Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3To-104-2019.pdf
PDF · 126.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/104/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému I. G., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom P., t. č. v inej veci vo výkone trestu odňatia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, trestne stíhanému pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 26. mája 2021 prejednal odvolanie obžalovaného I. G. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/46/2016 zo dňa 10. júna 2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/46/2016, zo dňa 10. júna 2019 bol obžalovaný I. G. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v priebehu roku 2013, najneskôr do konca letných mesiacov roku 2013, v presne nezistených dňoch, v izbe na poschodí rodinného domu č. 7, v obci T., okres G. J., opakovane, najmenej dvadsaťkrát, sexuálne zneužil maloletú Z.N., nar. XX.X.XXXX, ktorá v tom čase bývala s matkou C. L. a staršou sestrou K. L. v tomto rodinnom dome, a to tak, že buď prišiel do izby za maloletou alebo ju do izby zavolal s tým, že sa idú hrať, po čom jej väčšinou vyzliekol nohavice a nohavičky, ale niekedy maloletú vyzliekol donaha, pričom maloletá buď stála oproti obžalovanému G., keď on sedel na posteli alebo ležala na posteli a obžalovaný G. sa nad ňou skláňal a následne ju hladil cez oblečenie, ale aj po nahom tele, po hrudníku, v oblasti pŕs, po pohlavnom ústrojenstve, zadku, po stehnách, opakovane jej strkal prsty do pohlavného ústrojenstva a do análneho otvoru a najmenej jedenkrát jej chytil ruku, s ktorou jej pohyboval po svojom pohlavnom ústrojenstve potom, ako si stiahol rifle, pričom niekedy pri týchto sexuálnych aktivitách stonal a vždy kázal maloletej Z.N., aby to nikomu nehovorila a takto konal napriek tomu, že vedel, že maloletá Z.N. v čase činu nemala ešte 15 rokov.
Za to bol odsúdený podľa § podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., na úhrnný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 0T/73/2018, zo dňa 27.04.2018, právoplatného 27.04.2018, na trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky a trest prepadnutia veci.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci:
- 1 ks zbraň - revolver zn. Olympic 38, výr. č. XXXXXXXXXXX, cal. 380 9 mm K,
- 4 ks streliva (1 ks strelivo 9 mm RB GECO, 3 ks streliva zn. XXX RB B. S a B).
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Odvolanie smerovalo proti výrokom napadnutého rozsudku o vine a treste. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil sám aj prostredníctvom svojho obhajcu.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom a odôvodnením, pretože neklame a nepopiera nič. Daný skutok, za ktorý ho Okresný súd Považská Bystrici odsúdil, nespáchal. Prehlásil, že je nevinný. Okresnému súdu vytýkal, že nebral do úvahy výpoveď K. L., ktorá na predposlednom pojednávaní potvrdila jeho nevinu s výrokom, že nespáchal daný skutok. V závere dôvodov odvolania obžalovaný vyhlásil, že je nevinný, čo je pravdou.
V úvode písomných dôvodov odvolania obhajoba poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku a na to, že po vyhlásení uvedeného rozsudku obžalovaný podal proti nemu odvolanie proti všetkým výrokom. Obhajoba v dôvodoch odvolania ďalej uviedla nasledovné:
„Namietam správnosť výroku Rozsudku o vine zo spáchania pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, ako aj správnosť výroku o treste aj preto, že v prvostupňovom konaní bol porušený Trestný poriadok, a teda moje odvolanie smeruje proti konaniu, ktoré vydanému Rozsudku predchádzalo. Som toho názoru, čo nižšie aj konkrétne zdôvodním, že Rozsudok je v napadnutých výrokoch nesprávny, najmä pre pochybnosť a neúplnosť skutkových zistení, pretože súd sa objektívne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a mojej vine a treste.
II.
Ja, ako obžalovaný vyslovujem, že som skutok sexuálneho zneužívania, ktorého som sa mal dopustiť voči maloletej X. L., nespáchal. Je pravdou, že som chodieval k matke poškodenej C. L., ktorej som pomáhal navariť, urobiť nákupy a napríklad maloletú X. som niekedy vodieval do aj školy. Viem však aj o tom, že k C. chodili spávať bratia Q. a celkovo bolo o nej známe, že sa u nej v dome strieda viacero mužov. Ja som sa však maloletej X. nikdy nedotkol v sexuálnom význame. Maloletá X., ako aj jej sestra K., mali ku mne dobrý vzťah, volali ma aj tato a nikdy sa ma nebáli, nakoľko som s sa k nim správal vždy dobre a v čase, keď som bol u nich doma, snažil som sa im vždy menšími prácami v domácnosti vypomáhať. O tom, že som mal s poškodenou X. a jej sestrou K. L. dobrý vzťah, svedčia aj uskutočnené svedecké výpovede ľudí, ktorý chodili do domácnosti C. L. vtedy, keď som sa tam zdržiaval aj ja. Zo žiadnej výpovede nevyplýva, že by sa ma poškodená X. bála, prípadne že by sa v mojej prítomnosti cítila zle, pôsobila utiahnuto alebo sa mi vyhýbala. Práve naopak, svedkovia (svedok I. J. aj starý otec poškodenej, N. Y.) opisujú poškodenú X. v čase keď som sa tam zdržiaval ako veselé a usmiate dieťa. Aj to podľa môjho názoru preukazuje, že som sa na maloletej X. nedopúšťal trestnej činnosti.
Nerozumiem, na základe čoho súd prvého stupňa vyhodnotil viaceré skutočnosti, za ktoré som bol odsúdený, nakoľko tieto nemohli byť vyvodené zo žiadnych dôkazov, ktoré boli obsahom vykonaného dokazovania. Predovšetkým som prespal u C. L. len asi 2-3 krát od konca októbra do polovice novembra 2012. Nakoľko sme dali koncom novembra 2012 opäť dokopy náš vzťah s mojou bývalou manželkou M. T. a odišli spoločne bývať na chatu v J. až niekedy do septembra 2013, nebol som v roku 2013 u C. L. v T.. Napriek tomu sa mi kladie za vinu, že som sa údajného sexuálneho zneužívania dopustil v roku 2013, najneskôr do konca letných prázdnin v roku 2013. S maloletou X. som ani osamote nebýval. Svedkyňa C. L. vo svojej výpovedi uviedla, že sa nestávalo, že by som spolu s maloletou X. zostal sám, jedine keď povedala maloletej X., aby si išla robiť úlohy. Nakoľko počas letných prázdnin si maloletá X. nemusela robiť domáce úlohy, nemôže byť pravou ani to, že by som sa predmetných skutkov mohol dopustiť najneskôr do konca letných prázdnin 2013, keďže počas letných prázdnin maloletá X. úlohy nemala a inak som s maloletou X. ani osamote nemohol byť, to vyplýva aj z výpovede C. L.. Sestra poškodenej K. L. vo svojej výpovedi taktiež uviedla, že X. so mnou nebývala sama. V žiadnom prípade by nemohlo byť pravdou ani to, že som najmenej dvadsaťkrát zneužil poškodenú X. L., ktorú skutočnosť neviem akým spôsobom okresný súd zistil a odsúdil ma za ňu.
V Rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku skutku došlo tak, ako je opísané v obžalobe a že som uvedený skutok spáchal ja. To, že som skutok spáchal ja, mal súd preukázané najmä z výpovede poškodenej, ktorá počas prípravného konania i na hlavnom
pojednávaní popísala skutok a počas rekognície ma označila ako páchateľa. Ďalej súd vychádzal zo znaleckých posudkov G.. S. V. a Centra duševného zdravia, s.r.o., z výsluchov znalcov G.. S. V. a C.. D. K., lekárskej správy a výsluchu mňa ako obžalovaného, poškodenej maloletej X. L., svedkov C. L., C. Y., K. L., I. J., prečítaním svedeckých výpovedí svedkov N. Y., O. Y., M. T. a oboznámením ďalších listinných dôkazov.
Čo sa týka svedeckých výpovedí, tak v žiadnom konkrétnom prípade žiadny svedok nepoukázal priamo na mňa, ako na konkrétneho páchateľa predmetných skutkov. Celé trestné konanie voči mojej osobe, ktoré vyústilo do odsudzujúceho Rozsudku, bolo založené na jedinom priamom dôkaze v podobe výpovede poškodenej a na ostatných dôkazoch odvodených z výpovede poškodenej, ktoré boli vykonávané a hodnotené takým spôsobom, že sa mi preukazovala vina a neboli brané do úvahy dôkazy o mojej nevine, navyše trestné konanie nebolo uskutočnené objektívnym spôsobom za účelom zistenia skutočného stavu veci.
Ja nerozporujem, že bola maloletá X. sexuálne zneužívaná, nakoľko toto bolo preukázané lekárskym vyšetrením, čo potvrdil vo svojej lekárskej správe C.. C.. Avšak poukazujem na nesprávny skutkový záver súdu o tom, že by som sa mal sexuálneho zneužívania dopustiť ja. Súd mal mať tento záver preukázaný z výpovede poškodenej, avšak vzhľadom na znalecký posudok znalca z odboru psychológie G.. S. V. č. 09/2015 a z doplnku k znaleckému posudku č. 9/2016 bolo zistené, že poškodená X. L. má zníženú úroveň citového a mravného vývoja, jedná sa o detskú osobnosť s defektom inteligencie v pásme ľahkej mentálnej retardácie. Poškodená má skreslené vnímanie skutočnosti. Má problém reprodukovať dej, argumentovať a dávať do širších súvislostí. Poškodená sa nedokáže orientovať dávnejšie v čase a v čase dávno minulom. Zároveň nedokáže takmer nikdy postihnúť súvislosť príčina - následok, je nechápavá, celé množstvo vecí sa jej nedá vysvetliť a nemá elementárne predpoklady pre schopnosť jednoduchej abstrakcie. Poškodená vzhľadom na svoj vek nie je schopná popísať priebeh svojho sexuálneho zneužívania, nie je možné od nej očakávať spontánne opisy zážitkov, ale prevažne len pritakávanie, či slová áno, nie. Vzhľadom na uvedený psychologický opis poškodenej zastávam názor, že poškodená nemohla pri prvých úkonoch reprodukovať skutkové tvrdenia tak, ako boli sformulované v obžalobe a ako ich odôvodňuje okresný súd, a to navyše aj s ohľadom na dlhší časový odstup medzi údajným sexuálny zneužívaním a výpoveďami poškodenej. Poškodená podľa znaleckého posudku vzhľadom na svoju diagnózu skreslene vníma dej, ktorý reprodukuje len jednoducho a nedokáže sa orientovať v časovopriestorových súvislostiach. Napriek týmto závažným skutočnostiam týkajúcich sa vnímania a reprodukčných schopností poškodenej, ktorá trpí ľahkou mentálnou retardáciou, okresný súd ma odsúdil na základe výpovede poškodenej, ktorej vierohodnosť výpovede v konkrétnom trestnom čine nie je vyhovujúca, a v žiadnom prípade nie je dostatočná.
Pritom sestra poškodenej, K. L. vo svojej výpovedi uviedla, že si myslí, že poškodenú sexuálne zneužíval Q., nie ja. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že to poškodená X. na mňa povedala preto, že sa bála ich sestry C., nakoľko Q. sa mi chcel pomstiť prostredníctvom poškodenej X.. O tom, že bratia Q. chodili k matke poškodenej spávať mám vedomosť, tak ako o tom vypovedali aj ostatní svedkovia. Zároveň som presvedčený, a to aj vzhľadom na výpoveď sestry poškodenej K. L., že maloletú X. mohol zneužívať aj niektorý z bratov Q..
Okresný súd sa podľa môjho názoru náležite nezaoberal výpoveďou K. L. o tom, že poškodenú X. zneužíval C. Q.. Zároveň o tom, že poškodená spomenula pri svojej výpovedi aj meno C. Q. uviedla aj svedkyňa C. Y., aj matka poškodenej C. L.. Ja som presvedčený, že poškodená X. nevedela rozlíšiť, či jej opisované skutky robil C. Q. alebo prípadne iný muž, ktorý navštevoval jej matku C. L.. Napriek tomu, že vo svojej výpovedi znalec G.. S. V. vylúčil, že by si poškodená mohla trestnú činnosť vymyslieť, resp. by ju na výpoveď niekto nahovoril, pritom uviedol, že by to zistil a matku poškodenej videl len okrajovo, ale má za to, že ona je ešte viac intelektom postihnutá. Znalec sa však podrobne týmto nezaoberal a nezaoberal sa ani tým, či ju nie matka, ale iný muž, ktorý na poškodenej páchal trestnú činnosť nezmanipuloval k tomu, aby mohla skutky pripísať mne. V súvislosti s uvedenými tvrdeniami sa malo uskutočniť podrobnejšie znalecké skúmanie z odboru psychológie poškodenej X. k otázkam, či sa vyskytujú u nej sklony ku konfabuláciám, teda rozprávaniu (uvádzaniu) vymyslených, či pozmenených dejov a porucha pamäti, ktoré taktiež patria do obrazu diagnózy ľahkej mentálnej retardácie, akou trpí poškodená.
Naproti tomu zo znaleckého posudku znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria Centrum duševného zdravia, s.r.o., súd zistil, že ja netrpím žiadnou duševnou poruchou, nezistila sa prítomnosť sexuálnej deviácie, som heterosexuálne orientovaný jedinec, preferujem dospelé vyvinuté ženy a som schopný realizovať dlhodobý vzťah so ženou. Zároveň ani po pribratí konzultanta
- sexuológa C.. K. Q. - E. a vykonanom sexodiagnostickom vyšetrení a PPG vyšetrení sa u mňa prítomnosť sexuálnej deviácie nezistila. Okresný súd tento znalecký posudok a výsledky uskutočnených vyšetrení mojej osoby však podľa môjho názoru nesprávne a zavádzajúco vyhodnotil keď uviedol, že uvedené výsledky neznamenajú, že som sa trestnej činnosti nedopustil. Uskutočnené vyhodnotenie dôkazov vykonaných v trestnom konaní je v hrubom rozpore s mojim právom na obhajobu, nakoľko prvostupňový súd dôkazy, ktoré svedčia v môj prospech bagatelizoval a nebral na ne náležitý ohľad ani neprikladal požadovaný význam, čím bolo porušené moje právo na obhajobu. III.
Na základe zhora uvedených skutočností mám za to, že v tomto konaní nebol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pretože v tomto konkrétnom prípade okrem výpovede poškodenej, neexistuje dôkaz, ktorý by odôvodňoval záver, že ja som sa dopustil spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania poškodenej X. L. takým spôsobom a v takom rozsahu, ako to konštatuje súd prvého stupňa v týmto odvolaním napadnutom Rozsudku.
Z týchto dôvodov sú skutkové zistenia súdu nesprávne a neúplné a zároveň sa prvostupňový súd riadne (nad akúkoľvek pochybnosť) nevysporiadal so všetkými okolnosťami a dôkazmi významnými pre jeho rozhodnutie.
IV.
Na základe všetkých aj vyššie uvádzaných skutočností, nakoľko nebol skutkový stav v predmetnej veci objasnený bez akýchkoľvek pochybností a nebolo nad akúkoľvek pochybnosť jednoznačne preukázané, že trestného činu som sa dopustil ja, navyše uskutočnené trestné konanie vrátane dokazovania bolo vedené v môj neprospech a dôkazy neboli hodnotené objektívne, ale zohľadňovali sa len tie dôkazy, ktoré naznačujú moju vinu, mám za to, že rozhodnutie súdu je nezákonné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia skutku. Mám za to, že v zmysle § 285 ods. a), c) Trestného poriadku nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý som obžalovaný a tiež nebolo dokázané, že som skutok spáchal.
Preto navrhujem odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne, aby zrušil mnou napádaný Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.06.2019, č. k. 2T/46/2016-256 podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. po zrušení tohto rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“
K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý uviedol nasledovné:
„V trestnej veci obž. I. G. Vám na základe Vašej výzvy zo dňa 06.08.2019 predkladám nasledujúce stanovisko k odôvodneniu odvolania obž. G. zo dňa 30.07.2019.
Odvolaním napadnutý rozsudok považujem v celom rozsahu za zákonný a dôvodný.
K námietke obžalovaného, že skutok nemohol spáchať, pretože v rodine L. spal celkovo iba 2-3 krát uvádzam, že svedkyňa - pošk. C. L. vo svojej výpovedi uviedla, že obž. G. u nich býval od zimy 2012 do zimy 2013, s tým, že do septembra 2013 v rodinnom dome v T. a potom v byte u jej otca N. Y.. Uviedla, že u nich spával viacero dní po sebe, spávali spolu všetci v jednej izbe, teda ona, obž. G. a jej dve dcéry K. a X., chodil do roboty, varil, nosil im jedlo. Svedkyňa K. L. uviedla, že obž. G. u nich býval v rokoch 2012 a 2013, súvisle u nich býval asi mesiac, neskôr chodil na týždňovky, z ktorých sa ku nim opakovane na 2-3 noci vracal. Uviedla, že hoci mal vzťah s ich mamou C., v izbe na poschodí spával s ňou a maloletou X.. Skutočnosť, že obž. G. býval v roku v rodine L. potvrdil aj svedok I. J., ktorý sa v rodine často nachádzal a ktorý uviedol, že obžalovaný sa chcel C. L. oženiť a že ho dievčatá volali tato. K samotnému sexuálnemu zneužívaniu sa vyjadriť nevedel, ale uviedol, že sa mu zdalo čudné, že spával v izbe s dievčatami a nie so svojou partnerkou C..
Rovnako svedok N. Y., otec C. L. potvrdil, že v septembri 2013 prišli k nemu bývať jeho dcéra C. s vnučkami X. a K. a že s nimi k nemu prišiel aj obž. G., ktorý u neho býval krátko. Tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že predtým, v T., obž. G. býval s jeho dcérou a vnučkami. Opakovane, viacerými výpoveďami, bolo preukázané, že maloletá X. a jej sestra K. volali obž. G. tato a vyzeralo, že majú dobrý vzťah.
Pokiaľ ide o spochybňovanie vierohodnosti výpovede maloletej X. L. s prihliadnutím na jej diagnózu - defekt inteligencie v pásme ľahkej mentálnej retardácie, uvádzam, že napriek tomu, že znalec z odboru Psychológia vyhodnotil, že maloletá vzhľadom na svoju diagnózu dej vníma skreslene, reprodukuje ho jednoducho a nedokáže sa orientovať v časovopriestorových súvislostiach, zároveň uviedol, že by si nevedela vymyslieť, že bola sexuálne zneužívaná a tiež, že by zistil, keby maloletú na výpoveď niekto nahovoril. Je ale dôležité uviesť, že maloletá jednoznačne vo svojom vnímaní rozlišovala osoby obž. G. a Q.. Obž. G. bez akýchkoľvek pochybností opakovane opoznala pri rekognícii v prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obž. G. volala tato, že k nej bol dobrý, že im varil, ktoré skutočnosti sú v súlade s výpoveďami ostatných svedkov. Uviedla, že obž. G. sa nesprával vždy tak, že sa jej to páčilo a popísala priebeh sexuálnych zneužívaní zo strany obž. G., pričom tiež uviedla, že je povedal, aby to nikomu nepovedala, lebo mamu zabije. Zároveň uviedla, že bola sexuálne zneužívaná (,,robil mi to") aj Q.. Záverom svojej výpovede uviedla, že nikto jej nekázal „povedať to na G." a vyzradilo sa to až tak, že učiteľka s ňou išla na „ženské".
K námietke obž. G., že si to na neho vymysleli uvádzam, že k takémuto konaniu nemala C. L. , príp. iné osoby, žiadny dôvod a ani motiváciu. V čase keď skutočnosti o sexuálnom zneužívaní maloletej X. L. obž. G. vyšli najavo, C. L. dávno nebol vo vzťahu s obž. G.. Zdôrazňujem, že sexuálne zneužívanie nebolo orgánom činným v trestnom konaní oznámené nikým z rodiny L., ale učiteľkou maloletej, C. A., ktorá u nej pozorovala znaky sexuálneho zneužívania. Svedkyňa C. A. vo svojej výpovedi, okrem iného, uviedla, že v súvislosti so sexuálnym zneužívaním maloletá X. L. uvádzala dve mená, a to C. a I..
Pokiaľ ide o námietku, že okresný súd nesprávne vyhodnotil znalecký posudok znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o., Bánovce nad Bebravou, keď uviedol, že výsledky znaleckého dokazovania neznamenajú, že obž. G. sa trestného činu nedopustil, uvádzam, že uvedená reprodukcia je nesprávna, -nakoľko z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd vyhodnotil, že neprítomnosť akejkoľvek sexuálnej deviácie sama o sebe nevylučuje, že sa obžalovaný sa skutku dopustil, pričom sám znalec takúto možnosť nevylúčil a táto je naviac znásobená predchádzajúcim odsúdením obž. G. za sexuálne zneužívanie vlastných maloletých dcér.
K námietke obžalovaného, že dokazovanie, resp. hodnotenie dôkazov, nebolo podľa jeho názoru opätovne objektívne, uvádzam, že súd je pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. por. Som toho názoru, že súd v odsudzujúcom rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom popísal a vecne a logicky presvedčivým spôsobom zdôvodnil svoje rozhodnutie. Popísal, ktoré skutočnosti vo svojom rozhodnutí považoval za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, berúc do úvahy skutočnosť, že niektoré dôkazy boli vo vzájomnom rozpore. Súd v odôvodnení rozsudku popísal tiež ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď rozhodoval o vine a treste obžalovaného.
Na základe uvedeného považujem odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a dôvodný a navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podané odvolanie obž. I. G. podľa§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.“
Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Obhajoba navrhla vyhovieť podanému odvolaniu v celom rozsahu.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb v procesnom postupe okresného súdu, ktoré by samé osebe odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch odvolania obžalovaného nie je ani namietaná existencia takýchto procesných vád, zakladajúcich dôvody pre zrušenie napadnutých výrokov podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
Ako vyplýva, z dôvodov odvolania obžalovaného (viď vyššie citované dôvody odvolania), obžalovaný namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorých vyvodil skutkové závery o vine obžalovaného z konania, ktoré mu kládla obžaloba za vinu, teda podľa názoru odvolacieho súdu namietal existenciu vád v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a v odvolacom konaní navrhol doplniť dokazovanie výsluchom sestry maloletej poškodenej, Dany G., rodenej L..
Pokiaľ ide o odvolaním obžalovaného namietanú správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Zákonný rámec zdôvodnenia presvedčenia súdu založeného aj na správnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. obsahuje ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonnou náležitosťou odôvodnenia rozsudku musí byť aj riadne odôvodnenie zistenia konkrétnych skutkových okolností prípadu, rozhodných z hľadiska aplikácie príslušných zákonných ustanovení. V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Riadne odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu, zabezpečenie ktorého vyžaduje účinná realizácia základného práva každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že povinnosť súdu dať odpovede na stranou nastolené rozhodné otázky, nezahŕňa povinnosť súdu dať odpovede na všetky, teda aj na nie rozhodné otázky, nastolené stranou, ani dať odpoveď, zodpovedajúcu predstavám strany konania.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku úvahy okresného súdu ohľadne ustálenia skutkového stavu veci vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, sú nasledovné:
„Z vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku skutku došlo tak ako je popísané v obžalobe a že tento spáchal obžalovaný. To, že poškodená bola sexuálne zneužívaná potvrdil vo svojej lekárskej správe C.. C., ktorý konštatoval, že hymen u poškodenej bol narušený. Skutočnosť, že tento skutok spáchal obžalovaný mal súd preukázanú najmä z výpovede poškodenej, ktorá počas prípravného konania i na hlavnom pojednávaní popísala skutok a počas rekognície označila obžalovaného ako páchateľa. Nepriamo túto skutočnosť potvrdili i svedkyne C. L., ktorá uviedla, že poškodená jej sama povedala, že to bol G. a C. Y., ktorej sa poškodená tiež zverila, že sa malo jednať o I.. Y. výpoveď poškodenej je jediným priamym dôkazom proti obžalovanému, súd poukazuje na znalecký posudok G.. S. V., z ktorého síce vyplýva, že schopnosť poškodenej reprodukovať dej je ľahko oslabená a znížená, nie však úplne vymiznutá, naviac znalec vylúčil, že by poškodená si takúto trestnú činnosť mohla vymyslieť, resp., že by ju na výpoveď niekto nahovoril. Okrem toho, poškodená ani nikto z jej rodiny nemali dôvod ani motiváciu si trestnú činnosť vymyslieť, tak ako to tvrdil obžalovaný, keďže skutok vyšiel najavo až po tom ako sa matka poškodenej a obžalovaný už nestretávali a trestný čin ani rodina neohlásila, ale túto skutočnosť si všimli v škole a na internáte. Pokiaľ ide výsluch poškodenej, ktorý obžalovaný namietal, súd má za to, že tento bol vedený zákonným spôsobom a s ohľadom na diagnózu poškodenej, pričom i zo samotného znaleckého posudku a tiež zo správy Centra pedagogicko
- psychologického poradenstva a prevencie Považská Bystrica vyplýva, že poškodená vzhľadom na jej diagnózu má obmedzenú slovnú zásobu, je pre ňu náročné odpovedať súvisle a je ľahšie odpovedať jej na otázky, resp. pritakávať a odpovedať áno alebo nie. Obrana obžalovaného ďalej spočívala v tom, že počas inkriminovaného obdobia sa v rodine poškodenej ani nezdržiaval, žil v tom čase so svojou manželkou v J., táto však bola vyvrátená výpoveďami poškodenej, ale aj svedkov C. L., K. L. a I. J. a taktiež jeho bývalej manželky M. T., ktorá sama uviedla, že počas roka 2013 viackrát na dlhší čas odišla zo spoločnej domácnosti a s obžalovaným teda v roku 2013 ani nebola. Skutočnosť, že v rodine poškodenej sa zdržiavalo viacero mužov súd neopiera, avšak z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že iba obžalovaný spával s poškodenou a jej sestrou v spálni a mal s poškodenou dobrý vzťah. Proti obžalovanému tiež svedčia výpovede jeho bývalých manželiek, ktoré opísali jeho násilnú povahu, a tiež fakt, že už bol za obdobnú trestnú činnosť v minulosti odsúdený, pričom takéhoto skutku sa dopustil voči svojim dcéram. Hoci zo znaleckého posudku vypracovaného na obžalovaného nevyplýva prítomnosť akejkoľvek sexuálnej deviácie, táto skutočnosť nevylučuje to, že by obžalovaný sa skutku dopustil, sám znalec takúto možnosť nevylúčil a táto je naviac znásobená práve už aj spomínaným skorším odsúdením. Na základe uvedeného súd potom po právnej stránke konanie obžalovaného kvalifikoval ako pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., teda že iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov. Svojím konaním obžalovaný naplnil všetky znaky uvedeného trestného činu.“
Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že vyššie citované skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že obhajoba v dôvodoch odvolania nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale obhajoba sa domáha len vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu vyvodiť iné skutkové závery, závery podľa predstáv obhajoby (ustáliť skutkové závery z výpovede obžalovaného). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o
oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť), nakoľko odvolací súd môže len upozorniť súd prvého stupňa na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.
S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhala obhajoba v dôvodoch svojho odvolania, vrátane vyvrátenia pravdivosti tvrdení v dôvodoch odvolania, podľa ktorých obžalovaný nebol v roku 2013 u C. L. v T.. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú argumentáciu oprel svoj záver o preukázaní spáchania skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, má úplnú oporu v obsahu vykonaného dokazovania. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania presvedčili o vine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
K návrhu obžalovaného na vykonanie dokazovania v odvolacom konaní výsluchom svedkyne K. G., rodenej L., sestry maloletej poškodenej, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 272 ods. 3 Tr. por., ktoré ustanovenie sa podľa § 298 ods. 2 a § 326 ods. 1 Tr. por. aplikuje aj v odvolacom konaní.
Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Rozhodnutie o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to spravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa to ukáže potrebným v priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie dôkazu pripustiť.
V prejednávanom prípade obžalovaný v odvolacom konaní navrhol vykonať dokazovanie výsluchom K. G., rodenej L., sestry maloletej poškodenej. Z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že uvedená osoba bola ako svedkyňa vypočutá k veci na hlavnom pojednávaní, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd na obsah tejto výpovede poukázal a s jej obsahom sa tiež vysporiadal v rámci svojich úvah pri hodnotení vykonaných dôkazov. Obžalovaný v rámci návrhu na vypočutie tejto svedkyne v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by táto svedkyňa nebola vypočutá v tomto konaní a ktoré by sa týkali okolností spáchania skutku, ktorý sa odohrával výlučne v jej neprítomnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že opakovanie výsluchu podľa návrhu obžalovaného by bolo len opakovaním jej výsluchu a z toho dôvodu by už nemohlo priniesť žiadne nové okolnosti podstatné pre rozhodnutie súdu. Preto odvolací súd na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní obžalovaného, podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol návrh obžalovaného na opakované vypočutie K. G., rodenej L., ako svedkyne aj v odvolacom konaní.
Okrem vyššie uvedených otázok, nastolených obhajobou v dôvodoch odvolania obžalovaného, odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. skúmal správnosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku v odvolaní obžalovaného nevytýkaných, ktoré by však odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.