Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Svk-33-2026.pdf
PDF · 109.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4Svk/33/2026
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. Box 128, IČO: 31 820 174, v zastúpení: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO:53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti : 1/ Krčace Záhrady s.r.o., so sídlom Einsteinova/Digital Park II 25, 851 01 Bratislava, IČO: 46 964 096, 2/ Záhradkári Dúbravská Hlavica o. z., so sídlom Karloveská 409/11, 841 04 Bratislava, 3/ T. Z., bytom Q. XXXX/X, XXX XX Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OSZP3-2025/350675-028 zo dňa 18.09.2025, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 1S/111/2025 - 156 zo dňa 27. januára 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a. III. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred správnym súdom 1. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) uznesením č. k. 1S/111/2025 - 156 zo dňa 27. januára 2026 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) podľa § 7 písm. a) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) odmietol ako neprípustnú žalobu, doručenú správnemu súdu dňa 05.10.2025 a doplnenú podaním doručeným súdu dňa 29.10.2025, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2025/350675-028 zo dňa 18.09.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), vydaného v zisťovacom konaní k navrhovanej činnosti „Polyfunkčný súbor Krčace“ podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“), ktorým rozhodol, že zámer navrhovanej činnosti „Polyfunkčný súbor Krčace“ sa nebude posudzovať podľa zákona čo EIA a v súlade s § 29 ods. 13 zákona o EIA určil 23 podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Správny súd zároveň nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania. 2. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca v postavení dotknutej verejnosti podľa § 3 písm. s) zákona o EIA, bol v rámci administratívneho (zisťovacieho) konania oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania proti rozhodnutiu obsahujúceho záver o neposudzovaní zámeru podľa ustanovení predmetného zákona, čo výslovne vyplýva z predmetného zákona (§ 29 ods. 17 písm. b/ zákona o EIA). Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade sa na žalobcu, hoci má postavenie zainteresovanej verejnosti, nevzťahuje výnimka ustanovená v § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého je zainteresovaná verejnosť oprávnená na podanie správnej žaloby aj v prípade, keď nevyčerpá všetky opravné prostriedky, no len vtedy, ak na podanie riadneho opravného prostriedku nebola oprávnená. Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu v administratívnom konaní podal odvolanie. Vyplýva to zo žaloby a priloženej kópie odvolania ako aj z Centrálneho informačného systému
EIA/SEA, v ktorom je odvolanie žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu evidované. Žalobca teda využil zákonnú možnosť podať odvolanie, avšak žalobu podal proti prvostupňovému rozhodnutiu bez toho, aby vyčkal na rozhodnutie odvolacieho orgánu. Zaťažil tým možnosť prieskumu prvostupňového administratívneho rozhodnutia na správnom súde vadou neprípustnosti podľa § 7 písm. a) SSP s následkom postupu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
II. Kasačná sťažnosť
3. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), i) a j) SSP v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu kasačný súd priznal nárok na náhradu trov konania. 4. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na svoje postavenie zainteresovanej verejnosti podľa § 42 SSP a upozornil na osobitný charakter správnej žaloby podanej zainteresovanou verejnosťou. Uviedol, že je osobitným procesným subjektom sui generis a občianskym združením pôsobiacim vo sfére ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia. S odkazom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2024 poukazoval na nutnosť prísneho terminologického odlíšenia jednotlivých druhov aktívne žalobe legitimovaných subjektov. Sťažovateľ následne poukázal na množstvo rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. 5. Podľa názoru sťažovateľa je odvolanie podľa § 29 ods. 16 a 17 resp. § 30 zákona o EIA osobitný opravný prostriedok a nie riadny opravný prostriedok. Nejde o opravný prostriedok, ale ide o administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu. Takýto výklad je aj v súlade so systematikou § 29 zákona o EIA, ktorý oprávňuje podať správnu žalobu priamo proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania. Nič na tom nemení ani novelizácia účinná od 1.1.2025, ktorá ako jeden z účinkov podaného odvolania spôsobuje suspenzívny účinok nadobudnutia právoplatnosti. Suspenzívny účinok podľa názoru sťažovateľ nemá súvis s § 7 písm. a) SSP ale so žalobnou legitimáciou a lehotou na podanie žaloby. 6. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd konanie prerušil a obrátil sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou, či a) je princíp subsidiarity správneho súdnictva vyjadrený vo všeobecnej časti dôvodovej správy k SSP vyjadrený v norme § 7 písm. a) SSP v súlade s čl. 2, čl. 10 a čl. 11 smernice o EIA, b) je ustanovenie § 185 SSP v súlade s čl.2, čl.10a a čl.11 Smernice o EIA v tom zmysle, či poskytuje dostatočný priestor pre priznanie odkladného účinku žaloby tak, ako to predpokladá rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-416/10 a c) sú ustanovenia o všeobecnej správnej žalobe v tretej časti SSP a absencia osobitných náležitostí žaloby na ochranu životného prostredia osobitnom diely tretej časti SSP a absencia osobitných procesných noriem pre konanie o žalobe na ochranu životného prostredia v osobitnom diely štvrtej časti SSP takým legislatívnym vákuom, že spôsobuje nedostatočný právny rámec pre zabezpečenie prístupu zainteresovanej verejnosti k spravodlivosť i tak ,ako sa dá usudzovať z úradného vestníka Európskej komisie
III. Konanie na kasačnom súde
7. Prejednávaná vec bola dňa 14.05.2026 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. 8. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. 9. Predmetom prieskumu pred kasačným súdom bolo napadnuté uznesenie správneho súdu č. k. 1S/111/2025 - 156 zo dňa 27. januára 2026 opísané v časti I. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
10. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o
ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. 11. Podľa § 29 ods. 2 zákona o EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. 12. Podľa § 29 ods. 11 zákona o EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. 13. Podľa § 29 ods. 17 písm. b) zákona o EIA proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nebude posudzovať podľa tohto zákona, môže podať odvolanie len účastník konania. 14. Podľa § 64 ods. 1 zákona o EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, okrem posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 18 ods. 1 písm. a) a písm. d), f) konfliktu záujmov podľa § 63a, g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a, h) zisťovacieho konania podľa § 29, na ktoré sa vzťahujú len ustanovenia o odvolacom konaní, i) vydávania vyjadrenia podľa § 18 ods. 6. 15. Podľa § 64 ods. 2 zákona o EIA na konania podľa tretej časti tohto zákona sa nevzťahuje § 14 všeobecného predpisu o správnom konaní. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 19. Sťažovateľ sa označil ako osobitný subjektom chrániaci verejné subjektívne právo na ochrane životného prostredia. V zmysle Aarhuského dohovoru je zainteresovanou verejnosťou verejnosť (jedna alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ich združenia, organizácie alebo skupiny), ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma. 20. Zainteresovaná verejnosť vystupujúca vo verejnom záujme týkajúcom sa oblasti životného prostredia má v administratívnych konaniach buď právo účasti alebo postavenie zúčastnenej osoby podľa konkrétnej právnej úpravy (osobitného právneho predpisu). Tam kde absentuje konkrétna normatívna úprava, patrí zainteresovanej právo byť účastníkom konania, pokiaľ sa týka životného prostredia (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžp/21/2012 z 27. júna 2013). 21. V tejto spojitosti je potrebné poukázať na subsidiaritu správneho súdnictva vyjadrenú v § 7 písm. a) SSP. Súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a na takéto použitie bol oprávnený, pričom v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia sa táto povinnosť na zainteresovanú verejnosť nevzťahuje jedine v prípade, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Znamená to podmienenosť prieskumu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy možného len v prípade, že zainteresovaná verejnosť využije osobitným právnym predpisom ustanovené procesné oprávnenie podať proti individuálnemu
správnemu aktu riadny opravný prostriedok, pričom podmienka podania opravného prostriedku sa týka priamo zainteresovanej verejnosti podávajúcej správnu žalobu. 22. Kasačný súd pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa, kasačný súd rozhodoval uznesením sp. zn. 3Svk/17/2026 zo dňa 29.04.2026 a uznesením sp. zn. 7Svk/31/2025 zo dňa 17. decembra 2025, kedy kasačnú sťažnosť sťažovateľa v oboch prípadoch zamietol. Rovnako rozhodol senát 4S aj rozhodnutím sp. zn. 4Svk/27/2026 zo dňa 21.05.2006. Preto kasačný súd nevidí dôvod, aby sa odchýlil od skôr vysloveného právneho názoru. S poukazom na skutkovú totožnosť prejednávanej veci a rovnaké právne posúdenie vychádzajúc z rovnakého obsahu sťažnostných námietok, kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP a poukazuje na uznesenie sp. zn. 7Svk/31/2025 zo dňa 17. decembra 2025, s ktorého odôvodnením sa stotožňuje, a ktorý k predmetnej veci uviedol: 23. „6. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je záväzné stanovisko príslušného orgánu v zmysle § 29 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom od 1. januára do 31. októbra 2025, podľa ktorého je výsledkom zisťovacieho konania [teda postupu, ktorého účelom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, porov. § 3 písm. c) cit. zák.] záväzné stanovisko, ktorým sa určuje, či pre navrhovanú činnosť alebo jej zmenu je potrebné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Podľa § 29 ods. 15 cit. zák. ak v záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona, záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania po nadobudnutí účinnosti oprávňuje navrhovateľa podať návrh na začatie povoľovacieho konania. Podľa § 29 ods. 16 písm. b) cit. zák. proti záväznému stanovisku, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať, môže podať odvolanie len dotknutá obec a dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. t) cit. zák. Odvolanie možno podľa § 29 ods. 17 cit. zák. podať do 15 dní od doručenia záväzného stanoviska, inak záväzné stanovisko nadobúda účinnosť. Dotknutá verejnosť uvedená v § 3 písm. t) sa môže podľa § 29 ods. 20 cit. zák. žalobou domáhať zrušenia záväzného stanoviska vydaného podľa odseku 15, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena sa nebude posudzovať podľa tohto zákona, a napadnúť jeho vecnú správnosť. 7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že namiesto pôvodného rozhodnutia zo zisťovacieho konania sa podľa novej úpravy už vydáva len záväzné stanovisko, ktoré môže zainteresovaná verejnosť za určitých podmienok napadnúť odvolaním. Zákon v tejto súvislosti osobitne upravuje inštitút účinnosti záväzného stanoviska, ktorá nastáva márnym uplynutím lehoty na odvolanie a ktorá má vyjadrovať jeho konečnosť, a teda v určitom zmysle zodpovedať inštitútu právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň cit. § 29 ods. 20 zákona č. 24/2006 Z. z. však pripúšťa aj správnu žalobu zainteresovanej verejnosti proti záväznému stanovisku podľa § 29 ods. 15, teda proti záväznému stanovisku, ktorým sa rozhodlo, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať. Z hľadiska systematiky Správneho súdneho poriadku je záväzné stanovisko opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pretože nie je označené ako rozhodnutie, je vydané v určitom administratívnom (zisťovacom) konaní a môžu ním byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb (už len napríklad tak, že podľa cit. § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z. oprávňuje navrhovateľa podať návrh na povoľovacie konanie). 8. Judikatúra vo všeobecnosti dospela k záveru, že záväzné stanovisko nie je spôsobilým predmetom prieskumu, lebo nejde o konečné opatrenie (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžk 4/2018, judikát R 70/2019). Preto zákonodarca v § 29 ods. 20 cit. zák. výslovne pripustil (správnu) žalobu zainteresovanej verejnosti, čo znamená, že tým ako lex specialis ustanovil aj preskúmateľnosť tohto osobitného záväzného stanoviska správnymi súdmi. Keďže toto záväzné stanovisko je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, jeho prieskumu slúži všeobecná správna žaloba podľa § 177 a nasl. SSP. Podľa kasačného súdu však citované ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. nič nezmenili na ostatných procesných podmienkach pre takúto správnu žalobu. Ako už uviedol správny súd, podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Povinnosť vyčerpať ich sa nevzťahuje na zainteresovanú verejnosť, ak nebola na ich podanie oprávnená. Ak však je zainteresovaná verejnosť oprávnená na podanie riadneho opravného prostriedku proti určitému opatreniu, ktorým oddiali nastúpenie právoplatnosti (alebo inej obdobnej vlastnosti konečnosti, akou je napr. účinnosť záväzného stanoviska podľa § 29 ods. 17 zákona č. 24/2006 Z. z.), je jeho vyčerpanie podmienkou toho, aby správne súdy mohli preskúmať toto opatrenie. 9. Kasačný súd sa tak nestotožňuje s názorom žalobcu, že ustanovenie § 29 ods. 20 zákona č. 24/2006 Z. z. dovoľuje napadnúť záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania bez toho, aby bola splnená procesná podmienka § 7 písm. a) SSP, teda aby toto stanovisko nadobudlo účinnosť potom, čo zainteresovaná verejnosť podala proti nemu riadny opravný prostriedok - odvolanie, ak naň bola podľa § 29 ods. 16 písm. b) cit. zákona oprávnená. V prerokúvanej veci potom netreba riešiť otázku,
či oprávnenosť treba posudzovať absolútne (teda či zákon priznal zainteresovanej verejnosti možnosť podať takýto opravný prostriedok) alebo relatívne (teda či konkrétny zástupca zainteresovanej verejnosti mal možnosť podať ho), pretože žalobca ani netvrdí, že by nemal možnosť podať uvedené odvolanie. Naopak, aj ho podal a dokonca bolo úspešné, pretože na jeho základe Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím z 26. mája 2025 zrušil tu preskúmavané opatrenie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol oprávnený na podanie opravného prostriedku, aj ho podal, a preto preskúmavané opatrenie ani len nenadobudlo účinnosť v zmysle § 29 ods. 17 zákona č. 24/2006 Z. z. Preto sa možno stotožniť s názorom správneho súdu, že správna žaloba žalobcu nebola prípustná, čo zakladalo dôvod jej odmietnutia podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Len pre úplnosť sa poznamenáva, že podľa judikatúry by mohlo v tomto prípade prichádzať do úvahy aj jej odmietnutie pre predčasnosť (porov. uznesenie tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 71/2021).“ 24. V ďalšom k námietkam sťažovateľa ohľadne jeho postavenia ako subjektu sui generis a možnosti podať správnu žalobu aj bez vyčerpania riadnych opravných prostriedkov kasačný súd poukazuje na uznesenie kasačného súdu sp. zn. 8Svk/41/2025 zo dňa 29. januára 2026, ktorý kasačnú sťažnosť sťažovateľa v obdobnej veci zamietol a k uvedeným námietkam sťažovateľa uviedol: 25. „25. V prvom rade, čo sa týka argumentácie sťažovateľa, že na zainteresovanú verejnosť je potrebné nahliadať ako na fiktívnu kolektívnu osobu, s týmito jeho závermi sa nie je možné stotožniť. Hoci kasačný súd nespochybňuje, že zainteresovaná verejnosť je procesným subjektom sui generis vystupujúcim na ochranu verejného záujmu v oblasti životného prostredia a je v právnom poriadku terminologicky odlišovaná od prokurátora či fyzickej a právnickej osoby, rozhodovacia činnosť odlišný prístup k posudzovaniu žalobcov v správnom súdnom konaní doteraz pripustila len v konkrétnych aspektoch prístupu k súdu, a to pri aktívnej žalobnej legitimácii (ochrany akých práv sa žalobca domáha, § 178 SSP) a následne lehote na podanie správnej žaloby (§ 181 SSP, viď rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2024 z 30. apríla 2025). 26. Ak sťažovateľ v tejto súvislosti odkazuje na odbornú spisbu, ktorá uvádza, že aktívna žalobná legitimácia na podanie všeobecnej správnej žaloby bude vždy svedčať zainteresovanej verejnosti a nie jej členom (FEČÍK, Marián. § 178 [Žalobná legitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 881), aj kasačný súd priznáva, že uvedená časť citovaného komentára môže evokovať názor prezentovaný sťažovateľom. Kasačný súd je však presvedčený, že ide o odlišnú situáciu, keď fyzické osoby (ktorým svedčí aktívna legitimácia za normálnych okolností aj samostatne) vstúpia do administratívneho konania ako tzv. občianska iniciatíva (§ 6a ods. 2 písm. c), ods. 3 a 4 zákona EIA), ktorá síce sama osebe nemá právnu subjektivitu, ale SSP jej v pozícii zainteresovanej verejnosti priznáva aktívnu žalobnú legitimáciu. Inak povedané, ak sa fyzická osoba rozhodne vstúpiť do administratívneho konania podľa zákona EIA v zoskupení s inými fyzickými osobami ako občianska iniciatíva, žalobnú legitimáciu bude mať občianska iniciatíva ako celok, ale nie jej jednotliví členovia - fyzické osoby, ktoré ju tvoria a za túto iniciatívu (ako subjekt vystupujúci v pozícii zainteresovanej verejnosti) bude konať jej zástupca podľa § 42 ods. 2 SSP. O takúto situáciu však v prípade sťažovateľa nejde. Na tomto mieste musí kasačný súd tiež podotknúť, že odborná spisba nie je prameňom práva, a hoci môže byť významným interpretačným pomocníkom, nie je pre kasačný súd záväzná. 27. Podľa kasačného súdu je v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa podstatné, že samotný Aarhuský dohovor prístup k súdu negarantuje zainteresovanej verejnosti ako celku, ale jej jednotlivým členom (subjektom vystupujúcim v tejto pozícii), keď v čl. 9 ods. 2 jasne uvádza, že každý štát má zabezpečiť, aby „členovia“ zainteresovanej verejnosti mali zabezpečený prístup k súdu. Rovnako tak rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ postavenie účastníka konania či jeho právo na prístup k súdu spája s konkrétnymi subjektmi (napr. mimovládnou organizáciou) vystupujúcimi v pozícii zainteresovanej verejnosti (napr. rozhodnutie sp. zn. C-826/18, Stichting Varkens in Nood a ďalší). Subjekty, ktoré vystupujú v pozícii zainteresovanej verejnosti, preto síce spadajú pod jednu kategóriu - zainteresovaná verejnosť, ale majú samostatnú právnu osobnosť, a teda samostatné procesné práva ako napr. právo podať námietky, podať odvolanie, podať správnu žalobu či ju vziať späť. Uvedené je zrejmé aj z toho, že každý člen zainteresovanej verejnosti môže chrániť iné aspekty životného prostredia, pričom tieto sa vôbec nemusia prelínať (napr. ochrana ovzdušia, vôd či biotopov). Ak by sa na zainteresovanú verejnosť hľadelo ako na celok (s pozitívnymi i negatívnymi procesnými dôsledkami) vznikla by neudržateľná právna situácia, kedy by napríklad procesná pasivita jedného člena mohla ovplyvniť práva ostatných členov alebo prílišná aktivita mohla zasiahnuť do práv tých, ktorí mali vyslovene záujem v konkrétnej situácii nekonať (napr. nechceli podať odvolanie, keď s rozhodnutím súhlasili). Sťažovateľom prezentovaný model by vytváral zastúpenie bez právneho základu, kedy by nebol žiadnym zákonným spôsobom upravený rozsah zastúpenia, riešenie pravidiel konfliktu záujmov či pravidiel zodpovednosti.
Nebolo by zrejmé, ak by správnu žalobu podali viacerí členovia zainteresovanej verejnosti, aký vplyv by na ostatné subjekty malo napríklad späťvzatie jednej správnej žaloby, kto by hradil prípadné trovy konania alebo ako by si takto zadefinovaná zainteresovaná verejnosť zvolila právneho zástupcu a pod. Navyše kasačný súd pripomína, že ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy prístup k súdu formuluje ako individuálnu garanciu, teda právo „každého“ a tiež procesná legitimácia sa posudzuje pri každom žalobcovi samostatne. Uvedené podľa kasačného súdu jasne potvrdzuje interpretáciu, že prístup k súdu, jeho podmienky a prípadné procesné dôsledky sa viažu k jednotlivým subjektom a nie k neidentifikovateľnému zoskupeniu - zainteresovanej verejnosti ako takej. ... ... 29. Čo sa týka argumentácie sťažovateľa, že jeho postavenie ako zainteresovanej verejnosti mu zabezpečuje prístup k súdu, kasačný súd mu dáva za pravdu, že Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 2 ako aj Smernica EIA v čl. 11 zhodne stanovujú, že vo veciach, o akú ide aj v tu posudzovanom prípade (spaľovňa podliehajúca povinnému posudzovaniu vplyvov), musí mať zainteresovaná verejnosť zabezpečený prístup k súdu. Uvedené oprávnenie zainteresovanej verejnosti však v zmysle týchto ustanovení nie je bezpodmienečné, keď zhodne nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správnych opravných prostriedkov pred súdnymi opravnými prostriedkami, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva (čl. 11 ods. 4 Smernice EIA, čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru). Inak povedané, je v súlade s Aarhuským dohovorom ako aj Smernicou EIA, ak vnútroštátne právo stanovuje prístup k súdu za podmienky, že žalobca predtým vyčerpal opravné prostriedky v administratívnom konaní, ak na ich podanie bol oprávnený. Preto je podľa kasačného súdu v súlade s danými ustanoveniami, ak slovenský právny poriadok v ustanovení § 7 písm. a) SSP v spojení s § 42 a § 178 SSP zabezpečuje zainteresovanej verejnosti prístup k súdu za podmienky, že vyčerpala riadne opravné prostriedky v administratívnom konaní, ak na ich podanie bola oprávnená. ... ... 31. Na záver kasačný súd preto zhŕňa, že sťažovateľ mal v súlade so Správnym poriadkom v spojení so zákonom EIA právo podať opravný prostriedok (rozklad) proti záverečnému stanovisku, keďže mal postavenie účastníka konania v pozícii zainteresovanej verejnosti, ale toto právo nevyužil. Vzhľadom na to, že sťažovateľ mal právo podať rozklad proti záväznému stanovisku, ktoré nevyužil, jeho správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného o rozklade iného účastníka konania vyhodnotil správny súd správne ako neprípustnú podľa § 7 písm. a) SSP. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, že sťažovateľ vystupoval v pozícii zainteresovanej verejnosti. Aarhuský dohovor ako aj Smernica EIA totiž vyslovene počítajú s tým, že aj v prípade povinnosti členských štátov zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k súdu, môže byť tento podmienený uplatnením správnych opravných prostriedkov pred súdnymi. Zároveň prijal záver, že táto podmienka využitia odvolania (rozkladu) pred súdnym prieskumom je primeraná, spravodlivá, včasná a nie nedostupne drahá. 32. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom ak bolo podanie (správna žaloba) odmietnuté z dôvodu neprípustnosti, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (viď obdobne rozhodnutie kasačného súdu sp.?zn.?2Asan/25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie sp. zn. 5Svk/12/2023 z 22. júna 2023, bod 28).“ 26. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky kasačný súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky. Zároveň zo strany sťažovateľa navrhovaná prejudiciálna otázka nebola dostatočne konkrétna, keď zo sťažovateľovej formulácie nie je úplne zrejmé, či sa jeho otázky týkali tejto konkrétnej veci alebo smerovali (vo všeobecnej rovine) k rozhodovaniu o jeho iných, ďalších podnetoch. Navyše, otázky sťažovateľa boli judikatúrou kasačného súdu ale aj rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ zodpovedané. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 27. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Uznesenie správneho súdu považuje za vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci, preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalšiemu účastníkovi konania, keďže mu súdom neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 169 SSP priznané.
29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.