Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sfk/8/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100508342/2021 zo dňa 30.03.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. -134 zo dňa 23. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (do 30.06.2019 Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty; ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015. O výsledku vyhotovil protokol č. 102083293/2019 zo dňa 04.09.2019, ktorý bol žalobcovi doručený 09.09.2019. Žalobca sa k jeho zisteniam vyjadril podaním z 31.10.2019. 2. Rozhodnutím č. 101579347/2020 zo dňa 14.10.2020 správca dane určil žalobcovi rozdiel dane vo výške 157.776 eur, nepriznal nadmerný odpočet DPH vo výške 101.928,16 eur a vyrubil daň vo výške 55.847,84 eur za máj 2015. 3. Správca dane odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca si za zdaňovacie obdobie máj 2015 uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr spoločnosti POOL Trade, s.r.o. za nákup slnečnice lúpanej, solenej. Daňovou kontrolou však bolo zistené, že predmetné obchody boli súčasťou obchodného reťazca Speed- Line Transport s.r.o. - LIAN ASTON TRADE s.r.o. - POOL Trade s.r.o. - žalobca - HMJ Real Invest GmbH - Speed-Line Transport s.r.o., ktorý podľa správcu dane niesol znaky karuselového podvodu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že preprava tovaru prebiehala v uzatvorenom kruhu na trase Okoč - Blatná na Ostrove - Gattendorf (AT) - Okoč, pričom po formálnom dodaní spoločnosti HMJ Real Invest GmbH sa tovar vracal späť na miesto pôvodného naloženia. Správca dane preto dospel k záveru, že predmetom obchodovania bol opakovane ten istý tovar a predložené doklady nepreukazovali reálne dodanie nového tovaru. Zároveň zistil, že finančné toky boli realizované v uzatvorenom kruhu prostredníctvom spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o. (EURO FAKTORING s.r.o. - Tatranská mliekareň a.s. - POOL Trade, s.r.o. - LIAN ASTON TRADE s.r.o. - EURO FAKTORING s.r.o.), pričom spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. a HMJ Real Invest GmbH boli z finančných tokov fakticky vylúčené. Správca dane poukázal aj na personálne prepojenie spoločností EURO FAKTORING s.r.o., LIAN ASTON TRADE s.r.o. a HMJ Real Invest GmbH prostredníctvom ich jediného konateľa Lászlóa Kriszta. Na základe týchto

zistení uzavrel, že žalobca bol súčasťou účelovo vytvoreného podvodného reťazca, o ktorom vedel alebo mal vedieť, preto mu právo na odpočítanie DPH z faktúr spoločnosti POOL Trade, s.r.o. nepriznal. 4. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie. Namietal, že všetky obchodné transakcie riadne zaevidoval a preukázal príslušnými dokladmi, pričom správca dane nevyvrátil reálne uskutočnenie obchodov a svoje závery založil len na domnienkach. Tvrdil tiež, že skutkový stav nebol dostatočne zistený a vec bola nesprávne právne posúdená. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 100508342/2021 zo dňa 30.03.2021 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že žalobca predložil iba formálne listinné dôkazy, ktoré nepreukazovali reálne dodanie tovaru ani to, že obchodované dodávky predstavovali vždy nový tovar. Vzhľadom na zistenia o fungovaní obchodného reťazca považoval predložené doklady za nedostatočné a nevierohodné, preto žalobcovi právo na odpočítanie DPH nepriznal. II. Konanie pred správnym súdom 6. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.06.2021, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100508342/2021 zo dňa 30.03.2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101579347/2020 zo dňa 14.10.2020, žiadal zrušiť obe rozhodnutia z dôvodov podľa , , , , vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov konania. 7. Namietal, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné, skutkový stav nebol dostatočne zistený a dokazovanie bolo neúplné. Tvrdil, že preukázal reálne uskutočnenie obchodov, konal v dobrej viere, splnil podmienky na odpočítanie DPH a správca dane na neho neprípustne preniesol dôkazné bremeno. Závery o jeho účasti na karuselovom podvode považoval za založené len na domnienkach. 8. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že dokazovanie preukázalo zapojenie žalobcu do reťazca poznačeného podvodom na DPH, pričom predložené doklady nepreukazovali reálne obchodné transakcie. Správca dane podľa neho vykonal dostatočné dokazovanie a oprávnene nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH. 9. Žalobca v replike zotrval na svojich námietkach a opätovne tvrdil, že žalovaný nepreukázal jeho vedomosť o podvode ani sa riadne nevysporiadal s jeho argumentáciou. 10. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok. Zdôraznil, že pri odopretí práva na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu nesie dôkazné bremeno správca dane, ktorý musí preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora EÚ (tzv. Axel Kittel test). 11. Správny súd konštatoval, že žaloba obsahovala prevažne všeobecné námietky bez konkrétnej argumentácie, preto bol rozsah súdneho prieskumu obmedzený žalobnými bodmi. 12. Správny súd uviedol, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie DPH v posudzovanej veci nebolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu, ale záver správcu dane o účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. V takom prípade dôkazné bremeno spočíva na správcovi dane, ktorý musí preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora EÚ, najmä tzv. Axel Kittel testu. 13. Správny súd konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie vo vzťahu ku všetkým článkom obchodného reťazca, bankovým prevodom, zahraničným daňovým orgánom aj ďalším dôkazom a uniesol dôkazné bremeno potrebné na posúdenie podvodu. 14. Pri posudzovaní jednotlivých podmienok Axel Kittel testu správny súd dospel k týmto záverom: · existencia daňového úniku - správny súd považoval za preukázané, že na začiatku obchodného reťazca spoločnosť Speed-Line Transport s.r.o. neodviedla DPH, čím vznikol daňový únik ako základný znak podvodu na DPH. Žalobca tento záver podľa súdu konkrétne nespochybnil, · daňový únik bol dôsledkom podvodného konania - podľa správneho súdu správne orgány identifikovali viacero objektívnych okolností nasvedčujúcich organizovanému podvodu, najmä: obchodovanie s komoditou, ktorá nebola typickým predmetom podnikania žalobcu, nezrovnalosti v označení tovaru, zistenia rakúskej daňovej správy, podľa ktorých tovar nebol v Rakúsku vyložený, ale vracal sa späť na Slovensko, opakované obchodovanie s tým istým tovarom v uzavretom cykle, uzavretý okruh finančných tokov prostredníctvom spoločnosti EURO FAKTORING, personálne prepojenia medzi zapojenými spoločnosťami prostredníctvom Lászlóa Kriszta a Ing. Daniela Soltýsa. Správny súd tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil ako dostatočné na preukázanie existencie daňového podvodu, · spojenie obchodov žalobcu s podvodom - správny súd konštatoval, že žalobcom deklarované obchody boli priamou súčasťou obchodného reťazca, v ktorom vznikol daňový únik, pričom táto skutočnosť nebola relevantne spochybnená, · vedomosť alebo možnosť vedieť o podvode - správny súd uviedol, že správca dane preukázal aj subjektívnu stránku veci prostredníctvom objektívnych okolností. Za významné považoval najmä nedostatočné preverenie obchodných partnerov, absenciu kontroly pôvodu a kvality netypického

tovaru, ignorovanie nezrovnalostí v dokladoch, dobrovoľné vzdanie sa kontroly nad pohybom tovaru a spoliehanie sa iba na overenie registrácie na DPH a v zozname dlžníkov. Podľa správneho súdu žalobca nepreukázal, že prijal všetky primerané opatrenia na vylúčenie svojej účasti na podvode, a preto sa z podvodu „nevyvinil“, 15. Na základe uvedeného správny súd uzavrel, že správca dane úspešne preukázal všetky podmienky Axel Kittel testu a oprávnene žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie DPH. Žalobca podľa správneho súdu nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by spochybnili zistenia finančných orgánov alebo preukázali jeho dobromyseľnosť a primeranú odbornú starostlivosť. Ostatné žalobné námietky preto vyhodnotil ako nedôvodné a žalobu zamietol. III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov 16. Žalobca podal kasačnú sťažnosť proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z dôvodov podľa , a , keďže namieta porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne právne posúdenie veci a odklon od ustálenej judikatúry. Sťažnostný bod I. 17. Žalobca namietal, že správny súd bez dostatočných dôkazov prevzal závery správcu dane o jeho účasti na daňovom podvode. Tvrdil, že správca dane nepreukázal splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu, neidentifikoval samotný podvod ani jeho vedomosť o ňom a nesprávne preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Zároveň vytýkal vnútorný rozpor rozhodnutí, ktoré na jednej strane spochybňujú splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH a na druhej strane vychádzajú z existencie daňového podvodu. Sťažnostný bod II. 18. Žalobca ďalej namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil jeho odbornú starostlivosť pri preverovaní obchodných partnerov. Zdôraznil, že obchodných partnerov riadne preveril, za dodávky zaplatil a nemohol mať vedomosť o prípadných nezrovnalostiach u ďalších subjektov v reťazci. Nesúhlasil ani s hodnotením platieb cez spoločnosť EURO FAKTORING a s argumentáciou týkajúcou sa registrácie podľa potravinových predpisov, ktorú považuje vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ za právne irelevantnú. Opätovne zdôraznil, že dôkazné bremeno o jeho vedomosti o podvode zaťažovalo správcu dane, nie žalobcu. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti 19. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. 20. K námietke nejasnosti dôvodu nepriznania práva na odpočítanie DPH žalovaný uviedol, že odpočet nebol zamietnutý pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, ale preto, že žalobca bol zapojený do obchodného reťazca poznačeného podvodom na DPH, o ktorom vedel alebo mal vedieť. Podľa žalovaného správca dane preukázal existenciu podvodu aj vedomosť žalobcu prostredníctvom dôkazov o uzavretom pohybe tovaru, neštandardných finančných tokoch, personálnych prepojeniach medzi spoločnosťami a nedostatočnej obozretnosti žalobcu pri obchodovaní. 21. Žalovaný zdôraznil, že správca dane uniesol dôkazné bremeno podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ (Axel Kittel test), keď preukázal existenciu daňového podvodu, zapojenie žalobcu do podvodného reťazca a skutočnosť, že žalobca vedel alebo minimálne mohol vedieť o podvodnom charaktere obchodov. Zároveň preukázal, že žalobca neprijal primerané opatrenia na preverenie obchodných partnerov a pôvodu tovaru. 22. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že význam spoločnosti EURO FAKTORING nespočíval v jej faktoringovej činnosti, ale v neštandardnom spôsobe realizácie platieb, ktorý podporoval záver o existencii podvodu. Rovnako zdôraznil, že rozhodujúce nebolo oprávnenie žalobcu obchodovať so slnečnicou, ale jeho nedostatočná odborná starostlivosť pri realizácii predmetných obchodov. 23. Napokon žalovaný odmietol tvrdenie, že rozhodnutia neobsahovali odpovede na podstatné otázky týkajúce sa podvodu. Uviedol, že správca dane dostatočne vysvetlil existenciu podvodu, súvislosť žalobcu s podvodným reťazcom, dôvody, pre ktoré žalobca mal vedieť o podvode, ako aj význam personálnych prepojení a ďalších objektívnych okolností. Keďže skutkový stav bol podľa žalovaného spoľahlivo zistený a právne správne posúdený, navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 25. Kasačný súd zistil, že už v rozsudku sp. zn. zo dňa 31. marca 2026 riešil právne aj skutkovo obdobnú vec toho istého sťažovateľa týkajúcu sa nepriznania práva na odpočítanie DPH z obchodov so slnečnicou v rámci tvrdeného karuselového reťazca. Predmetom tejto veci je iné

zdaňovacie obdobie (máj 2015, vo veci sp. zn. išlo o júl 2015), pričom kasačný súd identifikoval, že obchodný reťazec sa v teraz prejednávanej veci čiastočne odlišuje, a to v prvých článkoch obchodného reťazca. V oboch veciach sú rozhodujúce skutkové okolnosti, kasačné námietky aj právne otázky obsahovo totožné. 26. V teraz prejednávanej veci správca dane identifikoval reťazec Speed-Line Transport s.r.o. - LIAN ASTON TRADE s.r.o. - POOL Trade s.r.o. - žalobca - HMJ Real Invest GmbH - Speed-Line Transport s.r.o., zatiaľ čo vo veci vedenej pod sp. zn. išlo o reťazec D BAR, s. r. o. - SUKI TRADE, s. r. o. - POOL Trade, s. r. o. - žalobca - HMJ Real Invest GmbH - D BAR, s. r. o. 27. Rozdiel teda spočíva iba v prvých dvoch článkoch obchodného reťazca a v subjekte, na úrovni ktorého mal vzniknúť daňový únik (Speed-Line Transport s.r.o. oproti D BAR, s. r. o.), pričom ďalšie články reťazca, deklarovaný mechanizmus podvodu, úloha spoločností POOL Trade s.r.o. a HMJ Real Invest GmbH, ako aj tvrdený cyklický pohyb tovaru a uzavretý tok finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o. zostali zachované. 28. Kasačný súd preto podľa v časti, týkajúcej sa všeobecných východísk ako aj vyhodnotenia totožných námietok (o ne/vedomosti o daňovom podvode, k EURO FAKTORING, s. r. o., k registrácii v regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, k neexistencii dôkazov o podvode a neprípustného prenesenia dôkazného bremena, nedostatočného odôvodnenia rozsudku a porušenia práva na spravodlivý proces, odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe) vychádzajúcich z tých istých skutkových základov preberá právne závery vyslovené v uvedenom rozsudku sp. zn. , nakoľko sa s nimi stotožňuje, pričom takto prevzatú časť odôvodnenia z rozsudku sp. zn. dopĺňa o svoje vlastné posúdenie v tej časti, v ktorej identifikoval rozdiely popísané v bodoch 25-27 tohto rozsudku. 40. Daňový podvod je v judikatúre vymedzovaný ako situácia, v ktorej jeden subjekt neodvedie do štátneho rozpočtu vybranú DPH, zatiaľ čo ďalší subjekt si túto daň odpočíta, a tým vzniká neoprávnené daňové zvýhodnenie. Posudzovanie takýchto situácií je v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie ustálené, najmä v rozhodnutiach Optigen (C-354/03, C-355/03 a C-484/03), Axel Kittel a Recolta Recycling (C-439/04 a C-440/04) a Mahagében a Dávid (C-80/11 a C-142/11). Z tejto judikatúry vyplýva, že pre posúdenie, či možno zdaniteľnej osobe odoprieť právo na odpočítanie DPH z dôvodu účasti na podvodnom reťazci, je potrebné skúmať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti veci v ich vzájomnej súvislosti. 41. Na tieto účely sa v rozhodovacej praxi ustálil tzv. Axel-Kittel test, ktorý možno zhrnúť do štyroch otázok: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, 2. bol tento daňový únik dôsledkom podvodného konania, 3. boli posudzované obchody daňového subjektu s týmto podvodným konaním spojené, 4. vedel daňový subjekt alebo aspoň mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách poznačených podvodom. 42. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie zároveň vyplýva, že právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté z troch odlišných dôvodov: pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, pre účasť na daňovom podvode alebo pre zneužitie práva. Od týchto dôvodov sa odvíja aj rozloženie dôkazného bremena. Ak sa posudzuje splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, dôkazné bremeno nesie daňový subjekt. Naopak, ak správca dane odopiera právo na odpočítanie z dôvodu účasti na daňovom podvode, je povinný preukázať existenciu podvodu a objektívne okolnosti, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť o podvodnom charaktere transakcií. Takéto závery nesmú byť založené len na domnienkach, ale musia vyplývať z konkrétnych skutkových zistení. 43. V preskúmavanej veci bolo nepriznanie práva na odpočítanie dane založené nie na nesplnení hmotnoprávnych podmienok, ale na závere o účasti sťažovateľa na podvodnom reťazci. Tomu zodpovedal aj postup správcu dane a rozsah vykonaného dokazovania. 44. Zo správneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Preveroval dodávateľské a odberateľské vzťahy, finančné toky medzi jednotlivými subjektmi, vykonal miestne zisťovania, výsluchy osôb konajúcich za zapojené spoločnosti, vyžiadal si bankové informácie a využil medzinárodnú výmenu informácií s orgánmi iných členských štátov Európskej únie. Na základe týchto dôkazov identifikoval obchodný reťazec, ktorý podľa jeho zistení vykazoval znaky organizovaného podvodu na DPH. 45. Rozhodnutie správcu dane nebolo založené na izolovaných indíciách ani na všeobecných pochybnostiach, ale na súbore objektívnych skutkových zistení vyhodnotených v ich vzájomnej súvislosti. Z odôvodnenia rozhodnutia je zároveň zrejmé, že daňové orgány sa obsahovo zaoberali

všetkými rozhodujúcimi otázkami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, hoci ich výslovne neoznačili ako Axel-Kittel test. 29. Ako z ustálenej judikatúry kasačného súdu (vrátane rozsudku zn. ) vyplýva, že ak správca dane odopiera právo na odpočítanie dane z dôvodu účasti na daňovom podvode, musí preukázať splnenie všetkých podmienok vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Nestačí existencia pochybností o obchodných transakciách ani samotné neodvedenie dane niektorým zo subjektov obchodného reťazca. Správca dane je povinný preukázať existenciu podvodu, spojitosť posudzovaných transakcií s týmto podvodom a objektívne okolnosti, z ktorých vyplýva, že zdaniteľná osoba vedela alebo aspoň mohla a mala vedieť o podvodnom charaktere obchodov. 30. Kasačný súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány uvedené kritériá správne aplikovali aj v prejednávanej veci. Zo skutkových zistení správcu dane vyplýva, že predmetom obchodovania bola slnečnica lúpaná solená, pričom správca dane identifikoval obchodný reťazec Speed-Line Transport s.r.o. - LIAN ASTON TRADE s.r.o. - POOL Trade s.r.o. - žalobca - HMJ Real Invest GmbH - Speed-Line Transport s.r.o., v rámci ktorého sa mal ten istý tovar opakovane pohybovať medzi Slovenskou republikou a Rakúskom bez reálneho ekonomického významu. 31. Zo zistení správcu dane ďalej vyplynulo, že deklarované intrakomunitárne dodania boli sprevádzané uzavretým pohybom finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o., pričom prvý článok reťazca podľa zistení správcu dane neodviedol DPH. Správca dane zároveň poukázal na personálne prepojenie niektorých subjektov obchodného reťazca, na výsledky medzinárodnej výmeny informácií s rakúskymi daňovými orgánmi, ako aj na ďalšie okolnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti považoval za znaky organizovaného podvodu na DPH. 32. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že uvedené skutkové okolnosti bolo potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Rovnako sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že správca dane nevychádzal z jednotlivých indícií samostatne, ale z ich komplexného hodnotenia. K prvej otázke Axel-Kittel testu 33. Pokiaľ ide o prvú otázku Axel-Kittel testu, teda existenciu daňového úniku, kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že správca dane túto podmienku preukázal. 34. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane identifikoval vznik daňového úniku na úrovni spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o., ktorá podľa jeho zistení neodviedla DPH z predmetných obchodov. Správca dane zároveň vysvetlil, akým spôsobom sa tento daňový únik prejavil v rámci celého obchodného reťazca a aký mal význam pre následné uplatňovanie odpočítania dane ostatnými článkami reťazca. 35. Kasačné námietky podľa nespochybňujú samotnú existenciu daňového úniku konkrétnymi skutkovými tvrdeniami, ale obmedzujú sa prevažne na polemiku s hodnotením vykonaných dôkazov. K druhej otázke Axel-Kittel testu 36. Ani vo vzťahu k druhej otázke Axel-Kittel testu kasačný súd nezistil pochybenie správnych orgánov ani posúdenie tejto otázky správnym súdom. 37. Správny súd správne vychádzal z toho, že samotná existencia neodvedenej dane ešte automaticky neznamená existenciu daňového podvodu. Preto bolo potrebné skúmať, či daňový únik bol výsledkom organizovaného podvodného mechanizmu. 38. V prejednávanej veci správca dane svoje závery neoprel iba o neodvedenie dane spoločnosťou Speed-Line Transport s.r.o., ale aj o ďalšie objektívne okolnosti, najmä o cyklický pohyb tovaru, výsledky medzinárodnej výmeny informácií, uzavretý tok finančných prostriedkov, personálne prepojenia medzi jednotlivými subjektmi obchodného reťazca a spôsob realizácie obchodov. 39. Kasačný súd sa preto stotožňuje so záverom správneho súdu, že uvedené skutkové okolnosti vo svojej vzájomnej súvislosti odôvodňovali záver o existencii organizovaného podvodného mechanizmu, ktorý správne orgány správne identifikovali. K tretej otázke Axel-Kittel testu 40. Pokiaľ ide o tretiu otázku Axel-Kittel testu, teda či boli posudzované zdaniteľné obchody sťažovateľa spojené s podvodným konaním, kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že táto podmienka bola splnená. 41. Zo skutkových zistení správcu dane vyplýva, že sťažovateľ nenadobudol predmetný tovar izolovane od ostatných subjektov, ale vystupoval ako jeden z článkov obchodného reťazca, ktorého ďalšími účastníkmi boli spoločnosti POOL Trade s.r.o. a HMJ Real Invest GmbH, pričom celý reťazec podľa zistení správcu dane začínal spoločnosťou Speed-Line Transport s.r.o. a pokračoval prostredníctvom spoločnosti LIAN ASTON TRADE s.r.o.

42. Správny súd správne vychádzal z toho, že jednotlivé obchodné transakcie nemožno posudzovať izolovane, ale v kontexte celého obchodného mechanizmu. Správca dane preto nehodnotil len obchod medzi žalobcom a spoločnosťou POOL Trade s.r.o., ale skúmal aj predchádzajúce a nasledujúce články obchodného reťazca, pohyb tovaru, finančných prostriedkov a personálne väzby medzi jednotlivými subjektmi. 43. Ani podľa kasačného súdu nemožno obchodné transakcie žalobcu oddeliť od ostatných článkov identifikovaného obchodného reťazca. Skutkové zistenia správcu dane vytvárajú ucelený reťazec objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že posudzované obchody tvorili súčasť jedného ekonomického mechanizmu.

K štvrtej otázke Axel-Kittel testu 44. Rozhodujúca z hľadiska kasačných námietok bol štvrtá otázka Axel-Kittel testu, teda či zdaniteľná osoba vedela alebo aspoň mohla a mala vedieť, že sa svojimi obchodmi zúčastňuje na transakciách poznačených podvodom na DPH. Táto okolnosť sa podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu spravidla nepreukazuje priamym dôkazom, ale vyvodzuje sa zo súboru objektívnych skutkových okolností prípadu. 45. V prejednávanej veci správny súd správne poukázal na to, že správca dane neodvodzoval vedomosť sťažovateľa o podvode z jedinej okolnosti, ale zo súboru objektívnych zistení. Za rozhodujúce považoval najmä obchodovanie s komoditou, ktorá nepatrila do bežnej podnikateľskej činnosti žalobcu, spôsob realizácie obchodov, opakovaný pohyb toho istého tovaru, uzavretý okruh finančných tokov, personálne prepojenia jednotlivých subjektov, výsledky medzinárodnej výmeny informácií, spôsob preverovania obchodných partnerov žalobcom. 46. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nevyplýva povinnosť správcu dane preukázať priamy úmysel zdaniteľnej osoby zúčastniť sa na podvode. Postačuje, ak objektívne okolnosti prípadu odôvodňujú záver, že vzhľadom na všetky okolnosti mohla a mala vedieť, že prijaté plnenia sú súčasťou podvodného mechanizmu. 47. K námietkam sťažovateľa o ne/vedomosti o daňovom podvode, k EURO FAKTORING, s. r. o., k registrácii v regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, k neexistencii dôkazov o podvode a neprípustného prenesenia dôkazného bremena, nedostatočného odôvodnenia rozsudku a porušenia práva na spravodlivý proces, odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe, kasačný súd podľa poukazuje na právne závery rozsudku sp. zn. , s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a tieto preberá do svojho odôvodnenia rozsudku nasledovne: K námietke ne/vedomosti sťažovateľa o daňovom podvode 54. Pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti nebolo rozhodujúce len to, či sa sťažovateľ na vytvorení podvodného mechanizmu podieľal úmyselne. Rozhodujúce bolo aj to, či vzhľadom na všetky objektívne okolnosti prípadu vedel alebo aspoň mohol a mal vedieť, že plneniami, z ktorých si uplatňoval právo na odpočítanie dane, sa zapája do transakcií poznačených podvodom na DPH. Práve takto je otázka účasti zdaniteľnej osoby na daňovom podvode vykladaná judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. 55. Z tejto judikatúry vyplýva, že právo na odpočítanie DPH nemožno odoprieť iba preto, že v niektorom článku reťazca došlo k podvodu alebo k neodvedeniu dane. Na druhej strane však platí, že ak sa na základe objektívnych okolností preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii spojenej s podvodom, vnútroštátne orgány a súdy sú oprávnené takéto právo odoprieť. Nevyžaduje sa pritom preukázanie priameho úmyslu; postačuje, ak zdaniteľná osoba vzhľadom na zjavné podozrivé okolnosti nekonala s primeranou mierou odbornej starostlivosti. 56. V preskúmavanej veci správca dane aj správny súd identifikovali súbor takých objektívnych okolností, ktoré odôvodňovali záver, že sťažovateľ sa na podvodnom mechanizme podieľal minimálne v rovine „mal vedieť“. Zo spisu vyplýva, že obchodoval s komoditou, ktorá nepatrila do jeho bežnej podnikateľskej činnosti, v dokladoch sa vyskytovali nezrovnalosti v označovaní tovaru, sťažovateľ nevykonával reálnu kontrolu fyzického pohybu tovaru, akceptoval formálne potvrdzovanie jeho prevzatia a nevenoval primeranú pozornosť skutočnému priebehu deklarovaných cezhraničných dodávok. K tomu pristupovali zistenia o uzavretom kruhu pohybu tovaru, neštandardných finančných tokoch a prepojeniach medzi jednotlivými článkami reťazca. 57. Za týchto okolností nemožno prijať tvrdenie sťažovateľa, že záver o jeho účasti na podvode bol založený iba na domnienkach. Išlo o záver vyplývajúci zo súhrnu objektívnych zistení, ktoré odôvodňovali požiadavku zvýšenej opatrnosti na jeho strane. Ak sťažovateľ napriek nim zotrval len pri formálnom overení obchodných partnerov a nevyvinul primerané úsilie na preverenie reálneho obsahu obchodov, nemožno ho považovať za subjekt konajúci v plnej dobromyseľnosti.

58. Kasačný súd preto uzatvára, že v prejednávanej veci bolo dostatočne preukázané, že sťažovateľ sa na predmetnom daňovom podvode podieľal prinajmenšom tým, že mohol a mal vedieť, že ním prijímané a uskutočňované plnenia sú súčasťou podvodného reťazca. Už táto forma účasti postačuje podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na odopretie práva na odpočítanie dane. K námietke týkajúcej sa spoločnosti EURO FAKTORING, s. r. o. 59. Pokiaľ sťažovateľ namietal závery týkajúce sa spoločnosti EURO FAKTORING, s. r. o., kasačný súd uvádza, že samotná okolnosť, že predmetom podnikania tejto spoločnosti bol faktoring nebol spochybnený a napokon ani správne orgány nevychádzali z abstraktnej úvahy, že existencia faktoringovej spoločnosti je sama osebe podozrivá. Vychádzali z konkrétnych zistení, podľa ktorých peňažné toky medzi článkami reťazca prebiehali v uzavretom kruhu a korešpondovali s uzavretým cyklom pohybu tovaru. Za týchto okolností nebolo právne významné len to, že EURO FAKTORING, s. r. o., mohla poskytovať faktoringové služby, ale predovšetkým to, či jej zapojenie (využitie) malo v konkrétnych transakciách samostatný ekonomický zmysel alebo len technicky sprostredkovávalo platby v rámci umelo vytvoreného reťazca. 60. Námietka sťažovateľa týkajúca sa faktoringu preto nebola spôsobilá spochybniť rozhodujúce skutkové zistenia. Využitie služieb spoločnosti EURO FAKTORING, s. r. o., bola správnymi orgánmi hodnotená len ako jedna z viacerých objektívnych okolností svedčiacich o neštandardnom a ekonomicky uzavretom charaktere obchodov. K námietke týkajúcej sa registrácie v regionálnej veterinárnej a potravinovej správe 61. Za nedôvodnú považuje kasačný súd aj námietku týkajúcu sa registrácie v regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom v tom, že prípadné porušenie povinností podľa veterinárnych alebo potravinových predpisov nemôže byť samo osebe samostatným právnym dôvodom na odopretie práva na odpočítanie DPH. Nepriznanie tohto práva musí byť založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok, na účasti na daňovom podvode alebo na zneužití práva, nie na samostatnom porušení iných administratívnych povinností. 62. V prejednávanej veci však správne orgány ani správny súd nezaložili svoje rozhodnutie výlučne ani rozhodujúco na absencii príslušnej registrácie. Túto okolnosť hodnotili len ako jednu z vedľajších indícií v širšom kontexte ostatných skutkových zistení. Ak sťažovateľ obchodoval s komoditou, pri ktorej prichádzali do úvahy aj osobitné regulačné požiadavky, a zároveň nevykonal primerané preverenie právneho a faktického režimu tovaru, mohla aj táto okolnosť prispieť k záveru o nedostatku náležitej odbornej starostlivosti. Sama o sebe by však na odopretie práva na odpočítanie dane nepostačovala. 63. Ani námietka týkajúca sa spoločnosti EURO FAKTORING, s. r. o., ani námietka týkajúca sa registrácie v regionálnej veterinárnej a potravinovej správe preto nevyvracajú rozhodujúci záver správneho súdu, podľa ktorého správne orgány preukázali existenciu daňového podvodu v obchodnom reťazci a zároveň preukázali, že sťažovateľ sa na ňom podieľal minimálne tým, že pri zachovaní primeranej miery odbornej starostlivosti mohol a mal vedieť o podvodnom charaktere posudzovaných transakcií. K námietke neexistencie dôkazov o podvode a neprípustného prenesenia dôkazného bremena 64. Sťažovateľ namietal, že neexistujú dôkazy o podvodnom konaní, že správny súd neprípustne preniesol dôkazné bremeno na jeho osobu a že správca dane nepredložil jednoznačný dôkaz o identickosti tovaru v jednotlivých transakciách ani dôkaz o tom, že sťažovateľ vedel o jeho údajnom cyklickom pohybe. 65. Ani tieto námietky kasačný súd nepovažuje za dôvodné. 66. Zo správneho spisu vyplýva, že správca dane uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v prípade tvrdenej účasti daňového subjektu na podvode zaťažovalo. Na základe rozsiahleho dokazovania identifikoval obchodný reťazec vykazujúci znaky organizovaného podvodného mechanizmu a preukázal objektívne okolnosti nasvedčujúce existencii podvodu, a to najmä cyklický pohyb tovaru medzi Slovenskou republikou a Rakúskom bez jeho reálneho vyloženia v deklarovanom mieste určenia, uzavretý charakter finančných tokov a zapojenie spoločností bez zodpovedajúceho ekonomického zázemia. Tieto zistenia neboli výsledkom domnienok, ale vyplynuli z bankových údajov, miestnych zisťovaní, výsluchov a medzinárodnej výmeny informácií. 67. Pokiaľ ide o absenciu „jednoznačného dôkazu“ o identickosti tovaru, kasačný súd uvádza, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevyžaduje, aby daňové orgány v prípadoch podvodných reťazcov preukazovali identitu konkrétnych kusov tovaru v každom jednotlivom článku reťazca. Existenciu podvodného mechanizmu možno preukázať aj súborom objektívnych okolností, ktoré vo svojom celku svedčia o tom, že deklarované transakcie nevykazujú znaky bežnej obchodnej činnosti, ale sú súčasťou umelo vytvoreného reťazca smerujúceho k získaniu neoprávneného daňového zvýhodnenia.

68. Rovnako nie je dôvodná ani námietka neprípustného prenesenia dôkazného bremena. Správny súd od sťažovateľa nepožadoval, aby preukazoval svoju nevinu alebo neexistenciu podvodu v reťazci. Len konštatoval, že po tom, čo správca dane preukázal objektívne okolnosti nasvedčujúce podvodnému charakteru transakcií, bolo na sťažovateľovi, aby preukázal, že pri realizácii obchodov konal s náležitou odbornou starostlivosťou a prijal primerané opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať. Takýto postup je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Sťažovateľ však takéto okolnosti nepreukázal. 69. Kasačný súd preto uzatvára, že námietka neexistencie dôkazov o podvode, ako aj námietka nesprávneho rozloženia dôkazného bremena a nepreukázania identickosti tovaru, sú nedôvodné. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozsudku a porušenia práva na spravodlivý proces 70. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou, a tým porušil jeho právo na spravodlivý proces. Kasačný súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. 71. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny súd sa zaoberal všetkými relevantnými žalobnými námietkami, jasne uviedol, z akých skutkových a právnych dôvodov považuje rozhodnutia správnych orgánov za zákonné, a svoje závery oprel o relevantnú vnútroštátnu aj európsku judikatúru. Právo na spravodlivý proces nezaručuje účastníkovi úspech v konaní ani povinnosť súdu prevziať jeho právny názor. Samotný nesúhlas sťažovateľa s právnym posúdením veci preto nepredstavuje porušenie tohto práva. K námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe 72. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a zároveň od judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, najmä od rozhodnutí vo veciach C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta Recycling, C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid, C-354/03 Optigen, ako aj C-329/18. 73. Kasačný súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. 74. V prvom rade považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa dopadá na prípady, v ktorých sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Odklon v zmysle citovaného ustanovenia teda možno namietať vo vzťahu k rozhodovacej praxi kasačného súdu, nie priamo vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Pokiaľ preto sťažovateľ v tejto súvislosti argumentuje rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, obsahovo tým v skutočnosti namieta skôr ich nesprávnu interpretáciu alebo aplikáciu správnym súdom, nie odklon od ustálenej rozhodovacej praxe v zmysle . 75. Ani takto obsahovo vymedzenú námietku však kasačný súd nepovažuje za dôvodnú. 76. Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré sťažovateľ poukazuje, predstavujú základné judikatórne východiská pre posudzovanie situácií, v ktorých môže byť zdaniteľnej osobe odopreté právo na odpočítanie dane z dôvodu účasti na podvodnom konaní. Ich spoločným menovateľom je záver, že právo na odpočítanie dane nemožno odoprieť osobe, ktorá nevedela a ani nemohla vedieť, že sa svojou transakciou podieľa na podvode v oblasti DPH. Naopak, ak sa na základe objektívnych okolností preukáže, že vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii poznačenej podvodom, právo na odpočítanie dane jej môže byť odopreté. 77. Z napadnutého rozsudku správneho súdu nevyplýva, že by sa od týchto záverov odchýlil. Správny súd naopak z uvedených princípov vychádzal a skúmal, či daňové orgány preukázali existenciu podvodu v obchodnom reťazci, jeho súvislosť s transakciami sťažovateľa, ako aj to, či sťažovateľ vzhľadom na všetky okolnosti prípadu vedel alebo aspoň mohol a mal vedieť o podvodnom charaktere predmetných plnení. Na základe rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že tieto podmienky boli splnené. Takýto záver je plne súladný s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, najmä s rozhodnutiami vo veciach Kittel, Mahagében a Optigen. 78. Rovnako nie je dôvodná ani poukázaná námietka vo vzťahu k rozhodnutiu C-329/18. Správny súd totiž správne nevychádzal z prípadného porušenia povinností podľa osobitných predpisov v oblasti potravinového alebo veterinárneho práva ako zo samostatného dôvodu na odopretie práva na odpočítanie dane, ale túto okolnosť hodnotil len ako jednu z viacerých indícií v rámci celkového posúdenia veci. Ani v tomto smere preto nemožno hovoriť o nesprávnej aplikácii judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. 79. Kasačný súd preto uzatvára, že sťažovateľ nepreukázal ani odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, ani nesprávnu aplikáciu ním označených rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Kasačná námietka podľa je preto nedôvodná. 48. Kasačný súd dopĺňa k uvedenej námietke, že ani vo vzťahu k rozsudku Altic C-329/18 nemožno hovoriť o odklone. Správny súd totiž nevyvodil vedomosť sťažovateľa o podvode výlučne z prípadného nesplnenia povinností podľa veterinárnych alebo potravinových predpisov, ale túto okolnosť hodnotil len

ako jednu z viacerých objektívnych indícií v ich vzájomnej súvislosti. Takýto prístup je naopak v súlade so závermi rozsudku Altic, ktorý nevylučuje zohľadnenie takýchto okolností ako jednej z indícií pri celkovom hodnotení vedomosti daňového subjektu. 49. Napokon ani odkaz na rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. a nezakladá dôvodnosť kasačnej námietky. V uvedených rozhodnutiach kasačný súd konštatoval, že samotná absencia referencií alebo predchádzajúcich skúseností s obchodným partnerom bez ďalších okolností nepostačuje na záver o vedomosti daňového subjektu o podvode. V prejednávanej veci však správny súd nezaložil svoje rozhodnutie na tejto jedinej okolnosti. Naopak, vychádzal zo súboru objektívnych skutkových zistení, zahŕňajúcich spôsob obchodovania, cyklický pohyb tovaru, uzavreté finančné toky, personálne prepojenia medzi jednotlivými subjektmi obchodného reťazca, výsledky medzinárodnej výmeny informácií a ďalšie okolnosti, ktoré posudzoval vo vzájomnej súvislosti.

V. Záver

50. Kasačný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny súd vec správne právne posúdil. Námietky sťažovateľa boli preto vyhodnotené ako nedôvodné. 51. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 52. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s a , keď žalobca (ako kasačný sťažovateľ) v kasačnom konaní úspešný nebol a - žalovaný - hoci úspešný bol, najvyšší správny súd na jeho strane neidentifikoval okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa („Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne“). Z uvedených dôvodov potom náhrada trov kasačného konania nebola priznaná ani jednému účastníkovi konania (voči druhému účastníkovi konania). 53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Právo na odpočítanie DPH možno zdaniteľnej osobe odoprieť aj vtedy, ak sú na základe objektívnych skutkových okolností preukázané existencia daňového podvodu v obchodnom reťazci a skutočnosť, že daňový subjekt o podvodnom charaktere transakcií vedel alebo aspoň mohol a mal vedieť. Takýto záver musí vyplývať z konkrétnych zistení správcu dane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.