Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Sas-15-2024.pdf
PDF · 124.1 KB
Case nature
Area
Subarea
17Sas/15/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX zastúpenej JUDr. Zuzanou Smatanovou, advokátkou so sídlom Nádvorie Európy, Estónsky dom č. 36, Komárno proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVROPPKPC2/SOC/2024/4850/JH č.z. 2024/55390 zo dňa 15.03.2024 , takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVROP PKPC2/SOC/2024/4850/JH č.z. 2024/55390 zo dňa 15.03.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa podala dňa 05.10.2022 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie jej maloletého syna A. B.. 2. Prvostupňový správny orgán vykonal lekársku posudkovú činnosť prostredníctvom posudkového lekára, ktorý dňa 16.12.2023, po štrnástich mesiacoch od podania žiadosti, vypracoval lekársky posudok č. D./XXXX/XXXXX. Podľa záverov tohto posudku bola miera funkčnej poruchy maloletého syna žalobkyne stanovená na 40 % so zaradením pod kapitolu duševných porúch a porúch správania. 3. Na základe uvedeného posudku vydal prvostupňový správny orgán dňa 02.01.2024 rozhodnutie č. KN1/OPPNKAPČ/SOC/2024/30274-8, ktorým žiadosť žalobkyne zamietol a peňažný príspevok na opatrovanie nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že maloletý nedosiahol mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %, a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „osoba s ŤZP“), čo vylučuje posudzovanie odkázanosti na opatrovanie podľa § 40 citovaného zákona. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie. Namietala formalistický postup správneho orgánu, neúplnosť skutkových zistení, opomenutie závažných prejavov agresivity dieťaťa, ignorovanie odborných správ pedopsychiatra A. E. a hodnotenie stavu maloletého podľa starých poznatkov z roku 2019 namiesto aktuálneho vyšetrenia po tak dlhom čase od podania žiadosti. 5. Žalovaný v rámci odvolacieho konania zaobstaral lekársky posudok č. F./G. zo dňa 13.03.2024. Tento posudok zaradil zdravotné postihnutie dieťaťa podľa prílohy č. 3 časti IV. oddielu 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. (Duševné poruchy a poruchy správania – poruchy psychického vývoja detí, stredná porucha) a opätovne uzavrel mieru funkčnej poruchy na 40 %.
6. Žalovaný následne dňa 15.03.2024 vydal rozhodnutie č. UPS/US1/SSVROPPKPC2/SOC/2024/4850/ JH, ktorým prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že keďže miera funkčnej poruchy nedosahuje aspoň 50 %, posudzovaný syn žalobkyne nespĺňa status osoby s ŤZP, preče nebolo možné pristúpiť k posúdeniu odkázanosti na opatrovanie. K námietke nepredvolania dieťaťa uviedol, že žalobkyňa nepožiadala písomne o prizvanie v zmysle § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. a posudkový lekár nemal o diagnózach pochybnosti.
II. Žaloba a vyjadrenia účastníkov
8. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného včas správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa si taktiež uplatnila náhradu trov konania. 9. Žalobkyňa v žalobe namietala že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko posudkoví lekári posudzovali maloletého na podklade lekárskych nálezov starých dva až tri roky (z rokov 2019 a 2022), hoci zdravotný stav dieťaťa sa od podania žiadosti v októbri 2022 podstatne zhoršil. Maloletý trpí viacerými súbežnými závažnými ochoreniami: hyperkinetická porucha správania (ADHD), špecifická vývinová porucha reči a jazyka, iná porucha správania, akútna stresová reakcia s prejavmi patologickej agresivity. V dôsledku týchto diagnóz dieťa nie je schopné navštevovať školu v bežnom kolektíve rovesníkov, vzdeláva sa v prísne individuálnom režime iba na 2 vyučovacie hodiny týždenne a vyžaduje neustály 24-hodinový dohľad a osobnú prítomnosť matky, bez ktorej nespolupracuje s nikým iným. Posudkoví lekári hodnotili stav formalisticky, zúžili posudzovanie iba na základné fyzické sebaobslužné úkony (hygiena, mobilita) a ignorovali celkový funkčný rozpad sociálnych a vzdelávacích schopností dieťaťa. Správne orgány účelovo podhodnotili mieru funkčnej poruchy na 40 % s cieľom odoprieť kompenzáciu, hoci stav dieťaťa zodpovedá podstatne vyššiemu poškodeniu (minimálne 70 %). 10. K žalobe žalobkyňa predložila aj prepúšťaciu správu z hospitalizácie maloletého na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice Nitra, kde bol maloletý hospitalizovaný v období od 14.03.2024 do 28.03.2024. 11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2024 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že posudková činnosť bola vykonaná plne v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z. Posudkový lekár disponuje osobitnou kvalifikáciou (§ 63 ods. 1) a pri hodnotení zdravotného stavu nie je viazaný návrhmi ani subjektívnymi závermi účastníka či odporúčaniami ošetrujúcich lekárov. Zohľadnenie nálezov z roku 2019 slúžilo na zachytenie dynamiky ochorenia a vývinu správania posudzovanej osoby. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. leží dôkazné bremeno na účastníkovi konania, ktorý je povinný rozhodujúce skutočnosti a aktuálne nálezy predložiť. K predloženej prepúšťacej správe zo dňa 28.03.2024 nie je možné v správnom súdnictve prihliadať, nakoľko táto správa vznikla po vydaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 15.03.2024 a nebola súčasťou administratívneho spisu. 12. Žalobkyňa v replike zotrvala na podanej žalobe a argumentovala, že správne orgány popreli samotný účel zákona č. 447/2008 Z. z. vyjadrený v § 1 ods. 1 a 2, ktorým je podpora sociálneho začlenenia osoby s ŤZP pri zachovaní ľudskej dôstojnosti a kompenzácia znevýhodnenia na základe komplexného posúdenia stavu. Posudkoví lekári A. H. a A. E. nesprávne vyhodnotili mieru funkčnej poruchy, keď ignorovali, že ošetrujúci lekári a psychológovia opakovane konštatujú zhoršovanie stavu maloletého, jeho neschopnosť riadne navštevovať školu a odkázanosť na matku.Maloletý má kumulované diagnózy: ADHD, špecifická vývojová porucha reči a jazyka, iná porucha správania, akútna stresová reakcia, vyžadujúce stálu 24-hodinovú opateru, pre ktorú sa matka nemôže zamestnať a poberá dávku v hmotnej núdzi. K replike žalobkyňa priložila listiny - rozhodnutie I. J. K. E. C. zo dňa 31.08.2023 o individuálnom vzdelávaní, Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 07.12.2023 (dochádzka iba 2 hodiny týždenne), Správu z diagnostického vyšetrenia zo dňa 31.08.2022, Vyjadrenie ÚPSVaR Komárno SPO/2024/1024/33388 a prepúšťaciu správu z hospitalizácie zo dňa 28.03.2024. 13. Následne žalobkyňa ďalšími podaniami predložila súdu listiny -správu z diagnostického vyšetrenia zo dňa 05.06.2024 (podanie z 03.09.2024), Oznámenie o akútnej hospitalizácii maloletého od 12.09.2024 na detskej psychiatrii (podanie z 20.09.2024), Prepúšťaciu správu zo dňa 14.10.2024 a listiny týkajúce sa konania o nariadení výchovného opatrenia / umiestnenia dieťaťa do špecializovaného zariadenia (podania z 07.11.2024 a 14.01.2025) a Správu z diagnostického pobytu zo dňa 26.03.2025 (podanie z 25.04.2025). 14. Žalovaný v duplike zotrval na svojom návrhu na zamietnutie žaloby a uviedol žalobkyňa v replike neuviedla žiadne nové právne skutočnosti. Správa z diagnostického vyšetrenia zo dňa 31.08.2022 už
bola posudkovými lekármi zohľadnená. Žalovaný s poukazom na § 135 ods. 1 SSP (správne § 136 ods. 1 SSP) zdôraznil, že pre správny súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia (15.03.2024). Všetky listiny doložené žalobkyňou po tomto dátume (správa z 05.06.2024, hospitalizácie na jeseň 2024, správa z diagnostického pobytu z 26.03.2025, ako aj súdne rozhodnutia týkajúce sa reedukačného centra) vznikli neskôr, preto sú podľa žalovaného v konaní neprípustné a nemožno na ne prihliadať. V tejto súvislosti žalovaný výslovne odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7 Ssk/144/2022 zo dňa 16.08.2023, odsek 18.Zároveň uviedol, že konanie o umiestnení dieťaťa do reedukačného centra spadá pod iný právny rámec než kompenzácie podľa zákona č. 447/2008 Z. z., a preto je pre posúdenie nároku irelevantné.
III. Relevantná právna úprava
15. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. 16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré zakladajú dôsledky v oblasti funkčnej poruchy, a určovanie miery funkčnej poruchy. 17. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, ktorý nie je starší ako šesť mesiacov. 18. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár môže vychádzať z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je zdravotný stav fyzickej osoby stabilizovaný a je predpoklad, že miera funkčnej poruchy sa nebude meniť. 19. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia) na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3 20. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. 21. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. 22. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na opatrovanie sa poskytuje za podmienok ustanovených týmto zákonom fyzickej osobe, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie podľa komplexného posudku. 23. V prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., časť IV. Duševné poruchy a poruchy správania, oddiel 1. Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus) sú zákonné položky odstupňované takto: a) mierna porucha: 10 – 30 %, b) stredná porucha: 40 – 50 %, c) ťažká porucha: 60 – 80 %, d) komplexná porucha (napr. Aspergerov syndróm): 90 – 100 %. 24. 25. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. 26. Podľa § 136 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) Správneho súdneho poriadku správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. c), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (písm. d), alebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (písm. e).
III.Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný súd (§ 10 a § 13 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. V konaní v sociálnych veciach správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi a po oboznámení sa s
obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.08.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 29. Správny súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 30. Správny súd v prvom rade konštatuje, že plne rešpektuje námietku žalovaného opierajúcu sa o § 135 ods. 1 SSP v spojení s § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. [4]. Podľa týchto ustanovení je pre súdny prieskum rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia (15.03.2024), pričom správnemu orgánu nemožno pričítať na ťarchu, že nezohľadnil lekárske správy, prepúšťacie správy či potvrdenia školy, ktoré žalobkyňa v správnom konaní nepredložila a predložila ich až dodatočne v konaní pred správnym súdom. Správny súd preto na tieto novodoložené listiny (najmä prepúšťaciu správu z 28.03.2024, správu z 05.06.2024, potvrdenia zo školy a správy z pobytov z konca roka 2024 a roku 2025) pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia neprihliadal a nezaložil na nich svoje rozhodnutie. 31. Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je skutočnosť, že lekársky posudok žalovaného zo dňa 13.03.2024 (a jemu predchádzajúci posudok) je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) priamo a výlučne na podklade tých skutkových zistení a lekárskych nálezov, ktoré mal správny orgán k dispozícii v administratívnom spise v čase svojho rozhodovania. 32. Táto nepreskúmateľnosť posudku a tým pádom aj napadnutého rozhodnutia žalovaného spočíva v nasledujúcich dôvodoch: 33. Nepreskúmateľným a zmätočným je voľba spodnej hranice zákonného rozpätia (40 % namiesto 50 %) pri strednej poruche podľa časti IV, bod 1 písm b) prílohy č. 3. 34. Posudkový lekár žalovaného A. L. E., MPH v druhostupňovom lekárskom posudku zo dňa 13.03.2024 zaradil zdravotné postihnutie maloletého podľa prílohy č. 3 časti IV. oddielu 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. ako „strednú poruchu“. 35. Pre položku IV.1.b) stredná porucha stanovuje zákonné znenie prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. rozpätie miery funkčnej poruchy v rozsahu 40 % až 50 % (pričom rozpätie 10 – 30 % patrí položke a – mierna porucha). Z lekárskeho posudku zo dňa 13.03.2024 sa však javí, že posudkový lekár vychádzal zo skutočnosti že rozpätie miery funkčnej poruchy pre uvedenú položku je 30% až 40%, a 40% ním stanovených je na úplne hornej hranici. 36. Posudkový lekár však určil maloletému výslednú mieru funkčnej poruchy vo výške 40 %, čím zvolil naopak spodnú hranicu zákonného rozpätia. Ak by pritom posudkový lekár v rámci tej istej položky strednej poruchy určil jej hornú hranicu, t. j. 50 %, maloletý by zo zákona priamo dosiahol status osoby s ŤZP podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., čo by správnemu orgánu uložilo povinnosť posúdiť odkázanosť na peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona. Nie je teda vôbec zrejmé, ako by posudkový lekár postupoval, ak by určoval mieru funkčnej poruchy v rozsahu 40 – 50%. 37. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudky sp. zn. 6 Ssk/2/2022 a 7 Ssk/148/2022) posudkový lekár nemôže voľbu percenta v rámci zákonného rozpätia poňať ako ničím neobmedzenú úvahu; posudok musí obsahovať presvedčivé a preskúmateľné vysvetlenie, prečo bola zvolená konkrétna percentuálna sadzba. 38. V posudzovanej veci posudok zo dňa 13.03.2024 neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prečo posudkový lekár určil maloletému práve spodnú hranicu 40 % a prečo zistený stav dieťaťa neodôvodňuje priznanie 50 %. (a zmätočne navodzuje domnienku že percento určil na hornej hranici) V posudku absentuje akékoľvek vysvetlenie voľby percenta, hoci sám posudkový lekár v popise stavu zachytil závažné prejavy vývinovej a behaviorálnej poruchy. Stanovenie 40 % bez akéhokoľvek odôvodnenia v rámci rozpätia 40 – 50 % predstavuje arbitrárne posúdenie a zakladá nepreskúmateľnosť posudku i rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) 39. Druhým samostatným dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je úplné opomenutie zákonného mechanizmu podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.Priamo z podkladov administratívneho spisu a z textu samotného lekárskeho posudku zo dňa 13.03.2024 vyplýva, že u maloletého boli zistené viaceré súbežné funkčné poruchy:hyperkinetická porucha správania (ADHD),špecifická vývinová porucha reči a jazyka (v posudku výslovne zaznamenaná dyslália, slabá slovná zásoba a nepresná artikulácia), intelektové schopnosti v pásme podpriemeru (hraničné pásmo – subnorma),
40. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. možno základnú mieru funkčnej poruchy zvýšiť až o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré zhoršujú rozhodujúce zdravotné postihnutie tak, že spôsobujú znevýhodnenie . 41. Ako už vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9 Sžsk/68/2018, pri kumulácii viacerých funkčných porúch je posudkový lekár a správny orgán povinný vykonať preskúmateľnú úvahu o aplikácii § 12 ods. 3 zákona. V prípade maloletého malo toto posúdenie zásadný význam: aj pri ponechaní základnej sadzby na úrovni 40 % (v prípade jej riadneho odôvodnenia) by zvýšenie o 10 % viedlo k výslednej hodnote 50 %, čím by maloletý splnil podmienku ŤZP podľa § 2 ods. 3 zákona. 42. Lekársky posudok ani rozhodnutie žalovaného neobsahujú o možnosti zvýšenia sadzby podľa § 12 ods. 3 zákona ani jedinú zmienku. Ignorovanie tohto zákonného inštitútu pri zistenej mnohopočetnosti diagnóz zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) . 43. V zmysle judikatúry NSS SR (rozsudky sp. zn. 6 Ssk/2/2022 a 6 Ssk/38/2021) nemôže posudkový lekár pri deťoch s duševnými a vývinovými poruchami zúžiť posudzovanie iba na izolované zvládanie motorickej sebaobsluhy, ale musí hodnotiť celkový funkčný dopad ochorenia na správanie, sociálnu adaptáciu a komunikáciu. 44. Správny súd vychádza zo záveru, že lekársky posudok zo dňa 13.03.2024 trpí vnútorným logickým rozporom. Na jednej strane posudkový lekár priamo v texte posudku uvádza, že maloletý „v kolektíve nerešpektuje autoritu dospelého“, „je dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“, „pri plnení úloh potrebuje pomoc pedagóga alebo rodiča“, „intelektové schopnosti sú v subnorme“, „pozornosť je oscilujúca a rozptýlená“ 45. Na druhej strane posudkový lekár bez akejkoľvek nadväzujúcej úvahy uzatvára posudok formalistickým konštatovaním, že maloletý zvláda hygienu, orientáciu, rád rozpráva a naučil sa písať, z čoho mechanicky vyvodil najnižšie možné percentuálne ohodnotenie 40 % . 46. Tento postup je v rozpore s požiadavkou na logickú celistvosť a presvedčivosť lekárskeho posudku (rozsudky NS SR sp. zn. 9 Sžso/74/2016 a 1 Sžsk/34/2017) . Posudok nevysvetľuje, ako je možné zosúladiť neschopnosť rešpektovať autority v kolektíve a potrebu asistencie pri vzdelávaní so záverom o stabilizovanom stave nevyžadujúcom kompenzáciu. 47. Podľa rozsudku NSS SR sp. zn. 7 Ssk/148/2022 je lekársky posudok nepreskúmateľný, ak sa nevysporiada s odbornými lekárskymi nálezmi založenými v spise a uspokojí sa iba so všeobecným konštatovaním . 48. V administratívnom spise sa nachádzali lekárske nálezy ošetrujúceho pedopsychiatra A. E. a psychodiagnostické správy, ktoré poukazovali na dekompenzáciu správania a problémy v sociálnej interakcii. Hoci posudkový lekár nie je viazaný návrhmi ošetrujúcich lekárov, bol povinný sa s ich medicínskymi závermi odborne vysporiadať a zrozumiteľne vysvetliť, prečo ich neakceptoval. Posudok žalovaného tieto závery ignoroval, čím zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 49. Správny súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP .Podľa § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku je žalovaný v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu. Žalovaný v ďalšom konaní zabezpečí vypracovanie nového, preskúmateľného a vnútorne bezrozporného lekárskeho posudku, ktorý odstráni vytknuté vady odôvodnenia. V prípade zaradenia ochorenia maloletého pod položku b) stredná porucha prílohy č. 3 časti IV. oddielu 1 zákona č. 447/2008 Z. z. (zákonné rozpätie 40 % až 50 %) je posudkový orgán povinný riadne a preskúmateľne odôvodniť voľbu konkrétneho percenta v rámci tohto rozpätia, a to najmä s ohľadom na otázku, prečo zistené poruchy správania a špeciálne vzdelávacie potreby neodôvodňujú priznanie hornej hranice 50 %. 50. Posudkový orgán je povinný výslovne a preskúmateľne posúdiť a odôvodniť aplikáciu § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., t. j. možnosť zvýšenia miery funkčnej poruchy až o 10 % z dôvodu súbehu hyperkinetickej poruchy správania, poruchy vývinu reči (dyslália) a subnormy intelektu. 51. Posudkový lekár komplexne vyhodnotí funkčný dopad duševnej poruchy dieťaťa so zameraním na sociálnu adaptáciu a potrebu pomoci v kolektíve (rozsudok NSS SR sp. zn. 6 Ssk/2/2022). 52. Ak po zákonnom posúdení miera funkčnej poruchy dosiahne najmenej 50 %, správny orgán bezodkladne pristúpi k vypracovaniu komplexného posudku a posúdi odkázanosť maloletého na peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.
53. Správne orgány pochybili, keď stav dieťaťa hodnotili výlučne cez izolované základné úkony fyzickej sebaobsluhy (hygiena, stravovanie, mobilita, mechanická schopnosť písať). Tento formalistický prístup je v príkrom rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudky sp. zn. 6
Ssk/2/2022 a 6 Ssk/38/2021), podľa ktorej pri deťoch s poruchami psychického vývoja, autizmom či ADHD musí posudkový lekár skúmať celkový funkčný obraz: sociálnu interakciu, schopnosť adaptácie, komunikáciu, správanie v kolektíve a potrebu sústavného dohľadu. 54. Skutočnosť, že maloletý navštevuje základnú školu iba 2 hodiny týždenne v individuálnom režime a mimo prítomnosti matky nie je schopný kooperácie s pedagógmi ani rovesníkmi, predstavuje funkčné znevýhodnenie, ktoré posudkoví lekári bez akejkoľvek logickej úvahy bagatelizovali na úroveň „strednej poruchy 40 %“ 55. Lekársky posudok je v zmysle judikatúry NS SR (sp. zn. 9 Sžso/74/2016 a 1 Sžsk/34/2017) a NSS SR (sp. zn. 7 Ssk/148/2022) zákonným podkladom len vtedy, ak je úplný, presvedčivý a vysporiada sa so všetkými podstatnými medicínskymi správami v spise. Pokiaľ ošetrujúci pedopsychiater A. E. konštatuje dekompenzáciu a nutnosť individuálneho zaobchádzania, posudkový lekár nemôže tieto závery odbiť všeobecnou frázou, ale musí uviesť konkrétne medicínske dôvody, prečo ich neakceptuje. V tejto súvislosti je tiež možné poukázať na spoločnú poznámku prislúchajúcu ku Kapitole IV., podľa ktorej sa miera funkčnej poruchy zdravotných postihnutí v zmysle tejto kapitoly určí podľa rozsahu zdravotného postihnutia, výskytu atakov, psychiatrického nálezu a psychologického nálezu, podľa narušenia sociálneho života, narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania, emotivity. Všetky tieto kritériá sú podstatné pre následné ustálenie výslednej miery funkčnej poruchy, pričom z obsahu lekárskeho posudku nevyplýva, že by posudkový lekár tieto kritériá vzal v úvahu a riadne ich zhodnotil. 56. Navyše, konanie pred správnymi orgánmi trvalo takmer 18 mesiacov (od októbra 2022 do marca 2024). Pri takejto dĺžke bolo povinnosťou správnych orgánov podľa zásady materiálnej pravdy (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku) overiť aktuálny zdravotný stav dieťaťa, nakoľko u detí vo veku 9 až 11 rokov dochádza k dynamickým zmenám a nemožno mechanicky predpokladať trvalo stabilizovaný stav podľa výnimky v § 11 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. Za existencie rozporov medzi správami ošetrujúcich lekárov a staršími posudkami mal posudkový lekár dieťa osobne vyšetriť alebo nariadiť doplnenie odborných nálezov špecialistom (§ 11 ods. 2 zákona). 57. Správny súd konštatuje, že lekárska posudková činnosť prvostupňového posudkového lekára (posudok zo dňa 16.12.2023) i nezávislého posudkového lekára žalovaného (posudok zo dňa 13.03.2024) trpí aj vadou spočívajúcou v tom, že posudkoví lekári hodnotili zdravotný stav maloletého výlučne na podklade lekárskych nálezov starších ako jeden rok, resp. dvoch až štyroch rokov (psychodiagnostické vyšetrenie z 31.08.2022 a psychiatrické nálezy z roku 2019), čo je v rozpore s kogentnými pravidlami ustanovenými v § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. 58. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, ktorý nie je starší ako šesť mesiacov. Účelom tejto zákonnej lehoty je garantovať, že kompenzačné nároky budú posudzované podľa reálneho a objektívneho obrazu funkčného stavu žiadateľa v rozhodnom čase [1.Zákon č. 447/2008 Z. z. síce v § 11 ods. 8 pripúšťa výnimku z tohto pravidla, podľa ktorej posudkový lekár môže vychádzať z nálezu staršieho ako šesť mesiacov, avšak uplatnenie tejto výnimky zákon podmieňuje splnením dvoch kumulatívnych podmienok: zdravotný stav fyzickej osoby je stabilizovaný, a je preukázaný predpoklad, že miera funkčnej poruchy sa nebude meniť (ide o definitívny, ireverzibilný a trvalý stav). 59. Keďže ide o zákonnú výnimku z pravidla aktuálnosti, je nevyhnutné vykladať ju reštriktívne. Správny súd zdôrazňuje, že u maloletého dieťaťa vo veku mladšieho školského veku (od 9 do 11 rokov) s diagnostikovanými poruchami psychického vývoja, hyperkinetickou poruchou správania (ADHD) a špecifickou vývinovou poruchou reči je aplikácia § 11 ods. 8 zákona z medicínskej i právnej podstaty vylúčená: 60. Detský vek sa vyznačuje mimoriadnou biologickou, kognitívnou a neuropsychickou dynamikou. Pri vývinových a behaviorálnych poruchách dochádza s narastajúcim vekom dieťaťa a s meniacimi sa požiadavkami sociálneho a vzdelávacieho prostredia (nástup vyšších ročníkov školy, nároky na udržanie pozornosti, zvládanie impulzov a vzťahy s autoritami) k zásadným zmenám klinického obrazu .O „stabilizovanom a nemennom stave“ v zmysle § 11 ods. 8 zákona možno uvažovať napríklad pri anatomických stratách končatín, trvalej slepote či ireverzibilných genetických vadách, nikdy však nie pri dynamicky sa vyvíjajúcich detských poruchách správania a emócií, kde hrozí akútna dekompenzácia. 61. Správny súd odmieta argumentáciu žalovaného, ktorý použitie nálezov z roku 2019 a 2022 obhajoval „zachytením dynamiky vývoja“. Dynamiku vývoja je pojmovo a metodicky možné posúdiť len vtedy, ak má posudkový lekár k dispozícii porovnávací aktuálny bod. Posudzovať dynamiku ochorenia v marci 2024 výlučne porovnaním správ z roku 2019 a augusta 2022 (bez akéhokoľvek odborného poznatku z roku 2023 či 2024) je logickým nezmyslom, ktorý nezachytáva dynamiku stavu v čase rozhodovania, ale ignoruje takmer dva roky vývinu dieťaťa .
62. Pochybením posudkových lekárov je rovnako ignorovanie ich aktívnej povinnosti zakotvenej v § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa tohto ustanovenia, ak má posudkový lekár pochybnosti o úplnosti lekárskeho nálezu alebo o správnosti diagnostického záveru, je povinný požiadať lekára o doplnenie lekárskeho nálezu, alebo predvolať posudzovanú osobu na osobné posúdenie zdravotného stavu . Pokiaľ konanie pred správnymi orgánmi trvalo pre ich nečinnosť takmer 18 mesiacov (od októbra 2022 do marca 2024), v dôsledku čoho aj pôvodne predložené nálezy stratili zákonnú aktuálnosť, a žalobkyňa v odvolaní výslovne namietala progresiu ochorenia a zhoršenie správania dieťaťa, posudkový lekár nemohol zostať pasívny. Žalovaný nemôže svoje pochybenie ospravedlňovať poukazom na § 11 ods. 10 zákona (že žalobkyňa nepožiadala písomne o prizvanie). Kým odsek 10 zakotvuje procesné právo účastníka iniciovať svoju prítomnosť, odsek 9 ukladá posudkovému lekárovi povinnosť z úradnej povinnosti (ex offo) odstrániť pochybnosti o stave posudzovaného buď dožiadaním nových odborných správ špecialistu (§ 11 ods. 2 zákona), alebo osobným vyšetrením dieťaťa. 63. Ako judikoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9 Sžso/74/2016, nálezy staršie ako šesť mesiacov pri neustálených ochoreniach neposkytujú objektívny obraz o zdravotnom stave, a pokiaľ správny orgán rozhoduje s časovým odstupom, nemôže sa uspokojiť s neaktuálnymi podkladmi. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9 Sžso/85/2016 NS SR potvrdil, že zásada materiálnej pravdy (§ 32 ods. 1 správneho poriadku) vylučuje, aby správny orgán posúdil stav bez osobného vyšetrenia alebo bez dožiadania aktuálnych odborných podkladov tam, kde existujú pochybnosti o aktuálnej závažnosti postihnutia. 64. Správny súd uzatvára, že posudkový lekár žalovaného porušil § 11 ods. 6 a ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., keď u maloletého dieťaťa s vývinovou duševnou poruchou nekriticky aplikoval výnimku podľa § 11 ods. 8 zákona a rozhodol na podklade neaktuálnych správ starších ako 1,5 až 4 roky. Tým zaťažil posudok vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosti (§ 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. 65. Správny súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s písm. e) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Podľa § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku je žalovaný v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu. Žalovaný v ďalšom konaní zabezpečí vypracovanie nového, preskúmateľného a vnútorne bezrozporného lekárskeho posudku, ktorý odstráni vytknuté vady odôvodnenia. Posudkový lekár pri novom posúdení zabezpečí aktuálne lekárske nálezy spĺňajúce požiadavku § 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. (nie staršie ako 6 mesiacov) a v prípade pretrvávajúcich pochybností postupom podľa § 11 ods. 9 v spojení s § 11 ods. 2 zákona predvolá maloletého na osobné posúdenie zdravotného stavu alebo si vyžiada doplňujúce odborné stanovisko pedopsychiatra. 66. V prípade ak dôjde k záveru o zaradení ochorenia maloletého pod položku b) stredná porucha prílohy č. 3 časti IV. oddielu 1 zákona č. 447/2008 Z. z. (zákonné rozpätie 40 % až 50 %) je povinný riadne a preskúmateľne odôvodniť voľbu konkrétneho percenta v rámci tohto rozpätia, a to najmä s ohľadom na otázku, prečo zistené poruchy správania a špeciálne vzdelávacie potreby neodôvodňujú priznanie hornej hranice 50 %. 67. Posudkový orgán je povinný výslovne a preskúmateľne posúdiť a odôvodniť aplikáciu § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., t. j. možnosť zvýšenia miery funkčnej poruchy až o 10 % z dôvodu súbehu hyperkinetickej poruchy správania, poruchy vývinu reči (dyslália) a subnormy intelektu. 68. Posudkový lekár komplexne vyhodnotí funkčný dopad duševnej poruchy dieťaťa so zameraním na sociálnu adaptáciu a potrebu pomoci v kolektíve (rozsudok NSS SR sp. zn. 6 Ssk/2/2022). 69. Ak po zákonnom posúdení miera funkčnej poruchy dosiahne najmenej 50 %, správny orgán bezodkladne pristúpi k vypracovaniu komplexného posudku a posúdi odkázanosť maloletého na peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. 70. O náhrade trov konania žalobkyne súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že jej ako plne úspešnému účastníkovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).