Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoKR-55-2025.pdf
PDF · 110.32 KB
Case nature
Subarea
3CoKR/55/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX. XXXXXXXX XXX, XXX XX C., zastúpená advokátom: JUDr. Branislav Kahanec, sídlo: Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti žalovanému: A. E. F., správca úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., sídlo: Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, sídlo kancelárie správcu: Masarykova 21, 040 01 Košice, značka správcu: S 1177, zastúpený advokátskou kanceláriou: DEMKO & PARTNERS s. r. o., sídlo: Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 54 245 729, o určenie pravosti pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č. k. 30Cbi/26/2022 – 58 zo dňa 14.09.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Mení uznesenie Mestského súdu Košice, č. k. 30Cbi/26/2022 – 58 zo dňa 14.09.2023 v napadnutom II. výroku tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením, č. k. 30Cbi/26/2022 – 58 zo dňa 14.07.2023 (ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavuje (výrok I.) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.).
2. Rozhodnutie o zastavení konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: Napriek poučeniu o následkoch žalobca nereagoval na výzvu na zvolenie si advokáta vzhľadom na charakter daného konania (spor vyvolaný konkurzom). Žalobca teda neodstránil nedostatok procesnej podmienky konania, v čoho dôsledku súd konanie zastavil. Súd prvej inštancie výrok o zastavení konania odôvodnil tým, že v prípade neodstránenia nedostatku povinného právneho zastúpenia podľa § 90 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po výzve súdu a poučeniach o následkoch (§ 90 ods. 2 CSP), súd neprihliada na úkony strany vykonané bez právneho zastúpenia. Ak súd neprihliada na žalobu, konanie je potrebné zastaviť (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2019, R 39/2019).
2.1. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol poukazujúc na § 256 a § 257 CSP. V odôvodnení súd konštatoval, že nakoľko žalobca procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť (nezvolil si advokáta a nepreukázal splnenie podmienok podľa § 90 ods. 1 CSP), súd by mal nárok na náhradu trov konania priznať protistrane - žalovanému. Žalovanému síce vznikli v priebehu konania trovy konania, tieto však žalobca nezavinil, keďže sa na jeho podania neprihliada. Súd síce vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe, pri ktorej však už absentovala požiadavka právneho zastúpenia žalobcu, pričom žalobcu vyzval na odstránenie procesného nedostatku a ten nedostatok neodstránil. Strana,
ktorá je povinná uhradiť trovy konania, by podľa názoru súdu nemala znášať trovy konania, ktoré trpelo nedostatkom spočívajúcim v absencii povinného právneho zastúpenia. Za takéto úkony žalobcu protistrane nemôžu vzniknúť trovy konania, keďže ona tieto trovy konania nezavinila, a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby ich súd protistrane priznal zo základu odmeny vyplývajúcej zo samotného sporu. Preto súd rozhodol v súlade s § 257 CSP tak ako to uviedol v II. výroku výrokovej časti tohto uznesenia.
3. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti výroku II. uznesenia, ktoré oprel o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci). Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanej prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 % a tiež jej prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Teda aj z dôvodu, že odstrániteľný nedostatok podmienky konania sa nepodarilo odstrániť. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.09.2022 uložil žalovanému, aby sa k veci (žalobe žalobcu) písomne vyjadril. Žalovanému bolo rovnako uznesením súdu zo dňa 20.03.2023 uložené vyjadriť sa k ďalšiemu vyjadreniu žalobcu. Žalovaný zastúpený advokátom tieto povinnosti splnil, čím mu nepochybne vznikli náklady spojené s jeho zastúpením a poskytnutím úkonov právnej služby advokátom. Nepochybne to boli účelne vynaložené náklady.
3.1. Nižšie uvedená časť odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je pre žalovaného zrozumiteľná: „ ...v tejto súvislosti treba poukázať na to, že strana, ktorá je povinná uhradiť trovy konania, by podľa názoru súdu nemala znášať tie trovy konania, ktoré trpelo nedostatkom spočívajúcim v absencii povinného právneho zastúpenia. Za takéto úkony žalobcu protistrane nemôžu vzniknúť trovy konania, keďže ona tieto trovy konania nezavinila, a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby ich súd protistrane priznal zo základu odmeny vyplývajúcej zo samotného sporu“. Pokiaľ tým súd prvej inštancie mal na mysli, že žalobca produkujúci žalobu a vyjadrenia (na ktoré sa v dôsledku nesplnenia podmienky povinného zastúpenia v konaní napokon neprihliadalo), nezavinil zastavenie konania alebo, že v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, žalovaný k tomu uvádza, že takýto záver súdu prvej inštancie nemá oporu v právnej norme. Nejde totiž o úkony žalobcu, ktoré majú dosah na trovy konania, ktoré vznikli žalovanému. Ide len a výlučne o posúdenie, či k zastaveniu konania došlo pre zavinenie žalobcu. Pokiaľ žalobca bol poučený o tom, že na jeho úkony sa pri absencii povinného zastúpenia nebude prihliadať a napriek uvedenému si advokáta nezvolil alebo nevyužil právnu pomoc Centra právnej pomoci určenej občanom, ktorí pre nedostatok finančných prostriedkov nemôžu využívať iné právne služby, nepochybne zastavenie konania svojim správaním zavinil. Zároveň nemá oporu v právnej norme záver, že táto situácia odôvodňuje použitie ustanovenia § 257 CSP. Nezvolenie si advokáta v type súdneho konania, kde platí pre účastníka povinné zastúpenie, nie je nijako výnimočnou okolnosťou a nezakladá ani jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa profilovaných súdnou praxou.
4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že s odvolaním nesúhlasí a má za to, že v konaní nebol neúspešný. Jeho nárok je naďalej opodstatnený. Pripadá mu absurdné, že žalovaný jej nezaplatil ani jedno euro a žiada od nej trovy konania. Dôvod, prečo si nezvolil advokáta bol iba ten, že už nebol ochotný vynakladať ďalšie financie do sporu, ktorý ako zistil, nemá veľkú šancu na úspech. Nerozumie, ako mohli žalovanému vzniknúť trovy konania. On ich nezavinil a predpokladá, že súd najprv skúmal splnenie procesných podmienok a až následne realizoval ďalšie úkony, napr. výzvu na vyjadrenie k žalobe. K zastaveniu konania teda podľa jeho názoru nedošlo z dôvodu, že by nárok bol nedôvodný, ale z dôvodu nesplnenia procesnej podmienky, ktorú nesplnil preto, že ďalšiu investíciu do neistého konania si nemohol dovoliť. Nárok žalovaného na trovy konania považuje za nemorálny a odporujúci dobrým mravom a žiada, aby súd tieto dôvody posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP a napadnutý výrok o trovách konania potvrdil.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu vyjadril a uviedol, že z dôvodu tzv. povinného zastúpenia obsiahnutého v ustanovení § 90 ods. 1 CSP bol (a stále je) žalovaný v konaní zastúpený advokátom. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie produkoval svoje písomné vyjadrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu (advokáta). Išlo o prvotné štádium súdneho konania pred vytýčením prvého pojednávania vo veci, kedy žalovaný produkoval svoje vyjadrenie k žalobe a následne repliku v súlade s postupom ustanoveným Civilným sporovým poriadkom, a to vždy na podklade uznesení súdu prvej inštancie, ktoré mu ukladali, aby sa vyjadril k podanej žalobe alebo následne k vyjadreniu žalobcu. Pokiaľ žalobca nerozumie tomu, ako mohli žalovanému vzniknúť trovy konania, je potrebné mu ozrejmiť, že
odmena za vypracovanie písomných vyjadrení, ktoré žalovaný uhradil svojmu právnemu zástupcovi, predstavuje pre žalovaného odôvodnene a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s jej obranou voči nároku uplatnenému žalobcom. Argumentácii žalobcu, že v konaní nebol neúspešný, nemožno pričítať žiaden význam. Úspech alebo neúspech žalobcu v prejednávanej veci totiž z procesného hľadiska – s ohľadom na spôsob akým bolo konanie skončené, nie je možné nijako zohľadniť. Je nesporné, že súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu, že konanie bolo postihnuté nedostatkom procesnej podmienky (spočívajúcom v absencii povinného zastúpenia žalobcu), ktorý bolo možné odstrániť, avšak tento nedostatok sa nepodarilo súdu odstrániť ani po výzve adresovanej žalobcovi, aby si v konaní za zástupcu zvolil advokáta. Žalovaný je presvedčený, že neprihliadanie na podania žalobcu sa nijako netýka jeho obrany voči nároku uplatnenému žalobcom, preto výdavky, ktoré mu v spojitosti s touto obranou vznikli, považuje za odôvodnené a účelne vynaložené. Nezvolenie si advokáta v type konania, kde sa takéto zastúpenie povinne vyžaduje, nepredstavuje žiadnu okolnosť hodnú osobitného zreteľa alebo výnimočnú okolnosť. Zároveň žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru nepriznanie trov konania protistrane pre „rozpor s dobrými mravmi“ nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že priznanie trov konania žalovanému by bolo v rozpore s dobrými mravmi a podklad pre toto nepriznanie trov videl v ustanovení § 257 CSP, podľa názoru žalovaného postupoval vecne nesprávne, keďže ustanovenie § 257 CSP neobsahuje nič, čo by sa kategórie dobrých mravov obsahovo týkalo.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že nemal vedomosť o tom, že takéto zastúpenie musí mať a po poučení súdom si advokáta nezvolil z dôvodu, že na to nemá finančné prostriedky a nebol ochotný už investovať ďalšie prostriedky do neistého sporu. Chce na túto vec zabudnúť a nepripomínať si, ako ho žalovaný oklamal.
7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že poukázal na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7 M Cdo 4/2010. V tejto súvislosti dodal, že aj keď konania žalobkyne nespočívalo v späťvzatí žaloby, tak správanie žalobcu spočívajúce v nezvolení si advokáta s uzrozumením, že súd následne konanie zastaví, de facto predstavuje vo svojej podstate späťvzatie žaloby, keďže strana sporu (žalobca) ním dáva najavo, že na ďalšom vedení konania nemá záujem. Podstatné je len to, že k zastaveniu konania nedošlo pre správanie žalobcu. Žalovaný pripomína, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu, teda v žiadnom prípade nie je subjektom, ktorý žalobcovi čokoľvek dlhuje. Nárok na náhradu trov konania je prirodzeným zákonným nárokom žalovaného v kontexte prejednávanej veci.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti nebolo vecne správne (nebolo ho možné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť), preto ho odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
9. Odvolací súd vo veci odvolania žalovaného prvýkrát rozhodol svojim uznesením, č.k. 3CoKR/4/2024-106, zo dňa 14. septembra 2024, ktorým odvolaniu žalovaného vyhovel a na jeho základe rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na ich nahradenie v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo neskôr na základe dovolania žalobcu zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR, č.k. 2ObdoK/3/2024 zo dňa 29. apríla 2025. Dovolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil existenciou vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP v tom zmysle, že odvolací súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, či žalobca skutočne zavinil trovy konania, keď okresný súd realizoval úkony aj napriek skutočnosti, že u žalobcu neboli splnené procesné podmienky povinného zastúpenia podľa § 90 CSP.
10. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Žalovaný vo svojom odvolaní deklaroval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pričom s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že tento odvolací dôvod je daný.
14. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu na určenie pravosti pohľadávky voči žalovanému doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 31.08.2022. Dňa 20.09.2022 bol spor postúpený na Mestský súd Košice v zmysle § 20 písm. d) CSP ako súdu miestne príslušnému. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 30Cbi/26/2022 – 16 zo dňa 30.09.2022 uložil žalobcovi, aby si v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zvolil advokáta, ak zákon nestanovuje inak. Žalobca bol upozornený, že ak si strana advokáta nezvolí v primeranej lehote určenej súdom, na jeho úkony sa nebude prihliadať. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 11.10.2022. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie citoval aj § 90 ods. 1 a 2 a § 468 CSP.
15. Podľa § 90 ods. 1 CSP, strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
16. Podľa 90 ods. 2 CSP, ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.
17. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
18. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
19. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
20. Odvolací súd poukazuje na to, že povinné zastúpenie podľa citovaných ustanovení CSP sa vzťahuje na osobitné druhy sporov, pri ktorých hmotnoprávna a procesnoprávna náročnosť odôvodňuje požiadavku na obligatórne profesionálne zastúpenie. Povinné zastúpenie advokátom sa bez obmedzenia vzťahuje na žalobcu aj na žalovaného. Spory vyvolané alebo súvisiace s konkurzom spadajú do kategórie sporov, na ktoré sa vzťahuje povinné zastúpenie advokátom. Ide najmä o spory o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva (tzv. incidenčné spory), spory o určenie právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate, spory o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu a pod. Nepochybne prejednávaný spor spĺňal uvedenú podmienku. Táto podmienka sa neuplatní v prípade strany sporu, ktorá je fyzickou osobou a ktorá má táto fyzická osoba vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Uvedené z obsahu súdneho spisu nevyplývalo, resp. v konaní preukázané nebolo, preto bola na mieste požiadavka na povinné zastúpenie žalobkyne advokátom podľa § 90 ods. 1 CSP. Žalobca bol súdom prvej inštancie o uvedených skutočnostiach riadne poučený. Súd mu poskytol lehotu 15 dní na zvolenie si advokáta. Nebolo v konaní sporné, že advokáta si žalobca nezvolil. Nebolo v konaní napokon zo strany žalobcu spochybňované ani následné zastavenie konania z uvedeného dôvodu. Sporným bol len výrok súdu prvej inštancie týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného.
21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Vychádzajúc z obsahu § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí vo všeobecnosti zásada, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu trov konania protistrane. Táto zásada neplatí iba vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo na nahradenie trov konania a to konkrétne za situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
24. Dôvody, ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nie sú špeciálne upravené a v zásade je táto problematika ponechaná na voľnú úvahu súdu. Rozhodnutie súdu však nemôže byť svojvoľné a musí vychádzať z obsahu a priebehu konkrétneho sporu, prípadne aj z aktuálnej situácie strany sporu (majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery). Je podľa názoru odvolacieho súdu nesporné a zrejmé, že v tomto konaní zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý žalobu vo veci, v ktorej mal byť povinne zastúpená advokátom, advokátom zastúpený nebol a nezvolil si ho ani v dodatočnej lehote poskytnutej súdom prvej inštancie. Za tejto procesnej situácie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 256 ods. 1 CSP) bolo namieste, aby súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na nahradenie trov konania žalovaného. Takýto záver samozrejme platí iba pokiaľ vo veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
25. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania uzavrel, že vo veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a tieto špecifikoval v bode 13. odôvodnenia uznesenia. Odvolací súd po preskúmaní týchto dôvodov dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodmi, ktoré by vo veci rozhodovania o náhrade trov konania bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa a to z nižšie uvedených dôvodov.
26. V citovanom bode 13 odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Súd tiež zistil, že žalovanému v konaní vznikli trovy konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie ale tieto žalobca nezavinil, keďže sa na jeho podania neprihliada. Odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že na určité podania súd nebude prihliadať znamená, že tieto úkony nebudú môcť v konaní vyvolať určité následky a súd na základe nich nebude môcť konať a na základe nich rozhodnúť. Uvedené však neznamená, že ak žalobca v takomto prípade určité úkony v konaní vykonal (napríklad podal žalobu) a na základe nich druhej strane vznikli trovy, tak v takomto prípade sa neuplatní zásada zavinenia a automaticky bude takéto konanie predstavovať z pohľadu rozhodovania o náhrade trov konania výnimočný prípad a dôvod hodný osobitného zreteľa s následkom nepriznania nároku na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi.
26.1. V konaní bolo nepochybne preukázané, že súd uznesením č. k. 30Cbi/26/2022 – 18 zo dňa 30.09.2022, ako aj uznesením č. k. 30Cbi/26/2022 – 49 zo dňa 20.03.2023 uložil žalovanému, aby sa k veci písomne vyjadril v stanovenej lehote. Ako účelné a odôvodnené trovy strany sú určite považované výdavky strany na odmenu advokáta za podania realizované na výzvu súdu. Žalovaný pritom minimálne na základe citovaných uznesení realizoval svoje prostriedky procesnej obrany a súdu doručil svoje podania prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Odvolací súd podotýka, že aj pre žalovaného znamenala povinnosť zastúpenia advokátom zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 90 ods. 1 CSP, ktorú žalovaný na rozdiel od žalobcu splnil a advokáta si zvolil. Nie je možné považovať za spravodlivý proces stav, keď by žalovaná strana mohla byť vystavovaná žalobám bez toho, aby žalobca niesol procesnú zodpovednosť za svoje konanie v podobe jeho povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré žalovanému podaním žaloby spôsobil. Rovnako ani uvedomenie si neopodstatnenosti uplatneného nároku žalobcom samo osebe nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa.
26.2. Žalobca ohľadom náhrady trov konania namietal skutočnosť, že ich vznik u žalovaného nezavinil, nakoľko súd prvej inštancie vyzval žalovaného na oznámenie svojho stanoviska k žalobe za situácie, keď ešte u žalobcu nebola odstránená procesná vada spočívajúca v absencii jeho zastúpenia advokátom (§ 90 CSP). Konkrétne namietal že teda tieto trovy konania u žalovaného nespôsobil. Toto stanovisko žalobcu je nesprávne a nemá ani žiadnu oporu v zákone, pretože ustanovenie § 256 ods. 1 CSP v tomto smere je pomerne jednoznačné, t.j. povinnosť nahradiť trovy konania má strana sporu, ktorá zavinila
zastavenie konania, čo v tomto prípade nesporne zavinil žalobca tým, že aj napriek poučeniu a výzve súdu prvej inštancie neodstránil (inak odstrániteľnú) vyššie uvedenú procesnú vadu.
26.3. Na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 256 ods. 1 CSP teda nemá žiadny vplyv skutočnosť, že súd prvej inštancie vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe v čase pred odstránením vady zastúpenia žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd rovnako ako aj dovolací súd (v odseku 14 odôvodnenia jeho rozhodnutia) prioritne pripomína ustanovenie § 161 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie a pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a následne ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. V tomto prípade súd prvej inštancie plne v súlade s citovaným zákonným ustanovením (ako aj v súlade so zásadou rýchlosti konania podľa čl. 17 CSP) priebežne pokračoval v konaní, t.j. vo veci zisťoval stanovisko žalovanej strany k žalobe. Povinnosť žalobcu nahradiť trovy konania žalovaného podľa § 256 ods. 1 CSP vznikla procesným zavinením samotného žalobcu, ktorý sa sám rozhodol nepokračovať v konaní z dôvodu neurčitosti výsledku konania ako aj zbytočného navyšovania finančných výdavkov ako to neskôr deklaroval vo svojich podaniach.
26.4. Žalobca ako rozporné s dobrými mravmi neskôr tiež namietal aj to, že žalovaný ako osoba znalá práva (resp. disponujúca primeraným personálnym aparátom) sa nechal v konaní zastúpiť advokátom, K tomuto odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ako osoba bez právnického vzdelania mal zákonnú povinnosť nechať sa v konaní zastupovať advokátom (§ 90 ods. 1 CSP), ktorú si na rozdiel od žalobcu splnil. V tomto smere odvolací súd rovnako ako dovolací súd poukazuje na obsah existujúcej judikatúry (viď odsek 15 uznesenia Najvyššieho súdu SR, č.k. 2ObdoK/3/2024 zo dňa 29. apríla 2025).
27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd po preskúmaní napadnutého II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie z hľadísk žalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní, priznal odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
32. Žalobca inicioval vo veci dovolacie konanie, v ktorom bol v plnom rozsahu úspešný. Vychádzajúc z existujúcej judikatúry je náhrada trov dovolacieho konania separátnym nárokom nesúvisiacim priamo s úspechom vo veci samej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupom podľa § 453 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
33. O výške nároku na náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP ).
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).