Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-54-2026.pdf
PDF · 83.56 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/54/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zast.: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 56 711 832 so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, o zaplatenie 151,74 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 151,74 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 151,74 EUR od 23.12.2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.1.2026 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 151,74 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 151,74 EUR od 23.12.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaná dňa 18.9.2023 uzatvorili poistnú zmluvu č. 6629458489 so začiatkom poistenia dňa 18.9.2023 s ročným poistným 202,31 EUR (platené štvrťročne splátkami vo výške 50,58 EUR so splatnosťou v termínoch 18.9., 18.12., 18.3., 18.6. odo dňa začiatku poistenia s poistným obdobím jedného kalendárneho roka). Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia od 18.9.2023 do 18.9.2024.
2. V predmetnej veci bol konajúcim súdom dňa 18.3.2026 pod sp.zn. 15Csp/54/2026 vydaný platobný rozkaz, ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto bol uznesením sp.zn. 15Csp/54/2026 zo dňa 18.5.2026 zrušený. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.2026.
3. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR ani zistiť skutočný pobyt žalovanej, súd preto doručil žalobu žalovanej oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). Žalovaná sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. a) CSP, keďže v predmetnom spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000 EUR. V nadväznosti na to súd podľa § 219 ods. 3 CSP v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.8.2026.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s poistnou zmluvou, oznámením o zániku poistného a upomienkou a zistil tento skutkový stav:
6. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že žalovaná ako poistník a žalobca ako poisťovateľ uzatvorili dňa 18.9.2023 poistnú zmluvu č. 6629458489 so začiatkom poistenia dňa 18.9.2023 s ročným poistným 202,32 EUR (platené štvrťročne splátkami vo výške 50,58 EUR so splatnosťou v termínoch 18.9., 18.12., 18.3. a 18.6. odo dňa začiatku poistenia s poistným obdobím jedného kalendárneho roka). Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia od 18.9.2023 do 18.9.2024.
7. V rámci právneho posúdenia súd vychádzal z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších právnych predpisov povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze.
10. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
11. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do 1 mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre tento prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto doby.
12. Podľa § 11 ods. 11 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
13. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
17. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej je dôvodný. Medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe poistnej zmluvy platný záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vyplývala povinnosť žalobcu ako poisťovateľa poskytnúť žalovanej poistné plnenie v prípade poistnej udalosti a povinnosť žalovanej ako poistníka zaplatiť dohodnuté poistné. Žalovaná však svoju povinnosť zaplatiť poistné porušila, keď nezaplatila posledné tri splátky posledného poistného obdobia poistnej zmluvy v trvaní od 18.12.2023 do 18.6.2024, t.j. v sume 151,74 EUR (50,58 x 3). Žalobcovi v zmysle § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z. z. vznikol nárok na zaplatenie poistného do konca poistného obdobia z dôvodu vzniku poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu. Keďže žalovaná celkovú sumu vo výške 151,74 EUR doposiaľ neuhradila, uložil jej súd rozsudkom povinnosť zaplatiť ju žalobcovi.
18. Nezaplatením poistného (jeho splátok) v lehote splatnosti sa žalovaná s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, súd preto v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5 % ročne (t. j. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania z dlžnej sumy) odo dňa zániku poistného, t. j. odo dňa 23.12.2023 do zaplatenia.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
20. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
22. Je nutné poznamenať, že žalovaná po celú dobu konania zostala nečinná aj napriek doručovaniu písomností súdom zákonom stanoveným postupom. Žalovaná v konaní netvrdila, že by sa na ňu mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jej prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovanej v spore, kde vystupovala ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
23. Podľa § 262 ods.1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).