Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sfk/32/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): C. L., dátum nar.: XX.XX.XXXX., bytom N. M. XX, XXX XX N. M., podnikajúci pod menom Jozef Križan Autodoprava (do 13.03.2019), IČO: 34 365 303, právne zastúpený: Gajdošík & partners s. r. o., so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 56 680 317, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, so sídlom K Dolnej stanici 22, 911 33 Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 100927078/2024 zo dňa 19.03.2024, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. -78 zo dňa 29.01.2025, v spojení s opravným uznesením č. k. -88 zo dňa 06.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trenčín (ďalej „správca dane“ alebo „žalovaný“) začal voči žalobcovi ako dlžníkovi daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 102217162/2017 zo dňa 19.10.2017 prikázaním pohľadávky z účtu v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 103.171,77 EUR. Žalobcovi bola doručená daňová exekučná výzva č. 102340060/2017 zo dňa 16.11.2017, ktorá bola následne potvrdená rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100367369/2018 zo dňa 14.02.2018. Žalobca v lehote stanovenej v daňovej exekučnej výzve daňový nedoplatok neuhradil, a preto správca dane dňa 09.03.2018 vydal daňový exekučný príkaz č. 100523794/2018, ktorým nariadil daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu. 2. Žalobca v lehote určenej v daňovej exekučnej výzve daňový nedoplatok čiastočne uhradil vo výške 17.743,14 EUR, a preto správca dane rozhodnutím č. 101328802/2020 zo dňa 18.08.2020 čiastočne zastavil daňové exekučné konanie, pričom toto pokračovalo už len na sumu 85.428,63 EUR. Správca dane preto v predmetnom daňovom exekučnom konaní začal daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu vydaním Oznámenia o začatí daňového exekučného konania č. 102251344/2022 zo dňa 12.08.2022 podľa daňového poriadku. 3. Správca dane následne v zmysle daňového poriadku vydal Daňovú exekučnú výzvu č. 100064944/2024 zo dňa 08.01.2024 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorou vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní od doručenia tejto daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 85.244,31 EUR, pričom tiež žalobcu upozornil, že pokiaľ tento daňový nedoplatok nezaplatí v stanovenej lehote, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu v zmysle daňového poriadku.

4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom vzniesol námietku premlčania voči všetkým nedoplatkom, na základe ktorých začalo daňové exekučné konanie. Správca dane na základe podaného odvolania vydal opatrenie - Oznámenie č. 100927078/2024 zo dňa 19.03.2024 (ďalej „opatrenie“), ktorým žalobcovi v zmysle § 13 ods. 9 daňového poriadku oznámil, že podanie doručené správcovi dane dňa 05.02.2024, t. j. odvolanie žalobcu, sa považuje za nepodané. 5. Správca dane opatrenie odôvodnil tým, že mu bolo dňa 05.02.2024 doručené odvolanie žalobcu, avšak toto podanie malo nedostatky, pretože neobsahovalo všetky náležitosti podľa § 72 ods. 4 písm. d) a e) daňového poriadku. Správca dane preto vyzval daňového dlžníka Výzvou č. 100590858/2024 zo dňa 14.02.2024 (ďalej „Výzva“), aby v lehote 15 dní od doručenia tejto Výzvy nedostatky podania odstránil a poučil ho, že ak Výzve nevyhovie v požadovanom rozsahu a v určenej lehote, bude sa podanie podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku považovať za nepodané. Ďalej uviedol, že dňa 12.03.2024 žalobca na základe Výzvy správcu dane doplnil v určenej lehote odvolanie voči Daňovej exekučnej výzve č. 100064944/2024 zo dňa 08.01.2024 v Daňovom exekučnom konaní č. 110000316921, avšak nie v požadovanom rozsahu, keď nedoplnil navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto sa predmetné podanie považuje podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku za nepodané. Zároveň správca dane informoval žalobcu, že vzhľadom k tomu, že žalobca podaním doručeným správcovi dane dňa 12.03.2024 preukázal, že jeho príjmy sú podmienené držbou vodičského preukazu, správca dane z vlastného podnetu čiastočne zastaví Daňové exekučné konanie č. 110000316921, čo do predmetu daňovej exekúcie - vodičský preukaz daňového dlžníka. II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie 6. Proti napadnutému opatreniu podal žalobca správnu žalobu na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“), ktorou ho žiadal zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 7. Žalobca namietal, že žalovaný mal posudzovať jeho podanie podľa obsahu a nie podľa formálneho označenia. Rovnako namietal porušenie zásady dvojinštančnosti daňového konania. Mal za to, že zrozumiteľne uviedol, že vznáša námietku premlčania v rámci odvolania a daňovým orgánom musí byť zrejmé, aké právne následky im z tejto námietky v zmysle § 96 ods. 1 písm. e) daňového poriadku vyplývajú. V danom prípade vôbec nebol dôvod na postup v zmysle § 13 ods. 8 až 10 daňového poriadku, a to najmä z dôvodu, že predmetom posúdenia mala byť otázka, či po vznesení námietky premlčania nastali dôsledky predpokladané daňovým poriadkom. 8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správca dane s prihliadnutím na obsah posudzoval podanie žalobcu ako dve samostatné podania, a to ako 1) Odvolanie voči Daňovej exekučnej výzve č. 100064944/2024 zo dňa 08.01.2024 a ako 2) Námietku premlčania voči všetkým nedoplatkom, na základe ktorých začalo daňové exekučné konanie. Ohľadom podania žalobcu, ktoré žalovaný považoval za odvolanie, uviedol, že toto neobsahovalo náležitosti podľa § 72 ods. 4 písm. d) a e) daňového poriadku, preto vyzval žalobcu na doplnenie odvolania. Žalobca doplnil odvolanie tak, že predložil dôkazy, že jeho príjmy sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, avšak neuviedol požadované navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalovaný vydal napadnuté opatrenie, ktorým žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie voči Daňovej exekučnej výzve č. 100064944/2024 zo dňa 08.01.2024 sa považuje podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku za nepodané, pričom ho súčasne informoval, že správca dane z vlastného podnetu čiastočne zastaví Daňové exekučné konanie č. 110000316921, čo do predmetu daňovej exekúcie - vodičský preukaz žalobcu, čo následne aj urobil dňa 19.03.2024 rozhodnutím č. 100930663/2024. 9. Žalovaný tiež uviedol, že v časti podania žalobcu, ktorú posúdil ako námietku premlčania, s prihliadnutím na obsah podania nebolo zrejmé, ktorých daňových nedoplatkov, resp. daňových nedoplatkov, v ktorých daňových exekučných konaniach sa námietka premlčania týka, preto správca dane vyzval žalobcu, aby toto špecifikoval. Žalobca požadované informácie doplnil. Následne správca dane rozhodnutím č. 100996937/2024 zo dňa 27.03.2024 podľa § 71 daňového poriadku v nadväznosti na § 85 ods. 3 daňového poriadku námietke žalobcu na premlčanie práva na vymáhanie špecifikovaných daňových nedoplatkov nevyhovel. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 10. Správny súd rozsudkom č. k. -78 zo dňa 29.01.2025 správnu žalobu podľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „“) zamietol. 11. Správny súd poukázal na to, že správca dane výzvou č. 100590858/2024 zo dňa 14.02.2024, vyzval žalobcu na doplnenie odvolania voči Daňovej exekučnej výzve č. 100064944/2024 zo dňa 08.01.2024, a to tak, že doloží dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, t. j. dôkazy, že príjmy žalobcu sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, a tiež, že uvedie navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca doplnil odvolanie podaním zo dňa 12.03.2024, v ktorom uviedol, že predkladá dôkazy, že príjmy žalobcu sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, pričom

k podaniu pripojil Pracovnú zmluvu zo dňa 22.01.2020, z ktorej vyplýva, že je zamestnaný ako vodič nákladného automobilu u zamestnávateľa Jozef Križan Autodoprava, s.r.o., Dolný Lieskov 48, 018 21 Dolný Lieskov, IČO 47670509, a tento pracovný pomer stále trvá. Žalobca však v predmetnom podaní neuviedol navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako ho vyzval žalovaný v predmetnej výzve. Žalovaný preto vydal dňa 19.03.2024 napadnuté opatrenie, v ktorom daňovému dlžníkovi oznámil, že jeho odvolanie voči Daňovej exekučnej výzve č. 100064944/2024 zo dňa 08.01.2024 v Daňovom exekučnom konaní č. 110000316921 sa považuje podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku za nepodané. Zároveň ho v tomto napadnutom opatrení informoval, že vzhľadom k tomu, že preukázal, že jeho príjmy sú podmienené držbou vodičského preukazu, správca dane z vlastného podnetu čiastočne zastaví Daňové exekučné konanie č. 110000316921, čo do predmetu daňovej exekúcie - vodičský preukaz žalobcu. Následne rozhodnutím č. 100930663/2024 zo dňa 19.03.2024 daňové exekučné konanie č. 110000316921 čiastočne zastavil z dôvodu, že žalobca preukázal, že jeho príjem je priamo podmienený držbou vodičského preukazu, a daňové exekučné konanie tak pokračovalo na sumu 85.244,31 EUR. Výzvou č. 100590558/2024 zo dňa 14.02.2024, správca dane vyzval žalobcu, aby konkrétne špecifikoval, ktorých daňových nedoplatkov, resp. rozhodnutí alebo právnych úkonov sa námietka premlčania týka. Žalobca na predmetnú výzvu odpovedal podaním zo dňa 12.03.2024, v ktorom špecifikoval daňové nedoplatky, ktorých sa námietka premlčania týka. Následne správca dane rozhodnutím č. 100996937/2024 zo dňa 27.03.2024 nevyhovel námietke žalobcu na premlčanie práva na vymáhanie daňových nedoplatkov špecifikovaných v námietke premlčania, a to na základe záveru, že právo na vymáhanie daňových nedoplatkov nebolo premlčané a súčasne nezanikla ani lehota na jeho vymáhanie. 12. Správny súd dospel k záveru, že postup žalovaného v predmetnej veci bol v súlade s daňovým poriadkom. Voči daňovej exekučnej výzve je v zmysle § 91 ods. 5 a 6 daňového poriadku prípustné odvolanie, ktoré musí byť odôvodnené, pričom na rozhodovanie o takomto odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 72 až § 74. Žalobca namietal, že v zmysle § 13 ods. 3 sa malo jeho podanie posudzovať neformálne podľa jeho obsahu. Správny súd však poukázal na to, že v zmysle § 72 ods. 4 daňového poriadku, ktorý sa vzťahuje aj na odvolanie proti daňovej exekučnej výzve, musí toto odvolanie okrem náležitostí podľa § 13 (na ktoré sa odvoláva žalobca) obsahovať aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ak odvolanie neobsahuje tieto zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10 daňového poriadku. V zmysle týchto ustanovení prvostupňový orgán vyzve daňový subjekt, aby tieto nedostatky odvolania podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil, pričom ho súčasne poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Pokiaľ daňový subjekt tejto výzve na odstránenie vád odvolania nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. 13. Žalovaný podľa správneho súdu postupoval presne v intenciách ustanovení daňového poriadku o odvolaní. Žalovaný zaslal žalobcovi Výzvu č. 100590858/2024 zo dňa 14.02.2024, doručenou žalobcovi dňa 01.03.2024, ktorou ho vyzval na doplnenie odvolania voči Daňovej exekučnej výzve č. 100064944/2024 zo dňa 08.01.2024, keďže toto neobsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom konkrétne uviedol, ako má predmetné odvolanie doplniť, t. j. predložiť dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, teda dôkazy, že príjmy žalobcu sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, a tiež uviesť navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Na odstránenie vád mu určil lehotu 15 dní, pričom ho poučil, že ak tejto výzve nevyhovie v požadovanom rozsahu a v určenej lehote, bude sa jeho podanie v zmysle § 13 ods. 9 považovať za nepodané. Žalobca na výzvu súdu odpovedal podaním zo dňa 12.03.2024, v ktorom uviedol, že predkladá dôkazy, že príjmy žalobcu sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, pričom ako dôkaz k podaniu pripojil Pracovnú zmluvu zo dňa 22.01.2020. V predmetnom podaní však neuviedol navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 72 ods. 4 písm. e) daňového poriadku. Keďže žalobca nedoplnil odvolanie na základe výzvy žalovaného v plnom rozsahu, žalovaný správne postupoval podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku a napadnutým opatrením oznámil žalobcovi, že jeho podanie - Odvolanie proti Daňovej exekučnej výzve č. 100064944/2024 zo dňa 08.01.2024 sa považuje za nepodané. Pokiaľ sa podanie považuje za nepodané, hľadí sa naň, ako by neexistovalo, a preto prvostupňový orgán ani nemá povinnosť takéto podanie nadriadenému orgánu verejnej správy predkladať. 14. Navyše, správny súd poukázal aj na postup správcu dane po vydaní napadnutého opatrenia. Správca dane dňa 19.03.2024 vydal rozhodnutie č. 100930663/2024, ktorým daňové exekučné konanie č. 110000316921 čiastočne zastavil z dôvodu, že žalobca preukázal, že jeho príjem je

priamo podmienený držbou vodičského preukazu, a ďalej sa daňové exekučné konanie viedlo na sumu 85.244,31 Eur. Následne dňa 27.03.2024 správca dane vydal rozhodnutie č. 100996937/2024, právoplatné dňa 11.04.2024, ktorým nevyhovel námietke žalobcu na premlčanie práva na vymáhanie daňových nedoplatkov špecifikovaných v námietke premlčania. Je zrejmé, že správca dane sa zaoberal a rozhodol o všetkom, čo bolo obsahom predmetného odvolania žalobcu, ktoré sa v zmysle napadnutého opatrenia považuje za nepodané. Vodičský preukaz žalobcovi neodobral a v tejto časti daňovú exekúciu zastavil. Námietku premlčania posúdil a prijal záver, že je neopodstatnená, o čom vydal samostatné rozhodnutie, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie, preto bolo konečné. V zmysle § 85 ods. 3 Daňového poriadku o námietke premlčania rozhoduje správca dane, teda rozhodnutie o námietke premlčania podanej žalobcom rozhodol príslušný prvostupňový orgán. Voči rozhodnutiu správcu dane o námietke premlčania mohol žalobca podať správnu žalobu, avšak správny súd nezistil, že by tak žalobca urobil. III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde 15. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľ namietal, že ambíciou žalovaného bolo uprieť mu jeho procesné práva (napr. právo vzniesť námietku premlčania podľa daňového poriadku a túto legitímnym spôsobom vyhodnotiť) a napokon uprieť mu právo na dvojinštančnosť konania, a s tým súvisiace právo prieskumu daňovej exekučnej výzvy žalovaného a jeho postupu nadriadeným orgánom. Sťažovateľ zrozumiteľne a v súlade so zásadou uvedenou v daňového poriadku uviedol, že vznáša námietku premlčania v rámci odvolania a daňovým orgánom musí byť zrejmé ex offo, aké právne následky im zo vznesenej námietky premlčania v zmysle ustanovenia v spojení s daňového poriadku vyplývajú. Napriek uvedenému žalovaný v rozpore so zásadou neformálnosti podľa daňového poriadku a zo zrejmého návrhu spojeného so vznesenou námietkou premlčania (návrh na zastavenie konania, ktorý podľa názoru sťažovateľa nie je potrebné osobitne uvádzať v prípade námietky premlčania) nezmyselne vyzýval kasačného sťažovateľa na doplnenie odvolania v rozsahu navrhovaných zmien a alebo zrušenia Daňovej exekučnej výzvy, čím v konečnom dôsledku odoprel kasačnému sťažovateľovi právo na právnu ochranu počas daňového konania a právo na dvojinštančnosť konania a s tým súvisiace právo prieskumu Daňovej exekučnej výzvy žalovaného a jeho postupu nadriadeným orgánom. 17. Podľa sťažovateľa nebol dôvod na postup podľa až 10 daňového priadku a to najmä z dôvodu, že predmetom posúdenia v zmysle odvolania mala byť právna otázka, či po vznesení námietky premlčania žalobcom nastali dôsledky predpokladané daňovým poriadkom. Žalovaný to však odignoroval a v rozpore s daňového poriadku nepostúpil odvolanie spolu so spisovým materiálom a predkladacou správou nadriadenému orgánu, čím porušil zásadu dvojinštančnosti daňového konania. Správny súd sa taktiež nevysporiadal s argumentáciu vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania a s jej nevyhnutným posúdením podľa v spojení s daňového poriadku. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že konal v súlade s platnými právnymi predpismi a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu ako vecne správny potvrdil a kasačnú sťažnosť zamietol. IV. Posúdenie kasačného súdu 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov ( ) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

20. Relevantná právna úprava Podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Podľa § 85 ods. 3 Daňového poriadku správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.

21. Kasačný sťažovateľ ako nesprávne právne posúdenie vníma záver o tom, že žalovaný sa nedopustil zásadných procesných pochybení, ktorých cieľom bolo zamedziť sťažovateľovi predkladať tvrdenia a dôkazy na svoju obranu. Tu kasačný súd poukazuje na zhrnutie v bodoch 11.-14. tohto rozsudku a obsah administratívneho spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný naopak postupoval v zmysle relevantných ustanovení daňového poriadku, keď na základe obsahu podania sťažovateľa zo dňa 05.02.2024, označeného ako „Odvolanie proti daňovej exekučnej výzve“: · vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania - odvolania - s poukazom na § 13 ods. 3 v spojení s § 72 ods. 4 daňového poriadku a poskytol mu potrebné poučenie (č. l. 83 administratívneho spisu); · vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania - námietky premlčania -s poukazom na § 13 ods. 3 daňového poriadku a poskytol mu potrebné poučenie (č. l. 88 administratívneho spisu); · zaoberal sa vyjadrením sťažovateľa o tom, že zadržanie vodičského preukazu by bolo pre neho likvidačné, pretože jeho príjem je priamo podmienený držbou vodičského preukazu, a z tohto dôvodu následne rozhodnutím č. 100930663/2024 zo dňa 19.03.2024 daňové exekučné konanie čiastočne zastavil (č. l. 105 administratívneho spisu). 22. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa vyčerpávajúco zaoberal celým obsahom „odvolania“ sťažovateľa a v zmysle príslušných ustanovení daňového poriadku naň procesne reagoval. Kasačný súd v zhode so správnym súdom konštatuje, že postupom žalovaného k ukráteniu na právach sťažovateľa nedošlo a nedošlo ani k porušeniu zásady dvojinštančnosti. Naopak, bol to sťažovateľ, ktorý napriek poskytnutým poučeniam svoje podanie potrebným spôsobom nedoplnil, čo nie je sporné, následkom čoho žalovaný v zmysle § 13 ods. 9 daňového poriadku ani nemal inú možnosť, ako vydať napadnuté opatrenie. 23. Kasačný súd nepovažoval za dôvodnú ani výhradu, že sa správny súd nezaoberal argumentáciou sťažovateľa k vznesenej námietke premlčania a poukazuje na bod 37. rozsudku správneho súdu. Tu správny súd sťažovateľovi vysvetlil, že námietku premlčania správca dane posúdil a prijal záver, že je neopodstatnená, o čom vydal samostatné rozhodnutie, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie. Kasačný súd poukazuje na znenie § 85 ods. 3 daňového poriadku, ktoré explicitne vylučuje podanie odvolania voči rozhodnutiu o námietke premlčania, a preto neobstojí ani argumentácia sťažovateľa o porušení zásady dvojinštančnosti konania. 24. Ako ďalej konštatoval správny súd, voči rozhodnutiu správcu dane o námietke premlčania mohol sťažovateľ podať správnu žalobu, čo neurobil. Tento záver správneho súdu je riadne odôvodnený a v súlade s § 85 ods. 3 daňového poriadku. Kasačný súd dodáva, že sťažovateľ v žalobe napadol výslovne len opatrenie - oznámenie žalovaného č. 1009927078/2024 zo dňa 19.03.2024 a nie rozhodnutie č. 1009969337/2024 zo dňa 27.03.2024 o námietke premlčania (č. l. 115 administratívneho spisu). Podmienkou zastavenia daňového exekučného konania podľa § 96 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, ktorého sa sťažovateľ domáha, je premlčanie práva vymáhať daňový nedoplatok, resp. jeho zánik. Dôvody, prečo k tomu nedošlo, sú uvedené v predmetnom rozhodnutí, ktoré sťažovateľ nenapadol a ani nie je predmetom tohto súdneho konania. Argumentácia sťažovateľa, že žalovaný, resp. správca dane mal podľa § 96 ods. 1 písm. e) daňového poriadku daňového daňové exekučné konanie zastaviť, preto nie je podložená. V. Záver 25. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu a preto ju podľa ako nedôvodnú zamietol. 26. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa v spojení s nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva ( v spojení s ). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.