Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sf-20-2024.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sf/20/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO: 31 431 852, zastúpený: JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s. r. o., so sídlom Vazovova 6838/9B, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 998 791, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100143149/2024 zo dňa 15.01.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Daňový úrad Bratislava, pobočka Pezinok (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 102548301/2023 zo dňa 10.10.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku – uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.
2. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100143149/2024 zo dňa 15.01.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015, pričom v rámci danej daňovej kontroly bolo vydané rozhodnutie o vyrubení dane vo výške XX.XXX,XX eur – rozhodnutie č. 101255188/2023 zo dňa 11.05.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane“), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 102270606/2023 zo dňa 07.09.2023 (ďalej len „odvolacie rozhodnutie o vyrubení dane“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení dane ďalej len „podkladové rozhodnutia“). Podkladové rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 22.09.2023.
4. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že boli vydané podkladové rozhodnutia odôvodňovalo to, že správca dane pristúpil k vydaniu prvostupňového rozhodnutia a uloženiu pokuty – jednalo sa o aplikáciu § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, ktorý upravuje to, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie daň v daňovom priznaní k DPH nižšiu ako daň, ktorú mal uviesť. Uvedený stav nastal práve u žalobcu, ktorý v daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 uviedol daň nižšiu ako mal uviesť (dané bolo potvrdené práve podkladovými rozhodnutiami). Žalovaný tak potvrdil správnosť výpočtu pokuty, ktorá bola vypočítaná spôsobom – suma x sadzba x počet dní, t. j. pokuta vo výške X.XXX,XX eur.
5. V nadväznosti na podkladové rozhodnutia bola žalobcovi uložená pokuta tak, ako bola uvedená v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že podaná správna žaloba voči podkladovým rozhodnutiam nie je dôvodom na neuloženie sankcie, pretože zákonnosť podkladových rozhodnutí sa v konaní o uložení pokuty neskúmala.
II.
Stručné zhrnutie argumentov žalobcu
6. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 08.02.2024 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
7. Žalobca uviedol, že voči podkladovým rozhodnutiam bola podaná správna žaloba, a mal za to, že vo vzťahu k týmto rozhodnutiam bol porušený zákon. Ďalej žalobca poukazoval na skutočnosti, viažuce sa k daňovej kontrole ohľadom DPH. Mal za to, že v príslušnom zdaňovacom období si všetky povinnosti splnil, uskutočnenie zdaniteľného plnenia bolo uznané, dodávateľ potvrdil dodanie, platba bola zaúčtovaná a uvedená v kontrolnom výkaze.
8. Žalobca uviedol, že nebolo preukázané, že sa žalobca vedome zúčastňoval na daňovom podvode, neboli zodpovedané relevantné otázky, a aj napriek tomu bola žalobcovi uložená pokuta. Žalobca zopakoval, že nebola preukázaná akákoľvek vedomosť žalobcu o daňovom podvode. Žalobca namietol, že neboli dodržané zásady správy daní uvedené v § 3 ods. 1, 2 a 3 daňového poriadku.
9. Žalobca uviedol, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH, a preto nemohla byť žalobcovi uložená sankcia.
10. Žalobca namietol nedostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci; nedostatočné zistenie skutkového stavu veci; nesprávne právne posúdenie; nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí; rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom a podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Žalobca zároveň navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania pred Správnym súdom v Bratislave vo veci preskúmania podkladových rozhodnutí.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania
11. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 17.06.2024, pričom vo vyjadrení uviedol, že správca dane vychádzal z daňového poriadku, ktorý upravuje uloženie sankcií, pričom pokuta bola uložená oprávnene. Žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, aplikovanú právnu úpravu, uviedol detailný výpočet sumy úroku a navrhol žalobu zamietnuť.
12. Žalobca následne podaním zo dňa 30.09.2024 navrhol prerušiť konanie.
13. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
14. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
15. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Z dôvodu, že správny súd nepristúpil k moderácii uloženej pokuty, nevzhliadol potrebu nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.09.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.
18. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu, vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).
19. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správca dane vyrubil žalobcovi pokutu za správny delikt – uvedenie v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.
20. Po preskúmaní žaloby správny súd uvádza, že žalobca sa v žalobe v majorite venoval výlučne námietkam, ktoré smeroval k podkladovým rozhodnutiam – poukazoval na to, že boli splnené hmotnoprávne podmienky a nebol preukázaný daňový podvod. Na podklade uvedeného mal za to, že postup orgánov finančnej správy bol predčasný. Uvedenej žalobnej námietke správny súd nemohol pripísať dôvodnosť.
21. V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetom tohto správneho súdneho konania je prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt a nie podkladové rozhodnutia, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane. Správny súd tak nie je oprávnený preskúmavať podkladové rozhodnutia a ich vecnú správnosť – tu bol žalobca oprávnený podať samostatnú správnu žalobu.
22. Na účely tohto konania bolo podstatné, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia mali orgány finančnej správy za preukázané, že jestvovali právoplatné rozhodnutia o vyrubení dane – podkladové rozhodnutia a na ich podklade vydali rozhodnutia o pokute. Zároveň z administratívneho spisu nevyplynulo, že by bol voči podkladovým rozhodnutiam priznaný odklad vykonateľnosti, ktorý by mal vplyv na rozhodnutia o sankcii. V postupe orgánov finančnej správy tak nemožno badať nezákonnosť a ani predčasnosť.
23. Z napadnutých rozhodnutí jasne vyplýva, že tieto boli vydané na základe podkladových rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 22.09.2023, pričom práve táto skutočnosť bola podstatnou na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Žalobca v žalobe neuviedol také skutočnosti, ktorými by spochybnil uvedené závery orgánov finančnej správy.
24. Správny súd súčasne pripomína, že samotné podanie správnej žaloby v okolnostiach prejednávanej veci nemá odkladný účinok na právoplatnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 184 SSP) a nepredstavuje bez ďalšieho ani obligatórny dôvod na prerušenie nadväzujúcich konaní (argumentum a contrario § 61 ods. 1 daňového poriadku). Tieto rozhodnutia tak napriek podaniu správnej žaloby zostali relevantným zákonným podkladom pre uloženie sankcie žalobcovi (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/19/2020 zo dňa 24.02.2022 – bod 19. a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Stk/7/2021 zo dňa 28.02.2023 – bod 22.).
K návrhu žalobcu na prerušenie konania
25. Žalobca v žalobe, ako aj v podaní zo dňa 30.09.2024 podal návrh na prerušenie konania, a to do času skončenia súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6Sf/53/2023, v ktorom sa rieši otázka dôležitá pre toto konanie – súdny prieskum podkladových rozhodnutí. Po preskúmaní tohto návrhu mu správny súd nevyhovel, a preto ho zamietol.
26. Správny súd uvádza, že samotná skutočnosť, že je podkladové rozhodnutie predmetom správneho súdneho prieskumu, a to bez toho, aby bol tejto žalobe priznaný odkladný účinok (čo žalobca ani netvrdil), automaticky nezakladá dôvod na prerušenie konania. Správne súdnictvo je v Slovenskej republike – v súvislosti s prieskumom rozhodnutí správnych orgánov - koncipované na všeobecnom právnom východisku, že tieto sa preskúmavajú v správnom súdnom konaní až po ich právoplatnosti v rámci správneho konania, t. j. v čase konania a rozhodovania správneho súdu boli žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ktorými mu bola uložená príslušná pokuta, právoplatné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého - na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy.
27. V prípade, ak by správny súd aj zrušil podkladové rozhodnutia, právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právny nástroj, ktorý žalobcovi poskytuje možnosť dosiahnuť zmenu výšky pokuty za predmetný delikt, príp. úplné zrušenie takéhoto rozhodnutia aj dodatočne (aj v prípade, ak by správny súd zrušil podkladové rozhodnutia), pričom túto zákonnú možnosť viaže na právoplatnú zmenu samotnej sumy rozdielu dane, od ktorej sa odvíja výška pokuty. Ustanovenie § 155 ods. 14 daňového poriadku totiž určuje, že ak bola „novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená“, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku § 155 ods. 1 písm. f); ako aj to, že novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, že § 155 ods. 14 daňového poriadku neuvádza ako právny základ pre zmenu rozhodnutia o pokute len vlastné zrušenie alebo zmenu rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, ale dôvodom pre takúto zmenu má byť úprava (rozumej: zmena) samotnej sumy rozdielu dane, ktorá je základom pre výpočet pokuty. Podstatné teda je, že daňový poriadok myslí na situácie, kedy by došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí, čo podľa názoru správneho súdu automaticky vylučuje nutnosť prerušenia konania o uložení pokuty (prípadne aj prerušenia následného súdneho prieskumu rozhodnutia o uložení pokuty) z dôvodu prebiehajúceho správneho súdneho konania vo veci podkladových rozhodnutí.
28. V prípade, že by v rámci správneho súdneho prieskumu došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí (či už správnym súdom alebo kasačným súdom) a následne by v novom vyrubovacom konaní právoplatným rozhodnutím došlo k úprave rozdielu dane (t. j došlo by k materiálnej zmene v rozhodnutiach, a to v časti sumy rozdielu dane), žalobcovi by v takom prípade patrila zákonná ochrana spočívajúca v povinnosti orgánu verejnej moci pokutu ustáliť tak, aby zodpovedala tomuto novému rozdielu dane, príp. ju zrušiť en bloc. Neuplatnenie tohto postupu zo strany príslušného orgánu by zároveň mohlo byť vnímané ako jeho nečinnosť (obdobne aj rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/9/2024 zo dňa 22.01.2025).
29. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani jednu z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.
30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).