Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-1-2021.pdf
PDF · 91.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu PRIVATdebt s.r.o., so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A, IČO: 45322571, zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 105/2, proti žalovanému C. L., C.. XX.X.XXXX, bytom v I., U.Í. X, o zaplatenie 141,40 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 44Csp/265/2019-61 zo dňa 12.11.2020, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v zamietavom výroku tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 26,40 €.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 141,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 € od 2.4.2018 do zaplatenia a zo sumy 70,70 € od 16.4.2018 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 141,40 € z dôvodu nezaplatenia cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovný lístkom počas cestovania dňa 2.3.2018 a dňa 16.3.2018. Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená spoločnosťou Dopravný podnik Bratislava, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.1.2019. Žalobca si zároveň uplatnil trovy konania o výške 16,50 €, trovy právneho zastúpenia vo výške 63,36 € a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 26,40 €, pričom uviedol, že ide o trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby pred podaním návrhu, t. j. predžalobnej výzvy. Výzvou zo dňa 15.2.2019 bol žalovaný vyzvaný na uhradenie nezaplatenej sumy a zároveň mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
3. Súd prvej inštancie vec posúdiac podľa § 760, § 488 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 8 ods. 1 a ods. 2, ods. 5, ods. 6, § 16 ods. 4 písm. d/ zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, čl. A 14 bod 3 a 4 Prepravného poriadku Dopravného podniku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji dospel k záveru, že žaloba je v časti istiny a úroku z omeškania dôvodná, preto jej vyhovel. Žalovaný ako cestujúci dňa 2.3.2018 v čase o 15:38 hod. použil dráhové vozidlo na trase linky č. 1 MHD a dňa 16.3.2018 v čase o 10:16 hod. použil dráhové vozidlo na trase linky č. 5 MHD, pričom nemal platný cestovný lístok, ktorým by sa preukázal zamestnancovi poverenému výkonom kontroly, čím porušil povinnosť stavenú v § 16 ods. 4 písm. c/ a d/ zák. č. 514/2009 Z. z. v dôsledku čoho,
je povinný zaplatiť žalobcovi cestovné a prirážku k základnému cestovnému. Za nedôvodný považoval nárok žalobcu na náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v sume 26,40 € v predsúdnom konaní, ktoré predstavujú hodnotu 1 úkonu právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za vypracovanie výzvy zo dňa 15.2.2019 a ktoré vznikli pred začatím súdneho konania, a preto nemôžu byť na ujmu žalovanému. Skonštatoval, že ak sa žalobca nechal právne zastúpiť bolo to jeho rozhodnutie a nebolo to nevyhnutné na pre domáhanie sa jeho práva. V danom prípade išlo o skutkovo a právne jednoduchý tzv. drobný spor kedy podľa názoru súdu nejde o účelne vynaložené náklady. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, napadol včas podaným odvolaním žalobca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadom neúčelnosti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavujúcich trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - predžalobnú výzvu. Namietal, že podľa § 3 ods. 6 písm. d/ zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní je predžalobná výzva adresovaná spotrebiteľovi nevyhnutným predpokladom prípustnosti návrhu, preto bola účelnosť tohto úkonu jednoznačná, nakoľko by inak súd návrh na vydanie platobného rozkazu odmietol. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa k tejto kľúčovej skutočnosti vôbec nevyjadril. Poukázal na to, že účelnosť predžalobnej výzvy vyplýva aj z dôvodovej správy k vyhláške MS SR č. 159/2019 Z. z., ktorou sa s účinnosťou od 15.6.2019 zaradila medzi úkony právnej služby aj predžalobná výzva. Poukázal na to, že účelnosť predžalobnej výzvy spočíva aj v možnosti mimosúdneho urovnania sporu, resp. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka ešte pred začatím súdneho konania. Mal za to, že každý ma ústavné právo na súdnu ochranu a právnu pomoc, a v prípade úspechu, má strana nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie však naznačil, že je nespravodlivé, aby sa strana v konaní nechala zastúpiť advokátom, pretože sa tým navyšuje pohľadávka voči žalovanému v prípade úspechu v spore. Poukázal na to, že iné súdy priznávajú aj príslušenstvo v podobe trov právneho zastúpenia za zaslanie predžalobnej výzvy, pričom tak urobil aj iný senát Okresného súdu Košice II. V tomto kontexte je tak napadnutý rozsudok v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu proti zamietavému výroku rozsudku ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.mája 2021 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a tomu predchádzajúcemu procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd nesprávne vyhodnotil nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v podobe trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - predžalobnej výzvy, čím sa naplnil odvolací dôvod uplatnený žalobcom. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že trovami konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva a rovnaký záver vyplýva aj zo zaužívanej súdnej praxe. Súd prvej inštancie však posudzoval túto časť nároku žalobcu ako nárok na náhradu trov konania, s čím sa však odvolací súd sa nemôže stotožniť, nakoľko z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca si tento nárok uplatnil ako príslušenstvo svojej pohľadávky v podobe nákladov spojených s jej vymáhaním.
15. Podľa § 121 ods. 3 OZ sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
16. Dňa 15.6.2019 nadobudla účinnosť novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Novelizované znenie vyhlášky zaradilo v § 13a medzi úkony právnej služby aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Cieľom uvedenej novely v zmysle dôvodovej správy k vyhláške bolo „zabezpečiť, aby advokátom bolo umožnené vyúčtovať si ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel, v dôsledku čoho by advokátom mala byť priznávaná odmena za takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia.“ Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že úmysel Ministerstva spravodlivosti SR vyplývajúci z dôvodovej správy k vyhláške nemôže žiadnym spôsobom zmeniť znenie zákona Civilného sporového poriadku, keďže vyhláška je právny predpis s nižšou právnou silou. Navyše, vyhláška bola vydaná v nadväznosti na iný právny predpis ako je Civilný sporový poriadok, a to k zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, pričom upravuje, za akých podmienok a akým spôsobom sa určuje výška odmeny advokáta a výška náhrad za poskytnuté právne služby. Vyhláška však nie je vykonávacím predpisom vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku a žiadnym spôsobom nemení ani nerozširuje zákonnú definíciu trov konania.
17. Odvolací súd ďalej konštatuje, že odmenu za predžalobnú výzvu síce nie je možné v znení tejto vyhlášky považovať za trovy súdneho konania, význam zakotvenia tohto samostatného úkonu právnej služby však spočíva v tom, že tieto náklady si možno jednoznačnejšie uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa považujú za príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ, medzi ktoré možno zaradiť aj predžalobnú výzvu. Uvedené potvrdzuje aj Krajský súd v Nitre v uznesení sp. zn. 8Co/159/2017 zo dňa 29.9.2017, kde uviedol, že ,,predžalobnú výzvu treba považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, keď za trovy konania treba považovať trovy, ktoré sú vynaložené v súvislosti s konaním.“ Keďže náklady na predžalobnú výzvu predstavujú príslušenstvo pohľadávky, možno si ich uplatniť priamo v žalobe popri istine, úrokoch či úrokoch z omeškania. Novela vyhlášky odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za príslušenstvo pohľadávky tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena a nesporným prínosom novely vyhlášky je aj skutočnosť, že sa odstránila
aplikačná nejednotnosť pri určení výšky tohto príslušenstva, preto možno konštatovať, že tarifná odmena za vypracovanie predžalobnej výzvy vyplývajúca z vyhlášky by mala byť obhájiteľná.
18. Na základe uvedeného je nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v podobe trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby za predžalobnú výzvu odôvodnený. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku ani na jeho zrušenie, preto odvolaním napadnutý rozsudok v súlade s § 388 CSP zmenil vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).