Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: B. E., E..A..O.., B.: XX XXX XXX, G. XX, R., zastúpený advokátom C.. C. Š., G. XX, R., proti žalovanej: R. L., U.. X.X.XXXX, E. XX, R., o zaplatenie 4.531,87 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -159 z 1.7.2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úroku z omeškania a nároku na náhradu trov konania potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 150 eur, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.381,87 eura spolu s úrokom z omeškania 5,00% p.a zo sumy 4.531,87 eura od 14.7.2016 do 11.3.2019, zo sumy 4.526,87 eura od 12.3.2019 do 11.4.2019, zo sumy 4.521,87 eura od 12.4.2019 do 13.5.2019, zo sumy 4.516,87 eura od 14.5.2019 do 11.6.2019, zo sumy 4.511,87 eura od 12.6.2019 do 18.7.2019, zo sumy 4.506,87 eura od 19.7.2019 do 12.8.2019, zo sumy 4.501,87 eura od 13.8.2019 do 11.9.2019, zo sumy 4.496,87 eura od 12.9.2019 do 11.10.2019, zo sumy 4.491,87 eura od 12.10.2019 do 11.11.2019, zo sumy 4.486,87 eura od 12.11.2019 do 11.12.2019, zo sumy 4.481,87 eura od 12.12.2019 do 13.1.2019, zo sumy 4.461,87 eura od 14.1.2019 do 11.2.2020, zo sumy 4.441,87 eura od 12.2.2020 do 11.3.2020, zo sumy 4.421,87 eura od 12.3.2020 do 14.4.2020, zo sumy 4.401,87 eura od 15.4.2020 do 1.5.2020 a zo sumy 4.381,87 eura od 12.5.2020 do zaplatenia, žalovanej povolil splácať uloženú povinnosť v mesačných splátkach po 20 eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 93,39%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) žalobou z 18.4.2019 žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu 4.531,87 eura spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 14.7.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 21.12.2015 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovanej poskytol pôžičku 4.500 eur, ktorú mala splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach po 168,30 eura, spolu 6.058,80 eura. Žalovaná uhradila len 428,30 eura, a keďže porušila povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu V. W. T., listom z 27.4.2016 žalovanej zaslal predžalobnú upomienku s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pôžičky. Pôvodný veriteľ pre nesplácanie úveru zostatok úveru 4.531,87 eura dňa 8.7.2016 zosplatnil, uplatnil si aj zákonné úroky z omeškania a náhradu trov konania. Žalovaná nepoprela uzavretie zmluvy o

pôžičke 4.500 eur so žalobcom, resp. právnym predchodcom žalobcu, táto je však podľa nej neprimerane úročená, nakoľko pri dohodnutých 36 splátkach by veriteľovi uhradila 6.058,80 eura, t.j. o 1.500 eur viac ako si požičala, čo ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Nepopierala, že sa s jednotlivými splátkami dostala do omeškania, pretože sa dostala do nepriaznivej životnej situácie, má príjem 650 eur mesačne, spolu s priateľom H. L. má viac dlhov, na ktoré splácajú mesačne približne 500 eur. Po začatí konania bola predmetná pohľadávka vo výške 5.442,28 eur a k 18.7.2019 postúpená spoločnosti B. E., E..A..O.. a súd prvej inštancie uznesením z 22.8.2019 č.k. -78 pripustil jej vstup do konania namiesto pôvodného žalobcu. Podaním z 15.1.2020 žalovaná súdu oznámila, že žalovanú sumu 4.531,17 eur uznáva, o čom doložila písomné uznanie dlhu z 21.12.2019 s tým, že so žalobcom sa dohodli na splátkach po 20 eur mesačne. Žalobca podaním z 5.3.2020 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 70 eur s príslušenstvom, následne podaním z 29.4.2020 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 60 eur s príslušenstvom a podaním z 4.6.2020 zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie 20 eur s príslušenstvom. Na základe uznania jeho nároku žalovanou žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie a zároveň z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby upravil žalobný petit tak, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 4.406,87 eura spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.531,87 eura od 14.7.2016 do 11.3.2019, zo sumy 4.526,87 eura od 12.3.2019 do 11.4.2019, zo sumy 4.521,87 eura od 12.4.2019 do 13.5.2019, zo sumy 4.516,87 eura od 14.5.2019 do 11.6.2019, zo sumy 4.511,87 eura od 12.6.2019 do 18.7.2019, zo sumy 4.506,87 eura od 19.7.2019 do 12.8.2019, zo sumy 4.501,87 eura od 13.8.2019 do 11.9.2019, zo sumy 4.496,87 eura od 12.9.2019 do 11.10.2019, zo sumy 4.491,87 eura od 12.10.2019 do 11.11.2019, zo sumy 4.486,87 eura od 12.11.2019 do 11.12.2019, zo sumy 4.481,87 eura od 12.12.2019 do 13.1.2019, zo sumy 4.461,87 eura od 14.1.2019 do 11.2.2020, zo sumy 4.466,87 eura od 12.2.2020 do 11.3.2020, zo sumy 4.446,87 eura od 12.3.2020 do 14.4.2020, zo sumy 4.426,87 eura od 15.4.2020 do 11.5.2020 a zo sumy 4.406,87 eura od 12.5.2020 do zaplatenia. Žalovaná v písomnom vyjadrení k upravenému žalobnému návrhu uviedla, že žalobca v návrhu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku nezohľadnil všetky skutočnosti tak, ako boli dohodnuté medzi ňou a povereným zástupcom žalobcu p. Ž. na osobnom stretnutí dňa 21.12.2019. Na tomto stretnutí sa spolu s jej priateľom H. L. (ako svedkom) viackrát zástupcu žalobcu opýtali, či celá pohľadávka žalobcu je 4.531,87, načo tento odpovedal, že nakoľko žalovaná uznala dlh a urobila aj dohodu o splátkach, táto suma je konečná a už sa nebude zvyšovať. Žiadala, aby jej súd uložil povinnosť podľa splátkového kalendára dohodnutého so žalobcom. Uviedla, že úroky za vzniknuté obdobie, ktoré si žalobca uplatnil, aj keď si žiadne uplatniť nemal, sú pre ňu obrovské a pri čiastke 4.531,87 eura sa tak do zaplatenia môžu navýšiť až na 15.000 eur, čo je pre ňu pri jej obrovských dlhoch a zdravotných problémoch, ktoré má ako invalidná dôchodkyňa, likvidačné.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca pôvodného žalobcu, V. W. T., K..E.., uzatvoril so žalovanou 21.12.2015 zmluvu o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere, na základe ktorej žalovanej poskytol úver 4.500 eur, ktorý mu táto mala splácať v 36 mesačných splátkach po 168,30 eura. Prvá splátka bola splatná 20.1.2016, úroky boli dohodnuté na 22,50% ročne, RPMN bola 22,50%, termín konečnej splatnosti 20.12.2018 s tým, že celkové náklady spotrebiteľa sú 1.558,80 eura (najvyššia prípustná výška odplaty 26,72%). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli zmluvné podmienky, s ktorými sa žalovaná oboznámila a zaviazala sa ich dodržiavať. Právny predchodca pôvodného žalobcu listom z 27.4.2016 vyzval žalovanú na úhradu už splatných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru a listom z 8.7.2016 zaslaným žalovanej úver zosplatnil. Žalovaná podaním doručeným súdu 3.1.2020 písomne uznala žalovanú pohľadávku aj s príslušenstvom.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení až ods. 4, a , (správne ), a , , a , , a o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase (ďalej len „“), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, , až ods. 3, a , až ods. 4, , (ďalej len „“) a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V konaní mal za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vychádzal z toho, že pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ do zmluvného vzťahu s dodávateľom vstupuje za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom a spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť. Ďalej mal za preukázané, že spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená na dobu 3 rokov pri úrokovej sadzbe 22,50% ročne a RPMN vo výške 22,50% s tým, že konečná splatnosť úveru bola stanovená

k 20.12.2018, pri celkovej výške odplaty 26,72% a pri celkových nákladoch na 6.058 eur. Nebolo sporné, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti, úver riadne a včas nesplácala a nereagovala na zaslané upomienky a vedela o sankciách za porušenie záväzkov, ktoré boli uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Žalovaná v priebehu konania dňa 21.12.2019 voči žalobcovi písomne uznala dlh 4.531,87 eura s príslušenstvom a toto písomné uznanie doručila súdu dňa 3.1.2020, čo súd porovnal s ustanovením . Žalovaná po podaní žaloby uhradila žalobcovi 10 x po 5 eur od 11.3.2019 do 12.12.2019 a 20 eur v januári až máji 2020, spolu 150 eur. Súd túto sumu odpočítal od uznanej pohľadávky (4.531,87 eura) a vypočítal zostatok na 4.381,87 eura a žalovanej uložil povinnosť túto sumu uhradiť žalobcovi. Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovanej a tiež s ohľadom na súhlas žalobcu a výsledky dokazovania, povolil žalovanej pohľadávku splácať v mesačných splátkach po 20 eur. K námietke žalovanej proti výške uplatnenej pohľadávky súd poukázal, že samotný prejav vôle žalovanej v písomnej forme sa okrem istiny 4.531,87 eura vzťahuje aj na príslušenstvo, ktorým sú podľa ustanovenia aj úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Vzhľadom na uvedené žalobcovi priznal aj uplatnené úroky z omeškania a trovy konania. Z dôvodu, že žalovaná 150 eur uhradila žalobcovi po podaní žaloby a žalobca v tejto časti vzal žalobu späť, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Úhradu ďalších 20 eur v júni 2020 nemohol vziať na zreteľ, nakoľko žalobca v tejto časti nevzal žalobu späť, splátka bola uhradená z účtu tretej osoby (H. L.) a navyše túto úhradu žalobca ku dňu vyhlásenia dokazovania za skončené, t.j. k 17.6.2020, nepotvrdil. Keďže žalobca si v upravenom žalobnom návrhu uplatnil 4.406,87 eura, čo preukázanú sumu 4.381,87 eura prevyšuje o 25 eur, súd prvej inštancie žalobu v časti 25 eur zamietol. Pretože žalobca pri úrokoch z omeškania nesprávne odpočítal úhrady za jednotlivé obdobia, rozhodol súd prvej inštancie po úprave odpočítanej zaplatenej sumy o výške úrokov z omeškania. Zároveň vo výroku, ktorým žalobu v zostávajúcej časti zamietol, zohľadnil nezrovnalosť pri úhradách splátok žalovanou od februára do mája 2020, žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5% za obdobie od 12.2.2020 do 11.3.2020 zo sumy 4.441,87 eura, zo sumy 4.421,87 eura od 12.3.2020 do 14.4.2020, zo sumy 4.401,87 eura od 15.4.2020 do 11.5.2020 a zo sumy 4.381,87 eura od 12.5.2020 do zaplatenia.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia v spojení s podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaná v celom rozsahu uznala žalobcom uplatnený nárok, t.j. 5.431,87 eura, žalobca by mal vo veci plný úspech. Avšak z dôvodu, že si po úhradách zo strany žalovanej nesprávne uplatnil zvyšnú časť žaloby, v tejto časti bol čiastočne neúspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 93,39% (96,69% úspešnosť - 3,30% neúspešnosť). Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobcovi trovy konania neprislúchajú z dôvodu prísľubu žalobcu, že žalovaná istina 4.531,87 eura je konečná, vrátane úrokov z omeškania a trov právneho zastúpenia, súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná suma 4.531,87 eura bola žalovanou uznaná aj s príslušenstvom a v čase prísľubu bola žaloba podaná. Zároveň mal za to, že vzhľadom na viaceré právne vzťahy s veriteľmi a viaceré súdne spory, ktorých je žalovaná účastníčkou, táto skutočnosť musela byť žalovanej známa. Subjektívny pocit a predstava žalovanej, že vedený spor bude ukončený bez uplatňovania náhrady trov právneho zastúpenia, nepostačuje k ukončeniu sporu v tomto zmysle, navyše, ak právny zástupca bol s tvrdeniami žalovanej oboznámený, a napriek tomu na uplatnených nárokoch zotrval.

6. Proti vyhovujúcemu výroku (II.) v časti príslušenstva a výroku o náhrade trov konania (IV.) rozsudku súdu prvej inštancie podala v odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ustanovenia a a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že úroky z omeškania žalobcovi neprizná a že žiadna sporová strana nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jej uznanie dlhu, nakoľko dlh uznala len v časti dlžnej istiny uplatnenej v predmetnom konaní a uznanie sa v žiadnom prípade nevzťahovalo na príslušenstvo a náhradu trov konania. V uznaní dlhu, ktorý podpísala 21.12.2019 je uvedené, že uznáva žalobcom uplatnený nárok, nie je tam však uvedené, že uznáva aj príslušenstvo a trovy konania. Podľa nej, ak mal žalobca záujem, aby mu zaplatila aj úroky z omeškania a náhradu trov konania, bolo potrebné, aby uznanie dlhu obsahovalo výslovne aj ustanovenie o takejto povinnosti. Okrem toho treba zohľadniť aj skutočnosť, že je v pozícii spotrebiteľa, pričom tento má v prípade nejasností pri výklade právneho úkonu favorizujúce postavenie. Uviedla, že nakoľko nebola právne zastúpená z dôvodu, že si to nemohla dovoliť, nemohla vedieť, že uznaním istiny uzná aj príslušenstvo a aj trovy konania, pričom podľa jej najlepšieho vedomia a svedomia sa uznanie týkalo len žalovanej istiny. Poukázala na ustanovenie a požiadala odvolací súd o zohľadnenie jej ťažkej osobnej

situácie, na ktorú poukazovala aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedla, že jej mesačný príjem je približne 650 eur a mesačný príjem jej priateľa približne 600 eur a obidvaja splácajú ďalšie dlhy, k čomu poukázala na svoje podanie z 6.8.2019. Napokon zopakovala, že úroky požadované žalobcom sú pre ňu vzhľadom na jej situáciu likvidačné.

7. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol ho ako vecne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že nakoľko bolo v spore preukázané, že žalovaná poskytnutý úver nesplatila, bola jej v súlade so zákonom a princípom spravodlivosti uložená povinnosť vrátiť úver spolu s príslušenstvom a vzniknutými trovami konania.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 27.5.2021 (, ).

9. Žalovaná v odvolaní namietala, že neuznala predmetný nárok žalobcu v rozsahu, v akom jej súd na základe tohto uznania uložil povinnosť. Preskúmaním napadnutých častí rozsudku podľa odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a stotožnil sa aj s odôvodnením tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby, na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil správne právne závery. Súd prvej inštancie zároveň dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu v súlade s ustanovením v spojení s odôvodnil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán.

10. Podľa ustanovenia veta prvá ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

11. Podľa ustanovenia veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

12. Podľa ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší

14. Odvolací súd k uznaniu dlhu podľa ustanovenia poukazuje na jeho zabezpečovaciu funkciu, ktorú plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v dobe, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, nevznikol v danej výške, prípadne že bol tento splnený alebo zanikol inak, aby takúto skutočnosť preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu podľa ustanovenia je okrem všeobecných náležitostí ( a nasl. ) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník vykonal písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti alebo argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Ako prvou sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovanej, že uplatnený nárok žalobcu v časti príslušenstva a trov konania neuznala a tiež, že v prípade nejasností výkladu, má ako spotrebiteľ favorizujúce postavenie. Je pravda, že v spotrebiteľských zmluvách sa uplatňuje výklad contra preferentem, resp.

výkladové pravidlo obsiahnuté v ustanovení , podstatou ktorého je uplatnenie výkladu, ktorý umožní zmluvnú podmienku vyložiť v jej význame a právnych účinkoch vždy priaznivejšie pre spotrebiteľa. Uvedené pravidlo sa použije vždy vtedy, ak bude obsah spotrebiteľskej zmluvy nejasný, resp. budú existovať pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a jednotlivých podmienok. Pochybnosti sa v aplikačnej praxi spájajú predovšetkým s nejasnosťou, neurčitosťou, prípadne nezrozumiteľnosťou zmluvnej podmienky. Odvolací súd však v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade uznania dlhu ide o jednostranné vyhlásenie, resp. jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Nejde tak o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú by sa uvedené výkladové pravidlo malo aplikovať. Aj napriek uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že v listine Uznanie žalovaného nároku (č. l. 85) je uznanie samotného nároku formulované nasledovne: „V právnej veci o zaplatenie 4.531,87 € s príslušenstvom vedenej súdom Okresný súd Bratislava II pod spis.zn. uvádzam, že nárok uplatnený žalobcom v tomto spore z titulu nesplateného úveru uznávam v celom rozsahu.“ Z takejto formulácie uznania nároku je zrejmé, že žalovaná nárok uznala čo do dôvodu aj výšky, a nepripúšťa pochybnosti, či sa uznanie vzťahuje len na žalovanú istinu, alebo aj na jej príslušenstvo uplatnené v predmetnom spore. Formulácia uznania nároku neobsahuje žiadne zavádzajúce alebo akékoľvek nejasné podmienky a odvolací súd je toho názoru, že žiadnym výkladom nie je možné dospieť k záveru, že žalovaná uznala žalobcom uplatnený nárok len čo do istiny. K uznaniu žalovaného nároku zároveň došlo až po začatí predmetného súdneho konania, pričom žalovaná v čase uznania musela mať vedomosť o rozsahu uplatneného nároku žalobcu, t.j. že v konaní si uplatňuje nesplatený dlh spolu s príslušenstvom a tiež náhradu trov konania. Odvolací súd tiež poukazuje na podanie žalovanej z 13.1.2020 (č. l. 89), ktorým súdu prvej inštancie oznámila uzatvorenie mimosúdnej dohody žalobcom. V čl. II (Mimosúdna dohoda) tohto podania je uvedené, že žalovaná podpísala dokument, ktorým uznala žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu a zároveň sa zaviazala k pravidelným mesačným splátkam po 20 eur. Aj napriek tomu, že v druhom odseku tohto článku žalovaná odkazuje na osobné rokovanie s p. Žáčikom, na ktorom jej mal potvrdiť, že suma 4 .531,17 (správne 4.531,87) eura je konečná, vrátane príslušenstva a trov konania, ktorú okolnosť namietala aj v odvolaní, v znení samotného uznania nie je pri sume 4.531,87 eura uvedené „vrátane príslušenstva a trov konania“, ale „s príslušenstvom“, čo pri podpise dokumentu muselo byť žalovanej zrejmé. Pokiaľ je teda uplatnený nárok žalobcu špecifikovaný ako „4.531,87 € s príslušenstvom“ a žalovaná takto špecifikovaný nárok uznala v celom rozsahu, je nepochybné, že uznala celý nárok, vrátane uplatneného príslušenstva, ktoré v sume 4.531,87 eura nie je zahrnuté. Napokon, v oznámení o dohode o plnení v splátkach, ktoré je súčasťou uznania žalovaného nároku je uvedené, že žalovaná je so žalobcom dohodnutá na splatení pohľadávky (t.j. 4.531,87 eura s príslušenstvom) po 20 eur mesačne. Preto ak je v uznaní nároku presne špecifikovaná žalovaná pohľadávka v predmetnom spore, ktorú žalovaná uznala v celom rozsahu, je zrejmé, že nadväzujúce oznámenie o dohode o plnení v splátkach odkazuje na žalovanú pohľadávku v rozsahu, v akom ju žalovaná uznala, t.j. aj s príslušenstvom. Tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní tak odporujú prejavu jej vôle v uznaní žalovaného nároku a v tomto prípade sa javia ako účelové. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so súdom prvej inštancie, že subjektívny pocit žalovanej a jej predstava, že spor bude ukončený bez uplatňovaného príslušenstva a náhrady trov konania, nepostačuje na takéto rozhodnutie, navyše, ak bol žalobca s tvrdeniami žalovanej oboznámený a napriek tomu na uplatnených nárokoch zotrval. Úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti ? nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Omeškanie je objektívny delikt, ide o protiprávny stav, vyvolaný dlžníkom. Inštitút úrokov z omeškania, ktorý predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa, slúži aj k zabezpečeniu pohľadávky tým spôsobom, že hrozbou zväčšujúceho sa dlhu pôsobí na dlžníka, aby splnil svoju povinnosť a súčasne ho sankcionuje za porušenie povinnosti splniť dlh riadne a včas a poskytuje veriteľovi kompenzáciu (paušalizovanú náhradu škody) za dobu, za ktorú sa prípadné plnenie oneskorilo. Využitie tohto prostriedku veriteľom zásadne nie je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravy.

16. K námietke žalovanej voči výroku IV. napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania, keď s poukazom na ustanovenie navrhla z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobcovi náhradu trov konania nepriznať, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie a uvádza, že s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu ani on na takýto postup nezistil dôvody.

17. Keďže odvolací súd nezistil dôvody, ktoré by zakladali nezákonnosť, či inú nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolací súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).