Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sfk-30-2026.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sfk/30/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: ROFER s.r.o., so sídlom Madáchova 17, Nána, IČO: 47 534 443, zastúpený: JUDr. Lenka Janšo Choma, advokátka, so sídlom Horné záhrady 2, Banská Bystrica, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101840680/2021 z 30. septembra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-9S/14/2021-121 z 11. februára 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania v kasačnom konaní.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Nitra (ďalej „správca dane“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „daňový poriadok“) rozhodnutím č. 100857023/2021 z 19. mája 2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“) v sume 78 969,50 eur za zdaňovacie obdobie júl 2019.
2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal reálne dodanie deklarovaného tovaru syr Goldi 45% dodávateľom Milki Food, s.r.o. Hoci žalobca formálne disponoval faktúrami, vykonaným dokazovaním bolo podľa správcu dane preukázané, že samotnou existenciou faktúr nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie dane. Za rozhodujúce považoval správca dane najmä zistenia, že spoločnosti v deklarovanom obchodnom reťazci P.K.S. AGRO FARM s.r.o. - vazsig s.r.o. (predtým Nemes Fruit s.r.o.) - Milki Food s.r.o. boli nekontaktné alebo mali virtuálne sídla, viaceré z nich nepredložili požadované účtovné doklady, pôvod deklarovaného tovaru od spoločnosti P.K.S. AGRO FARM s.r.o. sa nepodarilo potvrdiť a konateľ spoločnosti vazsig s.r.o. nebol vypočutý ani zastihnutý prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Správca dane zároveň poukázal na to, že tovar bol v reťazci fakturovaný v rovnakom množstve a v ten istý deň, pričom sa menila iba cena, čo podľa jeho názoru podporovalo záver o nepreukázaní reálneho obchodného reťazca.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 101840680/2021 z 30. septembra 2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi správcu dane a uviedol, že nebola preukázaná reálna existencia tovaru ani u jedného dodávateľa v rámci celého obchodného reťazca. Z preverovaného reťazca totiž spoločnosť P.K.S. AGRO FARM s.r.o. nepotvrdila
dodanie pre spoločnosť vazsig (v preskúmavanom rozhodnutí často označovaná pôvodným obchodným názvom Nemes Fruit s.r.o.), preto nemohol byť deklarovaný tovar dodaný ďalej spoločnosti Milki Food s.r.o. a následne dodaný žalobcovi. Ďalej v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že v rámci obchodného reťazca nebol tovar dodaný tak, ako bolo uvedené podľa dokladov predložených žalobcom.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. NR-9S/14/2021 - 121 z 11. februára 2026 (ďalej „napadnutý rozsudok“) preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
5. Správny súd uviedol, že správca dane a žalovaný založili svoje rozhodnutia na pochybnostiach, týkajúcich sa nezrovnalosti na subdodávateľskom stupni obchodného reťazca. Správcom dane vytýkané nedostatky sa tak týkali primárne nemožnosti zabezpečenia plnení prostredníctvom subdodávateľského subjektu deklarovaného dodávateľa, čo však v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky samo o sebe neobstojí. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie DPH daňovému subjektu iba v prípade účasti žalobcu na daňovom podvode. Takéto závery však nevyplývali z prvostupňového ani z preskúmavaného rozhodnutia. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach skonštatovali, že žalobca nepreukázal, že deklarovaný tovar bol skutočne dodaný spoločnosťou Milki Food s.r.o. tak, ako bolo deklarované na daňových dokladoch, čiže ich pochybnosti smerovali výhradne k nepreukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
6. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné tvrdenie žalobcu, že nezrovnalosti v subdodávateľskom reťazci, nekontaktnosť subdodávateľov a nepredloženie požadovaných dokladov z ich strany, sú skutočnosti, za ktoré žalobca nemohol niesť zodpovednosť. Pokiaľ teda rozhodnutie o nepriznaní nároku na odpočet DPH bolo založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok z dôvodu pochybnosti o dodávke tovaru na začiatku obchodného reťazca, vec nebola správne posúdená.
7. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, týkajúcu sa neprerokovania protokolu o výsledku daňovej kontroly. Z administratívneho spisu vyplývalo, že správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol, súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam, uvedeným v protokole, v lehote 30 pracovných dní. Protokol bol zaslaný zástupkyni žalobcu, ktorá ho v určenej lehote neprevzala a k protokolu sa v určenej lehote nevyjadrila. Keďže žalobca žiadne pripomienky ani dôkazy na výzvu správcu nepredložil, nebolo v tomto prípade potrebné dohadovať so žalobcom prerokovanie pripomienok a predložených dôkazov.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
8. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že správny súd nesprávne vyhodnotil dôvody neuznania práva na odpočítanie DPH. keď podľa jeho názoru žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky, pretože nepreukázal samotné dodanie deklarovaného tovaru. Správca dane zhromaždil dostatok objektívnych skutočností, ktoré vyvolávali kvalifikované pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia, pričom žalobca tieto pochybnosti relevantnými dôkazmi nevyvrátil a ani sa nevyjadril k protokolu z daňovej kontroly, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno.
10. Sťažovateľ zároveň poukazoval na to, že správca dane preveroval celý obchodný reťazec a dospel k záveru, že nebola preukázaná materiálna existencia deklarovaného plnenia. Samotná existencia faktúr, dodacích listov, fotodokumentácie, záznamov o pohybe vozidiel či tvrdenia štatutára podľa neho nepreukazujú, že žalobcovi bol skutočne dodaný tovar deklarovaným dodávateľom. Ďalej zdôraznil, že v danom prípade nebolo predmetom posúdenia účasť na daňovom podvode alebo aplikácia testu Axel Kittel, ale nepreukázanie základnej hmotnoprávnej podmienky vzniku práva na odpočítanie dane, teda
samotného dodania tovaru. V tejto súvislosti sa opieral najmä o rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4Sfk/23/2025, z ktorého vyvodzoval, že ak správca dane dôvodne spochybnil materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia, dôkazné bremeno prechádzalo na daňový subjekt.
11. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne aplikoval judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo, keďže skutkový stav bol podľa neho odlišný. Súčasne tvrdil, že správca dane dodržal všetky procesné pravidlá daňového konania, žalobcovi poskytol dostatočný priestor na uplatnenie jeho procesných práv a na predloženie dôkazov, ktoré však nevyužil.
12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že sa stotožnil s napadnutým rozsudkom, poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia a predložené dôkazy a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov kasačného konania.
IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
13. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je podľa § 461 SSP nedôvodná.
14. Kasačný súd z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že obdobné námietky sťažovateľa už boli predmetom konaní pod sp. zn. 4Sfk/4/2026 - zdaňovacie obdobie september 2020 (rozhodnuté zamietnutím kasačnej sťažnosti žalovaného dňa 23. apríla 2026) a pod sp. zn. 2Sfk/2/2026 - zdaňovacie obdobie september 2019 (rozhodnuté zamietnutím kasačnej sťažnosti žalovaného dňa 25. mája 2026).
15. Kasačný súd stotožňujúc sa s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/4/2026 z 23. apríla 2026 naň postupom podľa § 464 ods. 1 SSP odkazuje:
,,32. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
33. Tvrdenie v kasačnej sťažnosti, že žalobca dostatočne relevantným spôsobom nepreukázal samotnú existenciu tovaru je v rozpore s tvrdeniami žalovaného v administratívnom konaní, v ktorom bolo konštatované, že žalobca nepreukázal, že tovar deklarovaný na faktúrach bol skutočne dodaný dodávateľom Milki Food s.r.o. Vo vzťahu k materiálnej existencii plnenia daňové orgány uviedli, že nebolo potrebné skúmať trasu kamiónov (k tomu pozri str. 8 napadnutého rozhodnutia) [...].
34. Kasačná argumentácia sťažovateľa ide teda nad rámec pôvodne tvrdených dôvodov v administratívnom konaní, keď existuje nesúlad medzi dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí (dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom) a argumentáciou sťažovateľa prezentovanou v kasačnej sťažnosti (materiálna existencia tovaru).
35. Kasačný súd sa v tomto konaní nemôže odkloniť od záverov žalovaného, ktorými je viazaný (§ 135 SSP), a to najmä v kontexte právneho dôvodu pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH, resp. jeho odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí, pretože prípadné prekvalifikovanie splnenia jednotlivých hmotnoprávnych podmienok zo strany kasačného súdu, by mohlo viesť k vydaniu prekvapivého rozhodnutia.
36. Správny súd uviedol, že v predmetnej veci daňové orgány nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom) postavili na skutočnostiach, ktoré sú mimo sféry a dosahu žalobcu ako daňového subjektu z hľadiska možnosti ich ovplyvnenia. Správny súd tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024, podľa ktorého „nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na samom začiatku obchodného reťazca samy osebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o preukázaní
splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH/oslobodenie od DPH ... (ak nie je sporná existencia tovaru a jeho použitie sťažovateľom na zdaniteľné plnenia).“
37. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 skonštatoval nesprávne právne posúdenie nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane v prípade, ak záver správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane stojí len na spochybnení subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-610/19 Vikingo Fővállalkozó: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti.“
38. Vo vzťahu k spochybneniu dodávateľa ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ, identifikovala rad okolností, ktoré samé osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH - (osobitne, ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64. 39. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti dostatočne nepoukázal na skutkové a právne okolnosti veci, v zmysle ktorých by vyplývali odlišné závery ako z ustálenej judikatúry.
40. V tu prejedávanej veci síce daňové orgány explicitne neuviedli, že materiálna existencia tovaru bola preukázaná, avšak viedli dokazovanie smerom k preukázaniu dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. [...]. Pre ďalší postup vo veci bude preto rozhodujúce, aby bolo jednoznačne ustálené, či daňové orgány vo svojej podstate skutočne spochybňujú materiálnu existenciu plnenia - a tým jednu z hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH.
41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného neboli námietky sťažovateľa spôsobilé zvrátiť závery správneho súdu, ktorý preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle dôvodov v ňom uvedených.
[...]
43. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti argumentoval aj závermi rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/23/2025, avšak tieto východiská nedostatočne aplikoval na konkrétnu vec. Tým do podstatnej miery rezignoval na znenie ustanovenia § 440 ods. 2 SSP prvá veta („2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.“).
44. V kasačnom konaní - v ktorom sťažovateľ namieta nesprávne posúdenie veci správnym súdom - by tento mal adresne a čo najpresnejšie pomenovať nedostatky v napadnutom rozhodnutí správneho súdu v kontexte jeho právnych záverov, tieto by mal zrozumiteľne a v konkrétnej rovine konfrontovať s pozitívnoprávnou úpravou a mal by formulovať alternatívny právny výklad, resp. čo najpresvedčivejšie prezentovať Najvyššiemu správnemu súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného názoru.“
16. Kasačný súd na základe vyššie uvedených záverov, s ktorými sa (mutatis mutandis) stotožňuje, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
17. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že jeho závery neznamenajú, že žalobcovi patrí právo na odpočítanie dane v uvádzanom zdaňovacom období. Správca dane však musí dostatočne preukázať a argumentovať dôvody pre neuznanie práva na odpočet DPH (relevantne odôvodniť nesplnenie konkrétnych hmotnoprávnych podmienok s akcentom na odôvodnené a nezameniteľné vymedzenie okolností, ktoré boli dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DPH, príp. doplniť dokazovanie). Ak bude mať sťažovateľ za to, že deklarované plnenie nebolo dodané platiteľom dane, alebo sa vôbec neuskutočnilo, je potrebné tieto závery vyvodiť z relevantných dôkazov.
18. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania voči neúspešnému sťažovateľovi. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa?konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§?175 ods. 2 SSP).
19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.