Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-85-2020.pdf
PDF · 91.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/85/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci navrhovateľky: A. Z. Š., E.. X.X.XXXX, J. I. Z. XXX, proti manželovi: L. Z., E.. XX.X.XXXX, J. I. Z. A. XXX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: W. Z., E.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo A. Z. Š., X.. Š., E.. X.X.XXXX a L. Z., E.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z. A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z. A., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
II. Súd schvaľuje dohodu rodičov nasledovne :
„Maloleté dieťa W. Z., E.. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 400,- € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.“
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX domáha rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu W. Z., E.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode s tým, aby bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti, otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 400,- € mesačne, pričom styk otca s maloletým dieťaťom nežiadala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo nevytvára vhodné prostredie na výchovu maloletého dieťaťa, ktorý je vystavovaný neustálym stresovým situáciám.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodným listom, správami o povesti účastníkov konania, písomným vyjadrením manžela, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a sociálnej poisťovne, daňovým priznaním manžela za X. XXXX, mzdovými listami za rok XXXX- XXXX, potvrdením o nákladoch, správou z prešetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav veci:
3. Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Z. A.. U navrhovateľky sa jedná o prvé manželstvo, u manžela o druhé. Navrhovateľka je slovenskej štátnej
príslušnosti a národnosti, manžel je talianskej štátnej príslušnosti a národnosti. Z rodného listu súd zistil, že maloleté dieťa W., E.. XX.XX.XXXX je spoločným dieťaťom účastníkov konania.
4. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že navrhovateľka poberá na dve maloleté deti rodinné prídavky spolu vo výške 51,- € mesačne. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica mal súd preukázané, že za posledných dvanásť mesiacov bola navrhovateľke vyplatená dávka v nezamestnanosti od X.X.XXXX do XX.X.XXXX celkovo vo výške X.XXX,XX €.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov vyplýva, že maloletý W. pochádza z manželstva účastníkov konania. Rodina žije zatiaľ spolu v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve manželov, pričom manžel obýva horné poschodie a matka s maloletými deťmi obývajú prízemie. Manžel prispieva na maloleté dieťa sumou 400,- € mesačne, otec maloletej dcéry navrhovateľky prispieva na jej výživu sumou 90,- €. Mesačný príjem manžela je 6.000,- € z čoho platí nájom reštaurácie vo výške 500,- € a dvoch zamestnancov. Otec s návrhom na rozvod súhlasí, styk otca s maloletým obaja rodičia nežiadajú upraviť, nakoľko sa na ňom vedia dohodnúť. Maloletý navštevuje X. ročník základnej školy K. S., pričom do školy chodí rád a má výborné výsledky. Maloletý uviedol, že sa chce s matkou odsťahovať do I. a chce zostať s ňou. S otcom chodievajú spolu na zmrzlinu alebo do jeho reštaurácie. Uviedol, že rodičia sa spolu hádajú. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti zo strany rodičov o maloletého.
6. Navrhovateľka na pojednávaní pred súdom uviedla, že medzi manželmi existujú neprekonateľné rozdiely trvajúce už F. X. XXXX, ktoré sa prejavili v podstate hneď po uzavretí manželstva. Manžel býva v práci takmer každý deň až do večera, pričom po určitom čase sa začal správať agresívne a ponižovať navrhovateľku, a to aj pred personálom reštaurácie, v ktorej pracuje spoločne s manželom (manžel je jej vlastníkom). Naďalej manželovi v reštaurácii pomáha, nakoľko neovláda slovenský jazyk. Intímne sa spolu naposledy stýkali asi pred vyše rokom. Poukázala na skutočnosť, že deťom sa nevenuje, a to aj keď má voľný čas. Navrhovateľka manžela obvinila, že má vzťah s inou ženou. Navrhovateľka nemá inú známosť, k manželovi nič necíti, rešpektuje ho a vždy mu je ochotná pomôcť, napriek tomu nemôžu byť spolu ako manželia. Manžel na výživu maloletého prispieva navrhovateľke sumou 400,- € mesačne. Manželia doteraz hospodária spoločne, manžel uhrádza navrhovateľke 50 % nákladov na rodinný dom. Navrhovateľka má mesačný príjem 250,- €, disponuje účtom v obchodnej spoločnosti, z ktorého vyberá peniaze podľa potreby, čo však vždy vopred manželovi nahlási. Dodala, že má v záujme nájsť si prácu v I., a to jednak kvôli lepším ponukám práce a jednak z dôvodu, že by si rada dokončila vysokú školu.
7. Z písomného vyjadrenia manžela ako aj z jeho výpovede pred súdom vyplýva, že s rozvodom manželstva súhlasí. Za príčinu rozvratu manželstva považuje rozdielny spôsob myslenia a konania každého z manželov. Problémy v manželstve podľa neho nastali po tom, ako sa presťahovali na Slovensko (po dvanástich rokoch spolužitia v J.). Odmietol, že by bol na manželku agresívny, častokrát sa však na ňu hneval, keď veci v práci nefungovali ako mali. Pripustil, že medzi nimi dochádzalo k hádkam najmä v práci, a to aj pred inými ľuďmi. Uviedol, že spoločnú prácu s manželkou vníma ako chybu. Pre maloletého W. chce len to najlepšie, miluje ho tak isto ako dcéru manželky, o ktorú sa staral od jej troch rokov. Nemal vedomosť o tom, že manželka chce ísť pracovať B. I.. Potvrdil, že dodnes spoločne hospodária, všetky výdavky na domácnosť však hradí on sám. Manželia sa naposledy intímne stýkali pred viac ako rokom. Manželku má napriek všetkému rád. Dodal, že má záujem zostať na Slovensku a vidieť svojho syna vyrastať. V súčasnosti má príjem zo zamestnania vo výške 600,- € až 700,- € mesačne. Manžel nemá iné vyživovacie povinnosti a v prípade rozvodu manželstva súhlasil, aby mu bolo určené výživné vo výške 400,- € mesačne. Čo sa týka styku s maloletým dieťaťom, nateraz navrhol, aby nebol súdom upravený, nakoľko sa s manželkou na ňom vedia dohodnúť.
8. Pred súdom účastníci konania navrhli, aby v prípade rozvodu manželstva súd schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, v zmysle ktorej bude zverené do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 400,- € mesačne, styk otca s maloletým dieťaťom si neupravili.
9. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej len zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
11. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Podľa § 24 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Už od uzavretia manželstva v roku XXXX začali medzi manželmi vznikať nezhody a nedorozumenia. Manželia bývali v spoločnej domácnosti a obaja pracovali v reštaurácii, ktorej majiteľom je manžel. Nakoľko spolu trávili čas v práci a potom aj doma, vznikali medzi manželmi časté konflikty. Manželia v súčasnosti nebývajú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú. Postupne sa jeden druhému navzájom citovo odcudzili, pričom z ich vyjadrení vyplýva, že nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení má súd za to, že neexistuje predpoklad na obnovenie spolužitia. Súd manželstvo
účastníkov vyhodnotil ako nefunkčné, keď reálne nenapĺňa žiadnu z jeho spoločenských funkcií, a to jednak z toho dôvodu, že okrem pracovných záležitostí spolu komunikujú len minimálne a často medzi nimi dochádza k vzájomným hádkam a konfliktom, ktoré mali za následok citové odlúčenie, ako aj z dôvodu, že ani jeden z manželov nechce zotrvať v manželskom zväzku. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení a najmä postoj samotných účastníkov konania k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, z ktorého dôvodu návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd vyhodnotil vzájomné citové odcudzenie sa manželov z dôvodu konfliktov súvisiacich s pracovnými záležitosťami manželov a trávením spoločného času a ich rozdielne povahové vlastnosti.
19. Účastníci konania pre prípad rozvodu manželstva pred súdom uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorú súd schválil, nakoľko je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Na jej základe bude maloleté dieťa W. Z. zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletým dieťaťom rodičia neupravili. Otec sa zaviazal platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 400,- € mesačne, ktoré súd považuje za primerané možnostiam a schopnostiam povinného rodiča ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku II. rodičia maloletého dieťaťa nie sú oprávnení podať odvolanie v zmysle § 122 CMP.
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.
Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie manžel v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.