Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-23-2025.pdf
PDF · 292.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/23/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: npráp. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice- mestská časť Sever, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne, so sídlom Bysterecká 2067/5, 026 01 Dolný Kubín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ- DK-VO-96-011/2025 zo dňa 19.02.2025, takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Dňa 10.03.2022 bol Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Dolnom Kubíne (ďalej aj ako „OR PZ v Dolnom Kubíne“), odboru poriadkovej polície, oddelenie služobnej kynológie prostredníctvom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej aj ako „KR PZ v Žiline“) doručený spisový materiál ČVS: UIS-1780/0-OISS-2021, ktorý bol odstúpený z Úradu inšpekčnej služby, útvar ochrannej služby a prevencie, odbor ochrany a prevencie, oddelenie Stred – Banská Bystrica, v ktorom bolo uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa 31.12.2021 rozhodnuté o postúpení veci na disciplinárne konanie nadriadenému s disciplinárnou právomocou policajta odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne, pričom podozrivým z disciplinárneho previnenia je príslušník Policajného zboru – žalobca – služobne zaradený na funkcii referent psovod, odd. služobnej kynológie, odbor poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne. Zo spisového materiálu odstúpeného z Úradu inšpekčnej služby vyplynulo, že vzniklo podozrenie pre neplnenie si povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 73/1998 Z. z.“), v tomto prípade článku 31 ods. 5 Nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 26/2013 zo dňa 23.01.2013 o služobnej kynológii (ďalej aj ako „Nariadenie o služobnej kynológii“).
2. Vedúci oddelenia služobnej kynológie odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne (ďalej aj ako „nadriadený“) listom č. ORPZ-DK- OPP-115-001/2022 zo dňa 14.03.2022 (ďalej aj ako „Oznámenie
o začatí disciplinárneho konania 1/“) začal disciplinárne konanie pre podozrenie z disciplinárneho previnenia voči žalobcovi, ktoré spočívalo v tom, že dňa 16.04.2021 v čase okolo 11.00 hod. zanedbal svoju povinnosť uloženú mu podľa článku 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii, keď nezabezpečil, aby sa služobný pes Metro Polícia Slovakia evidenčné číslo psa 50193538, ktorého má zvereného do starostlivosti, voľne nepohyboval mimo priestorov určených na výbeh. Zanedbaním tejto povinnosti sa služobný pes dostal do časti dvora OR PZ Dolný Kubín, ktorý je denne a bežne využívaný príslušníkmi Policajného zboru, civilnými zamestnancami, ako aj inými osobami, kde tento služobný pes vyskočil na F. G., zamestnanca Centra podpory Žilina (ďalej aj ako „poškodený“), a to takým spôsobom, že na menovaného vyskočil a udrel ho do chrbta. Poškodený následne tohto psa odhodil ľavou rukou a začal kričať „pomóc“, pričom sa mu cez otvorenú garáž podarilo ujsť. Na jeho krik zareagoval zamestnanec H. I., ktorý k nemu pribehol, pričom mu poškodený uviedol, že na neho vyskočil pes. Následne na to mu poškodený ukázal časť chrbta, pričom p. I. mu uviedol, že tam má len červenú bodku. Z postúpenia spisového materiálu vyplynulo, že poškodený týmto incidentom neutrpel žiadne zranenie vyžadujúce si práceneschopnosť. Uvedeným konaním došlo zo strany žalobcu k porušeniu povinnosti § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. Na základe uvedených skutočností bolo začaté disciplinárne konanie pre podozrenie z disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 v spojení s § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. spočívajúce v nedôslednom plnení úloh vyplývajúcich z článku 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii, podľa ktorého „psovod zodpovedá za to, že služobný pes sa nebude samovoľne pohybovať mimo priestorov určených na výbeh“, o ktorom bol riadne preškolený. Oznámenie o začatí disciplinárneho konania 1/ obsahovalo poučenie, že žalobca sa môže k nemu vyjadriť a predložiť svoje prípadné návrhy dôkazov písomne v termíne do 17.03.2022, ďalej informáciu, že nadriadený sa o veci dozvedel dňa 10.03.2022, ako aj to, že Oznámenie o začatí disciplinárneho konania 1/ si žalobca prevzal dňa 15.03.2022, čo potvrdil svojim podpisom.
3. Žalobca sa vyjadril k začatiu disciplinárneho konania listom zo dňa 15.03.2022, v ktorom uviedol, že v predmetnej veci nebol oboznámený so spisovým materiálom, preto sa nevie relevantne k veci vyjadriť. Zároveň požiadal o zoskenovanie spisového materiálu a o jeho zaslanie. Listom zo dňa 17.03.2022 nadriadený oznámil žalobcovi, že jeho požiadavke nie je možné vyhovieť, nakoľko spisovým materiálom nedisponuje a predĺžil žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam o začatí disciplinárneho konania do 18.03.2022 do 10.00 hod. Žalobca si list nadriadeného zo dňa 17.03.2022 prevzal dňa 17.03.2022.
4. Podľa úradného záznamu č. ORPZ-DK-OPP-115-004/2022 zo dňa 17.03.2022 nadriadený umožnil žalobcovi nazrieť do spisu č. ORPZ-DK-OPP-115/2022 a žalobcovi bol v zmysle § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. k nazretiu predložený kompletný spisový materiál dňa 17.03.2022 v čase od 14.00 hod do 14.15 hod. a žalobcovi bola vyhotovená kópia celého spisového materiálu, ktorý osobne prevzal v celkovom počte listov 54.
5. Žalobca sa listom zo dňa 17.03.2022 vyjadril k začatiu disciplinárneho konania s tým, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Zároveň namietol zaujatosť osoby konajúceho v postavení oprávneného orgánu voči jeho osobe z dôvodu, že v minulosti uplatnil svoje práva podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. vo vzťahu k oprávnenému orgánu a vyšším nadriadeným. Ďalej namietal, že nadriadený uskutočňoval konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru a obstaral si na rozhodnutie podklady v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko urobil prvý úkon vo veci podozrenia z disciplinárneho previnenia. V rozpore s ustanovením § 235 zákona č. 73/1998 Z. z. nebolo žalobcovi oznámené začatie konania, pričom podľa § 231 zákona č. 73/1998 Z. z. mal byť účastníkom konania, nakoľko sa konalo o jeho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach. Zároveň si nadriadený zabezpečoval výsluchy cez úradné záznamy pod č. ORPZ-DK-OPP-119 až 119-002, 119-005/2021 a cez telefonické vyťažovanie bez overenia totožnosti osoby. Taktiež uviedol, že vyjadrenie žalobcu uvedené v úradnom zázname č. ORPZ-DK-OPP-119-005/2021 zo dňa 17.05.2021 bolo vykonané v rozpore so zásadou sebaobviňovania, čo je neprípustné. Pokiaľ došlo k nezákonnému konaniu od počiatku v rozpore s právnymi predpismi, a to od prvého úkonu vo vzťahu k jeho osobe spísaním úradného záznamu zo dňa 30.04.2021, potom sa nezákonnosť preniesla aj do trestného konania a ďalej do tohto disciplinárneho konania a ešte bolo v rozpore aj so zásadou ne bis in idem. Podľa žalobcu si nadriadený neobstaral na rozhodnutie potrebné relevantné dôkazy, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Na podporu svojich tvrdení žalobca navrhol konkrétne dôkazy, ktoré neboli zabezpečené (kamerové záznamy, výsluchy všetkých civilných zamestnancov, podklad určujúci priestor na výbeh pre služobného psa v rámci OR PZ Dolný
Kubín, pokyn k uzamknutiu dvoch bráničiek, kde sú umiestnené služobné psy, zistiť, kto je oprávnený vstupovať do priestorov dvora OR PZ Dolný Kubín, záznam o odmenách z hodnotiaceho systému za roky 2020 a 2021 a služobné hodnotenie). Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal zastaviť nezákonné a diskriminačné disciplinárne konanie. Zároveň žalobca požiadal, aby mu po zabezpečení podkladov a pred vydaním rozhodnutia v rámci práva na obhajobu bol zoskenovaný spisový materiál pod č. ORPZ- DK-OPP-115/2022 a zaslaný na ním uvedenú e-mailovú adresu.
6. Podľa úradného záznamu č. ORPZ-DK-OPP-115-007/2022 zo dňa 18.03.2022 žalobca doručil svoje vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania nadriadenému. Podľa úradného záznamu č. ORPZ-DK- OPP-115-006/2022 zo dňa 18.03.2022 bol telefonicky vypočutý J. J., zamestnanec Centra podpory Žilina. Menovaný bol opätovne vypočutý k incidentu so služobným psom, ktorý sa stal dňa 16.04.2021 v areáli OR PZ v Dolnom Kubíne.
7. Listom č. ORPZ-DK-OPP-115-011/2022 zo dňa 23.03.2022 nadriadený zaslal riaditeľovi odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) v zmysle článku 3 ods. 2 Nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 82/2020 zo dňa 30.06.2020 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených (ďalej aj ako „Nariadenie č. 82/2020“) spolu so spisovým materiálom ORPZ- DK-OPP-115/2022 návrh na vydanie disciplinárneho opatrenia žalobcovi spočívajúceho v znížení služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov, podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., pričom svoj návrh odôvodnil.
8. Disciplinárnym rozkazom č. 2/2022 zo dňa 25.03.2022 (ďalej aj ako „pôvodný disciplinárny rozkaz“) prvostupňový orgán uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 16.04.2021 porušil základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. tým, že zanedbal svoju povinnosť uloženú mu podľa článku 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii, pričom taktiež porušil základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z., keď nenahlásil vzniknuté nedostatky. Pôvodný disciplinárny rozkaz bol vyhlásený dňa 28.03.2022 a doručený žalobcovi osobne dňa 28.03.2022.
9. Proti pôvodnému disciplinárnemu rozkazu žalobca podal odvolanie doručené prvostupňovému orgánu dňa 04.04.2022. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. ORPZ-DK-VO-129-006/2022 zo dňa 06.05.2022 (ďalej aj ako „pôvodné zrušujúce rozhodnutie“) tak, že disciplinárny rozkaz zrušil a v zmysle § 243 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. vec vrátil oprávnenému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že konanie bolo začaté vo veci vzniku podozrenia pre neplnenie si povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v spojitosti s porušením článku 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii. Konanie však nebolo začaté aj za ustanovenie § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. a nakoľko toto ustanovenie bolo zahrnuté v pôvodnom disciplinárnom rozkaze, bolo tým porušené ustanovenie § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa pred uložením disciplinárneho opatrenia k danej veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Ďalším dôvodom zrušenia pôvodného disciplinárneho rozkazu bola skutočnosť, že v odôvodnení sa nenachádzalo odôvodnenie návrhov žalobcu, resp. oprávnený orgán sa nevysporiadal s navrhnutým dôkazom, či bol s podkladom na priestor na výbeh pre služobného psa v rámci OR PZ v Dolnom Kubíne žalobca oboznámený a či je k tomu pokyn nadriadeného a nevyrozumel žalobcu o jeho návrhoch vo veci porušenia § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z..
10. Listom č. ORPZ-DK-OPP-115-017/2022 zo dňa 09.05.2022 prvostupňový orgán vrátil spisový materiál nadriadenému na opätovné prerokovanie s tým, že v prípade, ak po ukončení dokazovania vyplynú zákonné dôvody na predloženie návrhu na vydanie disciplinárneho opatrenia, aby predložil spisový materiál s návrhom na vydanie disciplinárneho opatrenia.
11. Listom č. ORPZ-DK-OPP-115-018/2022 zo dňa 10.05.2022 (ďalej aj ako „Oznámenie o začatí disciplinárneho konania 2/“) nadriadený oznámil začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi aj pre podozrenie z disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., konkrétne z porušenia základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. vzhľadom na to, že skutočnosť o neplnení si povinností policajta podľa čl. 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii
bezprostredne neohlásil svojmu nadriadenému. Podľa poznámky sa nadriadený o veci dozvedel dňa 09.05.2022 a Oznámenie o začatí disciplinárneho konania 2/ žalobca osobne prevzal dňa 10.05.2022.
12. Dňa 10.05.2022 bol celý spisový materiál poskytnutý žalobcovi na oboznámenie a boli mu vyhotovené fotokópie všetkých listov vrátane ich príloh nachádzajúcich sa v spisovom materiáli.
13. Žalobca doručil nadriadenému Vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania dňa 11.05.2022 (o čom svedčí Úradný záznam č. ORPZ-DK-OPP-115-022/2022 zo dňa 13.05.2022), v ktorom sa vyjadril zhodne s obsahom svojho Vyjadrenia zo dňa 17.03.2022 a s odvolacími námietkami proti pôvodnému disciplinárnemu rozkazu. Podľa úradného záznamu č. ORPZ-DK-OPP-115-022/2022 zo dňa 13.05.2022 žalobca doručil dňa 11.05.2022 svoje vyjadrenie k disciplinárnemu konaniu.
14. Podľa úradného záznamu č. ORPZ-DK-OPP-115-021/2022 zo dňa 13.05.2022 bol vypočutý K. B., zamestnanec Jednotky podpory Dolný Kubín, ako telekomunikačný technik, ktorý uviedol, že kamerové záznamy, ktoré sa nachádzajú na OR PZ v Dolnom Kubíne sa uchovávajú po dobu 7 dní, a preto ich nie je možné do tohto disciplinárneho konania zabezpečiť, nakoľko ku skutku došlo dňa 16.04.2021.
15. Podľa Záznamu o sprístupnení spisového materiálu zo dňa 16.05.2022 bol žalobca oboznámený so spisovým materiálom a boli mu vyhotovené fotokópie listov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli. Zároveň bol žalobca upovedomený o tom, že spisový materiál bude predložený riaditeľovi odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne na vydanie disciplinárneho opatrenia v zmysle článku 3 ods. 2 Nariadenie č. 82/2020.
16. Nadriadený listom zo dňa 16.05.2022 predložil návrh na vydanie disciplinárneho opatrenia riaditeľovi odboru poriadkovej polície ako oprávnenému orgánu (prvostupňový orgán) s tým, že žalobcovi navrhol zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z.. Nadriadený zároveň svoj návrh odôvodnil a vyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu.
Prvostupňové rozhodnutie
17. Riaditeľ odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) vydal dňa 27.05.2022 Disciplinárny rozkaz č. 4/2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie alebo „Disciplinárny rozkaz č. 4/2022“), ktorým žalobcovi uložil podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie – zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 16.04.2021 porušil základné povinnosti policajta zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. tým, že zanedbal svoju povinnosť uloženú mu podľa článku 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii, pričom taktiež porušil základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z., keď nenahlásil vzniknuté nedostatky tým, že dňa 16.04.2021 v areáli OR PZ v Dolnom Kubíne v presne nezistenom čase približne okolo 11.00 hod. zanedbal svoju povinnosť uloženú mu podľa článku 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii, keďže nezabezpečil, aby sa služobný pes Metro Polícia Slovakia evidenčné číslo psa 50193538, ktorého má zvereného do starostlivosti, voľne pohyboval mimo priestorov určených na výbeh, pričom zanedbaním tejto povinnosti sa služobný pes dostal do časti dvora okresného riaditeľstva, ktorý je denne a bežne využívaný príslušníkmi Policajného zboru, civilnými zamestnancami, ako aj inými osobami, a tu napadol poškodeného, a to takým spôsobom, že na neho vyskočil odzadu a udrel ho do zadnej ľavej časti chrbta, pričom mu zranenie nespôsobil, avšak tento incident – nedostatok žalobca neoznámil nadriadenému.
18. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol vyjadrenia nadriadeného k jednotlivým námietkam žalobcu. Vo vzťahu k námietke zaujatosti nadriadeného voči osobe žalobcu nadriadený uviedol, že sa vo veci necíti byť zaujatý, svoje povinnosti si plní a uplatňuje voči svojim podriadeným zmysle právnych noriem bez akejkoľvek zaujatosti. Nadriadený zároveň uviedol, že voči žalobcovi nikdy neuplatnil jeho práva podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Vo vzťahu k vykonaniu prvého úkonu a následne ďalších úkonov, ktorými mal konať nadriadený nezákonne, nadriadený uviedol, že v prvotnom štádiu, po zistení skutku nadriadený vec šetril a bolo potrebné zistiť čo najviac informácií k samotnému incidentu, aby bolo možné posúdiť, či sa jedná o podozrenie z trestného činu, priestupku alebo iného konania, ktoré by mohlo byť posudzované podľa osobitných predpisov. V tom čase by začatie disciplinárneho konania bolo predčasné. Zákon nestanovuje presnú formu ako sa
tieto skutočnosti dokumentujú, avšak bežný je postup, že dokumentovanie týchto skutočností sa robí formou spisovania úradných záznamov. V počiatočnom štádiu nebolo začaté disciplinárne konanie, o jeho začatí aj o poučení o svojich právach bol žalobca upovedomený hneď po tom, ako táto skutočnosť nastala, teda až po doručení spisového materiálu od Úradu inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica. Podklady boli do spisu zabezpečené riadne, žalobcovi neboli uprené žiadne práva a taktiež nie je namieste odvolávanie sa na zásadu nie dva krát v tej istej veci, nakoľko žalobca za toto konanie nebol odsúdený, postihnutý, ani disciplinárne riešený. K zabezpečeniu kamerových záznamov z bezpečnostných kamier vo dvore okresného riaditeľstva sa nadriadený vyjadril, že od zamestnanca centra podpory K. B. bolo zistené, že kamerové záznamy sa ukladajú v trvaní 7 dní, a preto sa nedali do tohto konania zabezpečiť. V prípade, že by si žalobca splnil svoju povinnosť a udalosť by po jej vzniku včas oznámil nadriadenému, bolo by možné tieto kamerové záznamy zabezpečiť. K návrhu žalobcu týkajúceho sa vypočutia všetkých civilných zamestnancov nadriadený uviedol, že objasnenie skutku bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, a to aj vo vzťahu k tejto skutočnosti týkajúcej sa bráničky z dvora ku kotercom. Vo výsluchu pán J. uviedol, že vo dvore nebol nikto, len on, poškodený a pes, neskôr aj žalobca. Tvrdenie žalobcu, že niekto mohol bráničku otvoriť, resp. odomknúť, nie je podľa nadriadeného podložené žiadnou skutočnosťou a psovod je povinný zabezpečiť služobného psa aj v prípade, keby takáto skutočnosť nastala. Pokiaľ ide o podklad určujúci priestor na výbeh služobného psa v rámci okresného riaditeľstva, nadriadený uviedol, že do spisového materiálu bol zabezpečený požadovaný podklad, z ktorého vyplýva, že na výbeh služobného psa je určený iba priestor nachádzajúci sa pred kotercami označený písmenom A. Tento priestor je oddelený kovovou mrežou a slúži proti uniknutiu služobného psa, a teda nejde o priestor slúžiaci na výcvik. Podľa zistenia sa služobný pes, skôr ako sa dostal do priameho kontaktu s poškodeným, pohyboval práve v priestore určenom na výcvik a nie vo výbehu. Plánik, ktorý určuje priestor výbehu pre služobné psy sa nachádza na viditeľnom mieste, na polici, kde sú uložené služobné pomôcky pre psov, v kuchynke pre prípravu krmiva pre služobné psy, ktorú aj žalobca používa pri svojej služobnej činnosti. Táto skutočnosť je zachytená aj vo fotodokumentácii, ktorá je súčasťou spisu. Tento plánik bol vyhotovený ešte v roku 2012 vychádzajúc z dátumu v hornom rohu tohto dokumentu, pričom pravdepodobne slúžil len ako informatívna pomôcka, a preto žalobca nebol s plánikom preškolený. Počas šetrenia disciplinárneho konania boli od správcu budovy okresného riaditeľstva H. B. vyžiadané dokumenty k areálu služobných psov, pričom ani jeden z dokumentov, ktorými správca budovy disponoval neupravoval, ktorá časť dvoru v areáli okresného riaditeľstva upravuje voľný výbeh pre služobných psov, preto k tomu taktiež nie je žiadne preškolenie. Areál, ktorý je oplotený bol spravený za účelom výcviku služobných psov, nakoľko sú tam spravené prekážky na ich výcvik. Preto tento areál nie je určený na výbeh, ale slúži len ako cvičisko služobných psov za prítomnosti psovoda. Nadriadený sa vyjadril aj k zabezpečeniu pokynu k uzamknutiu dvoch bráničiek, kde sú umiestnené služobné psy, pričom uviedol, že takýto pokyn písomne nebol zabezpečený a navyše pokyny sa vydávajú nielen písomnou, ale aj ústnou formou. Nie je možné každý jeden automatický úkon služobnej činnosti policajta upraviť písanými normami. Napríklad pri termíne zabezpečenia psa sa pochopiteľne ráta s určitou samostatnosťou a inteligenciou policajta pri plnení jeho služobných alebo iných činností. Je nereálne, aby celý priebeh činnosti osoby bol naprogramovaný písomnými normami. Žalobca tiež v konaní žiadal zistiť, kto všetko je oprávnený vstupovať do priestorov dvora okresného riaditeľstva, kde sa nachádzajú služobné psy. K uvedenému nadriadený uviedol, že do dvora okresného riaditeľstva majú prístup policajti okresného riaditeľstva, civilní zamestnanci a s ich povolením aj iné osoby, do časti, kde sú umiestnené, alebo kde je predpoklad, že sa tam môžu pohybovať služobné psy vstupujú osoby len za účelom údržby. A to práve z dôvodu, aby sa predišlo nebezpečenstvu, kontaktu so služobným psom je vždy vopred upovedomený slúžiaci psovod. Tieto skutočnosti sú všeobecne známe. Zároveň boli zabezpečené záznamy o odmenách z hodnotiaceho systému za rok 2020 a 2021 týkajúce sa služobného hodnotenia žalobcu, pričom zistil, že žalobca bol v roku 2020 v služobnom hodnotení vyhodnotený stupňom B, za rok 2021 nebolo služobné hodnotenie spracované z dôvodu zrušenia nariadenia takéhoto hodnotenia. Z prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu je zrejmé, že tomuto bol v roku 2018 udelený peňažný dar sa záchranu života nezvestnej osoby, taktiež je zrejmé, že žalobcovi boli udelené aj iné odmeny, tieto boli však celoplošné, a teda boli udelené takmer bez výnimiek všetkým policajtom. Žalobca neuvádzal takmer žiadne skutočnosti týkajúce sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, vo svojom vyjadrení len napadol zákonnosť disciplinárneho konania a navrhol nerelevantné dôkazy. Nadriadený do spisového materiálu zabezpečil plánik miesta určeného na umiestnenie služobných psov, do fotodokumentácie miesta skutku. Zo spisového materiálu vyplýva, že vyšetrovateľ Policajného zboru v dostatočnej miere vyšetrovanú vec objasnil, na základe podkladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, a to najmä z výsluchov osôb F. G., J. J., A. B., H. I., zo znaleckého posudku D. A. H. G. C., znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ale aj z ostatných podkladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli je dostatočne preukázané, že žalobca skutočne zanedbal svoju povinnosť a nezabezpečil jemu prideleného služobného psa, pričom tento sa dostal do priestorov, kde ohrozil civilných zamestnancov, pričom aj keď nebolo preukázané, že napadnutie psom spôsobilo poškodenému zranenia, vystavil zanedbaním svojej povinnosti menovaného vážnemu nebezpečenstvu. Je neprípustné, aby sa služobný pes veľkého vzrastu, bez akéhokoľvek zabezpečenia (ochranný náhubok), u ktorého sú rozvíjané a podporované obranárske pudy, voľne pohyboval na mieste, kde je predpoklad pohybu osôb a ostal čo i len krátky čas nezabezpečený, nakoľko takýto stav vystavuje veľké riziko vážneho zranenia osoby, ktorá je vystavená takémuto ohrozeniu. Zo spisového materiálu je taktiež zrejmé, že žalobca túto skutočnosť neoznámil nadriadenému, tento sa o skutku dozvedel až o niekoľko dní a to od tretej osoby. Zo spisového materiálu je tiež zrejmé, že voči žalobcovi sa v roku 2020 viedlo disciplinárne konanie pod č. ORPZ-DK-OPP2-121/2020, v ktorom mu bola dňa 06.03.2020 udelená výčitka, v roku 2021 sa voči žalobcovi viedlo disciplinárne konanie pod č. ORPZ-DK-OPP-238/2021, v ktorom mu bola udelená dňa 21.12.2021 výčitka a disciplinárne konanie, kde mu bolo disciplinárnym rozkazom vedúceho oddelenia kynológie č. 1 zo dňa 31.03.2021 uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie. Dňa 03.04.2022 mu bola v disciplinárnom konaní pod č. ORPZ-DK-OPP2-122-/2022 udelená výčitka. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol priebeh administratívneho konania a poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.05.2022 a vyjadrenie nadriadeného. Nadriadený k námietke žalobcu, podľa, ktorej nikoho nemožno stíhať za ten istý čin 2-krát, uviedol, že táto zásada nebola porušená z dôvodu, že odvolací orgán pôvodný disciplinárny rozkaz zrušil a vec vrátil oprávnenému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Vzhľadom na to nie je namieste odvolávať sa na zásadu nie 2-krát v tej istej veci, nakoľko žalobca za toto konanie nebol postihnutý. Nadriadený k žalobcom tvrdenej nezákonnosti procesu ohľadom porušenia pravidiel správania sa spočívajúceho v neoznámení k incidentu uviedol, že dňa 09.05.2022 bolo začaté disciplinárne konanie aj vo veci porušenia ustanovenia podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z., o čom bol žalobca upovedomený a bola mu daná možnosť sa k veci vyjadriť, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Disciplinárne konanie je vedené pod rovnakou spisovou značkou a nejedná sa o iné konanie, ako to tvrdí žalobca. Žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o tom, že pri uvedenej situácii došlo k zraneniu poškodeného, ktorý mal žalobcu uistiť, že sa nič nestalo a nechcel incident riešiť. Preto žalobca incident neohlásil, ale žalobca nesúhlasil s tým, že sa dopustil porušenia služobných povinností v zmysle § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. Nadriadený s vyjadrením žalobcu nesúhlasil, nakoľko z výpovedí poškodeného a svedkov vyplynulo, že k incidentu došlo a žalobca ho bezprostredne neohlásil svojmu nadriadenému, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že k objasnenému skutkovému stavu a pri aplikácii citovaných právnych noriem je zrejmé, že žalobca sa dopustil uvedeného konania, nakoľko porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákon č. 73/1998 Z.z., tým, že zanedbal povinnosť uloženú mu článkom 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii, navyše túto skutočnosť neoznámil nadriadenému, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. Prvostupňový orgán tiež uviedol, že vzhľadom na závažnosť spáchania skutku, na následky konania a to najmä na nebezpečenstvo, ktorému zanedbaním svojich povinností žalobca vystavil osoby pohybujúce sa po dvore okresného riaditeľstva, túto skutočnosť neoznámil svojmu nadriadenému, hoci mu to ukladá zákon, ale aj vzhľadom na to, že je to v pomerne krátkom čase jeho piate disciplinárne previnenie, teda na nápravu policajta nepostačili miernejšie opatrenia, prihliadnuc na návrh nadriadeného s poukazom na článok 3 ods. 2 Nariadenia č. 82/2020 vydať disciplinárne opatrenie – zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov, podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., prvostupňový orgán rozhodol spôsobom uvedeným v disciplinárnom rozkaze, ktorý považuje za plne odôvodnený. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadané na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Za posledných 5 rokov bolo žalobcovi uložené jedno disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie a tri krát bolo disciplinárne konanie ukončené uložením výčitky. Prvostupňové rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 29.05.2022, kedy si ho žalobca aj osobne prevzal.
19. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie doručené prvostupňovému orgánu dňa 06.06.2022, o ktorom rozhodol žalovaný, konajúc zástupcom riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne, rozhodnutím č. ORPZ-DK-VO-172-005/2022 zo dňa 27.06.2022 (ďalej aj ako „pôvodné druhostupňové rozhodnutie“) tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tým, že v časti disciplinárneho previnenia vypustil paragrafové znenie v zmysle § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. a konanie k tomu
prislúchajúce „avšak tento incident - nedostatok npráp. Havko neoznámil nadriadenému“ a vo zvyšnej časti odvolanie zamietol a napadnutý disciplinárny rozkaz potvrdil.
Predchádzajúce správne súdne konanie
20. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote pôvodne na Krajský súd v Žiline, domáhal zrušenia pôvodného druhostupňového rozhodnutia, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Taktiež si žalobca uplatnil proti žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
21. O žalobe žalobcu rozhodol správny súd rozsudkom sp. zn. ZA-31S/163/2022 zo dňa 13.11.2024 tak, že zrušil pôvodne napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne č. ORPZ-DK-VO-172-005/2022 zo dňa 27.06.2022 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % ( ďalej v texte aj ako „pôvodný rozsudok“).
22. Správny súd v odôvodnení pôvodného rozsudku uviedol, že pôvodne napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, resp. osobou, ktorá nie je odvolacím orgánom a rozhodnutie žalovaného nenapĺňalo atribúty preskúmateľnosti správneho aktu, čím spadalo do kategórie nepreskúmateľných rozhodnutí, ktoré je nutné podľa § 191 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) zrušiť. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, ktorý je nepríslušným odvolacím orgánom, nakoľko nemal vo vzťahu k žalobcovi disciplinárnu právomoc. Správny súd vyhodnotil v pôvodnom rozsudku ako dôvodnú aj námietku nepreskúmateľnosti pôvodného napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorú vzhliadol v nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie síce obsahovalo opis skutočností, ktoré boli jeho podkladom, avšak úplne absentovalo uvedenie úvah, ktorými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Administratívne konanie po vrátení veci na ďalšie konanie orgánom verejnej správy
23. Po vrátení veci správnym súdom na ďalšie konanie bol OR PZ v Dolnom Kubíne vytvorený senát poradnej komisie riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne dňa 03.02. 2025 písomným opatrením (rozhodnutím o určení senátu) v zmysle časti III. písm. b) bodu 2 opatrenia riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne č. 7/2023 o zriadení poradnej komisie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne na prerokovanie odvolaní príslušníkov Policajného zboru v platnom znení (ďalej len „opatrenie"), určený k vypracovaniu podkladov podľa časti III. písm. d) opatrenia vo veci odvolania voči disciplinárnemu rozkazu č. 4/2022 riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne zo dňa 27. 5. 2022, ktoré podal dňa 4. 6. 2022 žalobca a zároveň určeného k vypracovaniu podkladov podľa 12 časti „Konanie vo veciach služobného pomeru“ zákona č. 73/1998 Z. z.( ďalej aj ako „senát poriadnej komisie“)
24. Na základe uvedeného požiadal senát poriadnej komisie žiadosťou zo dňa 11.02.2025 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory, personálne odd. Dolný Kubín (ďalej len „Centrum podpory“) o poskytnutie detailných informácií k uloženým disciplinárnym odmenám a disciplinárnym opatreniam za obdobie od roku 2021 do doby žiadosti a osobitne rozhodnutia o pravdepodobnej uloženej odmene v súvislosti s opätovnou záchranou života žalobcom, ku ktorej došlo počas uvedeného obdobia, ako aj prípadné iné rozhodnutia v súvislosti so záchranou života menovaným spred obdobia uvedených rokov.
25. Taktiež požiadal o vyjadrenie žiadosťou zo dňa 11.02.2025 aj žalobcu, ktorému bola táto doručená dňa 12.02.2025, o čom svedčí dátum a podpis prevzatia žalobcom. Na žiadosť sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 17.02.2025, v ktorom uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré uvádzal v tomto konaní, ako aj v pôvodnom konaní pred správnym súdom, ktorý mu dal pôvodným rozsudkom za pravdu. Uviedol, že sa žiadneho disciplinárneho previnenia nedopustil. Zároveň uviedol, že skutok sa mal stať 16.4.2021, teda pred takmer 4 rokmi, preto považuje vedenie konania voči jeho osobe za nezákonné a neadekvátne k okolnostiam prípadu. Mal za to, že zo strany nadriadených ide o šikanózne
konanie z dôvodu uplatňovania zákonných práv, čo je v rozpore nielen so zákonom č. 73/1998 Z.z., ale i ďalšími zákonmi, ako aj s Ústavou SR. Trval na všetkých návrhoch, ktoré predostrel konajúcemu nadriadenému na zabezpečenie riadneho dokazovania ako aj zákonnosti celého konania, konkrétne o zabezpečenie relevantných podkladov určujúcich priestor na výbeh služobného psa v rámci OR PZ v Dolnom Kubíne (zaevidované pod konkrétnym registratúrnym číslom). Okrem toho výslovne žiadal preukázanie skutočnosti, či priestor určený na výbeh služobného psa spadá pod tento termín dvor OR PZ v Dolnom Kubíne, kde sa nachádza aj priestor na výcvik služobného psa, kde pes vybehol, ako aj preukázanie oboznámenia sa s takýmito dokumentmi, ak vôbec existujú. Vyjadrenie prevzal na vedomie dňa 18.02.2025 plk. Mgr. Peter Piroh.
Napadnuté rozhodnutie
26. Žalovaný konajúc zástupcom riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne rozhodnutím č. ORPZ-DK- VO-96-011/2025 zo dňa 19.02.2025 opätovne posúdil odvolanie žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne č. 4/2022 zo dňa 27.05.2022 a rozhodol v zmysle § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. vo výrokovej časti napadnutého rozkazu o zmene napadnutého rozhodnutia v rozsahu odstránenia disciplinárneho previnenia podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. a s ním súvisiaceho konania, spočívajúceho v neohlásení uvedeného incidentu, ako aj o zmene napadnutého rozhodnutia v rozsahu zmeny výšky udeleného disciplinárneho opatrenia na „zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca“, a vo zvyšnej časti odvolanie zamietol a napadnutý disciplinárny rozkaz potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“).
27. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania a vyhodnotil obsah predloženého administratívneho spisu, pričom uviedol, že prvostupňový orgán a určený senát dospeli k záveru, že žalobca sa dopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu, pričom ale určený senát sa zhodol len so záverom, že k predmetnému incidentu došlo, ale bez akýchkoľvek pochybností len v súvislosti s porušením ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., a to tým, že žalobca zanedbal povinnosť, ktorá mu bola uložená článkom 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii. Určený senát sa nepriklonil k existencii podozrenia z porušenia ustanovenia § 48 ods. 3, písm. c) zákona č. 73/1998, ku ktorému dospel nadriadený a prvostupňový rozhodujúci orgán.
28. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán poukázal na adekvátnosť svojho disciplinárneho opatrenia formou zníženia platu o 15 % na dobu 3 mesiacov z pohľadu už uvedených disciplinárnych opatrení za pomerne krátky čas, aj z aspektu prihliadnutia na § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., a teda po prihliadnutí na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na postoj policajta k plneniu služobných povinností, pričom prvostupňový orgán v súvislosti s vydaním svojho rozhodnutia argumentoval okrem iného aj tým, že za posledných päť rokov bolo žalobcovi uložené jedno disciplinárne opatrenie vo forme písomného pokarhania. K uvedenému písomnému pokarhaniu žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že toto udelenie disciplinárneho opatrenia bolo zrušené rozsudkom súdu pod sp. značkou 30S/121/2021 zo dňa 22. 2. 2023 a zároveň uviedol, že pri predmetnom prvostupňovom rozhodnutí sa významne prihliadalo pri určení druhu a rozsahu disciplinárneho opatrenia aj na neskôr súdom zrušené uvedené disciplinárne opatrenie, čo poradný senát zohľadnil pri úvahe o uložení nižšieho trestu v rámci napadnutého rozhodnutia.
29. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o nevyhlásení prvostupňového rozhodnutia ďalej žalovaný uviedol, že predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo s istotou žalobcovi doručené dňa 29. 5. 2022, kedy si ho žalobca osobne prevzal. Argumentáciu žalobcu nie je možné s odstupom takmer dvoch rokov verifikovať, ale s určitosťou je možné konštatovať, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručené a zároveň aj jeho obsah žalobcom pochopený, nakoľko žalobca voči nemu podal odvolanie a to aj voči časti týkajúcej sa jeho zavineného konania, ako aj časti týkajúcej sa druhu udeleného disciplinárneho opatrenia. Toto odvolanie bolo doručené prvostupňovému orgánu dňa 6. 6. 2022 a rozhodol o ňom zástupca riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne pôvodne napadnutým rozhodnutím, ktorý zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tým, že v časti disciplinárneho previnenia vypustil paragrafové znenie v súvislosti s ustanovením § 48 ods. 3, písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. a zároveň k tomu prislúchajúce konanie, týkajúce sa neoznámenia nedostatku, súvisiaceho s neohlásením už uvedeného incidentu nadriadenému. Vo zvyšnej časti však rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
30. S ohľadom na právny názor správneho súdu vyjadrený v rozsudku sa žalovaný zaoberal aj súčasnou oprávnenosťou odvolacieho orgánu za účelom vydania nového rozhodnutia ohľadom previnenia žalobcu zo dňa 16. 4. 2021. Dospel k záveru, že v súčasnej dobe je zástupca riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne oprávneným odvolacím orgánom na takéto rozhodnutie, čo odôvodnil tým, že v rámci disciplinárneho konania bolo prvostupňové rozhodnutie vydané riaditeľom odboru poriadkovej polície, ktorému disciplinárna právomoc vyplýva z článku 13 ods. 1 Organizačného poriadku, podľa ktorého ,,riaditelia a vedúci vykonávajú personálnu pôsobnosť a disciplinárnu právomoc vo vzťahu k podriadeným policajtom v rozsahu ustanovenom internými predpismi.“ O uvedenej disciplinárnej právomoci riaditeľa odboru poriadkovej polície svedčí aj ustanovenie čl. 12 ods. 1 písm. d) prílohy k Organizačnému poriadku OR PZ v Dolnom Kubíne, podľa ktorého „riaditeľ (odboru poriadkovej polície) vykonáva personálnu a disciplinárnu pôsobnosť vo vzťahu podriadeným policajtom a pracovnoprávne opatrenia a personálne opatrenia vo vzťahu zamestnancom.“ Zároveň žalovaný uviedol, že podľa čl. 14 ods. 1 písm. a) tejto prílohy „vedúci oddelenia služobnej kynológie je podriadený riaditeľovi odboru poriadkovej polície“, z čoho vyplýva, že riaditeľ odboru poriadkovej polície disponoval disciplinárnou právomocou na vydanie prvostupňového rozhodnutia (Disciplinárneho rozkazu č. 4/2022). Riaditeľ okresného riaditeľstva si nevymedzil osobitnú príslušnosť k riadeniu a kontrole riaditeľa odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva, riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Dolnom Kubíne a ani k ich zodpovednosti za ich činnosť. Naopak, priamo určil zodpovednosť k týmto riaditeľom zástupcovi riaditeľa. Z uvedených dôvodov je vo veciach odvolaní voči disciplinárnym rozhodnutiam riaditeľa odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva, ako aj riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Dolnom Kubíne príslušný konať zástupca riaditeľa.
31. Vo vzťahu k otázke, akým spôsobom došlo k vyhláseniu rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prvostupňového orgánu dospel žalovaný k zisteniu, že k prevzatiu Disciplinárneho rozkazu č. 4/2022 došlo formou doručenia do vlastných rúk žalobcovi dňa 29. 05. 2022. Z predmetného Disciplinárneho rozkazu č.4/2022, nachádzajúceho sa v spise vyplýva, že k jeho vyhláseniu došlo zároveň v deň jeho doručenia dňa 29. 05. 2022. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že s odstupom času nie je možné jednoznačne verifikovať, či bolo rozhodnutie aj vyhlásené alebo len doručené, avšak konštatoval, že doručené s istotou bolo, pričom poukázal na ustanovenie § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., kde zákonodarca upravil oznámenie rozhodnutia vyhlásením a ak to nie je možné, doručením. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca vyslovene nezakázal rozhodnutie oznámiť doručením.
32. Žalovaný ďalej z dôvodu, že za disciplinárne previnenie je možné uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho konania poukázal na to, že sa zaoberal aj tým, kedy žalobca podal pôvodnú žalobu na Krajský súd v Žiline proti žalovanému, pričom dospel k záveru, že pre účely vydania nového rozhodnutia v tejto veci odvolacím orgánom je táto lehota dodržaná, nakoľko do tejto doby sa nezapočítava doba od podania žaloby do nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
33. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí ďalej zaoberal aj adekvátnosťou a primeranosťou rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi formou zníženia platu o 15 % na dobu 3 mesiacov za účelom vydania nového rozhodnutia o vyriešení disciplinárneho previnenia žalobcu v zmysle § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., povahou predmetného protiprávneho konania, okolnosťami jeho spáchania, jeho následkami, mierou zavinenia a postojom policajta k plneniu služobných povinností. Za tým účelom bol vyžiadaný nový prehľad o odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, pričom žalovaný prihliadol najmä na zásluhy žalobcu pri doposiaľ známych záchranách života, a teda aj pred začatím spomínaného súdneho konania nespomínanú záchranu života, o ktorú sa žalobca medzičasom pričinil počas prebiehajúceho predchádzaajúceho súdneho konania. Neprihliadol naopak pre účely nového rozhodnutia v tejto veci na udelené odmeny, ktoré boli celoplošné v rámci Policajného zboru, nie teda výkonné za dosahované výsledky konkrétneho policajta.
34. K spôsobu prihliadania na uložené výčitky žalobcovi žalovaný uviedol, že pri skúmaní disciplinárneho previnenia nemožno vziať do úvahy formou akéhosi nápočtu jeho protiprávnych konaní formou disciplinárnych previnení v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ako to urobil prvostupňový orgán bez starostlivého právneho zváženia takéhoto postupu, pretože ak sa v konkrétnych prípadoch nadriadený rozhodol pre uloženie výčitky, mal okrem iného za to, že došlo k náprave policajta a k obnove
jeho služobnej disciplíny. Vyhodnotil, že ani po vykonanom vyšetrovaní veci v trestnoprávnej rovine do miery dostatočnej pre vydanie rozhodnutia nemožno preukázať, že by porušením povinnosti žalobcu došlo k následku vo forme ublíženia na zdraví poškodeného, avšak nemožno vylúčiť, že by následok ako taký v danom prípade nenastal. Tento vyplynul už len z prejaveného strachu poškodeného v súvislosti s jeho napadnutím služobným psom, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu, kedy sa poškodený zjavne z obavy o svoj život a zdravie snažil utiecť pred služobným psom do budovy OR PZ v Dolnom Kubíne, ďalej v tom, že nepochybne volal o pomoc, na čo mu na pomoc prišiel ďalší civilný zamestnanec H. I., taktiež v tom, že mal minimálne podozrenie, že ho v tej súvislosti služobný pes zranil, ale aj v tom, že takéto napadnutie mohlo a dlho môže zanechať psychické následky nielen ňom, ale najmä na tých civilných zamestnancoch, ktorí boli do určitej miery svedkom predmetnej udalosti, ako aj na iných civilných zamestnancoch a policajtoch počas pohybu po dvore OR PZ v Dolnom Kubíne.
35. K samotnej vine žalobcu poukázal žalovaný na § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom, pričom z hľadiska analógie napr. priestupkového zákona s poukázaním na § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., je možné podľa zákona č. 73/1998 Z. z. prejednať aj také konanie policajta, ktoré má znaky priestupku. Uviedol, že v prípade predmetného disciplinárneho konania sa môže jednať aj o nedbanlivostné konanie policajta. Uvedené je podľa žalovaného dostatočne zrejmé aj z toho, že zákonodarca zjavne neohraničil disciplinárne previnenie úmyselným zavinením policajta. Poukázal na výchovnú úlohu disciplinárneho konania a jeho preventívny charakter, a to nie iba zameraním na konkrétneho policajta, ktorého sa určité previnenie týka, ale aj na iných policajtov, aby sa jednotlivé disciplinárne previnenia neopakovali, či aspoň eliminovali.
36. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že súd v závere pôvodného rozsudku nespochybnil posúdenie správnosti a úplnosti zisteného skutkového konania, ani posúdenie namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, ale konštatoval nepreskúmateľnosť pôvodného druhostupňového rozhodnutia.
37. Podľa názoru žalovaného, z doposiaľ v spise sa nachádzajúcich listinných podkladov a vyjadrení žalobcu nevyplýva, žeby si žalobca uvedomoval svoje právne previnenie, naopak, svoje konanie bagatelizuje a uvádza, že sa voči nemu vedie diskriminačné a vykonštruované disciplinárne konanie, pričom sa odvoláva na to, nemôže niesť zodpovednosť svojím spôsobom za chyby iných, teda za niekoho, kto dostatočne nezatvoril alebo proti otvoreniu služobným psom do dostatočnej miery nezabezpečil bráničku, cez ktorú sa toho času jemu pridelený spomínaný služobný pes dostal do priestoru oploteného dvora OR PZ v Dolnom Kubíne, po ktorom sa zvyknú pohybovať policajti, civilní zamestnanci pešo, či prostredníctvom služobných cestných vozidiel a kde by počas krátkeho otvorenia brány na diaľku hrozilo, že by služobný pes ponechaný bez dozoru dokonca ľahko mohol uniknúť mimo areál Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne a mohol by tak ohroziť a zapríčiniť poškodenie zdravia kohokoľvek zo širokej verejnosti. Žalovaný tak dospel k záveru, že ani žalobca a ani iný psovod sa pri pustení služobného psa mimo koterca a počas jeho ponechania bez dozoru (navyše bez náhubku) nemôže a konkrétne dňa 16.04.2021 sa nemohol spoliehať' na to, že sú dostatočne zabezpečené proti otvoreniu akékoľvek bráničky, či prechody, ktorých cieľom je v prvom rade to, aby sa zamedzilo nekontrolovateľnému uniknutiu služobného psa do priestoru, v ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia bežne voľne sa pohybujúcich osôb. Ak by aj neboli v areáli OR PZ v Dolnom Kubíne určené jasné písomné pravidlá možného voľného pohybu služobných psov, je nesporné, že menovaný psovod mal dodržiavať zaužívané pravidlá, povinnosti a aj ústne príkazy nadriadených, súvisiace s riadnym zabezpečením služobného psa proti nežiadanému a nekontrolovanému pohybu do priestorov, kde by ľahko mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia policajtov a civilných zamestnancov OR PZ v Dolnom Kubíne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že policajt sa neriadi len internými pokynmi, príkazmi, či nariadeniami, ale povinnosťou každého policajta je dbať na dodržiavanie ústavy, ktorá okrem iného zaručuje ochranu života a zdravia osôb, ale aj na dodržiavanie akýchkoľvek zákonov a okrajovo poukázal na zákon č. 282/2022 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.
38. K tvrdeniu žalobcu, že nebol riadne oboznámený s plánikom výbehu služobného psa a k podozreniu, že k jeho vyhotoveniu došlo dodatočne pre účely proti nemu vedenému disciplinárnemu konaniu, ktoré označil ako diskriminačné žalovaný uviedol, že žalobca mohol a za celé roky vykonávania funkcie psovoda nepochybne mal vedieť, ktoré priestory OR PZ v Dolnom Kubíne je možné považovať za priestory určené na výcvik, ktoré priestory sú určené na výbeh služobného psa a v ktorých priestoroch
sa služobný pes jednoznačne nemôže pohybovať bez náhubku a bez dozoru psovoda. Taktiež žalovaný uviedol, že v prípade, ak by žalobca nebol riadne preškolený o tom, kde sa nachádza oficiálny priestor určený na výbeh služobného psa, tak takého nemohol nechať sa svojvoľne pohybovať bez náhubku na žiadnom mieste a o absencii takéhoto preškolenia, prípadne takéhoto priestoru na výbeh mal upovedomiť svojho nadriadeného. Žalovaný tak dospel k záveru, že žalobca skôr, než 16. 04.2021 ponechal služobného psa mimo koterca a bez jeho dozoru, sa nepochybne nemal spoliehať na to, že sú proti otvoreniu zabezpečené všetky bráničky, teda aj tá, cez ktorú sa služobný pes dostal do priestorov, kde sa v tom čase nachádzal v služobnom motorovom vozidle jeden a následne aj druhý, pešo sa pohybujúci civilný zamestnanec, ku ktorého napadnutiu služobným psom napokon došlo, si mal najskôr skontrolovať to, či je riadne zatvorená a proti otvoreniu služobným psom dostatočne zabezpečená každá z bráničiek, nielen tá, ktorou sa dostal napokon až ku kotercom.
39. Pri posúdení viny a v súvislosti s posúdením pravdepodobnosti jej vnímania, a teda uvedomenia si určitého protiprávneho previnenia žalobcu žalovaný dospel k záveru minimálne počiatočného uvedomenia si zodpovednosti zo spáchaného previnenia žalobcom. Vychádzal z toho, že aj keď si žalobca v rámci preverovania incidentu odrazu neuvedomoval protiprávnosť svojho konania, nepochybne bezprostredne po útoku služobným psom dával najavo F. G. svojim správaním a slovnými prejavmi.
40. K vzneseným námietkam v súvislosti s postupom zabezpečovania dôkazov pred začatím disciplinárneho konania žalovaný uviedol, že v prípadoch, ako bol tento, sa obvykle prvé dôkazy obstarávajú formou úradných záznamov, v ktorých sa uvedú zistené podstatné skutočnosti. Obvykle ich píše policajt, ktorý vykonáva počiatočné preverenie určitej udalosti, incidentu. V prípade, že z tohto preverenia a z následne spísaného úradného záznamu vyplynie podozrenie z akéhokoľvek protiprávneho konania, po posúdení veci sa vykonáva objasňovanie priestupku, začne sa viesť čo aj z úradnej povinnosti trestné konanie, vec sa odovzdá vecne a miestne príslušnému orgánu, resp. v prípade zistenia porušenia služobných povinností policajtom sa začne viesť na základe určitých podkladov disciplinárne konanie, po ktorom sa umožní policajtovi, ktorý sa mal dopustiť určitého disciplinárneho previnenia, aby sa vyjadril k navrhoval dôkazy, obhajoval sa, a nadriadený, ktorý začal disciplinárne konanie, zabezpečuje v rámci disciplinárneho konania dôkazy do miery potrebnej pre objektívne zistenie skutočného stavu.
41. Vo vzťahu k aplikácii § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. žalovaný uviedol, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. Taktiež uviedol, že vypustenie uvedeného ustanovenia nemá vplyv na druh a rozsah ukladaného trestu.
42. Zhŕňajúc konštatoval, že dokazovanie oprávneným orgánom bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a základe uvedených skutočností konanie žalobcu s ohľadom na závažnosť možného následku je nutné považovať za porušenie služobnej povinnosti a konkrétne, že dňa 16. 4. 2021 v areáli OR PZ v Dolnom Kubíne v presne nezistenom čase približne okolo 11:00 hod. zanedbal povinnosť podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č.73/1998 Z.z. a porušil Nariadenie o služobnej kynológii, kde podľa čl. 31 ods. 5),, Psovod zodpovedá za to, že služobný pes sa nebude samovoľne pohybovať mimo priestorov určených na výbeh“, z ktorého bol riadne preškolený, a to tak, že v presne nezistenom čase okolo 11.00 hodiny dňa 16. 4. 2021 nezabezpečil, aby sa služobný pes Metro Polícia Slovakia, evidenčného čísla psa 50193538, ktorého v uvedenej dobe mal zvereného do starostlivosti, voľne pohyboval mimo určených priestorov na výbeh v areáli OR PZ v Dolnom Kubíne, následkom čoho sa tento služobný pes dostal do časti dvora OR PZ v Dolnom Kubíne, ktorý je bežne denne využívaný príslušníkmi Policajného zboru, civilnými zamestnancami, ale aj inými osobami, a na tomto dvore napadol poškodeného takým spôsobom, že na neho odzadu vyskočil a udrel ho do zadnej časti chrbta, čím mu zranenie nespôsobil a navrhol disciplinárne konanie, ktoré sa týka disciplinárneho previnenia podľa § 48 ods. 3 písm. c) Zákona č. 73/1998 Z. z.. opätovne zamietnuť, z dôvodov, ktoré sú dostatočne uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. je policajt povinný plniť' svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
43. Ďalej potvrdil oprávnenosť Disciplinárneho rozkazu č. 4/2022, ktorým bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. uložené disciplinárne opatrenie, a to výlučne z dôvodu, že dňa
16.04.2021 porušil základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., a to tak, že zanedbal svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená podľa článku 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii tým, že v presne nezistenom čase okolo 11.00 hodiny dňa 16.04.2021 nezabezpečil, aby sa služobný Metro Polícia Slovakia, evidenčného čísla psa 50193538, ktorého v uvedenej dobe mal zvereného do starostlivosti, voľne pohyboval mimo určených priestorov na výbeh v areáli Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, následkom čoho sa tento služobný pes dostal do časti dvora OR PZ v Dolnom Kubíne, ktorý je bežne denne využívaný príslušníkmi Policajného zboru, civilnými zamestnancami, ale aj inými osobami a na dvore napadol poškodeného takým spôsobom, že na neho odzadu vyskočil a udrel ho do zadnej časti chrbta, čím mu zranenie nespôsobil.
44. Žalovaný konštatoval, že bol objektívne zistený skutočný stav, uložené disciplinárne opatrenia zo strany riaditeľa odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva bolo v napadnutom rozhodnutí v čase vydania náležite zdôvodnené. Policajtovi bola pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať' dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia bolo prihliadané na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, bolo dostatočne prihliadané na mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. V súvislosti s uloženým disciplinárnym opatrením, ktoré bolo uložené napadnutým prvostupňovým rozhodnutím uviedol, že zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti, týkajúcej sa udeleného disciplinárneho opatrenia a udelil menej závažné disciplinárne opatrenie, pretože pri ukladaní disciplinárneho opatrenia vo forme znížení služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov sa prvostupňový orgán opieral okrem iného aj o Rozhodnutie riaditeľa odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne č. ORPZ-DK-OPP-90-020/2021 zo dňa 21.05.2021 a Disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia služobnej kynológie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne č. 1 zo dňa 31.03.2021, ktoré boli rozsudkom sp. zn. 30S/121/2021 zo dňa 22.02. 2023 zrušené.
45. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zmenil napadnuté rozhodnutie v rozsahu odstránenia disciplinárneho previnenia podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. a tiež tomu náležiaceho skutku, a zmenil výšku udeleného disciplinárneho opatrenia na „zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca" a vo zvyšnej časti odvolanie zamietol a napadnutý disciplinárny rozkaz potvrdil.
46. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je aj Protokol o hlasovaní senátu poradnej komisie riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne o návrhu na rozhodnutie pre riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Dolnom Kubíne č. ORPZ-DK-VO-96-009/2025 zo dňa 19.02.2024, Zápisnica z rokovania senátu poradnej komisie riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Dolnom Kubíne č. ORPZ-DK-VO- 96-008/2025 zo dňa 19.02.2025 a Rozhodnutie o určení senátu č. ORPZ-DK- VO-96-002/2025 zo dňa 03.02.2025 (doručeného žalobcovi dňa 03.02.2025) s poznámkou, že žalobca súhlasí so zložením senátu.
Správna žaloba – žalobné body
47. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote na Správny súd v Banskej Bystrici domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne č. ORPZ-DK-VO-96-011/2025 zo dňa 19.02.2025, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia (Disciplinárneho rozkazu č. 4/2022 zo dňa 27.05.2022). Taktiež si žalobca uplatnil proti žalovanému právo na náhradu trov konania.
48. Žalobca v správnej žalobe namietal zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu, pričom jeho námietky možno zhrnúť nasledovne. Žalobca s odkazom na ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z., čl. 6 Pokynu č. 3/2019 o vydaní Organizačného poriadku OR PZ v Dolnom Kubíne v znení účinnom v čase vydania pôvodného rozhodnutia žalovaného, čl. 2 písm. e) bod 6 Nariadenia č. 82/2020 a čl. 11 ods. 4 Nariadenia Ministra vnútra SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku namietal, že zástupca riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne rozhodol ako nepríslušný odvolací orgán pre nedostatok svojej právomoci, pričom príslušným nadriadeným orgánom je výlučne riaditeľ OR PZ v Dolnom Kubíne, ktorý mal v predmetnej veci so svojou podpisovou doložkou v rámci svojej disciplinárnej právomoci rozhodnúť ako odvolací nadriadený správny orgán. Riaditeľ oproti svojmu zástupcovi má ako jediný priamu disciplinárnu právomoc a rozhoduje v rámci disciplinárnej právomoci aj ako odvolací orgán. Zástupca riaditeľa pritom nemá priamu disciplinárnu právomoc ako riaditeľ, pričom je len oprávnený riaditeľa zastupovať v jeho mene v čase jeho neprítomnosti v rozsahu prenesených
práv a povinností podľa Organizačného poriadku. Podľa organizačnej štruktúry OR PZ v Dolnom Kubíne riaditeľstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá výlučne riaditeľ OR PZ v Dolnom Kubíne. OR PZ v Dolnom Kubíne a jeho organizačné zložky sú riadené podľa zásady jedného zodpovedného vedúceho. Riaditeľ OR PZ v Dolnom Kubíne okrem riadiacej právomoci aj iných služobných činností vykonáva disciplinárnu právomoc vo vzťahu k podriadeným policajtom. Zástupca riaditeľa nemá takúto právomoc ako riaditeľ (priamo ho riadi riaditeľ), pričom najmä zastupuje riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne v čase jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho práv, povinností a zodpovednosti okrem vecí, ktoré si riaditeľ OR PZ v Dolnom Kubíne vyhradil. Z obsahu spisu vôbec nevyplýva, či v čase rozhodovania bol riaditeľ OR PZ v Dolnom Kubíne na dovolenke, PN, OČR alebo vykonával štátnu službu, a v akom rozsahu ho mal zastupovať. Pokiaľ oprávnený orgán nezaslal prípisom žalobcove odvolanie so stanoviskom priamo riaditeľovi, ale len zástupcovi riaditeľa, vyvstáva otázka, či sa vôbec dozvedel riaditeľ OR PZ v Dolnom Kubíne o tomto odvolaní a z akého dôvodu nerozhodoval on. Pokiaľ by aj došlo k uplatneniu zastúpenia v čase jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho práv, povinností a zodpovednosti, okrem vecí, ktoré si riaditeľ vyhradil, zástupca riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne bol povinný rozhodnúť v mene riaditeľa s jeho podpisovou hlavičkou v zastúpení („v.z.“) s poukazom na zásadu jedného zodpovedného vedúceho. V tomto prípade sa ale s poukazom na podpisovú doložka na odvolacom rozhodnutí o takýto postup nejedná. Na základe uvedeného má žalobca za to, že zo strany odvolacieho orgánu došlo k tak závažnej procesnej chybe pri vydávaní rozhodnutia, že ho vôbec nemožno považovať za rozhodnutie. Zdôraznil, že napriek tomu, že uvedený nedostatok právomoci vyjadril i Správny súd v Banskej Bystrici v pôvodnom rozsudku, opätovne rozhodovala neoprávnená osoba.
49. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán mu po formálnej stránke nevyhlásil disciplinárny rozkaz (prvostupňové rozhodnutie), ale mu ho doručil, čo je v rozpore s § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca mal za to, že tento právny úkon je neplatný a hľadí sa na žalobcu ako keby mu nebol disciplinárny rozkaz oznámený vyhlásením ústne oprávneným orgánom. Disciplinárny rozkaz bol žalobcovi osobne doručený zástupcom riaditeľa odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne počas kontroly bezpečnostných opatrení. Oznámenie žalobca nepodpisoval na vedomie priamo, nakoľko mu bol daný pokyn, aby prevzatie potvrdil na doručenkovú obálku, čo žalobca aj vykonal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď sa žiadnym spôsobom s touto námietkou vo svojom rozhodnutí v rámci odôvodnenia nevysporiadal. Žalobca mal za to, že účelovo a svojvoľne žalovaný tento závažný formálno-právny nedostatok prehliadol. Žalobca zdôraznil, že v prípade oznámenia vyhlásením rozhodnutia ide o inštitút, ktorý má nezastupiteľné miesto v správnom konaní a bez dodržania postupu oznámenia vymedzeného právnymi predpismi dochádza k závažným vadám konania. V nadväznosti na uvedené zákonodarca preto upravil takýto spôsob oznámenia vyhlásením, nakoľko Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor a s poukazom na § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. v rámci výkonu štátnej služby sa vyžaduje služobná disciplína. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sám uviedol, že nevie preukázať vyhlásenie prvostupňového rozhodnutia, čo je zrejmé aj z napadnutého rozhodnutia.
50. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia s väčšinou námietok vôbec nevysporiadal. Rovnako to platí aj pre prvostupňový orgán. Žalovaný a prvostupňový orgán boli povinní v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali. Žalovaný bol v rámci odvolacieho konania povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, čo ale v tomto prípade neurobil a nedoplnil žiadnym spôsobom odvolacie konanie, prípadne zistené nedostatky neodstránil. Žalobca mal za to, že účelovo a svojvoľne žalovaný tieto nedostatky prvostupňového orgánu zakryl s cieľom potrestať žalobcu za uplatňovanie práv a oprávnených záujmov.
51. Žalobca namietal, že nadriadený prvým úkonom (registratúrnym záznamom pod č. ORPZ-DK- OPP-119/2021 zo dňa 30. 04. 2021 – výsluchom H. I.) s poukazom na ustanovenie § 235 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. začal po materiálnej stránke disciplinárne konanie za disciplinárny delikt, keď vo vzťahu k osobe žalobcu urobil prvý procesný úkon vo veci podozrenia z disciplinárneho previnenia, avšak nadriadený v rozpore s právnymi predpismi po procesnej formálno-právnej stránke žalobcu nestíhal. Formálno-právne disciplinárne stíhanie nadriadený nezaevidoval do zberného spisu, čím postupoval v rozpore s § 231, § 235, § 237 a § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. a porušením práva na obhajobu vyjadriť sa k veci, predkladať návrhy, dôkazy, pripomienky a iné. Žalobca mal za to že podľa § 231 zákona č. 73/1998 Z.z. mal byť účastníkom konania, nakoľko sa konalo o jeho právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach. Nadriadený uskutočňoval po materiálnej stránke účelovo disciplinárne konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru, pričom si v rozpore s právom na obhajobu obstaral proti žalobcovi na rozhodnutie podklady (výsluchy, odborné vyjadrenia, lekársky nález), ktoré mohol zabezpečiť len po formálno-právnej stránke a to po začatí disciplinárneho konania. K vlastnému vyjadreniu (na úradný záznam pod číslom ORPZ-DK-OPP-119-005/2021 zo dňa 17.05.2021) žalobca uviedol, že toto vyjadrenie bolo nadriadeným vykonané bez uplatnenia práva na obhajobu a v rozpore so zásadou sebaobviňovania a s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čo je neprípustné. Okrem toho žalobca uviedol, že bol donútený ho spísať pod hrozbou nesplnenia pokynu nadriadeným – nezákonným donútením. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že pokiaľ došlo k nezákonnému materiálnemu stíhaniu jeho osoby v rozpore s právnymi predpismi bez formálno-právneho disciplinárneho stíhania a to od prvého procesného úkonu spísaním úradného záznamu pod č. ORPZ-DK-OPP-119/2021 zo dňa 30.04.2021, v zabezpečovaní nezákonných podkladov – dôkazov bez uplatnenia práva na obhajobu, táto nezákonnosť sa preniesla aj do trestného konania a ďalej do disciplinárneho konania. Na základe tejto skutočnosti nemôže prvostupňový orgán vychádzať z nezákonne zabezpečených podkladov podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Žalovaný sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia s touto odvolacou námietkou vôbec nevysporiadal.
52. Žalobca namietal, že žalovaný a prvostupňový orgán si zákonným spôsobom nezabezpečili dôkazy do disciplinárneho spisu k zavinenému konaniu žalobcu spočívajúceho v porušení služobných povinností z preškolenia porušenej internej normy nariadenia o služobnej kynológii, pričom žalobca má za to, že s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. nie sú naplnené všetky znaky disciplinárneho previnenia v zavinenom porušení služobných povinností. Žalobca zdôraznil, že zaslaný spisový materiál orgánov činných v trestnom konaní bol len podkladom pre začatie disciplinárneho konania, kde po začatí disciplinárneho konania bol povinný priamy nadriadený, ktorý viedol konanie zabezpečiť zákonné dôkazy v rámci konania s uplatnením práva na obhajobu a spravodlivý proces.
53. Žalobca uviedol, že sa žiadneho zavineného konania spočívajúceho v porušení služobných povinností nedopustil, nakoľko nebol preukázateľne oboznámený s internou právnou normou určujúcou, čo je výbeh pre psov a čo nie je výbeh v rámci OR PZ v Dolnom Kubíne, konkrétne s náčrtkom, plánikom na výbeh a priestormi určenými na výbeh služobných psov, ktoré určujú priestor na výbeh pre služobné psy v priestoroch OR PZ v Dolnom Kubíne. Takýto záznam sa v disciplinárnom spise nenachádza. Jedným zo znakov porušeného pravidla správania sa je, že služobný pes sa nebude samovoľne pohybovať mimo priestorov určených na výbeh. Zo zadováženého spisového materiálu vyplýva (najmä z úradného záznamu pod č. ORPZ-DK-OPP-115-022/2022 zo dňa 13.05.2022), že žalobca so žiadnym plánikom/náčrtkom nebol preukázateľne preškolený. Zároveň takýto plánik, náčrtok nie je vedený a registratúrne zaevidovaný v rámci OR PZ v Dolnom Kubíne. Pokiaľ tento plánik/ náčrtok, ktorý bol do konania zabezpečený ako dôkaz nemá registratúrne číslo, dátum, kto ho spracoval, žalobca má za to, že tento mohol byť dodatočne spracovaný pre účely tohto konania s cieľom potrestať žalobcu za uplatňovanie jeho práv a oprávnených záujmov, pričom sa tento náčrtok zaevidovaný pod č. ORPZ-DK-OPP-115-008/2022 nemôže považovať za relevantný zákonný dôkaz. Nadriadený si zadovážil plánik k výbehu služobných psov, ku ktorému si vyhotovil aj fotodokumentáciu, ale až po námietke žalobcu v rámci jeho vyjadrenia skoro po roku od spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Tento plánik s fotodokumentáciou je ako dôkaz v tomto konaní nepoužiteľný a nie je možné z neho vyvodiť žiadny preukázateľný záver o tom, že sa žalobca dopustil zavineného konania, nakoľko s ním nebol žalobca preukázateľne oboznámený. Pokiaľ nebol žalobca preukázateľne oboznámený s priestormi určenými na výbeh, nenapĺňa to všetky znaky môjho disciplinárneho previnenia s poukazom na čl. 31 ods. 5 nariadenia o služobnej kynológii. Konštatovanie prvostupňového orgánu, že tento plánik sa nachádza na viditeľnom mieste, na polici, kde sú uložené služobné pomôcky pre psov, v kuchynke pre prípravu krmiva pre služobné psy, ktoré používa aj žalobca a býval pri jeho veciach nemá žiadny právny základ na porušenie jeho služobných povinností. Zo spisu ani z rozhodnutí nie je zrejmé kedy, kým a akým spôsobom bol daný do kuchynky. Pokiaľ tento plánik nie je registratúrne zaevidovaný podľa registratúrneho poriadku, žalobca mal za to, že mohol byť účelovo vytvorený v snahe zakryť nezákonný postup nadriadeného. Sám prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že tento plánik mal len informatívny význam. Z vyššie uvedeného vyplýva okrem iného aj nerešpektovanie zásady „in dubio pro reo“ – „v pochybnostiach v prospech disciplinárne stíhaného“ žalovaným a prvostupňovým orgánom. Taktiež správca budovy uviedol k vyžiadaným dokumentom k areálu služobných psov, pričom ani jeden z dokumentov, ktorými správca budovy disponoval,
neupravoval, ktorá časť dvora v areáli OR PZ upravuje voľný výbeh pre služobných psov, a preto k tomu nie je žiadne preškolenie.
54. Tvrdenia prvostupňového orgánu o tom, že oplotený areál bol spravený za účelom výcviku služobných psov, nakoľko sú tam spravené prekážky na ich výcvik, považoval žalobca za domnienky. Žalobca mal za to, že ani o uvedenej skutočnosti nebol preškolený a pokiaľ nebol preškolený s konkrétnymi internými právnymi predpismi, nedopustil sa žiadneho disciplinárneho deliktu.
55. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal so všetkými návrhmi, podľa ktorých žalobca žiadal do konania zabezpečiť relevantné podklady 1/ určujúce priestor na výbeh služobného psa v rámci OR PZ v Dolnom Kubíne (zaevidované pod konkrétnym registratúrnym číslom), 2/ z ktorých by vyplynulo, či pod termín „priestor určený na výbeh služobného psa“ spadá aj dvor OR PZ v Dolnom Kubíne, kde sa nachádza aj priestor na výcvik služobného psa, kde pes vybehol, 3/ zistiť, či bol žalobcovi daný pokyn od nadriadených pri vstupe do areálu umiestnených služobných psov skontrolovať uzamknutie bráničiek pred vypustením psov. S týmito návrhmi sa prvostupňový orgán a žalovaný vôbec nevysporiadali. Opätovne účelovo sa podľa žalobcu prvostupňový orgán nevyjadril k priestorom dvora OR PZ v Dolnom Kubíne, či sa jedná o výbeh pre služobného psa alebo nie a či bol žalobca s podkladmi k tomuto výbehu preukázateľne oboznámený.
56. Žalovaný podľa žalobcu v rozpore s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia prihliadal na disciplinárne opatrenie nadriadeného č. 1 zo dňa 31.03.2021, právoplatné dňom 25.05.2021, ktoré bolo s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 1 citovaného zákona zahladené skôr (uplynutím jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia) ako žalovaný rozhodol. Žalobca mal za to, že uložené výčitky nemali byť súčasťou disciplinárneho spisu ani uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ nebola žiadna okolnosť v predošlých zavinených porušeniach povinností, na ktoré prihliadal žalovaný, resp. prvostupňový orgán, nebol žiadny zákonný dôvod ukladať žalobcovi najprísnejší disciplinárny trest –zníženie služobného platu. Odvolací orgán v rámci svojej rozhodovacej právomoci pred vydaním rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia mohol prihliadať len na uložené odmeny, hodnotiaci systém, služobné hodnotenia a nie na zavinené porušenie služobných povinností. Žalobca zdôraznil, že sa žiadneho disciplinárneho previnenia nedopustil, avšak vzhľadom na to, že disciplinárne opatrenie je uložené bez toho, aby bolo riadne odôvodnené, bolo potrebné sa k nemu vyjadriť. Uviedol, že sa vôbec nezaoberali inou možnosťou ako vyvodiť vo vzťahu k žalobcovi disciplinárnu zodpovednosť, a to buď uložením písomného pokarhania alebo vyslovenia výčitky.
57. K závažnosti možného následku tohto incidentu žalobca uviedol, že predmetnú situáciu nevidel a nemal vedomosť o tom, že pri uvedenej situácii došlo k zraneniu p. G., respektíve bol nadriadeným uistený, že sa nič nestalo pri spísaní prvého úradného záznamu. Z okolností prípadu vyplýva, že tento zamestnanec nebol reálne ohrozený, vystavený žiadnemu nebezpečenstvu služobným psom, keď len bežal k nemu. Služobný pes podľa okolností prípadu nevrčal po tomto zamestnancovi, ani nevykazoval žiadne agresívne správanie, neuhryzol ho, len na neho v rámci hravosti vyskočil labami, čo je u psov bežné. To, že sa bál tento zamestnanec psov a dal sa na útek sa nemôže považovať, že bol v ohrození, v nebezpečenstve. Pokiaľ sa nič nestalo, tak žalobca nevidel žiadny dôvod túto vec ďalej riešiť v zmysle právnych a interných právnych noriem, nakoľko služobného psa odviedol do svojho koterca. Tento vykazoval známky hravosti a nie agresie. Taktiež F. G. túto vec nechcel vôbec riešiť a ani ju sám neohlásil v predmetný deň. Až keď sa nadriadený dozvedel o tejto skutočnosti sám prvým úkonom vypočul tohto zamestnanca. Služobný pes Metro v tom čase nenapadol a nikoho neohrozil v tomto slova zmysle, pričom prvostupňový orgán a žalovaný na potvrdenie týchto skutočností nezabezpečili žiadne podklady. Je to cvičený pes, pričom pravidelne prichádza do styku v služobnom dvore vo výbehu OR PZ v Dolnom Kubíne s policajtmi a zamestnancami Centra podpory, kde je hravej povahy. Je tam aj cvičisko, kde sa voľne v rámci výcviku pomedzi týchto policajtov a zamestnancov pohybuje. Žalobca mal za to, že objasnenie tohto skutku nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu k bráničke od služobného dvora OR PZ v Dolnom Kubíne k služobným psom a rozhodnutie je nepreskúmateľné.
58. Prvostupňový orgán a nadriadený v rámci svojej povinnosti postupovali podľa žalobcu v príkrom rozpore s § 232, § 233 ods. 1 a 2, § 238 zákona č. 73/1998 Z.z., aby presne a úplne zistili skutočný stav veci, na ten účel v rámci svojej povinnosti si neobstarali na rozhodnutie potrebné relevantné dôkazy, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, ako je
obhliadka miesta skutku, kde došlo k napadnutiu zamestnanca služobným psom a miesta, kde boli umiestnené služobné psy vrátane oplotenia, bráničiek, či boli uzavreté, uzamknuté a či sa tam nachádzal kľúčik zo služobného dvora, výsluch zamestnancov k uzamykaniu týchto bráničiek, či sa tam nachádzal kľúčik a pod. Prvostupňový orgán a nadriadený pre náležité zistenie skutkového stavu veci nemôžu vychádzať len z výpovede p. J., ale mali v tejto veci vykonať šetrenie k ďalším svedkom. Toto šetrenie nebolo vôbec vykonané, čo nemôže byť v žalobcov neprospech.
59. Podľa žalobcu skutočnosť, že v rámci prvostupňového konania uskutočňoval konanie nadriadený (vedúci oddelenia služobnej kynológie odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne), je v príkrom rozpore s § 232 zákona č. 73/1998 Z.z. Táto právna norma upravuje splnenie kumulatívnej podmienky a to, že len jeden zodpovedný nadriadený (oprávnený orgán) uskutočňuje a rozhoduje v rámci jedného stupňa konania. V tejto veci bol oprávneným orgánom buď riaditeľ odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne alebo vedúci oddelenia služobnej kynológie odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne, nakoľko obidvaja sú priami nadriadení. Riaditeľ OPP OR PZ v Dolnom Kubíne sa však zbavil svojej disciplinárnej právomoci uskutočňovať konanie tým, že pokynom postúpil na vybavenie svojmu podriadenému – vedúci oddelenia služobnej kynológie odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne, ktorý uskutočňoval celé konanie a s opakovanými návrhmi na uloženie najprísnejšieho disciplinárneho opatrenia ho zaslal na rozhodnutie oprávnenému orgánu riaditeľovi odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne. Zákon č. 73/1998 Z.z. vo svojich právnych normách neupravuje žiadnym spôsobom rozšírenie alebo zúženie disciplinárnej právomoci nadriadených, kde títo všetci disponujú s rovnakými právomocami s uložením všetkých disciplinárnych opatrení s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 citovaného zákona. Taktiež sa tu nenachádza žiadne právna norma, resp. splnomocňujúce ustanovenie pre Ministra vnútra SR zúžiť alebo rozšíriť disciplinárnu právomoc nadriadených. Nariadenie č. 82/2020 bolo prijaté v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z.z., ktorý upravilo zúženie disciplinárnej právomoci nadriadených. V tomto prípade nadriadený – vedúci oddelenia služobnej kynológie odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne – má podľa citovaného predpisu právomoc len uložiť disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie podľa § 53 ods. 1 písm. a), čo je v príkrom rozpore so zákonom č. 73/1998 Z.z., ktorý mu umožňuje rozhodnúť aj o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b). Pokiaľ by tento nadriadený postupoval podľa citovaného zákona, tak bol jediným oprávneným orgánom (bezprostredne priamy nadriadený) uskutočňovať konanie a rozhodovať o disciplinárnom previnení v rámci prvostupňového správneho konania s poukazom na ústavný princíp jedného zákonného sudcu.
60. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že nedostatky uvedené vo všetkých žalobných bodoch podporujú záver, že žalovaný a prvostupňový orgán konali od počiatku konania zaujato s cieľom postihnúť žalobcu bez ohľadu na vecné, logické a právne súvislosti, bez ohľadu na zákon a dôkazy. Rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie sú absolútne nepreskúmateľné, šikanózne, diskriminujúce, arbitrárne a v rozpore s právnymi predpismi, najmä porušujúce právo na spravodlivý proces, právo na obhajobu. Žalobca zhrnul, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
Vyjadrenie žalovaného
61. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.08.2025, v ktorom zhrnul žalobné námietky žalobcu a vyjadril sa k nim. Pokiaľ žalobca v bode 1) namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo vydané nepríslušným orgánom, žalovaný uviedol, že námietka kompetencie je obšírne vyjadrená v odôvodnení napadnutého odvolacieho rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvolal a poukázal na Pokyn Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne o vydaní Organizačného poriadku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne č. 3/2019 v znení neskorších doplnkov (ďalej aj ako „Organizačný poriadok OR PZ v Dolnom Kubíne v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného“).
62. K žalobnej námietke obsiahnutej v bode 2) žaloby, že oprávnený orgán žalobcovi po formálnej stránke nevyhlásil disciplinárny rozkaz a preto považuje tento právny úkon za neplatný a zároveň, že
odvolací orgán sa v odôvodnení rozhodnutia s touto námietkou nevysporiadal žalovaný s poukazom na ust. § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. uviedol, že je preukázané, že spôsob doručenia rozhodnutia vo veciach služobného pomeru je možné realizovať dvoma rovnocennými spôsobmi a to vyhlásením alebo doručením, čo sa aj v danom prípade realizovalo. Žalovaný tiež poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu, kde sa odvolací orgán vyjadruje k otázke doručovania disciplinárneho rozkazu č. 4/2022 a považoval túto žalobnú námietku za nedôvodnú. Uviedol, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 os. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Konajúci orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú podstatný výzvam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaným účastníkom konania.
63. K žalobnej námietke, že odvolací orgán sa v rámci odôvodnenia jeho rozhodnutia s väčšinou vznesenými námietkami v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vôbec nevysporiadal a rovnako aj oprávnený orgán v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na vznesené námietky, či návrhy v rámci svojich vyjadrení v disciplinárnom konaní nereagoval, žalovaný uviedol, že táto žalobná námietka je všeobecná, neurčitá a nekonkrétna, preto sa k nej nemôžeme vyjadriť. Žalobca neuviedol, ku ktorým námietkam sa žalovaný nevyjadril, preto považoval túto námietku za neurčitú.
64. K žalobnej námietke, kde žalobca poukazoval na porušenie práva na obhajobu pri zabezpečovaní dôkazných prostriedkov a na nezákonné donútenie podpísania úradného záznamu ORPZ-DK- OPP-119-005/2021 pod hrozbou nesplnenia pokynu nadriadeným tieto žalovaný poprel a uviedol, že podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Uviedol, že v odstavci dva je príkladmo uvedené, že dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Z uvedeného vyplýva, že za dôkaz môže byť použitý akýkoľvek prostriedok, pričom zákonodarca neurčuje konkrétnu formu dôkazu. K uvedeným námietkam sa žalovaný vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia, rovnako ako aj k námietke, že žalovaný v rámci odvolacieho konania nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, preto považoval tieto námietky za nedôvodné. Obvinenia žalobcu o donútení podpísať úradný záznam ORPZ-DK-OPP-119-005/2021 žalovaný striktne poprel, pričom uviedol, že doposiaľ žalobca toto tvrdenie nijako nepreukázal. Jeho obvinenie považoval žalovaný za nepravdivé. Podotkol, že zranenie F. G. a trestné konanie nie je predmetom tohto konania. Skutočnosť, že F. G. neutrpel žiadne zranenia vyžadujúce si práceneschopnosť vyplýva už z podkladových materiálov k disciplinárnemu konaniu Úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS-1780/0- OISS-2021.
65. K žalobnej námietke, v ktorej žalobca namietal, že sa nedopustil porušenia služobných povinností, opakovane poukázal na nerešpektovanie zásady „in dubio pro reo“ a namietal zákonnosť dôkazov žalovaný uviedol, že bola žalovaným riadne odôvodnená v napadnutom rozhodnutí.
66. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, uvedeným v žalobnej námietke vo veci písomného pokarhania udeleného v roku 2021. Táto námietka je riešená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde sa uvádza, že druhostupňové rozhodnutie zohľadnilo pri uložení nižšieho trestu aj skutočnosť, že písomné pokarhanie bolo zrušené rozsudkom súdu 22. 02. 2023 (až po vydaní disciplinárneho rozkazu č. 4/2022). Túto žalobnú námietku preto žalovaný považoval za nedôvodnú.
67. K tvrdeniu žalobcu, že nebol dôvod mu uložiť disciplinárny trest – zníženie služobného platu poukázal žalovaný na skutočnosť, že rozhodnutie o disciplinárnom previnení je v kompetencii nadriadeného a žalobca si nemôže určovať druh trestu. Ďalej žalovaný nesúhlasil s námietkou, že disciplinárne konanie voči žalobcovi je vedené z dôvodu, že v minulosti uplatnil svoje práva podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona 73/1998 Z. z. vo vzťahu k oprávnenému orgánu a vyšším nadriadeným. K tejto námietke sa žalovaný vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto považuje túto námietku za nedôvodnú.
68. Osobitne sa žalovaný vyjadril k posúdeniu následku konania žalobcu, o ktorom tvrdí, že žiadny následok nenastal. Konštatoval, že konaním žalobcu jednoznačne došlo k zavinenému porušeniu povinností policajta pri výkone štátnej služby a skutočnosť, že takýmto konaním žalobcu nedošlo
k následkom v podobe zranenia a prípadnej práceneschopnosti poškodeného nezbavuje žalobcu zodpovednosti za takéto disciplinárne previnenie. Samotný žalobca si odporuje vo svojich vyjadreniach, keď na jednej strane tvrdí, že situáciu nevidel a vzápätí uvádza v snahe zbaviť sa zodpovednosti, že napadnutý zamestnanec nebol reálne ohrozený, vystavený žiadnemu nebezpečenstvu služobným psom, keď len „bežal k nemu, nevrčal po ňom a nevykazoval žiadne agresívne správanie, neuhryzol ho, len vyskočil na neho labami“. Žalovaný opätovne zdôraznil, že so všetkými návrhmi na dokazovanie zo strany žalobcu sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V rámci dokazovania boli vypočutí všetci zamestnanci, ktorí poskytli informácie k okolnostiam, ktorých boli svedkami. Z výpovede svedka J. J. vyplýva, že pri incidente bol prítomný svedok, poškodený, pes a neskôr aj žalobca.
69. K žalobnej námietke týkajúcej sa kompetencie nadriadeného k vydaniu prvostupňového rozhodnutia bola vyriešená Správnym súdom v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. ZA-31S/163/2022, preto ju žalovaný považoval za nedôvodnú.
70. Žalovaný záverom uviedol, že v disciplinárnom konaní bolo dostatočne preukázané disciplinárne previnenie žalobcu podľa § 52 ods. 1 z. č. 73/1998 Z. z. na tom skutkovom základe ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Preto požiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.
71. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu na vyjadrenie dňa 05.10.2025, pričom žalobca sa v súdom určenej lehote, ani dodatočne, k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
72. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na žiadosť žalobcu) na deň 12.08.2026. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe, nakoľko má za to, že po tom, ako odvolací orgán rozhodol po zrušení pôvodného rozhodnutia došlo k nezákonnému rozhodnutiu, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zároveň skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Zároveň došlo k podstatnému porušeniu ústavného konania pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutia či už druhostupňové, alebo prvostupňové sú jednak po formálnej aj materiálnej stránke absolútne nezákonné. Preto žalobca v rámci záverečného slova navrhol, aby správny súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, zrušil obe rozhodnutia a priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní v rámci prednesu a záverečného slova vyjadrila, že listom zo dňa 13.08.2025 sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe, pričom na vyjadrení žalovaný trvá a navrhuje žalobu zamietnuť.
73. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
74. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
75. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
76. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
77. Podľa § 5 ods. 4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
78. Podľa § 71 ods. 1 SSP, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.
79. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
80. Podľa článku 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii, psovod zodpovedá za to, že služobný pes sa nebude samovoľne pohybovať mimo priestorov určených na výbeh.
81. Podľa článku 11 ods. 3 písm. a) Organizačného poriadku OR PZ v Dolnom Kubíne v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného; riaditeľ okresného riaditeľstva plní tieto úlohy: vykonáva personálnu pôsobnosť a disciplinárnu právomoc vo vzťahu k policajtom a pracovnoprávne úkony a personálne opatrenia vyplývajúce z pracovného pomeru a štátnozamestnanecké úkony vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitných predpisov a interných predpisov. [Nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 83/2020 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Nariadenie MV SR č. 83/2020“), Nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 82/2020 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených (disciplinárna právomoc) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 83/2020“)].
82. Podľa článku 11 ods. 3 písm. c) bod 2e. Organizačného poriadku OR PZ v Dolnom Kubíne v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného; riaditeľ okresného riaditeľstva plní tieto úlohy: v rámci svojej pôsobnosti a právomoci vydáva rozhodnutie riaditeľa okresného riaditeľstva v odvolacom konaní.
83. Podľa článku 12 ods. 1 písm. a) Organizačného poriadku OR PZ v Dolnom Kubíne v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného; zástupca riaditeľa vykonáva personálnu pôsobnosť a disciplinárnu pôsobnosť vo vzťahu k podriadeným policajtom v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. [Nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 83/2020, Nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 82/2020]
84. Podľa článku 13 ods. 1 Organizačného poriadku OR PZ v Dolnom Kubíne v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného; riaditelia a vedúci vykonávajú personálnu pôsobnosť a disciplinárnu právomoc vo vzťahu k podriadeným policajtom v rozsahu ustanovenom internými predpismi. [Nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 83/2020, Nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 82/2020]
85. Podľa článku 12 (Odbor poriadkovej polície) bod 1 písm. d) Prílohy k Organizačného poriadku OR PZ v Dolnom Kubíne v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia; Riaditeľ vykonáva personálnu a disciplinárnu pôsobnosť vo vzťahu k podriadeným policajtom a pracovnoprávne opatrenia a personálne opatrenia vo vzťahu k zamestnancom.
86. Podľa článku 14 (Oddelenie služobnej kynológie) bod 1 písm. a) Prílohy k Organizačného poriadku OR PZ v Dolnom Kubíne v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia; Vedúci je podriadený riaditeľovi odboru poriadkovej polície.
87. Podľa článku 2 písm. f) bodu 8. Nariadenia č. 82/2020, disciplinárna právomoc nadriadených v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru sa vymedzuje takto, šiesty stupeň disciplinárnej právomoci má riaditeľ odboru okresného riaditeľstva Policajného zboru a riaditeľ okresného dopravného inšpektorátu okresného riaditeľstva.
88. Podľa článku 2 písm. e) bodu 6. Nariadenia č. 82/2020, disciplinárna právomoc nadriadených v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru sa vymedzuje takto, piaty stupeň disciplinárnej právomoci má riaditeľ okresného riaditeľstva Policajného zboru.
89. Podľa článku 3 ods. 2 Nariadenia č. 82/2020, nadriadený rozhoduje vo veciach disciplinárnej právomoci spravidla na návrh nadriadeného, ktorý je v jeho riadiacej pôsobnosti.
90. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
91. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z.z., nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
92. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
93. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov.
94. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).
95. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
96. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
97. Podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z.z., za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
98. Podľa § 60 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.
99. Podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z.z., konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán").
100. Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
101. Podľa § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.
102. Podľa § 241 ods. 1 až 3 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko
neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
103. Podľa § 243 ods. 1 až 5 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. (2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. (3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
104. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.
105. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak.
106. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP).
107. V preskúmavanej veci prvostupňový orgán žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím uložil disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. – zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 16.04.2021 porušil základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. tým, že zanedbal svoju povinnosť uloženú mu podľa článku 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii, pričom taktiež porušil základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z., keď nenahlásil vzniknuté nedostatky tým, že dňa 16.04.2021 v areáli OR PZ v Dolnom Kubíne v presne nezistenom čase približne okolo 11.00 hod. zanedbal svoju povinnosť uloženú mu podľa článku 31 ods. 5 Nariadenia o služobnej kynológii, keďže nezabezpečil, aby sa služobný pes Metro Polícia Slovakia evidenčné číslo psa 50193538, ktorého má zvereného do starostlivosti, voľne pohyboval mimo priestorov určených na výbeh, pričom zanedbaním tejto povinnosti sa služobný pes dostal do časti dvora okresného riaditeľstva, ktorý je denne a bežne využívaný príslušníkmi Policajného zboru, civilnými zamestnancami, ako aj inými osobami, a tu napadol F. G., zamestnanca Centra podpory Žilina, a to takým spôsobom, že na neho vyskočil odzadu a udrel ho do zadnej ľavej časti chrbta, pričom mu zranenie nespôsobil, avšak tento incident – nedostatok žalobca neoznámil nadriadenému. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o zmene vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v rozsahu odstránenia disciplinárneho previnenia podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. a s ním súvisiaceho konania, spočívajúceho v neohlásení uvedeného incidentu, ako aj o zmene prvostupňového rozhodnutia v rozsahu zmeny výšky udeleného disciplinárneho opatrenia na „zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca“, a vo zvyšnej časti odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
108. Predmetom tohto konania je teda preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Po oboznámení sa s obsahom
spisového materiálu vrátane administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
109. Žalobca s poukazom na konkrétne interné predpisy v správnej žalobe namietal, že zástupca riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne rozhodol ako nepríslušný odvolací orgán pre nedostatok svojej právomoci, pričom príslušným nadriadeným orgánom je výlučne riaditeľ OR PZ v Dolnom Kubíne, ktorý mal v predmetnej veci so svojou podpisovou doložkou v rámci svojej disciplinárnej právomoci rozhodnúť ako odvolací nadriadený správny orgán. Správny súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného, obsahom administratívneho spisu a vyjadrením žalovaného k správnej žalobe, dospel k záveru, že uvedená námietka žalobcu nie je dôvodná. Vo všeobecnosti treba uviesť, že štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z.z. je ovládaná princípom nadriadenosti a podriadenosti, ktorý sa vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu premieta do ustanovenia § 50 zákona č.73/1998 Z.z., podľa ktorého nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Žiadne ustanovenie citovaného zákona nevylučuje nadriadeného policajta z jeho disciplinárneho oprávnenia voči podriadenému policajtovi. Vecnú právomoc prvostupňového orgánu vymedzuje ustanovenie § 232 zákona č.73/1998 Z.z.. Na konanie podľa zákona č.73/1998 Z.z. sa všeobecný predpis o správnom konaní, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) nepoužije. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 a § 233 zákona č.73/1998 Z.z. je zákonnou povinnosťou nadriadeného policajta riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov a ukladať disciplinárne opatrenia. Možno teda konštatovať, že služobný pomer podľa zákona č. 73/1998 Z.z. má verejnoprávny charakter, je založený na prísnej subordinácii a požiadavke striktného dodržiavania povinností policajtmi. Tomu zodpovedá aj úprava disciplinárneho konania.
110. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. je odvolacím orgánom najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Priamym nadriadeným riaditeľa odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne podľa čl. 12 ods. 2 písm. b) Organizačného poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného je zástupca riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne, pričom podľa ods. 1 uvedeného článku „zástupca riaditeľa vykonáva personálnu pôsobnosť a disciplinárnu právomoc vo vzťahu k podriadeným policajtom v rozsahu ustanovenom internými predpismi [Nariadenie MV SR č. 83/2020 a Nariadenie MV SR č. 82/2020].“ Z uvedeného potom vyplýva, že disciplinárna právomoc riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne vo vzťahu k podriadeným policajtom bola interným predpisom, konkrétne Organizačným poriadkom v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného zverená zástupcovi riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne. Správny súd si je vedomý, že obdobná námietka žalobcu týkajúca sa nedostatku právomoci zástupcu riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne bola v predchádzajúcom správnom súdnom konaní vyhodnotená ako dôvodná, avšak správny súd poukazuje na to, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného došlo zo strany riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne k prijatiu nového znenia Organizačného poriadku, ktorý v tejto podstatnej časti upravuje disciplinárnu právomoc zástupcu riaditeľa, teda došlo k zmene vnútorného predpisu žalovaného, v dôsledku ktorej správny súd nevzhliadol dôvodnosť žalobcovej námietky o nedostatku právomoci.
111. Správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v pôvodnej správnej žalobe podanej proti predchádzajúcemu rozhodnutiu žalovaného, pričom na uvedenú podstatnú zmenu Organizačného poriadku pri formulácii žalobných námietok nereflektoval. Vzhľadom na uvedené je potom irelevantná argumentácia žalobcu, že „z obsahu spisu nevyplýva, či v čase rozhodovania bol riaditeľ OR PZ v Dolnom Kubíne na dovolenke, PN, OČR alebo vykonával štátnu službu, a v akom rozsahu ho mal zastupovať“, nakoľko uvedené okolnosti nie sú za daného právneho stavu relevantné, keďže disciplinárna právomoc bola Organizačným poriadkom vydaným riaditeľom OR PZ (bez výnimiek) zverená priamo zástupcovi riaditeľa OR PZ bez ohľadu na skutočnosť, či je v čase rozhodovania neprítomný.
112. Správny súd zároveň s poukazom na § 134 ods. 2 písm. b) SSP uvádza, že pokiaľ ide o vydanie prvostupňového rozhodnutia riaditeľom odboru poriadkovej OR PZ v Dolnom Kubíne správny súd zotrváva na svojom právnom názore vyjadrenom v predchádzajúcom rozsudku (sp. zn. ZA-31S/163/2022 zo dňa 13.11.2024), že riaditeľ odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne disponoval disciplinárnou právomocou na vydanie prvostupňového rozhodnutia (Disciplinárneho rozkazu č. 4/2022), čo vyplýva z článku 13 ods. 1 a čl. 12 bodu 1 písm. d) Prílohy k Organizačnému
poriadku OR PZ v Dolnom Kubíne v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a v spojení s článkom 2 písm. f) bodu 8 Nariadenia č. 82/2020. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňové konanie uskutočňoval vedúci oddelenia služobnej kynológie OR PZ v Dolnom Kubíne a rozhodoval riaditeľ Odboru poriadkovej polície, čo je v rozpore s ustanovením § 232 zákona č. 73/1998 Z. z., správny súd uvádza, že v zmysle čl. 14 bodu 1. písm. a) Prílohy k Organizačnému poriadku OR PZ v Dolnom Kubíne v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného „je vedúci oddelenia služobnej kynológie podriadený riaditeľovi odboru poriadkovej polície“, podľa písm. d) uvedeného článku „kontroluje výkon služby a činnosť policajtov zaradených na oddelení služobnej kynológie“, naproti tomu riaditeľ odboru poriadkovej polície podľa čl. 12 bodu 1. písm. d) Prílohy k Organizačnému poriadku OR PZ v Dolnom Kubíne v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného „vykonáva personálnu a disciplinárnu pôsobnosť vo vzťahu k podriadeným policajtom a pracovnoprávne opatrenia a personálne opatrenia vo vzťahu k zamestnancom“. Taktiež je potrebné s poukazom na naznačený vzťah nadriadenosti a podriadenosti vedúceho oddelenia služobnej kynológie a riaditeľa odboru poriadkovej polície poukázať na čl. 3 ods. 2 Nariadenia č. 82/2020, podľa ktorého „nadriadený rozhoduje vo veciach disciplinárnej právomoci spravidla na návrh nadriadeného, ktorý je v jeho riadiacej pôsobnosti“. Uvedené ustanovenie nariadenia teda jasne počíta s tým, že rozhodnutiu vo veciach disciplinárnej právomoci predchádza návrh zo strany nadriadeného. Zároveň treba uviesť, že zo žalobných námietok žalobcu v tejto časti nie je zrejmé, ako skutočnosť – že vedúci oddelenia služobnej kynológie vykonával úkony objasňujúce celý incident, ktoré na základe zhromaždených informácií a dôkazov viedli k podaniu návrhu na uloženie disciplinárneho opatrenia voči žalobcovi – mala mať vplyv na zákonnosť postupu oprávneného orgánu v prvostupňovom konaní, keď dôvodnosť návrhu posudzoval a o ňom rozhodoval oprávnený orgán – riaditeľ odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne.
113. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán mu po formálnej stránke nevyhlásil disciplinárny rozkaz (prvostupňové rozhodnutie), ale mu ho doručil, čo je v rozpore s § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 266 komplexne upravuje oznamovanie a doručovanie rozhodnutí vydávaných v režime zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý ustanovuje dva spôsoby oznamovania rozhodnutí, a to formou vyhlásenia a formou doručenia s tým, že oznámenie rozhodnutia doručením do úvahy prichádza jednak v prípade, ak nie je možné doručenie vyhlásením - tzv. eventuálne doručenie (napríklad je adresát nezastihnuteľný), a jednak v prípade, ak príslušný orgán doručuje rozhodnutie taxatívne vymedzené v § 266 ods. 3 zákona, teda rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 (obnova konania) a § 246 (preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania); v týchto prípadoch sa doručuje do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Správny súd pripúšťa, že argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí je čiastočne zmätočná, keď žalovaný uviedol, že „disciplinárny rozkaz bol vyhlásený dňa 29.05.2022 a následne uviedol, že s odstupom času nie je možné jednoznačne verifikovať, či bolo rozhodnutie aj vyhlásené alebo len doručené“. Na druhej strane správny súd nahliadnutím do obsahu administratívneho spisu zistil, že disciplinárny rozkaz obsahuje poznámku, podľa ktorej bolo prvostupňové rozhodnutie vyhlásené dňa 29.05.2022, pričom žalobca v konaní nepreukázal opak, iba v správnej žalobe tvrdil, že mu bol doručený zástupcom riaditeľa OPP OR PZ v Dolnom Kubíne – mjr. Mgr. Martinom Ferancom počas kontroly bezpečnostných opatrení. Uvedená okolnosť nebola nijako preukázaná, teda zostala v rovine nepreukázaného tvrdenia, pričom obsah samotného rozhodnutia svedčí o tom, že rozhodnutie bolo aj vyhlásené. Naproti tomu úkon doručenia nebol medzi účastníkmi konania sporný, keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež konštatoval, že k prevzatiu Disciplinárneho rozkazu č. 4/2022 zo dňa 27.05.2022 došlo formou doručenia do vlastných rúk žalobcovi dňa 29.05.2022. Správny súd považuje za podstatné, že ak bolo rozhodnutie vyhlásené a žalobca prevzatie disciplinárneho rozkazu potvrdil svojím podpisom na poštovej doručenke, má sa za to, že sa s jeho obsahom oboznámil. To napokon žalobca ani nepoprel. O uvedenom svedčí aj to, že proti disciplinárnemu rozkazu podal odvolanie. Táto skutočnosť sama o sebe potvrdzuje, že obsah disciplinárneho rozkazu bol žalobcovi známy. Správny súd má za to, že v danom prípade boli zachované práva žalobcu, pričom správny súd dospel k záveru, že disciplinárny rozkaz žalobcovi bol oznámený ústne vyhlásením ako aj jeho doručením do vlastných rúk žalobcu, pričom v konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukázali opak. Správny súd neidentifikoval v postupe orgánov takú podstatnú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu porušenia práv účastníka konania (napr. ukrátenie o možnosť podať opravný prostriedok).
114. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca namietal, že žalovaný a prvostupňový orgán sa v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí s väčšinou námietok vôbec nevysporiadali. Žalovaný bol podľa žalobcu v rámci odvolacieho konania povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, čo ale v tomto prípade neurobil a nedoplnil žiadnym spôsobom odvolacie konanie, prípadne zistené nedostatky neodstránil. Žalobca mal za to, že účelovo a svojvoľne žalovaný tieto nedostatky prvostupňového orgánu zakryl s cieľom potrestať žalobcu za uplatňovanie práv a oprávnených záujmov. Uvedenú námietku nepreskúmateľnosti správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd súhlasí so žalobcom, že žalovaný bol v rámci odvolacieho konania povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Na druhej strane správny súd zdôrazňuje, že pri súdnom prieskume sa hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Žalobca neuviedol, s ktorými skutočnosťami, či námietkami sa orgány verejnej správy nevysporiadali. Táto námietka je preto všeobecná a nekonkrétna. Je pravdou, že pôvodné rozhodnutie žalovaného bolo rozsudkom správneho súdu zrušené aj z dôvodu nepreskúmateľnosti, avšak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia napadnutého správnou žalobou v prejednávanej veci vadu nepreskúmateľnosti napravil tým, že uviedol, na základe ktorých skutočností rozhodol a tiež z akých dôkazov boli rozhodné skutočnosti zistené. Dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. V odôvodnení rozhodnutia uviedol tiež, ako boli zistené skutočnosti právne posúdené a tiež, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia odstránil nedostatky predchádzajúceho rozhodnutia vydaním odôvodneného rozhodnutia, pričom odôvodnenie má zrozumiteľnú výpovednú hodnotu vo vzťahu k všetkým otázkam týkajúcim sa disciplinárneho previnenia žalobcu a uloženého disciplinárneho opatrenia. Námietka žalobcu tak nie je dôvodná. To, že žalobca nesúhlasí s hodnotením dôkazov tak, ako to urobil žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ žalobca na stranách 11 a 12 správnej žaloby rozsiahlo citoval znenie svojho odvolania s tým, že mal za to, že žalovaný sa s jeho námietkou vôbec nevysporiadal, správny súd zdôrazňuje, že rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné, konštatačné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi správnej žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Zároveň treba uviesť, že na podstatné odvolacie námietky obsiahnuté v uvedenej časti odvolania žalobca dostal odpoveď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto žalobná námietka nepreskúmateľnosti nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia.
115. Ďalej žalobca namietal, že nadriadený prvým úkonom (registratúrnym záznamom pod č. ORPZ- DK-OPP-119/2021 zo dňa 30.04.2021 – výsluchom H. I.) s poukazom na ustanovenie § 235 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. začal po materiálnej stránke disciplinárne konanie za disciplinárny delikt, keď vo vzťahu k osobe žalobcu urobil prvý procesný úkon vo veci podozrenia z disciplinárneho previnenia, avšak nadriadený v rozpore s právnymi predpismi po procesnej formálno-právnej stránke žalobcu nestíhal. Formálno-právne disciplinárne stíhanie nadriadený nezaevidoval do zberného spisu, čím postupoval v rozpore s § 231, § 235, § 237 a § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. a porušením práva na obhajobu vyjadriť sa k veci, predkladať návrhy, dôkazy, pripomienky a iné. Žalobca mal za to, že podľa § 231 zákona č. 73/1998 Z.z. mal byť účastníkom konania, nakoľko sa konalo o jeho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach. Nadriadený podľa žalobcu uskutočňoval po materiálnej stránke účelovo disciplinárne konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru, pričom si v rozpore s právom na obhajobu obstaral proti žalobcovi na rozhodnutie podklady (výsluchy, odborné vyjadrenia, lekársky nález), ktoré mohol zabezpečiť len po formálno-právnej stránke a to po začatí disciplinárneho konania. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že zákon č. 73/1998 Z.z. nerozlišuje
materiálno-právne začatie disciplinárneho konania a formálno-právne začatie disciplinárneho konania. Administratívne konanie, výsledkom ktorého boli správnou žalobou preskúmavané rozhodnutia, predstavovalo konanie o vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za zavinené porušenie povinností majúce znaky disciplinárneho previnenia. Disciplinárnu zodpovednosť možno definovať ako sankčný vzťah, ktorý vzniká v prípade zavineného porušenia služobnej povinnosti a ktorý sa realizuje ukladaním disciplinárnych opatrení a iných sankcií. Disciplinárna zodpovednosť je typická pre služobný pomer príslušníkov Policajného zboru a je výrazom verejnoprávnej povahy štátnej služby v dôsledku uplatňovania administratívnej metódy právnej regulácie. Pre uplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti je typické, že subjekt, ktorý porušil služobnú disciplínu, je vo vzťahu podriadenosti voči tomu, kto disciplinárnu zodpovednosť uplatňuje, a to dovtedy, kým subordinačný vzťah trvá. Povaha disciplinárnej zodpovednosti policajtov v štátnej službe plne korešponduje s verejnoprávnym charakterom služobného pomeru. Uplatňovanie inštitútu disciplinárnej zodpovednosti súvisí bezprostredne s dodržiavaním služobnej disciplíny podľa dodržiavania všetkých služobných povinností vyplývajúcich policajtovi zo služobného pomeru (MEZEI, J., ŠIMONOVÁ, J., NOCIAR, J., DINIČ, J., FUFAĽ, I. Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, 278 s., ISBN 978-80- 8168-981-9). Pokiaľ žalobca namietal, že jeho bezprostredne nadriadený (vedúci oddelenia služobnej kynológie) po zistení incidentu vykonával úkony k objasneniu okolností jeho vzniku, treba uviesť, že objasnenie skutočností ohľadom zistenia, či sú dané dôvody na podanie návrhu na disciplinárne opatrenie (prípadne iný postih) a zaobstaranie dôkazov za týmto účelom, je potrebné tieto vnímať ako bezprostredné a neopakovateľné úkony, ktorých hlavným významom je preveriť podozrenie, či došlo k spáchaniu disciplinárneho previnenia, a zabraňuje tomu, aby bolo voči konkrétnej osobe formálne vedené disciplinárne konanie skôr, než existuje reálny a overený základ pre podozrenie. Treba zdôrazniť, že predmetná vec bola aj predmetom konania pred Úradom inšpekčnej služby vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví a vo veci bolo začaté trestné stíhanie, pričom uznesením zo dňa 31.12.2021 bola vec postúpená na disciplinárne konanie. Pokiaľ teda žalobca namietal, že žalovaný a prvostupňový orgán vychádzali z nezákonne zabezpečených dôkazov, správny súd sa s touto námietkou nestotožnil, nakoľko osoby, s ktorými boli spísané úradné záznamy pred začatím disciplinárneho konania, boli opätovne vypočuté aj po jeho začatí, teda nie je pravdou, že by orgány vychádzali výlučne z úradných záznamov pred začatím disciplinárneho konania. Zároveň bolo žalobcovi zachované právo vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom a bolo mu umožnené nahliadať do spisu. Vzhľadom na uvedené nebolo porušené právo žalobcu na obhajobu či spravodlivý proces. Pokiaľ žalobca namietal, že nedošlo k výsluchu svedkov alebo iba k ich telefonickému vyťaženiu, správny súd v tejto súvislosti poukazuje na názor kasačného súdu (sp. zn. 6Ssk/9/2022 a 4Asan/15/2020 z 02.02.2022), podľa ktorého „zákon explicitne neustanovuje za dôkaz výsluch svedka, ako je tomu v § 34 ods. 2 a § 35 správneho poriadku, ale hovorí o výpovedi a vyjadrení. Pod takýmito pojmami možno preto akceptovať aj zaznamenanie výpovede svedkov vo formálnej podobe úradných záznamov. (...) Samotná skutočnosť, že sťažovateľ nebol prítomný pri daných výpovediach, neznamená bez ďalšieho, že došlo k zásahu do jeho procesných práv. Zákon č. 73/1998 Z. z. totiž správnemu orgánu nestanovuje povinnosť zabezpečiť prítomnosť účastníka konania na danom úkone.“
116. Žalobca ďalej namietal, že nebol preukázateľne oboznámený s internou právnou normou určujúcou, čo je výbeh pre psov a priestormi určenými na výbeh služobných psov, konkrétne náčrtkom, plánikom na výbeh a priestormi určenými na výbeh služobných psov, ktoré určujú priestor na výbeh pre služobné psy v priestoroch OR PZ v Dolnom Kubíne. Správny súd ani túto žalobnú námietku nevzhliadol ako dôvodnú. Disciplinárnym rozkazom v spojení s druhostupňovým rozhodnutím bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie v súvislosti s porušením čl. 31 ods. 5 Nariadenia o kynológii, s ktorým bol žalobca podľa záznamu v administratívnom spise (Prezenčná listina) preukázateľne preškolený dňa 30.03.2021. Do konania zabezpečený náčrtok resp. plánik kynologického objektu ustajnenia služobných psov predstavoval len pomôcku pre rýchle sa zorientovanie v objekte. Medzi účastníkmi konania neboli sporné skutkové okolnosti incidentu, teda že došlo k stretu F. G. so služobným psom A. C., ktorý bol pridelený žalobcovi, a to na mieste, ktoré nebolo určené na výbeh. Pokiaľ žalobca ako psovod, ktorý sa v rámci každodennej starostlivosti o prideleného služobného psa zdržiaval v predmetnom kynologickom objekte, nevenoval pri kŕmení služobného psa v priestoroch kotercov dostatočnú pozornosť tomu, kde sa služobný pes nachádza a či bránička vedúca do dvora OR PZ, kde sa môžu pohybovať rôzne osoby, je naozaj uzatvorená (napr. preverením, či uzamykací systém nie je poškodený) a spoľahol sa iba na vizuálnu kontrolu, potom nesie zodpovednosť za to, že sa služobný pes pohyboval mimo priestorov určených na výbeh, resp. že sa dostal do priestorov mimo kynologického objektu, kde sa pohybujú tretie osoby. Z okolností veci je zrejmé, že žalobca mal služobného psa prideleného dlhšie časové obdobie
(podľa Evidenčnej karty psovoda a služobného psa PZ SR od 11.12.2015), príslušníkom PZ SR je od 01.04.2005, poznal pomery v priestoroch kynologického objektu, nakoľko (podľa Úradného záznamu č. ORPZ-DK-OPP-119-005/2021 zo dňa 17.05.2021 a Zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 08.09.2021, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: UIS-178/OISS-2021) vedel žalobca aj o zadnej bránke, cez ktorú vošiel nakŕmiť služobného psa a od tejto mal kľúč, pričom zadná bránka na predmetnom náčrtku ani nie je zakreslená. Vzhľadom na uvedené námietku žalobcu, že nebol oboznámený s predmetným náčrtom, správny súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za riadne nesplnenie si povinnosti. Správny súd tiež považuje za potrebné uviesť, že reálny výkon služby príslušníka PZ SR a plnenie povinností s tým spojených nie je možné normatívne upraviť pre všetky do úvahy prichádzajúce prípady. Plnenie služobných povinností policajta je zákonná povinnosť, ktorá sa vykonáva v rámci právnych predpisov, ale správny úsudok je kľúčovým nástrojom pre správne a bezpečné rozhodovanie v praxi. Kombinácia zákonnej úpravy a profesionálneho úsudku o situácii zabezpečuje, aby činnosť policajta bola účinná, legálna a v súlade s cieľmi štátnej služby. Povinnosťou príslušníka Policajného zboru je svedomite si plniť úlohy uložené Ústavou SR, zákonmi, všeobecne záväznými predpismi, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak boli riadne oboznámení, dodržiavať služobnú prísahu a dodržiavať zákonné limity a oprávnenia pri výkonu činnosti. Na druhej strane musí príslušník správne vyhodnotiť situáciu na základe skutočností, právnych predpisov a cieľov služby, vybrať správne konanie medzi viacerými možnosťami, ktoré môžu byť právne prípustné, ale odlišné vo svojej účinnosti a rizikách a jeho výsledné rozhodnutie musí byť v súlade s právom, ale aj s morálnou zodpovednosťou a profesionálnymi štandardmi. Správny úsudok a vyhodnotenie situácie tak môžu znamenať aj ochranu pred nepotrebným rizikom pre seba, kolegov alebo verejnosť. So zohľadnením uvedeného možno dospieť k jednoznačnému záveru, že nedbanlivostné konanie žalobcu viedlo k tomu, že jemu pridelený služobný pes sa mimovoľne pohyboval na miestach, ktoré nie sú určené na výbeh, v dôsledku čoho došlo k stretu služobného psa s osobou F. G..
117. Pokiaľ žalobca namietal, že uložené výčitky nemali byť súčasťou disciplinárneho spisu ani uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, správny súd uvádza, že na tieto orgány pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti neprihliadali, nakoľko tieto nepredstavujú disciplinárne opatrenie, na druhej strane je ich uvedenie v odôvodnení rozhodnutí potrebné vnímať tak, že dávajú obraz o osobe disciplinárneho previnilca a o jeho tendencii nerešpektovať základné povinnosti policajta (sp. zn. 4Asan/22/2019 zo dňa 02.06.2020, preskúmané aj v rámci konania o ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR, sp. zn. I. ÚS 3/2021, zo dňa 19. januára 2021).
118. Žalobca vo vzťahu k vyhodnoteniu závažnosti možného následku tohto incidentu namietal, že zamestnanec F. G. nebol reálne ohrozený, vystavený žiadnemu nebezpečenstvu služobným psom, služobný pes nevrčal, ani nevykazoval žiadne agresívne správanie, neuhryzol ho, len na neho v rámci hravosti vyskočil labami, a to, že sa bál tento zamestnanec psov a dal sa na útek sa nemôže považovať, že bol v ohrození, v nebezpečenstve. Správny súd sa stotožnil so žalovaným, že postačovalo potencionálne ohrozenie tretích osôb, pričom netreba opomenúť ten aspekt, že ide o služobné psa vyššieho vzrastu (nemecký ovčiak), ktorý je zákonom o Policajnom zbore definovaný ako donucovací prostriedok. Vo všeobecnosti sú služobné psy cvičené na obranu a poriadkovú činnosť, sú geneticky a výcvikom disponované na rýchlu a tvrdú reakciu. Akýkoľvek ich pohyb mimo priameho povelu psovoda (či už v dôsledku vonkajšieho stimulu, stresu alebo chyby) so sebou nesie vážne riziká. Služobný pes nie je stroj, ale živé zviera. Aj napriek špičkovému výcviku môže prevážiť inštinkt nad poslušnosťou. Preto musí byť pes pod neustálym a prísnym dohľadom psovoda. Vzhľadom na uvedené správny súd posúdil, že závažnosť porušenia povinnosti odôvodňovala uloženie disciplinárneho opatrenia.
119. Správny súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci bol dostatočne zistený skutočný stav, uložené disciplinárne opatrenie náležite odôvodnené. Žalobcovi bola pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať' dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia bolo prihliadnuté na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, bolo dostatočne prihliadané na mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. V súvislosti s uloženým disciplinárnym opatrením, ktoré bolo uložené napadnutým prvostupňovým rozhodnutím žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil a udelil menej závažné disciplinárne opatrenie, nakoľko zohľadnil zrušenie Rozhodnutie riaditeľa odboru poriadkovej polície OR PZ v Dolnom Kubíne č. ORPZ-DK-OPP-90-020/2021 zo dňa 21.05.2021 a Disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia služobnej kynológie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne č. 1 zo dňa 31.03.2021 pri ukladaní disciplinárneho opatrenia vo forme znížení služobného platu
o 15% na dobu troch mesiacov sa prvostupňový orgán opieral okrem iného aj o, ktoré boli rozsudkom sp. zn. 30S/121/2021 zo dňa 22.02. 2023 zrušené. Teda nie je pravdou, že by žalovaný prihliadal na uvedené disciplinárne opatrenia v neprospech žalobcu, práve naopak žalovaný zmiernil uložené disciplinárne opatrenie v dôsledku ich zrušenia správnym súdom a zmenil prvostupňové rozhodnutie v prospech žalobcu.
120. Správny súd posúdil napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade s 195 písm. b) SSP a vychádzajúc z ust. § 57 zákona č. 73/1998 Z.z. konštatuje, že k uloženiu disciplinárneho opatrenia došlo v zákonnej lehote dvoch rokov od spáchania disciplinárneho previnenia, nakoľko ku skutku došlo dňa 16.04.2021, správna žaloba, ktorou bolo iniciované predchádzajúce správne súdne konanie, bola podaná pôvodne na Krajský súd v Žiline dňa 05.09.2022 a správne súdne konanie bolo právoplatne skončené dňa 16.01.2025 nadobudnutím právoplatnosti Rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/163/2022 zo dňa 13.11.2024. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovanému bolo vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu (Disciplinárny rozkaz č. 4/2022 zo dňa 27.05.2022) rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného dňa 19.02.2025 a k právoplatnému uloženiu disciplinárneho opatrenia došlo dňa 19.02.2025, kedy bolo doručené žalobcovi. Na základe uvedeného je zrejmé, že od 16.04.2021 do 19.02.2025 uplynulo celkovo 1405 dní, pričom od 05.09.2022 do 16.01.2025 (doba trvania predchádzajúceho správneho súdneho konania) uplynulo 869 dní, výpočtom potom možno dospieť, že od spáchania skutku do právoplatného uloženia disciplinárneho opatrenia napadnutým rozhodnutím žalovaného uplynulo 536 dní, teda 1 rok a 171 dní. Do uplynutia doby dvoch rokov teda zostávalo ešte 194 dní. Správny súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. 19SVs/2/2023 zo dňa 21.02.2024 rozhodol, že lehota podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. je lehotou na zánik zodpovednosti za správny delikt a počas konania pred správnym alebo kasačným súdom podľa § 71 ods. 1 SSP neplynie.
121. Správny súd zároveň vychádzajúc zo znenia zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku a zo znenia účinného v čase rozhodovania súdu konštatuje, že v priebehu konania nedošlo k zmene právnej úpravy, ktorá by privodila žalobcovi uloženie miernejšieho disciplinárneho opatrenia resp. upustenie od potrestania.
122. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný a prvostupňový orgán zistili skutkový stav v dostatočnej miere na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči žalobcovi, vyvodili správne skutkové závery a jednotlivé žalobné námietky správny súd nepovažoval za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia. Nakoľko z vyššie uvedených dôvodov správny súd nepovažoval žiadne zo žalobných námietok za dôvodné a keďže ani sám nezistil vady v konaní v zmysle § 195 písm. a) až e) SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol podľa § 190 SSP.
123. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, a preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. 124. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom od 1. júla 2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.