Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-52-2026.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/52/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov Mgr. Petra Lengyela a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. septembra 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.5.2026 sp.zn. 2T/24/2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) citovaného Tr.zák. , na tom skutkovom základe:
že dňa 20.09.2024, v čase okolo 17:15 hod., v obci Bôrka, okres C., na mieste verejnosti prístupnom, a to na križovatke medzi hlavnou cestnou komunikáciou a vedľajšou cestou k miestnej osade pri rodinnom dome so súpisným číslom 12, po predchádzajúcom slovnom konflikte medzi viacerými osobami, fyzicky napadol spolu s už odsúdeným D. B. poškodeného C. E. tak, že obžalovaný a už odsúdený D. B. ho každý v stoji najmenej jedenkrát udrel drevenou palicou do spánkovo-temennej časti hlavy, v dôsledku čoho poškodený omdlel a obžalovaný a už odsúdený D. B. následne z miesta odišli preč, čím poškodenému C. E. spôsobili tržnú ranu v ľavej spánkovo-záhlavnej oblasti s veľkosťou približne 7 cm s krvnou podliatinou a opuchom v okolí rany, zlomeninu lebky v ľavej spánkovo-temennej oblasti s miernym vpáčením lebečných kostí o šírku vonkajšej hrúbky kosti, podkožnú krvnú podliatinu v ľavej temennej oblasti s nevýrazným krvácaním medzi plochou kosťou lebečnej klenby a tvrdou mozgovou blanou v ľavej temennej oblasti s hrúbkou do 8 mm, nevýrazné krvácanie pod tvrdú mozgovú blanu vpravo s hrúbkou 5 mm a drobné pomliaždenie mozgu v pravej spánkovej oblasti s priemerom do 6 mm s dobou liečenia v trvaní do 42 dní, počas ktorej musel byť poškodený v období od 20.09.2024 do 27.09.2024 vynútene hospitalizovaný so súčasným pociťovaním bolesti hlavy a následne po prepustení do ambulantnej liečby si jeho zdravotný stav vyžadoval čiastočnú pomoc inej osoby pri zabezpečovaní si životných potrieb.
Za to obžalovanému A. B. okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 0T/3/2025-66, zo dňa 17.01.2025, doručeného obžalovanému dňa 17.01.2025, právoplatného dňa 17.01.2025, ktorým bol obžalovanému A. B. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd obžalovaného A. B. za teraz posudzované prečiny a pre prečin, za ktorý bol uznaný vinným predchádzajúcim trestným rozkazom odsúdil:
Podľa § 364 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desiatich) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. súd obvineného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. s použitím 42 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 60 (šesťdesiat) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré následne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že podáva odvolanie, ktoré smeruje výlučne proti výroku o treste citovaného rozsudku, a to z dôvodu jeho neprimeranej prísnosti a nesprávneho právneho posúdenia podmienok pre uloženie súhrnného trestu (§ 307 ods. 1 písm. b) Tr.por.).
Súd prvého stupňa pri výmere trestu síce formálne zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák. (priznanie a úprimné oľutovanie činu) a osobné pomery znížením trestu zo štrnástich na desať mesiacov oproti pôvodnému trestnému rozkazu, avšak nesprávne vyhodnotil možnosť upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr.zák.
Má za to, že v danom prípade boli kumulatívne splnené všetky podmienky na to, aby súd prvého stupňa od uloženia súhrnného trestu upustil, nakoľko trest uložený predchádzajúcim trestným rozkazom (8 mesiacov nepodmienečne), z výkonu ktorého bol dňa 27.06.2025 podmienečne prepustený so stanovenou skúšobnou dobou na 2 roky, je plne postačujúci na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.
Súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní neprimerane zameral na jeho trestnú minulosť a dostatočne nezohľadnil zásadnú, kvalitatívnu a pozitívnu zmenu v jeho rodinných a majetkových pomeroch, ku ktorej došlo po spáchaní prejednávaného skutku. Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na nasledujúce kľúčové skutočnosti:
Dňa 31.03.2026 sa jemu a družke A. B. narodila dcéra F. B., čo bolo na hlavnom pojednávaní preukázané predloženým rodným listom. Narodenie ďalšieho, v poradí už šiesteho maloletého dieťaťa, zakladá enormné zvýšenie nielen finančnej, ale predovšetkým osobnej zodpovednosti pri zabezpečovaní riadneho chodu domácnosti a výchovy.
Poukazuje na zvýšenú starostlivosť o postihnuté dieťa a zdravotný stav družky. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania (lekárske nálezy G. H. I., F. G. D. a F. J. C.) preukázané, že syn, maloletý K. B. (nar. XX.XX.XXXX), trpí mentálnou retardáciou, je nesamostatný, takmer nerozpráva a vyžaduje si sústavnú, zvýšenú starostlivosť oboch rodičov. Z lekárskej správy F. L. C. zo dňa 05.05.2026 navyše vyplýva, že samotná družka trpí zmiešanou bronchiálnou astmou a inou alergickou rinitídou, pre ktorú je obmedzený v bežných činnostiach. Za takejto situácie je starostlivosť o 6 maloletých detí (vrátane novorodenca a ťažko mentálne retardovaného syna) pre matku samotnú fyzicky aj psychicky nezvládnuteľná. Jeho prítomnosť v rodine je preto z hľadiska zachovania základných rodinných funkcií úplne nevyhnutná.
V rámci snahy o vedenie riadneho života si zabezpečil stabilné zamestnanie v Českej republike u zamestnávateľa Zemní práce Grulyo s.r.o., kde vykonáva stavebné práce na základe Dohody o provedení práce s prísľubom jej predĺženia. Hoci jeho mesačný príjem 12 000 Kč je deklarovaný na Dohode o provedení práce, tento je v skutočnosti oveľa vyšší. Tento príjem tvorí v kombinácii s príspevkami družky (400 eur) jedinú ekonomickú bázu pre prežitie 8-člennej rodiny. Ak by musel nastúpiť na výkon trestu odňatia v trvaní 10 mesiacov, rodina okamžite stratí tento kľúčový zdroj príjmu. Vzhľadom na počet maloletých detí a ich zdravotný stav by bol takýto výpadok pre rodinu likvidačný a navrhol by ich do stavu krajnej núdze a chudoby.
Poukazuje na porušenie ukladania trestov (§ 34 ods. 3 Tr.zák.) Súd prvého stupňa síce toto ustanovenie vo svojom odôvodnení citoval, avšak v praxi ho aplikoval nedostatočne. Uložený 10- mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody v strednom stupni stráženia má totiž vo svojej podstate krutý sekundárny dopad na nevinné osoby – na šesť maloletých detí, vrátane novorodenca a zdravotne postihnutého syna.
Napadnutý rozsudok túto zásadu hrubo porušil. Hoci spáchal prejednávaný skutok ešte dňa 20.09.2024 (teda pred vyše poldruha rokom), súd prvého stupňa dostatočne nezohľadnil dynamiku zmeny jeho správania. Dňa 31.01.2025 dobrovoľne nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody na základe predchádzajúceho rozhodnutia sp.zn. 0T/3/2025. Podľa správy ÚVV a ÚVTOS Košice bola jeho adaptácia bezproblémová, ústavný poriadok vzorne dodržiaval a dňa 27.05.2025 bol pre dobré správanie podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na 2 roky.
Od mája 2025 (teda viac ako rok) žije riadnym životom, nepácha trestnú činnosť, nedopúšťa sa priestupkov, pracuje v zahraničí a vzorne plní svoje otcovské a partnerské povinnosti. Výkon predchádzajúceho nepodmienečného trestu mal na neho preukázateľne silný výchovný a stabilizačný účinok.
Ak súd prvého stupňa konštatoval, že účel trestu nemožno dosiahnuť upustením od uloženia súhrnného trestu, dopustil sa nesprávneho právneho uváženia. Trestný zákon v ustanovení § 42 ods. 2 explicitne otvára možnosť aplikovať § 44 Tr.zák. (upustenie od uloženia súhrnného trestu), ak súd považuje trest uložený skorším rozsudkom za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.
Vzhľadom na to, že urobil plné vyhlásenie o vine, čin úprimne oľutoval a poškodenému sa ospravedlnil a je ochotný nahradiť vzniknutú škodu, motívom staršieho konfliktu boli dlhodobé nezhody medzi rodinami a miera provokácie zo strany poškodeného, došlo k bezprecedentnej zmene rodinných pomerov (narodenie 6. dieťaťa, vážny stav syna K.) a je jediným ekonomickým pilierom rodiny, majú za to, že predchádzajúci nepodmienečný trest v trvaní 8 mesiacov, v ktorom sa aktuálne úspešne osvedčuje v rámci plynúcej podmienečnej skúšobnej doby, je plne postačujúci. Ďalšia modifikácia a sprísnenie trestu na 10 mesiacov nepodmienečne neprimerane postihuje nevinné deti a neguje pozitívne výsledky jeho doterajšej resocializácie na slobode.
Súd prvého stupňa mal preto využiť inštitút podľa § 44 Tr.zák. a od uloženia súhrnného trestu upustiť.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 321 ods, 1 písm. d) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 29. mája 2026, sp.zn. 2T/24/2026-262 vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 44 Tr.zák. sa upúšťa od uloženia súhrnného trestu.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil nasledovné:
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval prvostupňový súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere prvostupňového súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi prvostupňového súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Na obžalovaného A. B. bola na Okresný súd Rožňava podaná obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) citovaného Tr.zák..
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine v zmysle ust. § 257 ods. 5 Tr. por. t.z., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní, ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané len dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.
Odvolanie obžalovaného smerovalo do výroku o uloženom treste a preto odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal len vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a o zaradení obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Po preskúmaní výroku o treste krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto výroku. Obžalovaný je v napadnutom rozsudku hodnotený na základe dostupných a vykonaných dôkazov plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.
Zároveň treba uviesť, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu tak ako sú uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák., t. z. že prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ale aj osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Je potrebné uviesť, že prvostupňový súd správne vyhodnotil keď uviedol, že pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na vyššie popísaný spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pritom prihliadal na dve priťažujúce okolnosti a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona), a to že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona), pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa ku skutkom priznal a svoje konanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona). Okresný súd v súvislosti s výrokom o treste dodal, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich, komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Odvolanie obžalovaného, tak ako to vyplýva vyššie z tohto uznesenia smerovalo proti výroku o treste, pričom obžalovaný v odvolacích námietkach uviedol, že súd prvého stupňa pri výmere trestu síce formálne zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák., ako aj osobné pomery obžalovaného a to znížením trestu zo 14 na 10 mesiacov nepodmienečne, oproti pôvodne uloženému trestu v Trestnom rozkaze, avšak nesprávne vyhodnotil možnosť upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr.zák.
S takýmito odvolacími námietkami sa krajský súd nestotožňuje, nakoľko je potrebné uviesť, že prvostupňový súd správne ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 2 Tr.zák., zrušil výrok o treste z Trestného rozkazu Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.1.2025 pod sp.zn. 0T/3/2025.
Je potrebné si uvedomiť, že v prejednávanej trestnej veci bol obžalovaný uznaný za vinného z dvoch trestných činov, a to prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr.zák. Nakoľko prvostupňový súd uložil vyššie uvedený súhrnný trest vo výmere 10 mesiacov podľa § 364 ods. 2 Tr.zák., je
zrejmé (podľa zásad na ukladanie súhrnného trestu), že ho súd ukladal na základe najprísnejšieho trestného činu, a teda prísnejšieho ako vo vyššie uvedenom Trestnom rozkaze, ktorého výrok o treste bol zrušený. Zároveň je potrebné si uvedomiť aj tú skutočnosť, že ustanovenie § 44 Tr.zák. nie je obligatórnym ustanovením pri ukladaní súhrnného trestu, práve naopak je na úvahe súdu, na základe osoby páchateľa, povahy prejednávaného prípadu, rozhodnúť buď podľa § 44 Tr.zák., alebo uložiť trest prísnejší ako ten ktorý má byť zrušený. Je logické, že prvostupňový súd postupoval správne, keď ukladal prísnejší trest odňatia slobody a teda vo výmere 10 mesiacov, pričom pri ukladaní súhrnného trestu musí byť trest uložený obžalovanému prísnejší, ako trest uložený predchádzajúcim odsudzujúcim rozhodnutím, teda prísnejší ako 8 mesiacov. Súd ukladal trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť (3 trestné činy), pričom najprísnejšie bolo ustanovenie § 364 ods. 2 Tr.zák.
Na základe vyššie uvedeného sa aj krajský súd stotožnil s uložením prísnejšieho súhrnného trestu obžalovanému, pričom dôvody uloženia prísnejšieho súhrnného trestu oproti upusteniu od uloženia súhrnného trestu prvostupňový súd náležite odôvodnil a s dôvodmi tam uvedenými (č.l. 12 napadnutého rozsudku) sa krajský súd plne stotožňuje. Krajský súd sa stotožňuje aj s argumentáciou okresného súdu v tom, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, a teda sa jedná o recidivistu, pričom už v minulosti bol odsúdený aj za trestný čin ublíženia na zdraví. Zároveň treba podotknúť že v prejednávanej veci obžalovaný napadol poškodeného drevenou palicou do spánkovej a temennej časti hlavy, teda útočil nebezpečným predmetov na oblasť hlavy s dobou liečenia poškodeného do 42 dní.
K ďalším odvolacím námietkam krajský súd len poznamenáva, že okresný súd sa už v napadnutom rozsudku vysporiadal s podstatou odvolacích námietok, hlavne v tom, že na uložení prísnejšieho nepodmienečného súhrnného trestu odňatia slobody nemení nič ani skutočnosť, že obžalovaný je spoluživiteľom rodiny, resp. že má viacero maloletých detí, nakoľko pri ukladaní trestu je potrebné primárne pozerať na účel trestu a tým je ochrana spoločnosti a náprava páchateľa, ktorý účel bude aj podľa názoru krajského súdu dosiahnutý iba nepodmienečným trestom odňatia slobody dlhšieho trvania, a teda vo výmere 10 mesiacov, ako trestu ktorý bol súhrnným trestom zrušený a teda 8 mesiacov. Správne teda okresný súd prihliadol na uvedené osobné a rodinné pomery obžalovaného v tom, keď obžalovanému oproti trestnému rozkazu uložil nie 14 mesačný, ale 10 mesačný trest odňatia slobody, teda zohľadnil to pri výmere trestu.
Krajský súd nezistil žiadne pochybnosti alebo porušenia zákonnosti vo výroku o zaradení do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním prejednávaných trestných činov bol obžalovaný v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin. Súd zároveň obligatórne postupujúc podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. uložil správne obžalovanému trest zákazu činnosti vo výmere 60 mesiacov.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.