Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-126-2025.pdf
PDF · 139.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/126/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: A-Agro, s. r. o., so sídlom 943 53 Belá 165, IČO: 46 866 621, zastúpeného: Jarabica, s. r. o., so sídlom Kutlíkova 1755/17, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 454 831, proti žalovanému: VATMEX s.r.o., so sídlom Jelšová 1, 080 05 Prešov, IČO: 31 661 157, zastúpenému: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie 6.621,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 25Cb/113/2024-346 zo dňa 5. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 25Cb/113/2024-346 zo dňa 5. mája 2025.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe podanej pôvodne na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica), ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.621,09 eur s úrokmi z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 6.621,09 eur od 16.8.2024 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 5.5.2022 Zmluvu o dielo č. 001/2022 (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom boli stavebné úpravy nehnuteľnosti - rekreačného domu „Maria dvor“. Cena za dielo bola dohodnutá a vypracovaná na základe výkazu výmeru spracovaného projektantom a žalobca ju mal uhrádzať na základe faktúr vystavených žalovaným a na základe odsúhlaseného harmonogramu. Žalovaný vystavil dňa 13.8.2022 žalobcovi faktúru č. 10220205 splatnú dňa 20.8.2022 na sumu 42.257,91 eur, ktorú žalobca uhradil žalovanému dňa 17.8.2022. Následne žalobca zistil, že žalovaný fakturoval väčšie množstvo materiálu a vyššie ceny, ako bolo dohodnuté podľa rozpočtu. Žalovaný sa s poukazom na uvedené podľa žalobcu bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že si započítal väčšie množstvo materiálu, resp. vyššiu cenu, ako bola dohodnutá v rozpočte, i keď strany sa na takomto zvýšení písomne nedohodli, pričom podľa bodu 4.4 článku IV. zmluvy platí, že v prípade vzniku naviac prác, zmien podkladov alebo iných skutočností ovplyvňujúcich cenu za dielo uvedenú v čl. IV. zmluvy, musia byť predmetné práce, ich rozsah a cena odsúhlasené medzi zhotoviteľom a objednávateľom písomnou formou. S poukazom na hodnotu jednotlivých sporných položiek žalobca
uzavrel, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného predstavuje 6.621,09 eur. Tvrdil, že žalovaný nebol oprávnený vystaviť faktúru žalobcovi v presahujúcej výške reálne spotrebovaného množstva materiálu a zároveň nebol oprávnený ani zmeniť dohodnutú jednotkovú cenu za materiál.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že so žalobcom uzavrel zmluvu, avšak dňa 24.5.2023 ju v súlade s jej bodom 7.19 vypovedal z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu uhrádzať faktúry v lehote splatnosti. Žalobca doručil žalovanému list označený ako „Výzva na pokračovanie v stavebných prácach“ zo dňa 8.6.2023, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 26.7.2023, v ktorom žalobcovi oznámil, že trvá na odstúpení od zmluvy, keďže žalobca sa opakovane dostával do omeškania s úhradou faktúr. Pri uzatváraní zmluvy si zmluvné strany v bode 4.2 zmluvy dohodli, že cenu za dielo dohodnutú v článku IV. je možné meniť pri zmene vstupov (materiálov o viac ako 5 %), ktoré sa budú meniť po dobu výstavby, čo reagovalo na skutočnosť, že žalobca pred uzatvorením zmluvy mal k dispozícii iba výkresovú dokumentáciu. Žalovaný odmietol, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil keď tvrdil, že fakturovaný materiál bol žalobcovi na stavbu skutočne dodaný, nakoľko počas realizácie stavby bolo potrebné väčšie množstvo materiálu, ako predpokladala výkresová dokumentácia. O tejto skutočnosti podľa žalovaného svedčí, že na stavbe bol prítomný stavebný dozor žalobcu A. B. C., ktorý podpísal výkaz prác a dodanie sporných materiálov potvrdil. V súlade s čl. VI. zmluvy, boli tieto výkazy súčasťou faktúr, pričom stavebný dozor potvrdil ich vecnú správnosť a finančné ocenenie. Dodanie väčšieho množstva stavebného materiálu tak bolo reálne uskutočnené a žalobcom potvrdené. Dodanie väčšieho množstva materiálu a jeho vplyv na cenu bolo navyše v zmysle bodu 4.2 zmluvy stranami aj predpokladané, pričom bod 4.4 zmluvy, na ktorý poukazuje žalobca, rieši iba práce naviac a nie materiál. Žalovaný argumentoval, že nefakturoval žalobcovi naviac práce, ktoré vznikli s potrebou dodania väčšieho množstva materiálu, ale iba samotný materiál. Pokiaľ ide o jednotlivé sporné položky, žalovaný dôvodil, že tieto boli riadne urobené.
5. Žalobca v ďalšom odmietol tvrdenie žalovaného, že bol daný dôvod na odstúpenie žalovaného od zmluvy z dôvodu včasného neuhrádzania faktúr. Namietal správnosť výkladu bodu 4.2 zmluvy žalovaným tvrdiac, že k odsúhlaseniu zvýšenia ceny za dielo na základe dodaného väčšieho množstva materiálu nedošlo a žalovaný opak uvedeného nepreukázal. Žalobca nerozporoval položku práce naviac, rozporoval však vyfakturované väčšie množstvo materiálu, ako bolo dohodnuté v rozpočte. Tvrdil, že bolo zodpovednosťou žalovaného, čo najpresnejšie určiť cenovú ponuku a je jeho rizikom, ak nezohľadnil, že sa jedná o rekonštrukciu starého domu. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal, že dodanie väčšieho množstva materiálu nad rozpočet, bolo žalobcom písomne odsúhlasené, a to ani zápisom v stavebnom denníku. Dodal, že skutočnosť, že vystavené faktúry znejú na konkrétny materiál automaticky neznamená, že všetok nakúpený materiál bol aj reálne použitý na stavbe žalobcu, pričom žalovaný sa mal držať dohodnutého rozpočtu s možnou odchýlkou 5 %, lebo v opačnom prípade ide o nesplnenie záväzku žalovaného zhotoviť dielo za dohodnutú cenu. Všetky dohodnuté činnosti nad rámec písomnej dohody a žalovaným predloženého rozpočtu, si žalovaný uplatnil vo faktúrach v položke „Práce naviac vyplývajúce z požiadaviek investora“, ktoré žalobca nerozporuje.
6. Žalovaný v ďalšom uviedol, že z bodu 4.2 zmluvy v spojení s ust. § 547 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) vyplýva, že bol oprávnený navýšiť cenu diela o cenu materiálu, ktorý nebol súčasťou rozpočtu, ak pri realizácii diela vznikla potreba jeho dodania. Dodal, že aj keď samotné zaplatenie faktúry nie je formálnym písomným uznaním záväzku, je v súdnej praxi považované za jeho konkludentné vykonanie. To znamená, že žalobca zaplatením faktúr potvrdil existenciu a výšku záväzku, čo je významné z hľadiska presunu dôkazného bremena v súdnom konaní. Zdôraznil, že súpis vykonaných prác a dodávok, ktoré tvoria podklad fakturácie, odsúhlasil stavebný dozor žalobcu A. C. a súčasťou faktúr, ktoré boli žalobcovi doručené, bol aj tento súpis vykonaných prác a dodávok. Žalovaný ďalej poukázal na bod 6.1 zmluvy, ktorý uvádza, že „pokiaľ objednávateľ neoznámi zhotoviteľovi výhrady k predloženému súpisu do štyroch pracovných dní odo dňa jeho predloženia, má sa za to, že objednávateľ nemá výhrady k predloženému súpisu vykonaných prác a zhotoviteľ môže vystaviť faktúru - daňový doklad.“ V tejto súvislosti dôvodil, že žalobcovi boli súpisy vykonaných prác a dodávok doručené spolu s faktúrami, pričom žalobca v zmysle označeného bodu zmluvy neoznámil v dohodnutej lehote žiadne výhrady k nim. Žalobca mal povinnosť zabezpečiť úplnú a presnú dokumentáciu, ktorá slúži ako základ pre presné stanovenie ceny stavby a podmienky vykonania stavebných prác. V prípade rekonštrukcie starého domu považoval žalovaný za bežné, že dokumentácia nemôže byť úplná a reálna potreba vykonania prác a dodania materiálu vzniká až počas vykonávania diela. Tvrdil, že nemôže niesť zodpovednosť za nepriaznivé následky, ktoré vzniknú v dôsledku nedostatočných podkladov pre
určenie ceny diela, ktoré mu predložil žalobca a ktoré boli vypracované na základe jeho pokynov jeho projektantom. Okrem toho považoval za nelogické nerozporovať vykonanie prác navyše a zároveň popierať potrebu zodpovedajúceho materiálu (bez dodania príslušného materiálu by tieto práce nebolo možné zrealizovať).
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 1 ods. 1, ods. 2, 261 ods. 1, ods. 2, 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, 537 ods. 1, 546 ods. 1, 547 ods. 2 Obchodného zákonníka a podľa § 451 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Za nesporné označil uzavretie Zmluvy o dielo č. 001/2022 zo dňa 5.5.2021, vystavenie faktúry č. 10220205 zo dňa 13.8.2022 na sumu 42.257,91 eur a jej úhradu žalobcom žalovanému. Za spornú považoval platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy a vznik a výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
8. Odstúpenie žalovaného od zmluvy vyhodnotil súd prvej inštancie ako platné. Vo vzťahu k samotnému peňažnému nároku žalobcu súd prvej inštancie poukázal na bod 4.2 zmluvy, ktorý uvádza, že „Cenu za dielo dohodnutú v čl. IV. tejto zmluvy je možné meniť len pri: - pri zmene technického riešenia, resp. pri zmene projektu vyžiadanom objednávateľom, - pri zúžení alebo rozšírení predmetu zmluvy,
- pri uplatnení naviac prác, resp. menej prác zo strany objednávateľa oproti ponukovému rozpočtu,
- pri zmene vstupov (materiálov o viac ako 5 %) ktoré sa budú meniť po dobu výstavby.“ Podľa bodu 4.4 zmluvy platí, že „V prípade vzniku naviac prác, zmien podkladov alebo iných skutočností ovplyvňujúcich cenu za dielo uvedenú v čl. IV. tejto zmluvy, musia byť predmetné práce, ich rozsah a cena odsúhlasené medzi zhotoviteľom a objednávateľom písomnou formou minimálne zápisom v stavebnom denníku. Podkladom pre vykonanie naviac prác bude zápis v stavebnom denníku odsúhlasený stavebným dozorom objednávateľa, ktorým bude pre objednávateľa vykonávať A. B. C..“ Bod 6.1 zmluvy uvádza, že „Cena za zhotovenie diela bude uhrádzaná objednávateľom na základe faktúr za každú etapu samostatne podľa vzájomne odsúhlaseného harmonogramu. Súčasťou faktúry bude súpis vykonaných prác, ktorých vecnú správnosť a finančné ocenenie v súlade s ponukou potvrdí stavebný dozor objednávateľa. Stavebným dozorom potvrdený súpis vykonaných prác a dodávok objednávateľ odsúhlasí do troch pracovných dní po predložení. Pokiaľ objednávateľ neoznámi zhotoviteľovi výhrady k predloženému súpisu do štyroch pracovných dní odo dňa jeho predloženia, má sa za to, že objednávateľ nemá výhrady k predloženému súpisu vykonaných prác a zhotoviteľ môže vystaviť faktúru - daňový doklad.“
9. Súd prvej inštancie citoval ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia a § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na komentár Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1535-1536. § 547 Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že „Rozpočet záväzný, ale neúplný oprávňuje zhotoviteľa požadovať zvýšenie ceny, ak sa v priebehu vykonávania diela objaví potreba takých činnosti, ktoré neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Dôkaz o týchto skutočnostiach je povinný predložiť zhotoviteľ. Keďže zhotoviteľ vykonáva dielo na svoje náklady a nebezpečenstvo (§ 537 ods. 1), nepredvídateľnosť dodatočných činností sa uzná, ak ich zhotoviteľ nemohol predpokladať pri uzavretí zmluvy ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Z hľadiska skutkových okolností uplatnenia neúplného rozpočtu sa tento viaže na práce rekonštrukčné, modernizačné, resp. na práce vykonávané na pozemkoch, ktoré pôvodne neboli stavebnými pozemkami.“
10. Z bodu 4.2 zmluvy súdu prvej inštancie vyplynulo, že cenu diela bolo možné meniť za presne stanovených podmienok, napr. pri uplatnení naviac prác, resp. menej prác zo strany objednávateľa oproti ponukovému rozpočtu. Uviedol, že z rozpočtu diela zo dňa 6.2.2022 vyplýva, že pokiaľ ide o sporné položky, bol rozpočet na položku č. 271571114 vankúše zhutnené pod základy makadam fr. 16-32 mm v množstve 28,205 m3 za cenu 46,61; č. 273321411 betón základových dosiek, železový (bez výstuže) tr. C 20/25 v množstve 6,755 m3 za cenu 143,06; č. 273362021 výstuž základových dosiek zo zvár. sietí KARI v množstve 0,354 za cenu 1.631,21; č. 274321411 betón základových pásov železový (bez výstuže) tr. C 20/25 v množstve 2,335 m3 a cene 141,37; č. 417361821 výstuž stužujúcich pásov a vencov z betonárskej ocele 10505 v množstve 0,159 a cene 2.227,50. Z výkazu výmeru predloženého žalobcom k spornej faktúre vyplýva pri jednotlivých položkách č. 271571114 vankúše
zhutnené pod základy makadam fr. 16-32 mm v množstve 32,000 m3 za cenu 46,61; č. 273321411 betón základových dosiek, železový (bez výstuže) tr. C 20/25 v množstve 14 745 m3 za cenu 143,06, 273362021 výstuž základových dosiek zo zvár. sietí KARI v množstve 0,354t za cenu 1.631,21 a 0,846 t za cenu 1.631,21; č. 274321411 betón základových pásov železový (bez výstuže) tr. C 20/25 v množstve 8,965 m3 v cene 141,37; č. 417361821 výstuž stužujúcich pásov a vencov z betonárskej ocele 10505 v množstve 0,821t v cene 2.227,50 a 0,159t v cene 2.227,50. Ide teda o odlišné množstvá, ako v cenovom rozpočte pri uzatváraní zmluvy. Z e-mailovej komunikácie predloženej žalovaným zo dňa 2.6.2022 (čo bolo po uzatvorení zmluvy dňa 5.5.2022) súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca zaslal žalovanému zmeny oproti pôvodnému projektu v 14. bodoch (napr. odstránenie betónu a piesku z povaly, zrušenie galérie, zrušenie okna do pivnice, nový strop na šachte do pivnice atď.). Uvedené vyplýva aj zo stavebného denníka predloženého žalovaným, keď v rámci dní 14. a 16.7.2022 je uvedený nasledovný záznam: „e-mailom bol doručený výkres zmeny osadenie chráničiek a rozvodov vody, umiestnenie šachty, koreňovej čističky a nádrže na dažďovú vodu, zmeny sú mimo rozpočtu a realizácia ako práce naviac“ a „Preto realizátor sa rozhodol zmeniť statiku na základe konzultácie so statikom A. D.. Táto zmena je zmenou výraznou oproti projektu, na základe doporučenia statika bol realizovaný prevlak v zadnej strane obývačky a prednej strany.“ Skutočnosť, že po uzavretí zmluvy medzi stranami sporu došlo k zmene rozsahu a obsahu dojednaného diela potvrdili podľa súdu prvej inštancie aj štatutárni zástupcovia strán na pojednávaní dňa 5.5.2025, keď to uviedol žalobca na otázku žalovaného a súčasne žalovaný, keď uviedol, že sa na diele menili technológie, namiesto elektrických fólií sa použilo klasické podlahové kúrenie, alebo že sa dorábala rekuperácia, či sa menilo rozloženie elektriny. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné skutkové zistenia zakladali podľa bodu 4.2 zmluvy a § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka právo na zmenu ceny diela, keďže došlo k zmene ohľadom finálneho znenia diela oproti dohode a cenovej kalkulácii pri uzatváraní zmluvy.
11. Pokiaľ ide o rozdiel v cene podľa projektovej dokumentácie a fakturovanej žalovaným, žalobca do konania predložil výkaz výmer, ten ale nie je potvrdený stavbyvedúcim ani žalobcom, ako to vyžadoval bod 4.4 zmluvy. Avšak v e-mailovej komunikácii stavbyvedúceho žalobcu A. B. C. so štatutárnym zástupcom žalovaného, A. C. uviedol, že na základe kontroly odsúhlasuje súpis vykonaných prác realizovaných ku dňu 31.7.2022 na diele, pričom uvedený súpis slúži ako podklad pre fakturáciu. Predmetná e-mailová komunikácia je zo dňa 13.8.2022 a v daný deň žalovaný vystavil spornú faktúru. Okrem toho žalobca uviedol na pojednávaní, že v priebehu rekonštrukcie stavby mu zo strany žalovaného boli doručované faktúry opečiatkované stavebným dozorom. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené považoval tvrdenie žalovaného, že žalobca akceptoval dodané množstvá materiálu prostredníctvom stavbyvedúceho, za preukázané. Navyše doplnil, že podľa bodu 6.1 zmluvy platí, že faktúra bude žalobcom uhradená po tom, čo k faktúre žalovaný predloží súpis vykonaných prác potvrdený (čo sa týka finančného ocenenia a správnosti) stavebným dozorom. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca na pojednávaní dňa 5.5.2025 uviedol, že mu zo strany žalovaného boli doručované faktúry odsúhlasené stavebným dozorom, ktoré následne uhradil. Žalovaný síce takýto súpis prác nepredložil (aj keď tvrdil, že ním disponuje), na druhej strane ale predložil e-mailovú komunikáciu s tým, že žalobca po vykonaní kontroly fakturácie, takto vystavenú faktúru žalovanému uhradil, čím podľa súdu prvej inštancie potvrdil správnosť súpisu prác ohľadom dodaného množstva materiálu a jeho ceny. Súd prvej inštancie navyše poukázal, že podľa uvedeného bodu zmluvy bol žalobca oprávnený namietať súpis prác iba v lehote 4 dní, ktoré namietanie faktúry žalobcom v konaní preukázané nebolo. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, súd žalobu zamietol.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
14. Žalobca v odvolaní poukázal, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z toho, že ak bolo preukázané faktické dodanie nad rámec pôvodného rozpočtu, existujú o tom relevantné záznamy v stavebnom denníku a žalobca zároveň v lehote určenej zmluvou nenamietal súpis vykonaných prác, potom nemožno bez ďalšieho konštatovať existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Zároveň súd prvej inštancie zrejme akceptoval argumentáciu žalovaného, že k navýšeniu rozsahu diela došlo na základe požiadaviek samotného žalobcu. V takom prípade, ak sa žalovaný riadil jeho pokynmi, ktoré smerovali k vykonaniu prác nad rámec pôvodnej kalkulácie, nemožno hovoriť o plnení bez právneho dôvodu. I keď v konaní nebola preukázaná existencia písomnej dohody o navýšení rozsahu prác či ceny diela, súd prvej inštancie pripustil, že túto absenciu možno nahradiť inými dôkazmi – najmä preukázaním skutočného dodania prác a ich akceptovania žalobcom. S vyššie uvedenými závermi žalobca nesúhlasil tvrdiac, že medzi stranami sporu fakticky vznikli dva právne vzťahy – jeden právny vzťah zo zmluvy o dielo, kde mal žalovaný dodržiavať dohodnutý rozpočet a druhý právny vzťah vznikol na základe požiadaviek na zmeny projektu zo strany žalobcu, pričom žalovaný mal tieto „navyše práce“ oproti pôvodnému plánu fakturovať mimo rozpočtu, t. j. v položke „práce naviac vyplývajúce z požiadaviek investora“. Žalobca uviedol, že nerozporoval túto samostatnú sekciu faktúry, kde boli občas fakturované „práce naviac“, ktoré požadoval žalobca. Tvrdil ale, že žalovaný nepreukázal, ako konkrétne ovplyvnili zmeny projektu jednotlivé žalované položky z faktúry a prečo ich zarátaval nad rámec dohodnutého rozpočtu a nie do sekcie „naviac práce“. Súd prvej inštancie v rámci porovnania rozpočtu a jednotlivých fakturovaných položiek dospel k názoru, že ide o odlišné množstvá, ako v cenovom rozpočte pri uzatváraní zmluvy. Žalobca argumentoval, že žaloval položky ako (i) vankúše zhutnené pod základy makadam, (ii) betón základových dosiek, železový, (iii) výstuž základových dosiek zo zvár. sietí KARI, (iv) betón základových pásov železový, (v) výstuž stužujúcich pásov a vencov z betonárskej ocele. Uvedené stavebné materiály sa používajú vo fáze zakladania stavby, konkrétne pri budovaní základov a nosných prvkov spodnej stavby. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď zmeny ako zrušenie galérie, okna do pivnice, odstránenie piesku a betónu z povaly, alebo nový strop nad šachtou do pivnice, sa týkajú nadzemnej časti stavby, prípadne vnútorných dispozičných úprav, ktoré nemajú priamy technický vplyv na rozsah, rozmer alebo skladbu základov. Ich realizácia nevyvoláva potrebu rozšírenia vankúšov z makadamu ani zmeny v objeme betónu či výstuže základových konštrukcií.
15. Žalobca dôvodil, že ak boli práce navyše fakturované bez rozlíšenia v rámci pôvodných položiek, pôvodný rozpočet stratil význam a kontrolu nad plnením zmluvy by nebolo možné reálne vykonávať. Žalovaný však ani v súčasnosti nepreukázal, že požiadavky žalobcu na zmenu diela mali taký rozsah alebo povahu, ktorá by opodstatňovala fakturovanie značne vyššieho množstva materiálu a prác, než bolo pôvodne dohodnuté. Tvrdil, že žalovaný nepreukázal oprávnenosť zvýšenia fakturovanej ceny a množstva materiálu oproti rozpočtu (uvádza len nesúvisiace argumenty, ktoré nemajú dopad na žalované položky, ktoré sa týkajú základov stavby). V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že dôkazné bremeno ohľadne oprávnenosti zvýšenia ceny/materiálu znáša žalovaný. Žalovaný je tiež zodpovedný aj za správnu fakturáciu jednotlivých položiek. Poukazujúc na výpovede žalovaného z iných súvisiacich konaní žalobca tvrdil, že žalovaný si uvedomoval, akým spôsobom mal fakturovať a že jeden právny vzťah vyplýva z rozpočtu, ktorý mal dodržiavať, pričom všetky veci, ktoré boli nad rámec z dôvodu požiadaviek investora, mal fakturovať v položke „práce naviac“. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nesprávne preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, pričom práve žalovaný mal byť ten, ktorý mal preukazovať, že všetky fakturované položky presahujúce rozpočet boli odôvodnené a odsúhlasené žalobcom z dôvodu zmeny projektu.
16. Ďalej žalobca nesúhlasil, že žalovaný platne odstúpil od zmluvy. Tvrdil, že z dôvodu neoprávneného a predčasného odstúpenia od zmluvy, žalovaný bezdôvodne prerušil realizáciu stavebných prác, čím porušil svoju povinnosť zhotoviť dielo v dohodnutom rozsahu, kvalite a termíne podľa zmluvy.
17. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o tom, že nemá právo nárokovať si bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že faktúry a súpis prác boli potvrdené stavebným dozorom A. C., ako aj z dôvodu, že žalobca predmetné faktúry zaplatil, čím uznal ich správnosť. Tvrdil, že takúto námietku žalovaného je potrebné odmietnuť, pretože žalobca až dodatočnou a komplexnou kalkuláciou všetkých fakturovaných položiek a porovnaním ich rozsahu s rozpočtom dospel k zisteniu, že žalovaný účtoval množstvá materiálu presahujúce dohodnutý objem. Nebolo možné zistiť túto skutočnosť pri jednej faktúre, ale kumulatívnym porovnaním viacerých vystavených faktúr sa ukázalo, že dochádzalo k systematickému prekročeniu rozpočtovaných množstiev. K osobe stavebného dozoru A. C. žalobca
uviedol, že tento mu bol odporučený žalovaným a žalobca sa s ním nikdy osobne nestretol a teda nemal možnosť overiť jeho odbornosť. Žalobca preto nemôže potvrdiť, že A. C. pri podpise a odsúhlasovaní postupu stavebných prác postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou. Súčasne považoval žalobca za potrebné upozorniť na výpoveď A. C. z iných konaní vedených proti žalovanému, v ktorej výslovne A. C. uviedol, že nikdy žiadnu faktúru spätne nekontroloval ani neprerátaval. Doslovne uviedol, že „tu musí platiť istá dôvera voči dodávateľovi“. Z jeho výpovede tak vyplýva, že fakturované množstvá a ceny potvrdzoval len na základe dôvery voči žalovanému bez toho, aby reálne overoval rozsah skutočne vykonaných prác alebo dodaného materiálu. Tento prístup je z pohľadu žalobcu neakceptovateľný, najmä ak sa následne žalovaný na túto formálnu autorizáciu stavebným dozorom odvoláva ako na dôkaz o správnosti fakturácie. Dodal, že A. C. sa v priebehu celej realizácie diela fyzicky zúčastnil na stavbe len trikrát, a to v pomerne veľkých časových odstupoch. Z toho vyplýva, že reálne a systematické kontrolné činnosti nevykonával. Nie je teda možné považovať jeho vyjadrenia za potvrdenie toho, že práce boli v skutočnosti zrealizované v rozsahu, ako ich uvádza žalovaný vo fakturácii.
18. K námietke o uplynutí 4-dňovej lehoty na rozporovanie súpisu prác žalobca uviedol, že faktúry zo strany žalovaného pôvodne nerozporoval práve preto, že ich považoval za správne na základe toho, že boli potvrdené stavebným dozorom. A. C. prevzal zodpovednosť za kontrolu vykonaných prác a ich súpis. Žalobca preto nemal dôvod okamžite spochybňovať správnosť fakturácie, keďže mal za to, že dozor konal odborne, riadne a s náležitou starostlivosťou. Pochybnosti na strane žalobcu vznikli v čase, keď došlo k výraznému prekročeniu zmluvného rozpočtu a bol nútený podrobne analyzovať jednotlivé faktúry a súpis vykonaných prác. Až následne zistil viaceré nesúlady medzi skutočnosťou a fakturovanými položkami. Žalobca preto v dobrej viere nevyužil formálnu možnosť námietky v lehote 4 dní, nakoľko pôvodne nemal dôvod pochybovať o správnosti údajov. Dodal, že zmluvné ustanovenie, ktoré zakladá prekluzívnu lehotu 4 dní na rozporovanie súpisu prác nemožno vykladať tak, že akákoľvek námietka žalobcu po tejto lehote už nie je prípustná, a to najmä vo vzťahu k právu na ochranu pred bezdôvodným obohatením. Takýto výklad by bol podľa žalobcu v priamom rozpore so základnými princípmi občianskeho a obchodného práva a s kogentnými ustanoveniami o premlčaní, ktoré umožňujú uplatniť nároky v podstatne dlhšom časovom horizonte.
19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal, že žalobca v odvolaní uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným vznikli fakticky dva právne vzťahy, jeden zo zmluvy o dielo a druhý na základe požiadaviek na zmenu projektu zo strany žalobcu. S uvedeným názorom existencie dvoch právnych vzťahov žalovaný nesúhlasil. Tvrdil, že medzi stranami sporu bola riadne uzavretá zmluva o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán, vrátane ceny diela, rozsahu prác a dodania materiálu. Plnenie žalovaného bolo poskytnuté na základe tejto zmluvy, teda na základe právneho dôvodu. Už len táto skutočnosť vylučuje aplikáciu ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže inštitút bezdôvodného obohatenia je subsidiárny a predpokladá absenciu právneho dôvodu plnenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení sa použijú len vtedy, ak neexistuje žiadny iný právny dôvod. Ak je právny vzťah medzi stranami upravený zmluvou a zákonom, nie je možné ho obchádzať aplikáciou ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobca svoju žalobu koncipoval na tom skutkovom základe, že žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že si započítal väčšie množstvo materiálu, resp. vyššiu cenu, ako bolo dohodnuté v rozpočte, pričom strany sa na takomto zvýšení nedohodli. Z pohľadu žalobcu má byť jeho nárok opodstatnený bez ohľadu na to, že materiál mu bol na stavbu dodaný. Žalobca v žalobe netvrdil, že mu materiál nebol dodaný, alebo že práce neboli vykonané. Tvrdenie o nedodaní materiálu, ktorý si žalovaný vyúčtoval, žalobca predniesol až na pojednávaní dňa 5.5.2025, a to bez toho, aby vykonal v tomto rozhodujúcom skutkovom tvrdení zmenu žaloby. Mimo procesnej neprípustnosti tohto procesného útoku žalobcu mal žalovaný za to, že ak žalobca tvrdí, že časť materiálu, za ktorý zaplatil, mu nebol dodaný, ide o tvrdenú vadu diela. V takomto prípade musí žalobca uplatniť svoje práva podľa ust. § 560 a nasl. Obchodného zákonníka, teda požadovať zľavu z ceny, odstránenie vád, či iné zmluvné alebo zákonné nároky. Žalobca nemôže svojvoľne zmeniť právnu kvalifikáciu. Plnenie (zhotovenie diela a dodávka materiálu) a úhrada ceny sú neoddeliteľnými časťami jedného obchodnoprávneho vzťahu. Podľa žalovaného nemožno vyčleniť časť plnenia z jedného záväzkového vzťahu a domáhať sa jej vrátenia ako bezdôvodného obohatenia, ak celý vzťah má právny základ. Nárok žalobcu, ktorého sa domáha na základe ust. § 451 Občianskeho zákonníka považoval žalovaný za právne neodôvodnený, pretože (i) existuje platná zmluva o dielo, ktorá je právnym dôvodom plnenia, (ii) prípadné nároky sa môžu uplatňovať len ako nároky z vád diela, (iii) inštitút bezdôvodného obohatenia má subsidiárny charakter a nie je použiteľný tam, kde právny dôvod existuje.
20. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nepreukázal, ako zmeny projektu konkrétne ovplyvnili sporné položky faktúry, žalovaný dôvodil, že žalobca je tým, kto musí uniesť dôkazné bremeno o dôvodnosti svojho nároku. Odhliadnuc od tohto procesného nedostatku, žalovaný uviedol, že žalobca e-mailom zo dňa 2.6.2022 oznámil žalovanému zmeny oproti pôvodnému projektu, pričom uviedol, že zmena sa týka podlahového kúrenia, pričom vykurovanie má byť realizované vodou v trubkách. V odvolaní žalobca mylne uvádza, že zmena v technológii vykurovania (namiesto fólií klasické podlahové kúrenie) sa týka rozvodov a inštalácií, pričom podľa jeho názoru tieto zmeny neovplyvňujú zloženie stavby, výšku a rozmer základových pásov, množstvo výstuže či potrebu zvýšenia objemu betónu v základových doskách. Uvedený názor žalobcu je podľa žalovaného nesprávny a pramení v nedostatočných znalostiach stavebných postupov. Žalovaný dôvodil, že v rámci zmeny spôsobu vykurovania na systém podlahového kúrenia bolo nevyhnutné odstrániť pôvodné podlahové vrstvy do hĺbky približne 40 cm a následne zhotoviť úplne nový podklad. Postup realizácie zahŕňal zhotovenie vrstvy makadamu ako podkladového násypu, uloženie podkladového betónu s vystužením pomocou karirohože, aplikáciu hydroizolačnej vrstvy, montáž tepelnej izolácie z polystyrénu a položenie separačnej fólie s úchytmi určenými na fixáciu rozvodov podlahového kúrenia. Pri takto realizovanej stavbe bolo nevyhnutné použiť najmä tieto materiály: (i) zhutnený makadam vo vrstve pod základmi - zabezpečuje rovnomerné rozloženie zaťaženia a zamedzuje sadaniu konštrukcie, (ii) železobetón základových dosiek - poskytuje nosnú funkciu a prenos zaťaženia z podlahovej konštrukcie na podklad, (iii) výstuž základových dosiek zo zváraných sietí typu KARI, (iv) železobetón základových pásov, (v) výstuž stužujúcich pásov a vencov z betonárskej ocele. Použitie vyššie uvedených materiálov a technologických postupov je v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na stavby a predstavuje štandardný a nevyhnutný rozsah prác a materiálov pri realizácii podlahového kúrenia. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že zmena projektu v časti podlahového kúrenia si nevyhnutne vyžadovala dodanie materiálu, ktorého úhrady sa žalobca domáha späť.
21. Pokiaľ žalobca namieta spôsob priraďovania jednotlivých položiek materiálu a prác pri fakturácii, žalovaný argumentoval, že išlo výlučne o internú metodiku vedenia rozpočtových položiek, ktorá nemala žiadny vplyv na skutočný rozsah a hodnotu reálne dodaného materiálu. Rozdelenie položiek na časť priradenú k pôvodnému rozpočtu a časť označenú ako práce naviac bolo len technickým riešením v rámci stavebného softvéru Kalkulus a nemenilo fakt, že všetky tieto položky boli reálne vykonané a dodané. Uvedená interná administratívna nepresnosť bola pritom zavinená žalobcom a jeho zásadnou zmenou projektu mesiac po podpise zmluvy.
22. Žalobca ďalej v odvolaní namieta závery súdu prvej inštancie ohľadne platnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo. V tejto súvislosti žalovaný v celom rozsahu odkazuje na svoje písomné podanie zo dňa 27.12.2024, bod 2. a prílohy pod číslom 1, 2 a 3. S poukazom na uvedené považoval námietky žalobcu za nedôvodné.
23. K námietkam žalobcu týkajúcim sa osoby stavebného dozoru A. C. žalovaný uviedol, že výber a činnosť stavebného dozoru je v plnom rozsahu v dispozícii žalobcu, pričom stavebný dozor vykonáva svoju činnosť v jeho mene a na jeho zodpovednosť. Skutočnosť, že stavebný dozor potvrdil vykonanie prác, je jedným z objektívnych dôkazov, že plnenia boli odsúhlasené osobou poverenou žalobcom. Ak žalobca namieta nedostatky v postupe stavebného dozoru, ide o jeho vnútorný problém vo vzťahu k tejto osobe, ktorý nemôže mať za následok zánik alebo obmedzenie povinnosti žalobcu uhradiť riadne vykonané a dodané plnenia zo zmluvy o dielo.
24. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že nevyužitie 4 dňovej lehoty na rozporovanie súpisu prác bolo spôsobené dobrou vierou v odbornú činnosť stavebného dozoru. Tvrdil, že lehota 4 dní na uplatnenie námietok voči súpisu prác bola medzi zmluvnými stranami riadne a zrozumiteľne dohodnutá. Jej účelom bolo zabezpečiť plynulosť fakturácie a okamžité riešenie prípadných sporov o rozsah alebo kvalitu vykonaných prác. Žalobca ako podnikateľský subjekt si musel byť vedomý významu a záväznosti takéhoto ustanovenia. Nevyužitie tejto lehoty nemožno spätne ospravedlňovať subjektívnym hodnotením. Pasivita žalobcu v zmluvnej lehote zakladá prezumpciu, že so súpisom prác súhlasil. Tento súhlas má priamy vplyv na právny režim sporu – žalobca nemôže po jej uplynutí dodatočne rozširovať svoje námietky spôsobom, ktorý obchádza zmluvne dohodnuté procesné mechanizmy. Výklad, ktorý by umožnil žalobcovi toto ustanovenie ignorovať a po uplynutí lehoty uplatňovať nové nároky, by bol v rozpore so zásadou pacta sunt servanda a poprel by právnu istotu zmluvných vzťahov.
Žalobca nepreukázal, že by v tejto lehote vzniesol konkrétne a odôvodnené výhrady, naopak, súpisy boli potvrdené stavebným dozorom a následné úhrady žalobcu potvrdzujú akceptáciu vyúčtovania. Opakované platby žalobcu bez včasného uplatnenia výhrad majú zároveň v spojení s ust. § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky uznania záväzku, resp. potvrdzujú oprávnenosť vyúčtovania a fakturácie.
25. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu mu bolo doručené dňa 31.8.2025.
26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
27. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
28. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
29. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a to, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
30. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantné argumenty vznesené v spore. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.
31. Vecne správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:
32. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobca odôvodňuje tým, že žalovaný (zhotoviteľ diela) fakturoval žalobcovi (objednávateľovi diela) väčšie množstvo materiálu a vyššie ceny, ako bolo dohodnuté podľa rozpočtu, ktoré žalobca žalovanému zaplatil. Žalobca argumentoval, že strany sa na takomto zvýšení písomne nedohodli a až následne zistil viaceré nesúlady medzi skutočnosťou a fakturovanými položkami. S poukazom na hodnotu jednotlivých sporných položiek žalobca tvrdil, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného predstavuje 6.621,09 eur.
33. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáhal vrátenia plnenia, o ktorom tvrdil, že ho žalovanému poskytol bez právneho dôvodu.
34. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané dodanie materiálu žalovaným nad rozsah pôvodného rozpočtu, čo súdu prvej inštancie vyplynulo najmä zo záznamov v stavebnom denníku v rámci dní 14. a 16.7.2022. Okrem toho súd prvej inštancie dodal, že v e-mailovej komunikácii zo dňa 13.8.2022 medzi stavbyvedúcim žalobcu A. B. C. so štatutárnym zástupcom žalovaného, A. C. uviedol, že na základe kontroly odsúhlasuje súpis vykonaných prác realizovaných ku dňu 31.7.2022 na diele, pričom uvedený súpis slúži ako podklad pre fakturáciu (v daný deň, t. j. 13.8.2022, žalovaný vystavil žalobcovi spornú faktúru, ktorú žalobca žalovanému následne uhradil). Zároveň súd prvej inštancie poukázal i na to, že v bode 6.1 zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli, že faktúra bude žalobcom uhradená po tom, čo k faktúre žalovaný predloží súpis vykonaných prác potvrdený (čo sa týka finančného ocenenia a správnosti) stavebným dozorom, pričom žalobca na pojednávaní dňa 5.5.2025 potvrdil, že
mu zo strany žalovaného boli doručované faktúry odsúhlasené stavebným dozorom, ktoré následne uhradil. Navyše súd prvej inštancie ešte doplnil, že podľa zmluvy bol žalobca oprávnený namietať súpis prác iba v lehote 4 dní, ktoré namietanie spornej faktúry žalobcom v konaní preukázané nebolo.
35. So závermi súdu prvej inštancie uvedenými v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že žalobca v žalobe netvrdil, že materiál, ktorého hodnoty sa titulom bezdôvodného obohatenia domáha, mu nebol žalovaným dodaný (alebo že práce neboli vykonané), ale tvrdil iba to, že na dodaní väčšieho množstva materiálu, než bol dohodnutý v rozpočte, sa strany písomne nedohodli. Uvedené tvrdenie žalobcu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (viď. záznamy v stavebnom denníku v rámci dní 14. a 16.7.2022, e-mailová komunikácia zo dňa 13.8.2022 medzi stavbyvedúcim žalobcu A. B. C. so štatutárnym zástupcom žalovaného a nesporné skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca žalovanému neoznámil výhrady k predloženému súpisu do štyroch pracovných dní odo dňa jeho predloženia, preto podľa bodu 6.1 zmluvy platí, žalobca nenamietal súpis vykonaných prác a žalovaný mohol vystaviť spornú faktúru). Tvrdenie o nedodaní materiálu, ktorý si žalovaný vyúčtoval, žalobca predniesol až na pojednávaní dňa 5.5.2025.
36. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že medzi stranami sporu fakticky vznikli dva právne vzťahy – jeden právny vzťah zo zmluvy o dielo, kde mal žalovaný dodržiavať dohodnutý rozpočet a druhý právny vzťah vznikol na základe požiadaviek na zmeny projektu zo strany žalobcu. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá upravovala práva a povinnosti zmluvných strán, vrátane ceny diela, rozsahu prác a dodania materiálu, pričom v bode 4.4 predmetnej zmluvy sa dohodli, že „V prípade vzniku naviac prác, zmien podkladov alebo iných skutočností ovplyvňujúcich cenu za dielo uvedenú v čl. IV. tejto zmluvy, musia byť predmetné práce, ich rozsah a cena odsúhlasené medzi zhotoviteľom a objednávateľom písomnou formou minimálne zápisom v stavebnom denníku. Podkladom pre vykonanie naviac prác bude zápis v stavebnom denníku odsúhlasený stavebným dozorom objednávateľa, ktorým bude pre objednávateľa vykonávať A. B. C..“ Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku správne poukázal, že k odsúhlaseniu skutočností ovplyvňujúcich cenu za dielo došlo jednak písomnými záznamami v stavebnom denníku, ale aj prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 13.8.2022 medzi stavbyvedúcim žalobcu A. B. C. so štatutárnym zástupcom žalovaného a podporne i tým, že žalobca nenamietal súpis prác v lehote 4 dní, z ktorého dôvodu sa tento stal podkladom pre fakturáciu podľa bodu 6.1 zmluvy.
37. Pokiaľ ide o námietku žalobcu k osobe stavebného dozoru A. C., keď žalobca tvrdil, že tento mu bol odporučený žalovaným a žalobca sa s ním osobne nestretol, preto nemal možnosť overiť jeho odbornosť a teda nemôže potvrdiť, že A. C. pri podpise a odsúhlasovaní postupu stavebných prác postupoval s odbornou starostlivosťou, odvolací súd považuje za dôvodné prisvedčiť žalovanému, že výber a činnosť stavebného dozoru boli v plnom rozsahu v dispozícii žalobcu, pričom stavebný dozor vykonával svoju činnosť v mene žalobcu a na jeho zodpovednosť, a ak žalobca namieta nedostatky v postupe svojho stavebného dozoru, ide o jeho vnútorný problém vo vzťahu k tejto osobe, ktorý nemôže mať za následok zánik alebo obmedzenie povinnosti žalobcu uhradiť riadne vykonané a dodané plnenia zo zmluvy o dielo. Z uvedeného dôvodu rovnako neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že faktúry zo strany žalovaného pôvodne nerozporoval preto, že ich považoval za správne na základe toho, že boli potvrdené stavebným dozorom žalobcu.
38. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne žalobu zamietol, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že poskytol žalovanému plnenie (cena väčšieho množstva materiálu potrebného na vykonanie diela, ako bolo dohodnuté podľa rozpočtu). Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP preto nepovažoval odvolací súd za naplnené.
39. Za nadbytočné považoval odvolací súd osobitne sa vysporiadať s otázkou, či žalovaný odstúpil platne od zmluvy uzavretej so žalobcom alebo nie, nakoľko i keď je táto otázka medzi stranami sporná, pre meritum veci nie je podstatná, keďže predmetom konania bolo posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na vrátenie peňažného plnenia, vo vzťahu ku ktorému odvolací súd ustálil, že nebolo žalobcom žalovanému poskytnuté bez právneho dôvodu (viď. odseky 34. až 37. tohto rozsudku).
40. Na základe uvedeného odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).