Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/26/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, E., 2/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XXX, E., 3/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/X, E., 4/ A. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/X, E., 5/ K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XXX, E., 6/ B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XXX, E., všetci zastúpení: JUDr. Mária Jakubíková, advokátka so sídlom Fr. Mojtu 43, Nitra, proti žalovanej: L. M. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, A. - D. M., zastúpená: JUDr. Marek Belka, LL.M., advokát so sídlom F. Kráľa 1504, Čadca, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom,, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. – 412 zo dňa 11. 12. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. – 412 zo dňa 11. 12. 2024 tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á proti žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor, v kat. úz. E. zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - zast. pl. a nádvorie o výmere 356 m2 spolu s rod. domom súp. č. XXX na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 376 m2 v celosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej. Jedná sa o parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape. Jedná sa o záložné právo zavkladované na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálnom odbore pod sp. zn. N./XXXX (I. výrok) a žalobcom v 1. až 6. rade priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (II. výrok).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“), Exekučného poriadku a v časti trov konania s poukazom na , , a .

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor, v kat. úz. E. zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - zast. pl. a nádvorie o výmere 356 m2 spolu s rod. domom súp.č. XXX na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 376 m2 v celosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej. Jedná sa o parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape. Jednalo sa o záložné právo zavkladované na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálnom odbore pod sp. zn. N./XXXX. Naliehavý

právny záujem žalobcov na požadovanom určení súd prvej inštancie videl v tom, že pokiaľ by súd žalobe vyhovel a určil, by že tu záložné právo nie je, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, odstránil by sa stav právnej neistoty žalobcov, takéto rozhodnutie súdu je spôsobilým podkladom pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností a žalobcovia by sa tak mohli domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanej. Ako predbežnú otázku si súd prvej inštancie v konaní riešil otázku platnosti zmlúv o pôžičke v znení neskorších dodatkov, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a dospel k záveru, že tieto právne úkony sú absolútne neplatné s odkazom na ustanovenie . K odôvodneniu svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že dňa 13. 02. 2023 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi žalovanou a jej otcom ako dlžníkom, ktorá zabezpečuje nárok z písomne uzavretej zmluvy o pôžičke na sumu 12 000 eur spísanou dňa 13. 10. 2018, v znení jej dodatku č. 1 na ďalšiu pôžičku v sume 12 000 eur spísanom dňa 24. 08. 2019, dodatku č. 2 na ďalšiu poskytnutú pôžičku 12 000 eur a odmenu za poskytnutie pôžičiek v sume 5 000 eur, spísanom dňa 16. 03. 2021 a dodatku č. 3 ohľadom zmeny splatnosti pôžičiek dňa 30. 03. 2030, spísanom dňa 13. 02. 2022. V Dodatku č. 3 k Zmluve o pôžičke si účastníci zmluvy - žalovaná a otec žalovanej - dlžník v čl. III. bod 1. dohodli zmluvnú pokutu v prípade omeškania s úhradou dlhu vo výške 620 eur za každý aj začatý mesiac omeškania dlžníka. V konaní nebolo sporné, že predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve dlžníka evidované na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálnom odbore v kat. úz. E., obec E. zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - zast. pl. a nádvorie o výmere 356 m2 spolu s rod. domom súp. č. XXX na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 376 m2 v celosti. Ďalej v konaní nebolo sporné, že dlžník je osoba vyššieho veku, je poberateľom starobného dôchodku, je otázne či má reálnu možnosť požičané finančné prostriedky žalovanej vrátiť, spolu sa jedná o sumu 41 000 eur. Iné nehnuteľnosti ako založené, dlžník síce vlastní, ale jedná sa o veľmi malé spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, všetko kat. úz. E., z potvrdenia realitnej kancelárie L. O. A. - PVJ reality vyplýva, že všeobecná hodnota týchto nehnuteľností je 0,50 - 0,90 eura/m2, hodnota ornej pôdy je 0,78 eura/m a trvalého trávnatého porastu vo výške 0,17 eura/m2 a spolu je výmera spoluvlastníckych podielov 2 327m2. Ďalej v konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti evidované v kat. úz. E. zapísané na LV č. XXXX sú vo vlastníctve dlžníka, no sú založené v prospech žalovanej. Ďalej v konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti - byt s prísl. v kat. úz. D. M., obec A. evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a na LV č. XXXX previedli rodičia žalovanej na žalovanú darovacou zmluvou spísanou dňa 26. 10. 2022, zavkladovanou pod sp. zn. V XXXXX/XXXX dňa 01. 12. 2022. K dôvodom prečo súd prvej inštancie posúdil zmluvy o pôžičke v znení dodatkov za neplatné patrí napr. to, že dlžník daroval byt v A. žalovanej, a o pár mesiacov neskôr dňa 13. 02. 2023 bol podpísaný dodatok č. 3 k zmluve o pôžičke a dohodnuté boli aj majetkové sankcie v prípade neuhradenia dlhu riadne a včas a to zmluvná pokuta vo výške 620 eur za každý aj začatý mesiac omeškania s vrátením dlhu, pričom hodnota darovaného bytu v A. žalovanej niekoľkonásobne prevyšuje poskytnutú pôžičku, ďalej dlžník uzatvoril so žalovanou zmluvy v čase, keď vedel o tom, že je zaviazaný na náhradu trov súdneho konania, pohľadávka vyplynula zo základného konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde P. J. bol žalovaný a bol spolu so žalovanými - Q. R. a S. N. zaviazaný k náhrade trov konania. Dlžník tak ako už bolo uvedené je starobný dôchodca, jeho jediným prímom je starobný dôchodok, z ktorého možno vykonávať exekučné zrážky najviac v rozsahu 26,38 eura. Otec žalovanej zo svojho dôchodku nie je schopný počas svojho života vrátiť pôžičku dcére a už vôbec nie je schopný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Zmluva o pôžičke s dodatkami, spolu so záložnou zmluvou sú s odkazom na ustanovenie absolútne neplatné, pretože konanie dlžníka a žalovanej, vedome zvýhodňuje uspokojenie pohľadávky žalovanej, v neprospech pohľadávky žalobcov. Tu súd prvej inštancie poukázal aj na časové momenty prejednávanej veci, na dátum právoplatnosti rozhodnutia súdu ohľadom trov konania, čo bol deň 22. 11. 2022. Zmluvy uzatvorené s takýmto zámerom znevýhodniť jedného veriteľa na úkor iného veriteľa odporujú zákonu. Nemohla tak platne vzniknúť zmluva o pôžičke (zabezpečovaná pohľadávka). Záložné právo nemôže existovať bez zabezpečovanej pohľadávky, platne uzatvorenej zmluvy o pôžičke a keďže zmluvy o pôžičke vrátane dodatkov boli absolútne neplatné, v nadväznosti na to záložné právo neexistuje. Konanie žalovanej a dlžníka možno považovať za rozpor s dobrými mravmi, posúdenie, či je právny úkon v súlade s dobrými mravmi nebráni skutočnosť, že právny úkon bol výsledkom zmluvnej voľnosti strán. K argumentom žalovanej, že jej pohľadávka vznikla skôr, ako vznikla pohľadávka žalobcov súd prvej inštancie uviedol, že dodatok č. 3 k zmluve o pôžičke bol uzatvorený dňa 13. 02. 2023, čím nastala zmena v obsahu záväzku s účinnosťou ku dňu 13. 02. 2023. Záložná zmluva bola uzatvorená dňa 13. 02. 2023.

Dlžník vedel o svojej povinnosti nahradiť trovy konania už dávno predtým, dňa 22. 11. 2022, nadobudlo uznesenie ohľadom trov konania právoplatnosť. Žalobcovia v konaní preukázali, že majú ako veritelia voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá im bola priznaná právoplatnými a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami. Vvmáhateľná pohľadávka je taká pohľadávka, ktorej splnenie je možné vynútiť cestou výkonu rozhodnutia - exekúcie. Dlžník je vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým zriadil záložné právo v prospech žalovanej, žalobcovia v konaní preukázali existenciu dlhu, a to vo výške 31 540,69 eura, ako aj vedomosť dlžníka o tomto dlhu a o jeho neschopnosti dlh splatiť. P. J. sa zbavil svojho majetku - bytu v A., spoluvlastnícke podiely sú v hodnote, ktorá nepostačuje na uspokojenie pohľadávky žalobcov. Pochybnosti a otázky vyvolávalo aj to, prečo záväzky vyplývajúce zo zmlúv o pôžičke a dodatkov si žalovaná zabezpečila záložným právom až v roku 2023, teda v čase keď už dlžník musel vedieť o tom, že je vo veci právoplatne rozhodnuté a aj o trovách konania. Všetky tieto okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania viedli súd prvej inštancie k tomu, že zmluvy, ktoré boli predmetom tohto konania súd prvej inštancie posúdil ako neplatné právne úkony a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor, v kat. úz. E. zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - zast. pl. a nádvorie o výmere 356 m2 spolu s rod. domom súp.č. XXX na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 376 m2 v celosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej. Jedná sa o parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape. Jedná sa o záložné právo zavkladované na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálnom odbore pod sp. zn. N./XXXX. O trovách konania rozhodol s poukazom na tak, že žalobcom, ktorí boli úspešní vo vzťahu k žalovanej súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech.

4. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa a a domáhala sa, aby súd prvej inštancie napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania. Žalovaná považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, a to aj z dôvodu, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež z dôvodu, že použité právne normy nesprávne vyložil. Žalovaná má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11. 12. 2024 je nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie neuviedol v dôvodoch rozhodnutia žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 10. 2018, znení dodatkov č. 1 zo dňa 24. 08. 2019 , dodatku č. 2 zo dňa 16. 03. 2021, dodatku č. 3 zo dňa 13. 02. 2023 a neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 13. 02. 2023. Rozhodnutie súdu považovala za založené len na úvahe súdu a teoretickom výklade zákonných ustanovení. Rozhodnutie okresného súdu je nielen nepreskúmateľné, ale aj nedostatočne odôvodnené. Súd zrejme svojvoľne a bez bližšieho odôvodnenia určil, právne úkony, ktoré potvrdili, ako aj ich existenciu a uznanie priamo účastníci (zmluvné strany) takéhoto právneho úkonu, za neplatné len preto, že niekto iný (žalobcovia) sa určenia neplatnosti domáhali. V prípade rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol daný naliehavý právny záujem a súd napadnutým rozsudkom navyše uprednostnil bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia žalobcov pred žalovanou v prípade uspokojenia pohľadávok účastníkov konania, a to aj napriek tomu, že v prípade pohľadávky žalovanej táto splatná ešte nie je, pričom v prípade pohľadávky žalobcov táto už je vymáhaná a dochádza k jej plneniu formou zrážok, teda k postupnému uspokojovaniu. Podľa petitu zmenenej žaloby žalobcov, ktorému súd v plnom rozsahu vyhovel je potrebné poukázať na to, že sa jedná taktiež o určujúci výrok. Z predmetného konania však nevyplýval takýto naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je. Žalobcovia sa mohli domáhať voči žalovanej výlučne neúčinnosti právneho úkonu a nie na jeho určení, že je neplatný. V tomto smere vníma žalovaná konanie súdu nad rámec, kedy súd svojou činnosťou konal nad rámec toho, čo je alebo nie je v konaní prípustné prejednávať. Nevyhnutnou podmienkou každej určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Ide o procesný inštitút. V bode 12. odôvodnenia rozsudku uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení videl v tom, že pokiaľ by súd žalobe vyhovel a určil, že tu záložné právo nie je, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, odstránil by sa stav právnej neistoty žalobcov, takéto rozhodnutie je spôsobilým podkladom na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľnosti a žalobcovia by sa mohli domáhať uspokojenia svojej pohľadávky. K uvedenému poznamenala, že práve inými právnymi inštitútmi je možné splniť uspokojenie pohľadávky žalobcov, čo je v súčasnej dobe realizované aj cestou súdneho exekútora a k postupnému uspokojovaniu pohľadávky žalobcov už v súčasnej dobe bolo pristúpené a dochádza, pričom podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú „len skoršieho vymoženia pohľadávky“. V danom prípade má žalovaná za to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení, naopak v konaní pred súdom

bolo preukázané a v bode 10. odôvodnenia rozsudku, že pohľadávka žalobcov, práve v súvislosti s ktorou bola žaloba podaná, je už vymáhaná a dlžník (ktorým nie je žalovaná), prejavil záujem a vykonal činnosti smerujúce k uspokojeniu tejto pohľadávky žalobcov, navyše pohľadávka žalobcov voči dlžníkovi je úspešne vymáhaná súdnym exekútorom. Pokiaľ súd v bode 10. odôvodnenia rozsudku uviedol, že podpisy dlžníka a žalovanej neboli úradne overené na vyššie uvedených dokumentoch, pravosť podpisov bola overená notárom len na dodatku č. 3, k tomu žalovaná poznamenala, že v prípade právneho úkonu zmluvy o pôžičke sa overenie podpisu zmluvných strán nevyžaduje, dokonca zmluvu o pôžičke zákon pripúšťa uzavrieť aj v ústnej podobe - teda bez písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke. Ako to vyplývalo z bodu 13. odôvodnenia rozsudku: „ako predbežnú otázku si súd v konaní riešil otázku platnosti zmluvy o pôžičke v znení neskorších dodatkov ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a dospel k záveru, že tieto právne úkony sú absolútne neplatné s odkazom na ustanovenie . Súd určil tieto právne úkony za neplatné a svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil len tým, že dlžník je osoba vyššieho veku, je poberateľom starobného dôchodku, je otázne či má reálnu možnosť požičané finančné prostriedky žalovanej vrátiť. Považuje za výsostne neprípustné a konaní diskriminačné zdôvodňovať neplatnosť právnych úkonov takýmto spôsobom poukazovať na vyšší vek účastníka právneho úkonu a to že je starobným dôchodcom. Súd prvej inštancie mal bezpochyby preukázanú existenciu pohľadávky žalovanej voči dlžníkovi a to písomnými dokladmi ako aj výsluchom samotného svedka –dlžníka, ktorý pred súdom existenciu pohľadávky žalovanej nielen potvrdil, ale aj v celom rozsahu uznal. Teda zmluvné strany potvrdili existenciu dlhu z titulu pôžičky ako aj zabezpečenie zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie svojvoľne bez uvedenia bezpochybných dôkazov napriek uvedenej reálnej existencii pôžičky rozhodol o neplatnosti zmluvy o pôžičke a teda určil jej neplatnosť ako takú a práve žalovanú postavil do roviny, že túto pôžičku nebude môcť vymáhať len z dôvodu uvedeného v súdnom rozhodnutí: „je otázne či má reálnu možnosť požičané finančné prostriedky vrátiť“. Napadnutým rozsudkom určil pohľadávku žalovanej, a to aj napriek jej preukázaniu v súdnom konaní a bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia( len všeobecne naznačeného) za nevymožiteľnú, čím podstatne zasiahol do ústavne zaručených práv žalovanej a to len pre vyjadrenie súdu „je otázne či má reálnu možnosť požičané finančné prostriedky vrátiť“. V danom prípade je zrejmé, že právnym úkonom zo zmluvy o zriadení záložného práva bola zabezpečená platná pohľadávka žalovanej na majetku P. J. evidovaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie E., ale v žiadnom prípade nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka P. J.. Uvedeným právnym úkonom – Záložnou zmluvou zo dňa 13. 02. 2023 nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka P. J., prípadne k takému zmenšeniu majetku dlžníka, ktorým by došlo alebo mohlo dôjsť k ukráteniu žalobcov. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že predmetné záložné právo vzniklo na základe platnej záložnej zmluvy, a zápisom tohto práva do katastra nehnuteľnosti, nakoľko záložné právo vzniká až jeho vkladom do katastra nehnuteľnosti, a nie už samotným uzatvorením záložnej zmluvy ( ) záložné právo sa zmluvou zriaďuje, ale nie je možné ignorovať skutočnosť, že zavkladovanie vlastníckeho práva je administratívnym úkonom – rozhodnutím. Vo všeobecnosti vydanie tohto rozhodnutia o povolení vkladu vecného práva na základe právnych úkonov, teda rozhodovanie orgánov štátnej správy na úseku katastra o povolení vkladov vecných práv na základe právnych úkonov, plní predovšetkým úlohu riadnej evidencie vecných práv k nehnuteľnostiam a ich ochranu. Vychádzajúc z týchto úvah bolo možné dospieť k záveru, že zavkladovanie predmetného záložného práva na základe návrhu, ktorého súčasťou bola záložcami podpísaná záložná zmluva aj v prípade jej nedokonalosti nemôže spôsobiť, že záložné právo nevzniklo. Samotné zavkladovanie predmetného záložného práva v danom prípade zodpovedalo vôli účastníkov záložnej zmluvy a jeho originálnemu zneniu. Naviac, žalovaná vzhľadom na celé konanie zdôraznila, že celý spor vedený žalobcami v konaní pred Okresným súdom Topoľčany sp. zn. bol založený na klamstve žalobcov, čo preukazujú aj dôležité listiny napr. Zmluvy o nájme na sporný pozemok č. KNC XXXX v kat. úz. E. so spoločnosťou D. N. S. H. T. S.. A. a iných poľnohospodárskych podnikov. Žalovaná s poukazom na dôvody odvolania vo veci samej má za to, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne aj o náhrade trov konania a v tomto smere navrhuje zrušenie uvedeného výroku a priznanie trov konania žalovanej.

5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie a správne zistil skutkový a právny stav veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav veci, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil logické právne závery a tieto aj vysvetlil. Súd zrozumiteľne rozviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Žalovaná v odvolaní namietala absenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov, keď sa domáhajú určenia, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom podľa ust. . S týmto tvrdením žalovanej absolútne nesúhlasia, pretože žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo neexistuje. Fiktívne záložné právo v prospech žalovanej, ktoré bolo zriadené na nehnuteľnostiach P. J. na základe napadnutej záložnej zmluvy bráni vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľností v zmysle ust. a nasl. exekučný poriadok v z.n.p.p. Súdny exekútor – JUDr. Erik Tóth chcel v exekučnom konaní vykonať exekúcie predajom nehnuteľností P. J., no nakoľko na nehnuteľnostiach viazne „fiktívne záložné právo“ žalovanej od tejto si v zmysle uvedeného ustanovenia zákona musel súdny exekútor vyžiadať súhlas. Žalovaná tento súhlas neudelila, a preto nie je možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľností. V prípade úspechu žaloby bude záložné právo žalovanej z nehnuteľností, ktoré sú predmetom exekúcie vymazané a exekúcia v prospech žalobcov bude riadne vykonaná. Nebude potrebný už súhlas žalovanej. Z výťažku z predaja nehnuteľností bude pohľadávka uspokojená. Je nepochybné, že takýmto rozhodnutím sa zásadne postavanie žalobcov zmení, čo je podstatou naliehavého právneho záujmu. Ak by podanej žalobe nebolo vyhovené, postavenie žalobcov bude v exekučnom konaní ohrozené, resp. neisté, vzhľadom k veku účastníkov, ich príjmov a predpokladanej dĺžke exekučného konania. Sporné pôžičky od r. 2015 mali byť žalovanou poskytnuté jej otcovi v celkovej sume 41 000 eur s prísl. práve na rekonštrukciu rod. domu súp. č. XXX v kat. úz. E., ktorý je založený v prospech žalovanej a v ktorom po úspešnej rekonštrukcii pred 6-imi, 7-imi rokmi, nikto nebýva. Vnesené zapožičané financie od r. 2015 do nehnuteľností vo vlastníctve otca žalovanej sa nijako nezúročili, nehnuteľnosti sú dlhodobo neobývané, žalovaná s otcom si tu preberajú poštu a príp. kontrolujú priebežne stav nehnuteľností. Nehnuteľnosti nie sú na predaj, ani na prenájom, keď nezaregistrovali žiadnu inzerciu na ich predaj a ani sa neprenajímajú. Otec žalovanej má 80 rokov, pôžičku dcére nemá z čoho vrátiť, má nízky starobný dôchodok a splatnosť „kvázi“ finančných pôžičiek od svojej dcéry spolu v čiastke 41 000 eur sa postupne posúva, keď aktuálne je splatnosť dlhu v marci r. 2030. Na základe uvedeného navrhli odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. a potvrdil vo všetkých výrokoch a aby žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že žalobcovia v predmetnom konaní nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle . V tejto súvislosti žiadajú odvolací súd, aby uznal absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov a napadnuté rozhodnutie zrušil. Žalobcovia sa domnievajú, že záložná zmluva bola zriadená účelovo s cieľom ukrátiť ich práva, čím má byť v rozpore s dobrými mravmi. Záložné právo vzniklo na základe platnej zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 10. 2018, vrátane dodatkov č. 1-3. Táto zmluva bola uzatvorená v súlade s právom a oboma zmluvnými stranami potvrdená. Neexistuje dôvod na jej neplatnosť. Žalobcovia nijako nepreukázali, že pôžička bola fiktívna alebo simulovaná – v konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky boli skutočne poskytnuté a pohľadávka žalovanej je legitímna. Z týchto dôvodov je záložné právo platné a nie je dôvod na jeho výmaz. Žalobcovia tvrdili, že záložná zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. S týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dlhšie pred vznikom pohľadávky žalobcov voči P. J.. Z tohto dôvodu nemohlo ísť o účelové konanie s cieľom ukrátiť žalobcov. Žalobcovia argumentujú, že záložné právo blokuje ich možnosti uspokojenia pohľadávky. Podľa záložný veriteľ nemá povinnosť súhlasiť s predajom zálohu v exekučnom konaní. Toto ustanovenie neukladá záložnému veriteľovi žiadnu povinnosť vydať takýto súhlas. Záložné právo nemôže byť zrušené len preto, že veriteľ žalobcov by sa takto skôr uspokojil – na uspokojenie pohľadávok existujú iné právne mechanizmy, vrátane už prebiehajúcej exekúcie. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 11. 12. 2024 a žalobu žalobcov zamietol v celom rozsahu.

7. Žalovaná k vyjadreniu žalobcov úvodom svojho vyjadrenia poukázala na vyjadrenia žalobcov aj v iných konaniach a uviedla, že žalobcovia zavádzajú a snažia sa navodiť situáciu priaznivú pre ich sporovú stranu a prekrúcajú fakty. K napadnutému rozsudku uviedla, že z predmetného konania naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je nevyplýva, t. j. žalobcovia sa mohli domáhať voči žalovanej výlučne neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k žalobcom a nie na jeho určení za neplatný. V tomto

vníma konanie súdu nad rámec kedy súd svojou činnosťou konal nad rámec toho, čo je alebo nie je v konaní prípustné prejednávať. Mala za to, že žalobcami nebol preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, nehovoriac o tom, že v konaní bolo súdom preukázané a v bode 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatované, že pohľadávka žalovaných, práve v súvislosti s ktorou bola žaloba podaná, je už vymáhaná a dlžník (ktorým nie je žalovaná) prejavil záujem a vykonal činnosti smerujúce k uspokojeniu tejto pohľadávky žalobcov, navyše pohľadávka žalobcov voči dlžníkovi (nie žalovanej) je už úspešne vymáhaná aj súdnym exekútorom. Súd určil zmluvy o pôžičke za neplatné a svoje rozhodnutie súd v podstate zdôvodnil tým, že dlžník je osoba vyššieho veku, je poberateľom starobného dôchodku, je otázne či má reálnu možnosť požičané finančné prostriedky žalovanej vrátiť. Považovala za neprípustné, aby len na takomto základe „je otázne či má reálnu možnosť požičané finančné prostriedky žalovanej vrátiť“, súd určil právne úkony za absolútne neplatné, a to aj napriek tomu, že v konaní bola existencia pohľadávky žalovanej voči dlžníkovi preukázaná, navyše potvrdená v konaní aj výsluchom svedka samotného dlžníka, ktorý existenciu pohľadávky žalovanej nie len potvrdil, ale v celom rozsahu pred súdom aj priznal, resp. uznal. Teda zmluvné strany z právneho úkonu zmluvy o pôžičke v znení jej dodatkov potvrdili existenciu dlhu z titulu pôžičky ako aj jej zabezpečenie zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam a súd svojvoľne aj napriek uvedenej reálnej existencii pôžičky rozhodol o neplatnosti zmlúv o pôžičke, teda určil jej neplatnosť ako takú a práve žalovanú postavil do roviny, že táto si pôžičku nebude môcť vymáhať len z dôvodu uvedeného súdom, že „je otázne či má reálnu možnosť požičané finančné prostriedky žalovanej vrátiť“. V takomto prípade by súd teda vytvoril precedens k tomu, že do budúcnosti by sa každý (ktorýkoľvek) dlžník, ktorý by nemal otáznu reálnu možnosť pôžičku splácať mohol domáhať určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke a v takom prípade by stratili opodstatnenie aj inštitúty zabezpečenia pohľadávok. V ostatnom zotrvala na podanom odvolaní.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zmeniť tak, že súd žalobu žalobcov zamietne.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. v ustanovení ustanovuje, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd prvej inštancie teda v zmysle bol povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v tomto ustanovení, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúceho z Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 1 , ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Ustanovenie uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne, pričom iná súkromnoprávna žaloba, teda v neuvedená je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva či právnej skutočnosti. Na identifikáciu, či ide o tzv. inú, v nepomenovanú súkromnoprávnu žalobu, je rozlišovacím kritériom žalobný návrh (petit neuvedený v ) a zároveň aj právny dôvod tvrdeného práva. Význam ustanovenia nie je len deskriptívny, ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (najmä

z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná. Pri určovacej žalobe podľa znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobcovia v určovacej žalobe tvrdili neexistenciu určitého práva (záložného práva) znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať v prípade úspechu v konaní deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je exekučným titulom. Vykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou (). Právna úprava určenie (ne)existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza, pričom týmto k žiadnej materiálnej zmene nedošlo. Predpokladom na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je to, že žalobcovi tvrdené právo patrí. Žalobca môže žiadať aj určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi alebo voči inému ďalšiemu žalovanému), a to za predpokladu, že má na určení naliehavý právny záujem. Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť (okrem zákonom určených výnimiek) je subjektívna. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav v prítomnom čase. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak zbytočné. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Ak spor vznikol z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu žalobou na plnenie. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, a teda žalobcu – žalobcov. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, pričom tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné ďalšie súdne konanie alebo konania. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. V bode 12. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie tento uviedol, že skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej určovacej žalobe o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom s odôvodnením, že v prípade vyhovenia takejto žalobe by sa odstránil stav právnej neistoty žalobcov a takéto rozhodnutie súdu by bolo spôsobilým podkladom pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností a súčasne žalobcovia by sa mohli domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanému. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k opačnému záveru ako súd prvej inštancie, a to v tom, že odôvodnenie súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe nebolo žiadnym právne relevantným dôvodom zdôvodnené, pričom k otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom neuviedol žiadnu právnu teóriu, resp. judikatúru, z ktorej by vychádzal. Samotné konštatovanie, že výmaz záložného práva z katastra umožňuje uspokojenie pohľadávky žalobcov voči žalovanému naviac nepochybne zasahuje do práv záložného veriteľa, tretej osoby, ktorá predmetnú záložnú zmluvu uzavrela so záložcom (žalovaným) z dôvodu zabezpečenia pohľadávky, ktorá vznikla na základe uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 10. 2018. Odôvodnenie záveru súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu možno teda považovať za všeobecné, subjektívne, a preto odvolací súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v konaní nebol preukázaný a jeho existencia ani nevyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že zmluvu o pôžičke uzavretej medzi žalovaným a jeho dcérou dňa 13. 10. 2018 v znení jej dodatkov č. 1, 2 a 3 považuje za neplatnú v zmysle , nakoľko konanie dlžníka a žalovanej vedome zvýhodňuje uspokojenie pohľadávky žalovanej v neprospech pohľadávky žalobcov. Nakoľko teda záložné právo nemôže existovať bez zabezpečovanej pohľadávky, a to platne uzatvorenej zmluvy o pôžičke vrátane dodatkov, ktoré sú neplatné, záložné právo neexistuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu predmetné konštatovanie súdu prvej inštancie nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovalo konštatovanie absolútnej neplatnosti uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 10. 2018 v znení jej dodatkov č. 1 až 3, nakoľko žalobcovia nadobudli svoju pohľadávku voči dlžníkovi v sume 31 540,69 eura dňa 22. 11. 2022, teda následne po tom ako došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke medzi žalovanou a dlžníkom (dňa 13. 10. 2018). Pohľadávka žalovanej voči dlžníkovi teda vznikla skôr ako pohľadávka žalobcov voči dlžníkovi z čoho nemožno vyvodiť záver, že zmluva o pôžičke v znení jej dodatkov je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie a z uvedeného dôvodu je neplatná. Z vyššie uvedeného, a teda neplatnosti zmluvy o pôžičke, následne súd prvej inštancie vyvodil, že záložné právo samo o sebe nemôže existovať, a keďže je závislé čo do vzniku a trvania na pohľadávke, ktorú zabezpečuje, je taktiež záložná zmluva uzavretá medzi žalovanou a dlžníkom neplatná. Podľa názoru odvolacieho súdu schopnosť príp. neschopnosť dlžníka platiť svoj záväzok voči veriteľom nemôže byť právne relevantným ani skutkovým dôvodom na konštatovanie, že iný uzavretý právny úkon (zmluva o pôžičke v znení dodatkov a záložná zmluva) sú z uvedeného dôvodu v rozpore s dobrými mravmi, a teda v zmysle ust. neplatné. Odvolací súd sa teda ani s touto argumentáciou súdu prvej inštancie nestotožnil.

11. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ustanovenia tak, že žalobu zamietol.

12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).