inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý môžu uplatniť osoby ňou dotknuté ako jediný prostriedok nápravy a ochrany práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby, avšak tento inštitút by nemal byť účelovo zneužívaný tak, ako je to v tomto konaní, keď žalobca, ktorý (i) dlhodobo nesplácal úver zabezpečený záložným právom k predmetu dražby, (ii) odmietol žalovanému v 3. rade odovzdať predmet dražby, (iii) neposkytol súčinnosť žalovanému v 2. rade ako dražobníkovi a (iv) dokonca pred dražbou sa snažil predmet dražby previesť darovacou zmluvou na tretiu osobu, sa domáha neplatnosti dobrovoľnej dražby s jediným cieľom znehodnocovať a oddialiť jeho povinnosť odovzdať predmet dražby žalovanému v 3. rade. Žalovaný v 3. rade považuje tvrdenia a dôvody, pre ktoré sa žalobca domáha neplatnosti napádanej dražby v predmetnom konaní, za jednoznačne nepravdivé, účelové a zavádzajúce, a má za to, že napádaná dražba prebehla v súlade so ZoDD a nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení ZoDD.
7. Žalobca svoju argumentáciu doplnil podaním doručeným súdu dňa 31.10.2025 poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022 s tým, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žiadal súd, aby aplikoval citované právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a určil napádanú dražbu za neplatnú, pretože predchádzajúce právne úkony veriteľa ako navrhovateľa napádanej dražby zo dňa 24.09.2018 (veriteľovo Opakované upozornenie na omeškané splátky 769,98 eur) a zo dňa 29.10.2018 (veriteľova Výzva na predčasné splatenie úveru 45.575,71 eur) nekonkretizujú splátku, pre ktorú malo prísť k zosplatneniu, a preto sú postihnuté absolútnou neplatnosťou a sankcionované neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
8. Súd na prejednanie veci nariadil dve pojednávania, na ktoré sa dostavili strany sporu riadne a včas.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä: zmluvou o úvere č. 98369 zo dňa 21.01.2014, zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 21.01.2014, oznámením o začatí výkonu záložného práva záložného veriteľa zo dňa 07.12.2018 s doručenkou, výpisom z LV č. XXXX, opakovaným upozornením na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 24.09.2018 s doručenkou, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 29.10.2018 s doručenkou, znaleckým posudkom č. 18/2024, oznámením o opakovanej dražbe č. 016/2024 zo dňa 20.05.2024, notárskou zápisnicou N 1050/2024, Nz 20093/2024, NCRIs 20836/2024 zo dňa 27.06.2024 osvedčujúcou vykonanie a priebeh dobrovoľnej dražby, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.07.2025 č. k. 16CoCsp/31/2023 – 436, a zistil nasledovný skutkový stav.
10. V zmysle výpisu z LV č. XXXX je zrejmé, že žalobca bol v rozhodnom čase vlastníkom dražbou dotknutých nehnuteľností tak, ako sú identifikované vo výroku tohto rozsudku.
11. Zo zmluvy o úvere č. 98369 vyplýva, že strany sporu dňa 21.01.2014 uzatvorili zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000 eur bankou (žalovaným v 1. rade) klientovi (žalobcovi) za účelom splatenia skôr poskytnutého úveru. Ako sa zábezpeka sa dojednalo záložné právo na nehnuteľný majetok.
12. Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok vyplýva, že strany sporu dňa 21.01.2014 uzatvorili zmluvu podľa § 151a – 151md Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva v prospech banky (žalovaného v 1. rade) na nehnuteľný majetok vo vlastníctve klienta (žalobcu) na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi bankou a klientom.
13. A. D. K., E. (žalovaný v 1. rade), ako veriteľ zo zmluvy o úvere zo dňa 21.01.2014, pre neplnenie povinnosti žalobcu splácať úver riadne a včas zaslal žalobcovi dňa 24.09.2018 opakované upozornenie s výzvou na zaplatenie dlžných splátok v celkovej výške 769,98 eur v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spolu s upozornením, že v prípade neuhradenia uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 OZ a požiada o zaplatenie celej pohľadávky. Z doručenky vyplýva, že si žalobca túto zásielku neprevzal v odbernej lehote.
14. Keďže žalobca dlžnú sumu vo výške 769,98 eur neuhradil, veriteľ zaslal žalobcovi dňa 29.10.2018 výzvu na predčasné splatenie úveru s tým, že pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 29.10.2018 a požiadal o bezodkladnú úhradu celého dlhu vo výške 45.575,71 eur a upozornil na začatie procesu predaja nehnuteľnosti zabezpečujúcej predmetný úver prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle záložnej zmluvy. Z doručenky vyplýva, že si žalobca túto zásielku prevzal dňa 23.11.2018.
15. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložného veriteľa zo dňa 07.12.2018 súd zistil, že banka (žalovaný v 1. rade) oznámil klientovi (žalobcovi), že ako záložný veriteľ začína s výkonom záložných práv, ktoré boli zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX pod č. V-1265/14 zo dňa 17.02.2014 a V-7356/17 zo dňa 12.04.2017, pre katastrálne územie I. F., obec Bratislava – m. č. Nové Mesto, okres Bratislava III. Z doručenky vyplýva, že si žalobca túto zásielku prevzal dňa 20.02.2019.
16. Z oznámenia o opakovanej dražbe č. 016/2024 vydaného dražobníkom (žalovaným v 2. rade) dňa 20.05.2024 súd zistil, že v ňom bolo oznámené miesto, dátum a čas otvorenia opakovanej dražby, a to dňa 27.06.2024 o 09:30 hod. v priestoroch AUKČNEJ SPOLOČNOSTI s. r. o., Kopčianska ul. č. 10, Bratislava (objekt Vienna Gate, 14. posch., nebytový priestor č. A 261) s označením dražby ako prvá opakovaná dražba nehnuteľností (ako sú identifikované vo výroku tohto rozsudku) vo vlastníctve žalobcu. Ako navrhovateľ opakovanej dražby bol v oznámení označený žalovaný v 1. rade. V tomto oznámení bola stanovená výška najnižšieho podania 88.000 eur, minimálne prihodenie 200 eur, výška dražobnej zábezpeky 15.000 eur, ako aj znalecký posudok, ktorým sa určila cena predmetu opakovanej dražby na sumu 110.000 eur. Toto oznámenie dražobník doručoval žalobcovi dňa 27.05.2024, čo má súd za preukázané z ePotvrdenky. Oznámenie bolo vyvesené na predmete dražby dňa 30.05.2024 a zvesené dňa 28.06.2024, tiež bolo zverejnené v periodickej tlači v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách.
17. Z obsahu notárskej zápisnice N 1050/2024, Nz 20093/2024, NCRIs 20836/2024 súd zistil, že táto osvedčovala vykonanie a priebeh prvej opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 27.06.2024 na Notárskom úrade notára O. P. P. na F. Q. J. X L. D.. Na dražbe sa zúčastnil žalovaný v 2. rade ako dražobník, licitátor O. O. R. a žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ. Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade. Dražobnú zábezpeku zložili 3 záujemcovia. Licitátor v priebehu dražby označil predmet dražby ako je identifikovaný vo výroku tohto rozsudku, ktorého vlastníkom bol žalobca. Licitátor prítomným oznámil, že na predmete dražby viazne záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov a záložné právo v prospech navrhovateľa opakovanej dražby. Licitátor prečítal námietky doručené dražobníkovi zo strany žalobcu ako vlastníka predmetu dražby. Licitátor ďalej oznámil, že výška najnižšieho podania predstavuje sumu 88.000 eur a minimálne prihodenie je 200 eur. Po výzve licitátora na urobenie najnižšieho podania účastník s poradovým číslom 1 urobil podanie vo výške 88.000 eur, na čo licitátor vyzval po prvýkrát, po druhýkrát a po tretíkrát účastníkov opakovanej dražby, aby urobili vyššie podanie a vyhlásil, že ak nikto z prítomných účastníkov neurobí vyššie podanie, udelí účastníkovi č. 1 príklep. Keďže ani po tretej výzve licitátora žiadny z prítomných účastníkov neurobil vyššie podanie, licitátor vyhlásil, že udeľuje účastníkovi s poradovým číslom 1 príklep. Následne oznámil, že vydražiteľom sa stal účastník s poradovým číslom 1 (žalovaný v 3. rade) a dražbu ukončil o 09:58 hod.
18. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.07.2025 č. k. 16CoCsp/31/2023 – 436, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.01.2023 č. k. 24Csp/101/2020 – 302 a žalobu zamietol, súd zistil, že žalobu podala Prima banka Slovensko, E. (tu ako žalovaný v 1. rade) proti žalovanému A. B. (tu ako žalobca) domáhajúc sa zaplatenia istiny 45.158,36 eur spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania titulom uzatvorenej zmluvy o úvere č. 98369 zo dňa 21.01.2014, na základe ktorej banka poskytla klientovi peňažné prostriedky vo výške 50.000 eur. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci a ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného A. B., že žalobca nedodržal zákonnú podmienku v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a nezosplatnil úver včas. Žalovaný (tu žalobca) sa dostal do omeškania so splátkou splatnou k 20.06.2018, tri mesiace od splatnosti tejto splátky uplynuli k 20.09.2018 a splatnosť nasledujúcej ďalšej splátky bola k 20.10.2018, do ktorej musel veriteľ v zmysle § 565 OZ naplniť podmienky zosplatnenia úveru. Z dôvodu, že žalobca (tu žalovaný v 1. rade) úver predčasne zosplatnil až po uplynutí tejto lehoty, a to dňa 29.10.2018, odvolací súd uzavrel, že nedošlo k platnému zosplatneniu daného úveru, čo rezultuje do záveru o absolútnej neplatnosti daného právneho úkonu v zmysle § 39 OZ, ktorú je súd povinný skúmať ex offo.
19. Podľa § 2 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách, vydražiteľom sa na účely tohto zákona rozumie účastník dražby, ktorému bol udelený príklep.
20. Podľa § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur.
21. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách, dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti.
22. Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
23. Podľa § 21 ods. 2 a 4 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka. (4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, prechádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
24. Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
25. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Súd pri právnom posúdení predmetu konania, vychádzal jednak zo záverov vykonaného dokazovania ako aj zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi konania sporné. Súd skôr než pristúpil k skúmaniu predmetu sporu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, zisťoval, či sú splnené formálno-právne predpoklady žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. Je zrejmé, že žalobca ako vlastník nehnuteľností, ktoré tvorili predmet dražby, je subjektom, ktorého práva sú v prípade porušenia zákona dotknuté, a to najmä vtedy, ak by došlo k dražbe za situácie, kedy ju zákon o dobrovoľných dražbách nedovoľuje / nepripúšťa jej vykonanie. Žalobca ako osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, riadne označil v konaní aj ostatných účastníkov konania tak, aby im svedčila pasívna vecná legitimácia a ich okruh zodpovedal okruhu účastníkov konania o určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom žalovaný v 1. rade bol navrhovateľom dražby, žalovaný v 2. rade bol dražobníkom a žalovaný v 3. rade je vydražiteľom. Okrem toho žalobca dodržal aj zákonnú prekluzívnu lehotu a žalobu podal v lehote 3 mesiacov odo dňa udelenia príklepu (príklep udelený dňa 27.06.2024, žaloba podaná dňa 26.09.2024). Týmto boli splnené formálne predpoklady úspešnosti žaloby.
28. Je nesporné, a v konaní to nebolo zo strany účastníkov konania ani namietané, že navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ, ktorý si uplatnil svoje právo z titulu záložnej zmluvy a zmluvy o úvere po predčasnom zosplatnení celého úveru v súlade s ust. § 565 OZ. Z dôvodu, že sa v procese dražby uplatňovalo právo zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bolo potrebné aplikovať na predmetnú právnu vec aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). V tej súvislosti bolo potrebné pri rozhodovaní vziať na zreteľ, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. R34/2025, uviedol: „Vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a) alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“ Citované rozhodnutie najvyššej súdnej autority bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR a súd nemá inú možnosť, ako v súlade s princípom právnej istoty zakotvenom v čl. 2 ods. 2 základných zásad CSP toto rozhodnutie rešpektovať a v súlade s ním vec posúdiť a rozhodnúť.
29. Po oboznámení sa s opakovaným upozornením zo dňa 24.09.2018 a s výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 29.10.2018 súd konštatuje, že vo výzve zo dňa 24.09.2018 Prima banka Slovensko, E. (žalovaný v 1. rade) žiadnym spôsobom nešpecifikovala splátku, s ktorou bol žalobca v omeškaní. Rovnako tak neurobila ani vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 29.10.2018. Tieto úkony sú tak v súlade s rozhodnutím najvyššieho súdu neplatné pre ich neurčitosť a k vyhláseniu splatnosti celého úveru nedošlo zákonným spôsobom. Toto vyhlásenie predčasnej splatnosti teda nebolo platné.
30. Súd v tej súvislosti prihliadol aj na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.07.2025 č. k. 16CoCsp/31/2023 – 436, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.01.2023 č. k. 24Csp/101/2020 – 302 a žalobu zamietol, a to z dôvodu, že žalobca (tu žalovaný v 1. rade) nedodržal zákonnú podmienku v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a nezosplatnil úver zo zmluvy o úvere č. 98369 zo dňa 21.01.2014 včas, preto odvolací súd uzavrel, že nedošlo k platnému zosplatneniu daného úveru, čo rezultuje do záveru o absolútnej neplatnosti daného
právneho úkonu v zmysle § 39 OZ. Jedná sa o tú istú zmluvu o úvere č. 98369 zo dňa 21.01.2014 ako aj v tomto konaní o určenie neplatnosti dražby, ktorá bola vykonaná na základe toho istého neplatného predčasného zosplatnenia celého dlhu z predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 21.01.2014.
31. Vychádzajúc z toho, že priebeh dobrovoľnej dražby v prípade výkonu záložného práva je osobitne upravený v zákone o dobrovoľných dražbách, pričom zákon kladie akcent na ochranu práv vlastníka domu alebo bytu, ktorý je predmetom dražby, súd musel preskúmať, či dražobník v priebehu dražby dodržal všetky zákonné predpoklady a nedopustil sa konania, ktorým by poškodzoval práva vlastníka draženej nehnuteľnosti. Súd vychádzal v prvom rade z ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého je zrejmé, že dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur. S poukazom na uverejnené zbierkové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, a rovnako s prihliadnutím na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave, bol konajúci súd v predmetnej právnej veci viazaný uvedenými rozhodnutiami, ktoré aplikoval na daný prípad. Konštatované neplatné predčasné zosplatnenie celého dlhu vyvolalo otázku, aká bola výška pohľadávky v čase začatia výkonu záložného práva. Z opakovaného upozornenia zo dňa 24.09.2018 vyplýva, že výška omeškaných splátok k tomuto dátumu predstavuje 769,98 eur. Keďže z oznámenia o začatí výkonu záložného práva vyplýva, že s výkonom záložného práva sa začalo dňa 07.12.2018, je možné k sume omeškaných splátok k 24.09.2018 (769,98 eur) pripočítať ešte ďalšie dve dlžné splátky splatné k 20.10.2018 a 20.11.2018, t. j. 2 x 223,18 eur = 446,36 eur, čo predstavuje výšku omeškaných splátok v celkovej sume 1.216,34 eur. Súd tak dospel k záveru, že hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom nedosiahla ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva zákonom požadovanú minimálnu hranicu 2.000 eur a dražbu nehnuteľných vecí teda nebolo možné vykonať. Tým, že dražobník dražbu vykonal, došlo jednoznačne k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, konkrétne § 3 ods. 6, čím bolo nepochybne zasiahnuté do práv žalobcu ako vlastníka vydražených nehnuteľností.
32. Z vyššie uvedeného dôvodu súd nemal inú možnosť ako určiť neplatnosť dobrovoľnej (opakovanej) dražby konanej dňa 27.06.2024 pre porušenie ust. § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách v zmysle § 21 ods. 2 citovaného zákona a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Ostatnými dôvodmi neplatnosti dražby sa už preto ďalej nezaoberal.
33. Súd zamietol návrh na pripojenie dražobného spisu z dôvodu, že jeho pripojenie a oboznámenie sa s ním by bolo vzhľadom na dostatočne preukázané porušenie § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách nadbytočné a nehospodárne.
34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Keďže bol žalobca v konaní úspešný v celom rozsahu, súd by mu mal priznať náhradu trov konania v celom rozsahu. Avšak keďže žalobcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov v súlade s čl. 4 ods. 2 CSP, ako aj v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol priamo tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z.)