Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/50/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a Mgr. Petra Lengyela, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák., o sťažnosti prokurátora a obžalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp.zn. z 12.5.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa z a m i e t a sťažnosť prokurátora krajskej prokuratúry a obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice uznesením sp.zn. z 12.5.2026 podľa s poukazom na trestné stíhanie obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXX/X, vedené pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v Košiciach dňa 09.03.2026 v čase okolo 05:48 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky F. G. s EČV: H. na križovatke ulíc I. J. K. L. a ul. J. v C., kde bol v rámci dopravno-bezpečnostnej akcie zameranej na kontrolu používania alkoholu v čase o 05:48 hod. zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Košice-Juh a následne po zákonnom poučení na mieste podrobený dychovej skúške na alkohol meracím prístrojom AlcoQuant 6020 plus, výrobného čísla A409192, ktorým mu bola v čase o 05:49:26 hodine nameraná hodnota 0,52 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu, pričom v čase o 05:48 hod., kedy viedol osobné motorové vozidlo, mal v krvi koncentráciu 1,092-1,094 g/kg (promile) etanolu, čo predstavuje stav ľahkého stupňa opitosti, v ktorom nebol schopný bezpečne ovládať motorové vozidlo, podmienečne zastavil. Podľa určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok a podľa uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze vedenia všetkých druhov motorových vozidiel počas určenej skúšobnej doby a povinnosť odovzdať konajúcemu súdu vodičský preukaz a zároveň uložil obžalovanému, aby v skúšobnej dobe dodržiaval uložené obmedzenia a povinnosti.

Proti označenému uzneseniu mestského súdu podali prokurátor krajskej prokuratúry a obžalovaný v zákonnej lehote sťažnosť.

Prokurátor svoju sťažnosť odôvodnil tým, že podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania, ktoré predstavuje tzv. odklon v trestnom konaní, na ktorý nie je právny nárok. Tento inštitút je preto potrebné aplikovať obozretne, len v odôvodnených prípadoch, po striktnom zvážení všetkých zákonných podmienok, a to aj s ohľadom na povahu a charakter prejednávanej trestnej činnosti. Prvostupňový súd podľa prokurátora nedostatočne zvážil závažnosť spáchaného skutku a poukázal na to, že nameraná hodnota etanolu v dychu obžalovaného predstavovala 1,092 až 1,094 g/kg, čo spoľahlivo prevyšuje hraničnú hodnotu alkoholu v dychu a preukázateľne v zmysle znaleckého posudku ovplyvňovala schopnosť obžalovaného bezpečne ovládať motorové vozidlo. Závažnosť skutku podľa prokurátora zvyšuje aj to, že obžalovaný je príslušníkom M.

N. J. O. L., pričom sám vypovedal, že ešte v čase okolo 22.00 h. konzumoval alkoholické nápoje a okolo 23.00 h. si ľahol spať s vedomím, že do práce vstáva už o 04.45 h., a teda musel byť uzrozumený s tým, že pre krátky časový odstup sa bude ešte nachádzať v stave vylučujúcom spôsobilosť bezpečne viesť motorové vozidlo, čím v konečnom dôsledku mohol ohroziť život a zdravie iných, prípadne spôsobiť značnú škodu na majetku. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia podľa prokurátora spočíva aj v tom, že úplne obchádza účel a zmysel trestania, tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie v zmysle § 34 Tr.zák., nakoľko trest má v prvom rade zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestnej činnosti. Uloženie zákazu viesť motorové vozidlá v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania nemôže v žiadnom prípade nahradiť uloženie trestu zákazu činnosti podľa § 61 Tr.zák. Podľa prokurátora potreba a nevyhnutnosť ukladania trestu zákazu činnosti pri trestnom čine podľa § 289 Tr.zák. je zvýraznená aj tým, že zákonodarca v prípade druhého odsúdenia (recidívy) za trestný čin podľa § 289 Tr.zák., ktorého sa páchateľ dopustil ako vodič dopravného prostriedku, v podstate obligatórne určil ukladanie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, resp. dokonca v prípade tretieho takého odsúdenia určil obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 ods. 5 Tr.zák. Z uvedeného podľa prokurátora možno vyvodiť v podstate povinnosť súdu už v prípade prvého odsúdenia za trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. uložiť trest zákazu činnosti. Uloženie takého trestu má význam aj v tom smere, že v prípade porušenia uloženého zákazu by sa obžalovaný vystavoval riziku postihu za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, čo v prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania nehrozí. Podmienečné zastavenie trestného stíhania v takýchto prípadoch podľa prokurátora do budúcna zakladá aj nebezpečný precedens, ktorý by v konečnom dôsledku bagatelizoval závažnosť prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v situácii, kedy počet odsúdených páchateľov kontinuálne neklesá, ale sa naopak zvyšuje. Na základe týchto skutočností prokurátor navrhuje, aby krajský súd podľa zrušil napadnuté uznesenie mestského súdu a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný svoju sťažnosť prostredníctvom obhajcu odôvodnil v podstate tým, že si váži postup súdu prvého stupňa, ktorý trestné stíhanie podmienečne zastavil, avšak vzhľadom na to, že aj takéto rozhodnutie by mohlo viesť k ukončeniu jeho služobného pomeru (príslušníka ZVJS), žiada o uplatnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr.zák., a prihliadnuc na celé jeho konanie, doterajší život a rodinné pomery, o postúpenie veci na prejednanie riaditeľovi ústavu na výkon trestu.

Krajský súd na podklade podaných sťažností podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosti prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.

Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu sťažnostný súd konštatuje, že v posudzovanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa , teda išlo o konanie o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou neprevyšujúcou 5 rokov (trestná sadzba podľa Tr.zák. predstavuje až jeden rok odňatia slobody), obžalovaný vyhlásil, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný a neboli dôvodné pochybnosti o pravdivosti jeho vyhlásenia (obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine), škoda stíhaným skutkom nebola spôsobená a vzhľadom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu, možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce. Splnenie uvedených podmienok pritom prvostupňový súd v napadnutom uznesení náležitým spôsobom odôvodnil, a to okrem iného aj poukazom na osobné pomery obžalovaného (živiteľ rodiny, otec maloletých detí, s potrebou splácania hypotekárneho a spotrebiteľských úverov, výdavky na lieky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom manželky), na jeho pracovné zaradenie (príslušník M.), pri ktorom by právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin znamenalo prepustenie zo služobného pomeru a následnú stratu príjmu, na doterajšiu trestnoprávnu bezúhonnosť obžalovaného (v registri trestov nemá žiadny záznam), len tri záznamy o dopravných priestupkoch staršieho dáta (rok 2008 a 2009), ako aj na pozitívne hodnotenie jeho osoby služobným úradom (obžalovaný bol doteraz celkovo 38 krát odmenený, disciplinárne riešený nebol). Opodstatnenosť podmienečného zastavenia trestného stíhania mestský súd odôvodnil aj uložením zákazu vedenia motorových vozidiel počas skúšobnej doby.

Vychádzajúc z uvedených skutočností považuje krajský súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu za zákonné, vecne správne a v okolnostiach posudzovanej veci za spravodlivé. Aj podľa názoru sťažnostného súdu na naplnenie účelu trestného stíhania v danom prípade postačuje meritórne rozhodnutie v podobe podmienečného zastavenia trestného stíhania, a to s ohľadom na všetky skutočnosti, na ktoré správne poukázal už prvostupňový súd. Krajský súd v nadväznosti na to len zdôrazňuje, že nameraná hodnota alkoholu v tele obžalovaného v čase skutku (0,52 mg/l, t.j. 1,092-1,094 promile) len tesne prekročila mieru zakladajúcu trestnú zodpovednosť (nad jedno promile), pričom z vykonaných dychových skúšok vyplýva, že hladina alkoholu v tele obžalovaného po skutku kontinuálne klesala (postupne boli namerané hodnoty 0,52 mg/l o 05.49 h., 0,50 mg/l o 06.04 h., 0,48 mg/ l o 06.24 h., 0,47 mg/l o 06.44 h., 0,45 mg/l o 07.06 h.), z čoho je zrejmé, že išlo o zostatkový alkohol z predchádzajúceho dňa resp. noci (a teda obžalovaný neviedol vozidlo takpovediac priamo pri užívaní alkoholu, ale poskytol si, hoci nedostatočný, nočný priestor na odznenie jeho účinkov). Zvlášť v takýchto hraničných prípadoch je potom aj podľa krajského súdu namieste zváženie všetkých zákonných možností procesného postupu a rozhodnutia súdu v záujme čo najpriliehavejšieho vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti vedúceho k naplneniu účelu trestného stíhania s ohľadom na kompletnú sumu preukázaných skutočností. V posudzovanej veci je pritom zrejmé, že zo strany obžalovaného išlo o ojedinelý exces z jeho inak riadne vedeného života, o ktorom svedčí najmä jeho doterajšia bezúhonnosť a zvlášť pozitívne hodnotenie jeho pracovnej činnosti.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom mestského súdu, že podmienečné zastavenie trestného stíhania je v danom prípade dostačujúce [ ] aj s ohľadom na súčasne uložené obmedzenie podľa , spočívajúce v zákaze vedenia motorových vozidiel obžalovaným počas uloženej skúšobnej doby (s povinnosťou odovzdania vodičského preukazu súdu), ktorý je podľa zaužívanej súdnej praxe hlavnou a priliehavou sankciou za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Vo vzťahu k výhrade prokurátora, že prípadným porušením tohto obmedzenia (na rozdiel od porušenia trestu zákazu činnosti) sa obžalovaný nevystaví riziku trestného stíhania pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, krajský súd uvádza, že adekvátnym vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti sa nerozumie automatická voľba pre páchateľa najprísnejšej formy postihu umožnenej zákonom, ale práve zohľadnenie všetkých okolností konkrétneho prípadu relevantných pre dosiahnutie účelu trestného stíhania ako celku. Navyše, pri uloženom obmedzení v rámci skúšobnej doby podmienečného zastavenia trestného stíhania, obžalovaný nemá, na rozdiel od trestu zákazu činnosti možnosť žiadať o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti, a teda viesť motorové vozidlo nebude môcť počas celej dĺžky skúšobnej doby určenej na jeden rok (ktorá naviac zodpovedá v súdnej praxi obvyklej výmere trestu zákazu činnosti pri hodnote alkoholu v tele tesne prekračujúcej jedno promile).

Krajský súd teda považuje rozhodnutie mestského súdu za správne v konfrontácii s argumentáciou prokurátora, požadujúcou prísnejší postih obžalovaného, rovnako ho však považuje za správny aj v kontexte návrhu obžalovaného, ktorý sa na druhej strane domáha miernejšieho rozhodnutia v podobe postúpenia veci na disciplinárne prejednanie. Uplatnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr.zák. podľa sťažnostného súdu nie je v danom prípade namieste vzhľadom na povahu stíhaného skutku, spočívajúceho vo vedení motorového vozidla pod takým vplyvom alkoholu, ktorý podľa odbornej zhody vylučuje bezpečné vykonávanie takej činnosti. Do úvahy je potrebné vziať aj spoločenskú nebezpečnosť takého konania, ktoré je pomerne (a nežiaduco) rozšírené, hoci môže viesť (a často vedie) k závažným následkom na životoch, zdraví a majetku ľudí. Skutočnosť, že miera ovplyvnenia alkoholom v posudzovanom prípade len (veľmi) mierne prekročila hranicu trestnej zodpovednosti, pritom bola zohľadnená (na podklade súhrnu argumentov uvedených v rozhodnutí prvostupňového súdu ako aj v tomto uznesení krajského súdu) pri rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania, ktoré podľa krajského súdu najvýstižnejšie zodpovedá požiadavke individualizácie trestnoprávneho postihu.

Na základe týchto skutočností krajský súd sťažnosti prokurátora i obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.