Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-21-2026.pdf
PDF · 112.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/21/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava – m. č. Staré Mesto, IČO: 50 050 907, právne zastúpenému: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice – m. č. Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1 920 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 112 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 112 EUR od 29.01.2026 do zaplatenia.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 808 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1 808 EUR od 29.01.2026 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Splnením povinnosti žalovaného uloženej mu týmto rozsudkom z a n i k á rozsahu tohto plnenia povinnosť E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., uloženej jej platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/21/2026-23 zo dňa 20.03.2026 a naopak splnením povinnosti E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., uloženej jej platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/21/2026-23 zo dňa 20.03.2026 z a n i k á v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia žalovaného na základe tohto rozsudku.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 % s tým, že časť trov konania žalobcu, spočívajúcich v súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia, ktoré vznikli do vydania platobného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 17Csp/21/2026-23 zo dňa 20.03.2026 predstavuje spoločný záväzok žalovaného a E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., uložený jej predmetným platobným rozkazom.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.02.2026 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného a E. F. (ktorú označil ako žalovanú v 2. rade) zaplatiť mu sumu 1 920 EUR spolu úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1920,- EUR od 29.01.2026 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným a E. F. ako nájomcami dňa 22.02.2024 Zmluvu o kúpe prenajatej veci, ktorou sa žalovaný a E. F. zaviazali uhrádzať žalobcovi dohodnuté mesačné nájomné vo výške 480 EUR za užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území H. I. J., obec H. I. J., okres A.,
a to pozemku parc. KN C č. XXX/X o výmere 507 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele žalobcu 1/1. Nájomné bolo splatné k 25. dňu kalendárneho mesiaca bezprostredne predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa nájomné platí. Žalovaný a E. F. sú v omeškaní s úhradou splátok 4 – 7/10, ktoré predstavujú sumu vo výške 1 920 EUR. Žalobca si preto okrem istiny uplatnil i úrok z omeškania.
2. Súd vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu platobným rozkazom č.k.17Csp/21/2026-23 zo dňa 20.03.2026, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom namietal, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a mal za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, najmä sankčné mechanizmy a zmluvné pokuty – napr. v čl. IV bod 12 a 14 Zmluvy, kde sa kumulujú úroky z omeškania s neprimerane vysokými zmluvnými pokutami alebo tiež v čl. IV bode 13 Zmluvy, kde je zakotvený paušálny poplatok 15 EUR za poštovú upomienku, ktorý je zjavne neprimeraný a nezodpovedajúci skutočným nákladom žalobcu. Žalovaný preto žiadal, aby súd ex offo posúdil nielen tieto ustanovenia zmluvy ako neprijateľné, a teda absolútne neplatné. Zároveň žalovaný namietal, že výpočet uplatneného nároku nevyplýva zo skutkového stavu a je v priamom rozpore s hmotným právom. Žalovaný zastával názor, že žalobca nepreukázal a riadne nešpecifikoval svoj nárok na príslušenstvo pohľadávky. Za vadu zmluvy tiež považoval jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď na poslednej strane zmuvy sú pri podpisoch zmluvných strán vzájomne si odporujúce dátumy – pri podpise zástupcu žalobcu dátum 22.02.2024 a pri podpise žalovaných dátum 14.02.2023, čo predstavuje viac ako ročný rozdiel v dátumoch podpisov. Mal za to, že to spôsobuje neistotu o tom, kedy zmluva vôbec nadobudla platnosť a účinnosť a od akého momentu začala reálne plynúť dohodnutá 10 mesačná doba nájmu, ktorá skutočnosť má podľa žalovaného vplyv na posúdenie splatnosti jednotlivých splátok. Preto žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Keďže E. F. nepodala voči platobnému rozkazu odpor, tento nadobudol voči nej dňa 11.04.2026 právoplatnosť.
4. Žalobca v replike zo dňa 22.04.2026 uviedol, že žalovaný neuviedol v odpore žiadne relevantné právne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. Suma 1 920 EUR predstavuje nezaplatené nájomné za splátky č. 4 až 7 vyplývajúce zo zmluvy, pričom žalobca si v ďalšom priebehu konania neuplatňuje žiadne úroky z omeškania, zmluvné pokuty, poplatky, ani iné sankčné plnenia, preto všetky námietky žalovaného smerujúce proti týmto ustanoveniam zmluvy sú irelevantné a nemajú vplyv na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Žalobca výslovne uviedol, že nespochybňuje spotrebiteľský charakter ich zmuvného vzťahu, avšak dodal, že táto skutočnosť nemá za následok zánik základnej povinnosti žalovaných platiť dohodnuté nájomné. Povinnosť platiť nájomné za užívanie predmetu nájmu nemožno spochybniť poukazom na prípadnú neprijateľnosť vedľajších zmluvných dojednaní. Žalobca si v konaní neuplatňuje žiadne zmluvné pokuty ani poplatky za upomienky a prípadná neplatnosť týchto ustanovení nemá žiadny dopad na existenciu a splatnosť nároku na zaplatenie nájomného ako takého. Čo sa týka dátumu uzatvorenia zmluvy o kúpe prenajatej veci, žalobca považoval za zrejmé, že k uzatvoreniu zmluvy došlo okamihom neskoršieho podpisu. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa snažia brániť neurčitosťou podpisov, avšak nespochybňujú, že predmet nájmu užívali a minimálne časť nájomného uhrádzali. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou 4 splátok nájomného vo výške 480 EUR mesačne a tak vznikol dlh 1 920 EUR.
5. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa v duplike.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 23.06.2026 a súčasne vyzval žalobcu, aby ozrejmil, či si už v konaní neuplatňuje žiadne úroky z omeškania s ohľadom na svoje vyjadrenie v replike.
7. Žalobca podaním zo dňa 27.05.2026 oznámil, že si naďalej uplatňuje úrok z omeškania a v rámci vyjadrenia k odporu sa jednalo o zjavný preklep a administratívnu chybu pri spracovaní podania.
8. Žalovaný podaním zo dňa 19.06.2026 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že ho zamestnávateľ neuvoľní na termín pojednávania, preto súd stanovil nový termín pojednávania na deň 17.07.2026.
9. Na pojednávaní dňa 17.07.2026 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tým, že by mal uhradiť žalovanú čiastku žalobcovi, pretože predmetný pozemok chce kúpiť p. F.. Poukázal na to, že všetky peniaze boli
odoslané z účtu p. F. a zo svojho účtu nezaplatil on sám ani cent. V čase uzatvorenia zmluvy podnikal v stavebnom priestore a pracoval preňho aj muž p. F.. Pani F. so svojim mužom chceli nejaký pozemok, kde chceli postaviť dom a žalovaný oslovil žalobcu s tým, či tu nie je nejaký pozemok, ktorý je možné splácať do budúcna s tým, že by bol časom na odkup – teda by šlo o prenájom takéhoto pozemku s odkúpením. Žalovaný sa im snažil pomôcť získať pozemok, pričom všetko platila E. F. z jej účtu. Až po nejakom čase, možno po roku, prebehla nejaká mailová komunikácia medzi žalobcom a p. F. o tom, že žalobca chcel od nej peniaze, ktoré nezaplatila. Potom aj žalovaný zistil, že p. F. neplatila splátky nájmu. Medzi žalovaným a p. F. a jej mužom, ktorí boli nezamestnaní, bola dohoda, že na papieri bol uvedený aj žalovaný v 1. rade, lebo on vtedy aj pracoval, mal normálny príjem. Žalovaný sa o to, či boli hradené záväzky zo zmluvy ani nezaujímal, až po tom, čo boli neuhradené splátky sa veľakrát snažil aj skontaktovať telefonicky so žalobcom, avšak nebolo to možné, pretože sa mu nepodarilo nikdy dovolať. Pani F. mu uviedla, že chce ten pozemok, preto mal žalovaný za to, že nech si to aj platí a nech mu dá pokoj. Dohoda medzi žalovaným a p. F. bola taká, že po určitú dobu bude uvedený na tom papieri a následne od toho odstúpi. Ďalej žalovaný uviedol, že komunikoval so žalobcom mailom, kde žalobcovi napísal, že chce od zmluvy odstúpiť a pozemok chce iba p. F.. Žalobca mu však na to neodpovedal.
10. Súd hneď na pojednávaní zisťoval, či žalovaný disponuje ešte nejakými dôkazmi a žalovaný uviedol, že nestihol si pripraviť všetky dôkazy. Nevedel ani presne uviesť, kedy mal odstúpiť od zmluvy, pričom súd taktiež hneď zisťoval, či žalovaný odstupoval od zmluvy iba mailom, alebo zasielal aj nejaké písomné odstúpenie. Žalovaný však ani to nevedel presne uviesť. V záverečnej reči však následne uviedol, že žalobca p. F. oznámil, že dňom doručenia odstúpenia od zmluvy jej vypovedá zmluvu pre zlú platobnú disciplínu a upomienku o neuhradených splátkach. Uviedol, že p. F. sa snažila so žalobcom dohodnúť, ale tento sa už s ňou nechcel s ohľadom na odstúpenie od zmluvy. Na výzvu súdu dodal, že jemu nebolo žiadne odstúpenie od zmluvy doručené.
11. Na výzvu súdu žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia a predložil listinné dôkazy ohľadom odstúpenia od zmluvy uzatvorenej so žalovaným, a to podaním zo dňa 03.08.2026. Uviedol, že po preverovaní veci zistil, že z jeho strany došlo k odstúpeniu od Zmluvy o kúpe prenajatej veci voči žalovanému listom zo dňa 19.09.2024, ktorý bol žalovanému doručený dňa 23.09.2024, čo preukazujú doručovacie informácie zo systému doručovateľa – Slovenskej pošty, a. s. Zmluva o kúpe prenajatej veci tak zanikla dňa 23.09.2024 uplynutím posledného dňa trvania zmluvy. S ohľadom na uvedené žalobca zobral žalobu čiastočne späť v rozsahu 112 EUR, čo predstavuje alikvotnú časť mesačného nájomného za obdobie od 24.09.2024 až 30.09.2024 (mesačné nájomné 480 EUR/ 30 dní v septembri = 16 EUR nájomné na jeden deň); 16 EUR x 7 dní v období od 24.09.2024 do 30.09.2024 = 112 EUR). Žalobca tak vyčíslil uplatnený nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 1 808 EUR. S poukazom na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď sám nepreukázal zánik zmluvy (nepreukazujú to listiny, ktoré do konania predložil, čo žalobcovi vyplývalo z elektronického súdneho spisu) a k prevereniu týchto skutočností došlo žalobcom v jeho internom systéme, kde napokon zistil túto nezrovnalosť, tak mal za to, že čiastočné späťvzatie žaloby nie je možné vnímať ako čiastočný procesný úspech žalovaného, ale výlučne ako snahu o férový prístup na strane žalobcu. Ďalej uviedol, že vo svojom poslednom podaní, ktoré je obsiahnuté v elektronickom súdnom spise, pripojil žalovaný aj dve potvrdenia o úhrade 480 EUR p. E. F., ktoré sú datované 19.04.2024 a 20.05.2024. Hoci žalovaný k týmto potvrdeniam neuvádza komentár a netvrdí, čo by tieto mali preukazovať, žalobca z opatrnosti uviedol, že tieto nemajú relevanciu pre toto konanie, lebo ide o úhrady nájomného, ktoré nie sú predmetom tohto konania. K. E. F. týmito platbami uhrádzala splátky, s úhradou ktorých už boli žalovaní v omeškaní, konkrétne platbou zo dňa 19.04.2024 splátku 2/2024, splatnú dňa 25.03.2024 a platbou zo dňa 20.05.2024 splátku 3/2024, splatnú dňa 25.04.2024. Predmetom prebiehajúceho konania sú pritom splátky 4/2024 – 7/2024, pričom žalobca poukázal na svoj interný účtovný systém.
12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 10 zmluva o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.02.2024, na čl. 13 prehľad platieb, na čl. 58 odstúpenie od zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.02.2024 zo dňa 19.09.2024, adresované E. F., na čl. 59 potvrdenie o platbe zo dňa 19.04.2024, na čl. 60 potvrdenie o platbe zo dňa 20.05.2024, na čl. 61 prehľad platieb, ako príloha č. 1 k zmluve, na čl. 62 upomienka k neuhradenému nájomnému zo dňa 12.09.2024, na čl. 65 odstúpenie od zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.02.2024, a to zo dňa 19.09.2024 adresované žalovanému, na čl. 66 výsledok sledovania zásielky adresovanej žalovanému s podacím číslom G.), ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
13. Žalobca ako prenajímateľ/predávajúci uzatvoril so žalovaným ako nájomcom 1/kupujúcim 1 a s p. E. F. ako nájomcom 2/kupujúcim 2 Zmluvu o kúpe prenajatej veci, a to dňa 22.02.2024 (žalobca podpísal zmluvu dňa 22.02.2024, pri menách žalovaného a p. F. je uvedený dátum 14.02.2023). Žalobca na základe predmetnej zmluvy prenechal žalovanému a p. F. do nájmu a užívania za odplatu nehnuteľnosť v k.ú. Slovenské Nové Mesto, obec Slovenské Nové Mesto, okres A., a to pozemok parc. KN C č. XXX/X – orná pôda o výmere 507 m2, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný a p. F. sa zaviazali spoločne a nerozdielne platiť žalobcovi nájom vo výške 480 EUR mesačne bez DPH, pričom prvá splátka nájomného bola splatná dňa 25.02.2024 (čl. IV. bod 10. zmluvy). Dohodnutú výšku nájomného sa zaviazali uhradiť vždy vopred do 25. dňa kalendárneho mesiaca bezprostredne predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa nájomné platí, a to na účet žalobcu, pričom tak mali činiť na základe záväzného Prehľadu platieb, ktorý je obsahom Prílohy 1 zmluvy a obsahuje podrobnosti o výškach, lehotách splatnosti a ďalších identifikačných údajoch nájomného. Zmluvné strany sa dohodli, že najneskôr v termíne podľa článku IV bod 18 zmluvy sú nájomcovia – žalovaný a p. F. oprávnení na kúpu prenajímanej nehnuteľnosti.
14. Z prílohy 1 Prehľad platieb plynie nasledovný prehľad splátok: 1. 480 EUR splatná 25.02.2024 2. 480 EUR splatná 25.03.2024 3. 480 EUR splatná 25.04.2024 4. 480 EUR splatná 25.05.2024 5. 480 EUR splatná 25.06.2024 6. 480 EUR splatná 25.07.2024 7. 480 EUR splatná 25.08.2024 8. 480 EUR splatná 25.09.2024 9. 480 EUR splatná 25.10.2024 10. 480 EUR splatná 25.11.2024
15. Prvé tri nájomné boli uhradené dňa 20.02.2024, 22.04..2024 a 21.05.2024. Pani F. realizovala vklady na účet žalovaného za druhé nájomné (ktoré bolo splatné do 25.03.2024) dňa 19.04.2024 a za tretie nájomné (ktoré bolo splatné do 25.04.2024) až dňa 20.05.2024. Ďalšie nájomné už žalovaný ani p. F. neuhradili.
16. Žalobca listom zo dňa 12.09.2024 vyzval žalovaného a p. F. na úhradu dlžného nájomného – splátok č. 4/10, 5/10, 6/10 a 7/10, každé vo výške 480 EUR, ktoré boli splatné dňa 25.05.2024, 25.06.2024, 25.07.2024 a 25.08.2024, ako aj zmluvnej pokuty v sume 39,57 EUR, t.j. spolu na zaplatenie sumy 1 959,57 EUR.
17. Listom zo dňa 19.09.2024, ktorý bol žalovanému doručený dňa 23.09.2024 žalobca odstúpil o Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.02.2024, a to s poukazom na článok IV bod 12 zmluvy a omeškané splátky 4/10, 5/10, 6/10 a 7/10. Predmetné odstúpenie od Zmluvy o kúpe prenajatej veci bolo doručené aj p. F..
18. V článku IV bode 12 sa strany sporu dohodli, že ak sa nájomcovia dostanú do omeškania s úhradou nájomného o viac ako 30 kalendárnych dní, prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy. Ak nájomcovia neuhradia dlžné nájomné ani napriek zaslanej upomienke v zmysle bodu 13 zmluvy a prenajímateľ využije svoje právo odstúpiť od zmluvy, je oprávnený si uplatniť zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa súčtu nájomného, na ktoré by mal prenajímateľ nárok, ak by zmluva trvala riadne celú dobu podľa bodu 15 tohto článku zmluvy.
19. V čl. IV bode 15 si strany sporu dohodli dobu nájmu na 10 kalendárnych mesiacov od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom je splatné prvé mesačné nájomné.
20. V čl. IV bode 16 sa strany sporu dohodli, že pred uplynutím doby nájomu v zmysle bodu 15 zmluvy je možné zmluvu ukončiť len písomnou dohodou zmluvných strán alebo odstúpením prenajímateľa z dôvodu uvedeného v bode 12 zmluvy. V prípade odstúpenia od zmluvy je toto účinné okamihom jeho doručenia druhej strane.
21. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
22. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o kúpe prenajatej veci (ďalej len „Občiansky zákonník“) (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 489 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. (2) Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
24. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
25. Podľa § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať. 26. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
27. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným a p. F. ako spotrebiteľmi Zmluvu o kúpe prenajatej veci, v zmysle ktorej sa žalovaný a p. F. zaviazali za užívanie dotknutej nehnuteľnosti platiť nájom vo výške 480 EUR mesačne podľa stanoveného kalendára splátok. Žalovaný naopak potvrdil, že zmluvu s p. F. uzatvoril, hoci jeho pohnútka k uzatvoreniu zmluvy nespočívala v tom, že by chcel sám užívať predmetný pozemok, ale chcel predmetnú zmluvu uzavrieť, aby tak pomohol p. F. a jej manželovi. Žalobcovi však uvedená pohnútka žalovaného nemohla byť známa a táto nemá vplyv na obsah záväzkového vzťahu, ktorý strany sporu uzatvorili. Bezpredmetná bola i námietka žalovaného, že všetky úhrady nájomného realizovala iba p. F.. Skutočnosť, že zo zmluvy hradí nájomné iba jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov – iba jeden z dvoch nájomcov v plnom rozsahu, nemá za následok, že by sa tento dlžník (nájomca) týmto stával jediným dlžníkom/nájomcom z riadne uzavretej a platnej zmluvy.
31. Obrana žalovaného ďalej spočívala v tvrdení, že nie je zrejmé, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy a kedy sa teda mal začať platiť nájom. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy došlo neskorším dátumom podpisu zo strany žalobcu dňa 22.02.2024. Čo sa týka dátumu, kedy podpísali zmluvu žalovaný a p. F., ako najpravdepodobnejšia sa javí verzia, že z ich strany došlo k uvedeniu nesprávneho dátumu 14.02.2023 namiesto dátumu 14.02.2024. Nasvedčuje tomu nielen dátum podpisu zmluvy zo strany žalobcu, ale aj skutočnosť, že samotná zmluva obsahuje pevne stanovený termín splatnosti prvého nájomného dňa 25.02.2024, ako aj pevne stanovené termíny splatnosti ostatných splátok v roku 2024. Nemožno tak mať pochybnosť o tom, na akú dobu bola nájomná zmluva uzatvorená (viď čl. IV bod 15 zmluvy).
32. Na základe skutočnosti tvrdenej zo strany žalovaného, že chcel on sám odstúpiť od zmluvy a tiež, že keď pani F. chcela odkúpiť pozemok, tak jej to žalobca nemal umožniť s odvolaním sa na odstúpenie od predmetnej zmluvy, súd pristúpil ku skúmaniu tejto skutočnosti, či skutočne došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy predčasne odstúpením a kedy k tomuto odstúpeniu malo dôjsť. Žalovaný nedisponoval iným listinným dôkazom než odstúpením zo dňa 19.09.2024, ktoré bolo adresované p. F.. Žalobca však na výzvu súdu doplnil skutkové tvrdenia a predložil listinné dôkazy, ktoré svedčia o tom, že z jeho strany skutočne došlo k odstúpeniu od Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 22.02.2024 a to odstúpením zo dňa 19.09.2024, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 23.09.2024. Z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 112 EUR, čo predstavuje alikvótnu časť nájomného za dni, počas ktorých už nájomná zmluva netrvala a požadoval za mesiac september 2024 už iba nájomné v sume 368 EUR. Žalobu vzal späť i v časti príslušného úroku z omeškania viazaného na uvedenú späťvzatú istinu.
33. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie sumy 112 EUR s príslušenstvom zastavil postupom podľa § 144 CSP a § 145 ods. 2 CSP výrokom I. tohto rozsudku.
34. V prevyšujúcej časti súd s poukazom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za preukázané, že za obdobie 01.06.2024 do 23.09.2024 žalovaný, ani p. F. neuhradili dojednané nájomné. Priznaná istina 1 808 EUR pozostáva teda zo sumy 480 EUR za mesiac jún 2024, 480 EUR za mesiac júl 2024, 480 EUR za mesiac august 2024 a 368 EUR za obdobie od 01.06.2024 (480 EUR delené 30 dní v mesiaci september 2024 krát 23 dní trvania nájomnej zmluvy).
35. Bezpredmetná vo vzťahu k predmetu tohto sporu bola námietka žalovaného, že sa v zmluve nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvných pokút či poplatkov za upomienky (ktoré pritom neboli formulované ako vzájomná žaloba, ale iba ako procesná obrana v prebiehajúcom spore), nakoľko tieto sa nedotýkajú predmetu tohto sporu – plnenia nájomného. Súd pritom neidentifikoval žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mala vplyv a význam vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie nájomného.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %. Žalobca bol totiž síce úspešný v konaní o zaplatenie 1 808 EUR s prísl., čo predstavuje vo vzťahu k predmetu sporu úspech v rozsahu 94 %, avšak zavinil zastavenie konania o zaplatenie 112 EUR s prísl., čo predstavuje vo vzťahu k predmetu sporu celkom 6 %. V zastavenej časti konania pritom nemožno dospieť k inému záveru, než tomu, že toto zastavenie zavinil žalobca, ktorý podal žalobu o zaplatenie nájomného v plnom rozsahu za štyri mesiace nájmu, hoci
mu muselo byť už v čase podania žaloby známe, že od zmluvy odstúpil ku dňu 23.09.2024, a teda má nárok iba na pomernú časť nájomného. Jednoznačne nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania v uvedenej časti žalovanému. Súd pritom v konaní nezistil a strany sporu súdu taktiež neavizovali žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo náležité aplikovať § 257 CSP a výnimočne nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
41. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu predstavuje solidárny záväzok žalovaného a p. F., súd zároveň previazal povinnosť žalovaného s povinnosťou p. F., ktorá bola na plnenie zaviazaná (síce vo väčšom rozsahu, ale prekrývajúcom aj povinnosť žalovaného) platobným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 17Csp/21/2026-23 zo dňa 20.03.2026, a to aj čo sa týka trov konania do vydania platobného rozkazu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.