Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/27/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Vladimír Štrbík, advokát, so sídlom Bojnická cesta 31, 071 01 Prievidza, IČO: 33 609 373, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti: 1/ E. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom G. G. XXXX/XX, F., 2/ mal. H. I., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom G. G. XXXX/XX, F., zast. zákonným zástupcom – matkou H. I., nar. XX. XXXX XXXX, bytom bytom G. G. XXXX/XX, F., 3/ E. F., nar. X. XXXXXX XXXX, bytom G. G. XXXX/XX, XXX XXF., 4/ J. I., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX C., 5/ F. I., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom I. XXX/ X, XXX XX I. F. J., 6/ K. L., nar. XX. XXXXXXXX XXXX bytom M. XXX/XX, XXX XX C., 7/ J. N., nar. XX. XXXX XXXX bytom D. XXX/XX, XXX XX C., o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. Xo/3/2024 zo dňa 17. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) začal na základe návrhu žalobcu, ktorý bol podaný dňa 24. novembra 2022, konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa až 4 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“). Žalobca v návrhu žiadal o opravu chyby v katastrálnom operáte, za ktorú považoval zápis poznámky na liste vlastníctva č. 1584, k. ú. C., obec Sebedražie, okres Prievidza v znení: „Na EKN parc. č. 518 v podiele 4/9-iny zapísaná pod B 17 ako vlastníctvo žalovaného v 1. rade ku dňu smrti O. I. bola vlastníctvom O. I., nar. X.X.XXXX a patrí do dedčistva po nebohom O. I., zomrelom dňa 14.12.1994 na základe Rozsudku OS Prievidza č. v spojení s Rozsudkom KS Trenčín - P 398/22 - VZ 194/22“ (ďalej ako „Poznámka“).

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. X 127/2022 zo dňa 9. februára 2023 zamietol návrh žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktoré odôvodnil tým, že opravu chyby v katastrálnom operáte výmazom Poznámky nebolo možné vykonať, nakoľko Poznámka bola zapísaná v súlade s Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 7. marca 2019 (ďalej

ako „Rozsudok Okresného súdu Prievidza“) v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 28. mája 2020 (ďalej ako „Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne“), ktoré boli orgánu verejnej správy prvého stupňa doručené dňa 15. júla 2022. Žalobca podal proti danému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. Xo 10/2023 zo dňa 20. júna 2023 tak, že odvolaním napadnuté Rozhodnutie orgánu verejnej správy č. X 127/2022 zo dňa 9. februára 2023 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu jeho rozporu s a a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“).

3. Orgán verejnej správy prvého stupňa dňa 27. októbra 2023 vydal Rozhodnutie č. X 127/2022 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým zamietol návrh žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. d) a § 59a ods. 2 Katastrálneho zákona. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy popísal priebeh administratívneho konania a obsah jednotlivých podaní žalobcu. Orgán verejnej správy skonštatoval, že zápis poznámky do katastra nehnuteľností má len evidenčné účinky a nemá vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam. Keďže podľa Katastrálneho zákona sa na zápis poznámky nevzťahuje , splnenie podmienok na zápis poznámky orgán katastra nehnuteľností skúma len z formálneho hľadiska (chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti) a z hľadiska náležitostí podľa Katastrálneho zákona. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že pri zápise Poznámky postupoval v súlade s a Katastrálneho zákona, pričom po prešetrení a preskúmaní spôsobilosti listiny na zápis do katastra nehnuteľností podľa Katastrálneho . V spise sa nachádza kópia Rozsudku Okresného súdu Prievidza spolu s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, pričom na prvej strane je vyznačený odtlačok príjmovej pečiatky orgánu verejnej správy prvého stupňa, z ktorého je zrejmé kedy a ako bol daný rozsudok podaný. K námietke žalobcu, že nezohľadnil, kto je zapísaný ako vlastník dotknutej nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. 1584, k. ú. C., orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že zápis poznámky nie je zápisom práva k nehnuteľnosti, ale iba zápisom informácie, ktorá sa týka dotknutej nehnuteľnosti, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa nie je oprávnený posudzovať rozhodovanie a postup Okresného súdu Prievidza a Krajského súdu v Trenčíne. Postup orgánu verejnej správy prvého stupňa pri zápisoch rozsudkov súdov, ktorými súdy určujú, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, t. j. vyznačenie obmedzujúcej poznámky bez zápisu práva k nehnuteľnosti, je štandardný pri všetkých takýchto rozsudkoch.

4. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. Xo 3/2024 zo dňa 17. mája 2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania a skonštatoval, že nezistil žiadne pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa, na základe ktorého by bolo potrebné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušiť. S dôvodmi rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa sa žalovaný stotožnil. Rozsudok Okresného súdu Prievidza a Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne boli orgánu verejnej správy prvého stupňa doručené elektronicky dňa 15. júla 2022, pričom odosielateľom bol Okresný súd Prievidza. Žalovaný uviedol, že pri zápise Poznámky nezistil žiadne porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo opravu podľa § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona. Chyba v katastrálnom operáte v súvislosti so zápisom Poznámky nebola preukázaná. Rozhodnutia súdov boli podľa žalovaného spôsobilými listinami na zápis Poznámky a skutočnosť, že dotknutý vlastník parcely E-KN č. 518 v k. ú. C. nebol účastníkom súdnych konaní orgán verenej správy prvého stupňa neskúmal, keďže pre zápis Poznámky táto skutočnosť nebola právne relevantná. Orgán verejnej správy nemá právomoc zápis poznámky nevykonať v prípade, ak osoba, ktorej sa zápis týka, nebola účastníkom súdneho konania. Zápis Poznámky podľa žalovaného bol vykonaný na základe spôsobilej listiny a v súlade s ňou. Chyba v katastrálnom operáte podľa žalovaného nebola zistená, a preto bolo vecne správne, že orgán verejnej správy prvého stupňa návrh žalobcu zamietol.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom prípade súd nerozhodoval o určení vlastníctva v súčasnosti, ale iba o tom, že v minulosti patrila nehnuteľnosť do dedičstva po poručiteľovi. Otázka, kto je vlastníkom parcely E-KN č. 518 v k. ú. C. v súčasnosti, nebola predmetom súdneho konania. Rozsudok o tom, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, je však informáciou, ktorú je potrebné do katastrálneho operátu zapísať podľa § 38 ods. 1 Katastrálneho zákona. Žalovaný zdôraznil, že v prípade zápisu poznámky sa nie je možné odvolávať na ustanovenia Katastrálneho zákona, ktoré upravujú vykonanie

záznamu (§ 36a Katastrálneho zákona), ako to vo svojich podaniach robí žalobca, pričom popísal charakter poznámky a rozdiel medzi poznámkou a záznamom. Nie je možné konštatovať nezákonnosť zápisu Poznámky s poukazom na § 36a Katastrálneho zákona, keďže ide o rozdielny právny režim. Stanovisko JUDr. Mariána Fečíka, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, sa netýka zápisu poznámok, ale záznamového konania. K žalobcom tvrdenej nezákonnosti Rozsudku Okresného súdu Prievidza a Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne žalovaný uviedol, že orgány verejnej správy na úseku katastra nehnuteľností nemajú právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí a preskúmavať ich zákonnosť. Taktiež v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte nemá orgán verejnej správy právomoc zisťovať, komu prináleží vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale iba prešetruje, či zápis vykonaný v katastri nehnuteľností vychádza z predložených listín. Orgán verejnej správy taktiež v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte nezisťuje právny stav na základe nových listín, ktoré nie sú evidované v katastrálnom operáte, ale vychádza výlučne z listín už evidovaných v zbierke listín. Na prešetrenie zákonnosti zápisu Poznámky nepotrebuje žalovaný chronologicky prešetrovať zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. 1584 k. ú. C., ale postačuje listina, na základe ktorej bol zápis vykonaný (Rozsudok Okresného súdu Prievidza a Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne). Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal celkovú nezákonnosť predmetných rozhodnutí súdov, podľa žalovaného to nemožno označiť za chybu v písaní, počítaní alebo za inú zrejmú nesprávnosť. Nebol naplnený žiadny dôvod podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď je možné označiť listinu za nespôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností. Ďalej žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že žalobca vychádza z mylného názoru, že orgány verejnej správy majú v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte zisťovať skutočný stav veci (kto je skutočný vlastník nehnuteľnosti) a majú preskúmavať rozhodnutia nezávislých súdov. Takéto právomoci však orgány verejnej správy nemajú. Listiny, ktoré v administratívnom konaní predložil žalobca, nemajú podľa žalovaného vplyv na konanie a orgány verejnej správy sa preto nimi ani nezaoberali. Taktiež žalovaný skonštatoval, že pre konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte nie je podstatné, kedy boli predložené listiny zaevidované, pretože orgány verejnej správy nemajú pri oprave chyby v katastrálnom operáte stanovenú lehotu.

Správna žaloba

6. Žalobca sa správnou žalobou podanou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 10. júna 2024 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že na základe rozhodnutia o dedičstve po poručiteľovi B. C., nar. XX. XXXXXX XXXX, C., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. mája 2020, bol žalobca zapísaný ako vlastník parcely E-KN č. 518 vo výmere 650 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovanej na liste vlastníctva č. 1584, k. ú. C. bez akýchkoľvek tiarch a obmedzení. Orgán verejnej správy prvého stupňa v r. 2021 zapísal k predmetnej parcele poznámku P 433/21 – VZ 185/21 na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorú podali proti žalobcovi ako navrhovateľky J. C. a J. I.. Žalobca ďalej uviedol, že právny zástupca navrhovateliek JUDr. Hujík na pojednávaní dňa 17. mája 2022 vo veci vedenej Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. „poukázal na stanovisko Katastrálneho úradu v Prievidzi k predloženým súdnym rozhodnutiam, ktoré sa netýkali mojej osoby, ale žalovaným bol môj otec“. Žalobca tvrdil, že jeho otec zomrel v priebehu odvolacieho konania dňa 8. novembra 2019 a v čase rozhodovania súdu už nebol vlastníkom parcely E-KN č. 518, k. ú. C., ktorú podľa tvrdenia žalobcu zdedil on dňa 18. mája 2020. Ďalej tvrdil, že „Odbor katstrálny v Prievidi uviedol, že podľa § 36a ods. 3 zákona o katastri, by takéto rozhodnutie mohlo byť zapísané len vtedy, ak by bolo záväzné aj pre právneho nástupcu. Čiže tu je polemika o tom, či toto rozhodnutie je záväzné pre právneho nástupcu, to znamená pre žalovaného v 1.rade / A. B. C., alebo nie je. Ak teda kataster vychádza z toho, že ak bol medzi tým ako bolo rozhodnuté právoplatne, zmenený vlastník v katastri, tak podľa názoru katastra, nie je záväzné pre v katastri zapísaného vlastníka a v podstate vzniká konkurencia vlastníctva tým, že je určené vlastníctvo pre osobu, ktorá je uvedená v súdnom rozhodnutí a je v katastri zapísaný vlastník na základe dedičského rozhodnutia. V tomto prípade žalovaný v 1.rade. Kataster je evidenčný úrad a nie úrad, ktorý rozhoduje o tom, ktorý z tých vlastníkov má byť zapísaný, čiže takáto informácia mi bola podaná katastrom a preto vždy v prípade takejto konkurencie vlastníka, kataster odkazuje vlastníka, ktorý má právny záujem, aby sa ten stav zmenil, aby podal občiansko-právnu žalobu o určenie vlastníctva proti tomu, kto je v katastri ako vlastník zapísaný. Čiže z tohto pohľadu my síce nemáme oficiálny doklad z katastra nehnuteľností, ale určite by taký doklad bol doručený súdu v prípade, ak by súd doručoval toto rozhodnutie na kataster na zápis do katastra. Navrhujem, aby takto súd postupoval, tým pádom sa vytvorí situácia, ktorú som popisoval. Podľa môjho názoru toto rozhodnutie nezapíšu, vrátia ho súdu, aj s argumentáciou, ktorú som uviedol, lebo tak postupujú v ďalších veciach, ktoré sú nám známe, kde došlo k zmene vlastníctva pred nadobudnutím právoplatnosti súdneho rozhodnutia, napr. vo veci

určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu viaznúcemu na nehnuteľnosti, kde došlo v inej veci tunajšieho súdu k zápisu vlastníctva na základe prevodu a kataster odmietol ten zápis potom vykonať s poukazom na ustanovenie toho paragrafu a tvrdiac, že je treba dať občianskoprávnu žalobu voči tomu novému vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľností“. Ďalej žalobca v správnej žalobe uviedol, že „z vyjadrenia JUDr. Hujíka je zrejmé že Odbor katastrálny v Prievidzi v tom čase, vychádzal z usmernenia JUDr. Mariána Fečíka, prokurátora netrestného odboru Generálnej prokuratúry, Slovenskej republiky, na ktorého vyjadrenia sme poukazovali vo svojich podaniach“, pričom následne uviedol citáciu jeho vybranej časti. Žalobca skonštatoval, že „súdne konanie č.k. zapísané do poznámky v roku 2021 stále prebieha a nebolo ukončené“, pričom je uzrozumený s tým, že v prípade úspechu žalobcov v danom konaní po právoplatnosti rozsudku nastanú právne následky voči jeho osobe.

7. Žalobca namietal, že zápisom Poznámky boli porušené jeho ústavné práva vlastníka nehnuteľného majetku podľa . Tvrdil, že rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa došlo k situácii, že žalobcovi bude po dedičskom konaní odňaté vlastnícke právo k „predmetnej nehnuteľnosti pozemku“. Zároveň došlo podľa názoru žalobcu k zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces.

8. Žalobca v správnej žalobe vyjadril zásadný nesúhlas so zápisom Poznámky do katastra nehnuteľností, ktorú orgán verejnej správy prvého stupňa zapísal na list vlastníctva č. 1584, k.ú. C. po takmer dvoch rokoch od právoplatnosti Rozsudku Okresného súdu Prievidza a Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne. Predmetné rozsudky boli podľa žalobcu orgánu verejnej správy prvého stupňa predložené až v čase, keď už prebiehalo „súdne konanie v ktorom ja som účastníkom ako žalovaný“. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu zámerne porušil § 37 Katastrálneho zákona, ktorý mu ukladá povinnosť informovať zapísaného vlastníka o úkonoch katastra. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu vykonal zápis Poznámky v rozpore s § 42 Katastrálneho zákona, nakoľko podľa jeho názoru predmetné súdne rozhodnutia nie sú spôsobilé na zápis poznámky pre „rozpor vo vlastníctve žalovaného v prvom rade“. Žalobca tvrdil, že jeho otec zomrel počas priebehu súdneho konania, avšak súd v rozpore s v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) naďalej konal s nebohým. Ďalej tvrdil, že „v čase vydania rozhodnutia súdu, som už bol ja zapísaným vlastníkom na základe dedičstva v katastri nehnuteľností po nebohom otcovi“. Žalobca uviedol, že zásada subjektívnej záväznosti rozsudkov vychádza z práva na spravodlivý proces, pričom ten, kto nebol stranou sporu, nemohol pred súdom predniesť skutkové a právne tvrdenia a vyjadriť sa k podkladom, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, a teda nemôže byť rozsudkom viazaný. Pri zásade formálnej pravdy platí, že rozsudok vychádza z toho, čo strany tvrdili a čo preukázali, preto v zásade nemôže pôsobiť voči tretím osobám. Orgány verejnej správy podľa žalobcu podstatne porušili a a Katastrálneho zákona, keď nerešpektovali „usmernenia v rozhodovaní zverejnené na stránke ÚGKK SR“. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nesprávne vyhodnotil „odborné usmernenie JUDr. Mariána Fečíka prokurátora netrestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky“.

9. Ďalej žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal „s námietkami žalobcu“ a ani im nevenoval pozornosť. Rovnako podľa žalobcu žalovaný nevenoval pozornosť skutočnosti, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedoručil žalobcovi podanie účastníčok Viery „Tomanovej“ (správne má byť „N.“, pozn. správneho súdu) a J. I. zo dňa 7. marca 2024 za účelom zaujatia stanoviska.

10. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný nedoručil svoje rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu, ktoré ani nemohol prevziať, nakoľko v čase doručovania absolvoval liečenie astmy typu A vo Vysokých Tatrách.

11. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania.

12. Krajský súd v Trenčíne prípisom zo dňa 11. júna 2024 postúpil vec Správnemu súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému. Žalobca následne podaním doručeným Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 13. júla 2024 v lehote podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) predložil doplnenie správnej žaloby s obsahovo totožným textom s tým, že v doplnenej správnej žalobe už neuviedol námietku popísanú v bode 10. tohto rozsudku. Ďalším podaním doručeným Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 4.

augusta 2024 rovnako v lehote podľa žalobca upravil petit správnej žaloby tak, že upresnil označenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov k správnej žalobe

13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21. novembra 2024 uviedol, že žalobca nemohol podať správnu žalobu dňa 10. júna 2024, ak napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené až dňa 26. júna 2024. Žalovaný mal za to, že správna žaloba bola podaná predčasne. Následne popísal jeho procesné úkony v súvislosti s doručovaním napadnutého rozhodnutia žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu a priebeh administratívneho konania. K obsahu správnej žaloby žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, pričom rozhodnutie žalovaného a rovnako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa považuje za správne a zákonné. Žalobca podľa žalovaného v správnej žalobe jasne nevymedzil žalobné body, prvá časť správnej žaloby sa týka vyjadrení JUDr. Hujíka v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , pričom žalovanému nie je zrejmé, akú majú súvislosť s preskúmavanou vecou. Žalobca vo svojich podaniach namietal množstvo skutočností, ktoré súviseli s konaním na všeobecnom súde, ktoré nie je možné riešiť v konaní podľa § 59 a nasl. Katastrálneho zákona. V celej správnej žalobe sa nenachádza ani označenie Poznámky (), ktorú žalobca žiadal v administratívnom konaní vymazať. Žalobca rozpor s § 42 Katastrálneho zákona bližšie nekonkretizoval. Orgány verejnej správy nie sú oprávnené spochybňovať v administratívnych konaniach právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov. Ide o základné nepochopenie princípu evidencie nehnuteľností v katastri nehnuteľností zo strany žalobcu. Skutočnosť, že všeobecný súd „nekonal so žalobcom“, nemá pre zápis poznámky podľa § 5 Katastrálneho zákona žiadny právny význam. Rozsudok súdu o tom, že vec patrí do dedičstva, nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností prostredníctvom záznamu podľa § 34 a nasl. Katastrálneho zákona. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že § 36a a § 34 Katastrálneho zákona nie je možné aplikovať v konaní o zápise poznámky, rovnako aj to, že chyba v katastrálnom operáte sa nepreukázala a orgány verejnej správy nemôžu preskúmavať právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je podľa žalovaného konkretizovaná, teda s akou námietkou sa žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Ďalej žalovaný podotkol, že vyjadrenie účastníčok konania k odvolaniu žalobcu zo dňa 7. marca 2024 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalobca nemohol v priebehu konania vyjadriť. Zároveň žalovaný tvrdil, že petit správnej žaloby je nesprávny, keďže žalobca neuviedol , na základe ktorého žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie. Za nesprávny žalovaný považoval aj petit k náhrade trov konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

14. Ďalšie účastníčky 4/ a 7/ v spoločnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15. januára 2025 uviedli, že správnu žalobu považujú za nedôvodnú, pričom sa v celom rozsahu stotožňujú s obsahom vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe. Žiadali, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

Replika žalobcu

15. Žalobca v replike zo dňa 24. marca 2025 uviedol, že zo strany žalovaného došlo „k manipulovaniu právoplatnosti“, ktorý pôvodne „oznámil súdu ako aj notárke právoplatnosť žalobou napadnutého rozhodnutia 21.5.2024“. Ďalej uviedol, že „Notárka JUDr. Kohajdová oznámila, práv zást. Žalobkýň, že z dôvodov opravy zápisu na LV 1584 k.ú. C. zatiaľ nekoná. Po oznámení právoplatnosti vyznačila na uznesení o dedičstve právoplatnosť, v čase kedy rozhodnutie žalovaného prevzal A. C.. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že právoplatnosť nastala až 26.6.2024 je uznesenie o dedičstve označené doložkou právoplatnosti vydané podľa pôvodne nesprávneho tvrdenia žalovaného“. Žalovaný až na podnet právneho zástupcu žalobcu zaslal napadnuté rozhodnutie, ktoré právny zástupca žalobcu prevzal 26. júna 2024. Žalobca ďalej poukázal na § 36a ods. 1 Katastrálneho zákona a uviedol viaceré tvrdenia k pochybeniam všeobecných súdov. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu nedodržal § 37 Katastrálneho zákona a neoznámil žalobcovi zápis poznámky na list vlastníctva č. 1584, k. ú. C., čo podľa žalobcu spôsobilo, že notárka JUDr. Kohajdová vydala Uznesenie o dedičstve č. k. , právoplatné dňa

21. mája 2024. Právny zástupca „žalobkýň“ JUDr. Hujík predložil Rozsudok Okresného súdu Prievidza a Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne orgánu verejnej správy prvého stupňa. Podľa žalobcu „Okresný úrad v súlade s ustanovením § 36a (1) Katastrálneho zákona zápis odmietol vykonať. O uvedenej skutočnosti informoval JUDr. Hujík, právny zástupca žalobkýň v súdnom konaní súd, na pojednávaní . Zápisnica z pojednávania a vyjadrenia JUDr. Hujíka je súčasťou spisu“. Následne žalobca uviedol skutočnosti, na základe ktorých považuje Rozsudok Okresného súdu Prievidza a Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne za vecne nesprávne, v dôsledku čoho „nie sú spôsobilé na zápis“. Ďalej tvrdil, že vzhľadom na skutočnosť, že nebol spokojný s postupom „správneho orgánu“, podal podnet na Okresnú prokuratúru v Prievidzi so žiadosťou o vydanie protestu prokurátora, ktorý prokuratúra posúdila ako predčasne podaný. Keďže správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného tým „nadobudlo právoplatnosť“. Následne podľa tvrdenia žalobcu pokračovalo dedičské konanie, na základe ktorého sa nehnuteľnosť žalobcu zapísaná na liste vlastníctva č. 1584, k. ú. C. stane majetkom dedičov po O. I., P.. B. X XXXXXXX XXXX a M.. B. XX. XXXXXXXX XXXX. K vyjadreniu ďalších účastníčok 4/ a 7/ žalobca uviedol, že neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zamietnutie správnej žaloby. Žalobca sa vo zvyšku plne pridržiaval podanej správnej žaloby.

Duplika žalovaného

16. Žalovaný v duplike zo dňa 7. júla 2025 uviedol, že zásadne nesúhlasí s tvrdením žalobcu „o manipulovaní s právoplatnosťou“. Žalovaný nikomu neoznamoval ako deň nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia 21. máj 2024 a toto tvrdenie si žalobca vymyslel. Právoplatnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného bola vyznačená po jeho doručení právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26. júna 2024. Žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie z dôvodu procesnej opatrnosti aj priamo žalobcovi, keďže odvolanie zo dňa 10. novembra 2023 podal žalobca vo svojom mene a nie prostredníctvom právneho zástupcu. V administratívnom konaní podával žalobca viaceré podania bez jeho právneho zástupcu. Právne relevantným doručením vo vzťahu k žalobcovi bolo až doručenie napadnutého rozhodnutia jeho právnemu zástupcovi dňa 26. júna 2024. K následným tvrdeniam žalobcu v replike žalovaný uviedol, že sa k nim nebude vyjadrovať, pretože nemajú žiadny súvis s preskúmavaným konaním, pričom zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa a miestne príslušný súd podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 3. septembra 2026, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s . Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

18. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že p. I. nebol v čase rozhodovania súdov vlastníkom predmetnej parcely E-KN č. 518, k. ú. C.. Zároveň prebieha súdne konanie o určení vlastníctva k predmetnej parcele. Zdôraznil, že vlastníkom predmetnej parcely v čase smrti O. I. bola jeho manželka, pričom po nej dedili deti. Zároveň uviedol viaceré skutočnosti vo vzťahu k vlastníctvu predmetnej parcely a taktiež skutočnosti vo vzťahu k civilným konaniam o určenie vlastníctva k predmetnej parcele. Zopakoval, že žalovaný nevzal do úvahy § 36a ods. 1 Katastrálneho zákona a taktiež ani stanovisko JUDr. Mariána Fečíka, ktorého citáciu uviedol v správnej žalobe. Zástupca žalobcu poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , pričom uviedol jeho vybrané závery. Mal za to, že orgány verejnej správy v danom prípade postupovali v rozpore s § 36a Katastrálneho zákona. Poukázal na vady rozsudkov, ktoré boli podkladom pre zápis Poznámky a zdôraznil skutočnosť, že vzhľadom na úmrtie účastníka konania v priebehu daného konania nemohla byť vyznačená ani ich právoplatnosť. Vo vzťahu k formulácii „Navrhujem, aby takto súd postupoval, tým pádom sa vytvorí situácia, ktorú som popisoval“ uvedenej v správnej žalobe zástupca žalobcu ozrejmil, že toto konštatovanie sa týka právneho posúdenia veci a v tomto smere nemá vo vzťahu k správnemu súdu návrh na vykonanie dokazovania.

19. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní k veci uviedla, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za správne a zákonné. Zdôraznila, že zápis poznámky je upravený inými ustanoveniami Katastrálneho zákona, než na ktoré poukazoval žalobca, pričom § 36a Katastrálneho

zákona sa týka záznamového konania. Vo vzťahu k predmetu správneho konania, teda konaniu o oprave chyby v katastrálnom operáte, žalovaný nezistil žiadnu chybu, a preto bol návrh žalobcu zamietnutý. Taktiež zdôraznila skutočnosť, že orgány katastra nehnuteľností nemajú právomoc preskúmavať rozhodnutia súdov.

20. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

22. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

23. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Podľa § 38 Katastrálneho zákona poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

25. Podľa § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania.

26. Podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

27. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte, a to návrh na výmaz Poznámky, ktorú žalobca považoval za zapísanú nesprávne na základe podľa jeho názoru chybných rozsudkov všeobecných súdov. Orgány verejnej správy zamietli žiadosť žalobcu o výmaz Poznámky z dôvodu, že v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 a nasl. Katastrálneho zákona nebola zistená chyba v katastrálnom operáte, keďže zápis Poznámky bol vykonaný v súlade s Rozsudkom Okresného súdu Prievidza a Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, ktoré boli spôsobilými listinami pre vykonanie zápisu podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi ( ). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle . Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť.

28. Pre odstránenie prípadných nejasností medzi účastníkmi konania správny súd uvádza, že za deň podania správnej žaloby považoval 10. jún 2024, keď bola správna žaloba podaná elektronicky Krajskému súdu v Trenčíne, a to napriek tomu, že lehota na jej podanie podľa

ešte nezačala plynúť. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu podľa doručenky založenej v administratívnom spise dňa 26. júna 2024, čím rozhodnutie žalovaného zároveň nadobudlo právoplatnosť. Tým došlo k zhojeniu nedostatku správnej žaloby (jej predčasné podanie). Skutočnosť, že správna žaloba bola podaná na všeobecný súd, ktorý nemá právomoc na jej prejednanie (Krajský súd v Trenčíne), nemá vplyv na právne účinky spojené s jej podaním, keďže tieto ostávajú zachované aj pri postúpení správnej žaloby Správnemu súdu v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ( v spojení s ). Zároveň až po doručení rozhodnutia žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26. júna 2024 začala plynúť lehota v zmysle . Keďže podľa môže žalobca meniť rozsah a dôvody správnej žaloby do uplynutia lehoty určenej zákonom na jej podanie na správny súd, t. j. do 26. augusta 2024, správny súd prihliadal aj na doplnenia správnej žaloby doručené správnemu súdu dňa 13. júla 2024 a dňa 4. augusta 2024.

29. Žalobca v podstatnom rozsahu správnej žaloby uviedol skutočnosti, ktoré súvisia s jeho civilnoprávnymi spormi o vlastníctvo parcely E-KN č. 518 v k. ú. C., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. 1584 (popísané v bode 6. tohto rozsudku). Takéto konštatovania a formulácie nepredstavujú relevantné žalobné námietky, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny súd zdôrazňuje, že v zmysle na základe správnych žalôb preskúmava zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, čím je vymedzená jeho právomoc. Do právomoci správneho súdu nepatrí prieskum právoplatných rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré v civilnom sporovom konaní rozhodujú spory o vlastníctvo, a to ani v prípade, keď právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov tvoria podklad pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. Správny súd sa preto nemôže vecne zaoberať tvrdeniami žalobcu ohľadom ním vytýkaných nedostatkov v konaní všeobecných súdov a subjektívnou nespokojnosťou žalobcu s ich rozhodnutiami (predovšetkým Rozsudkom Okresného súdu Prievidza a Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne). Správny súd nespochybňuje, že žalobca subjektívne pociťuje nespokojnosť v súvislosti s rozhodovaním všeobecných súdov o nehnuteľnosti, ktorá podľa aktuálneho zápisu na príslušnom liste vlastníctva patrí do jeho majetku, avšak týmito tvrdeniami žalobcu sa nemôže sám vecne zaoberať, keďže by tak prekročil svoju zákonom zverenú právomoc.

30. Ako už správny súd uviedol v bode 27. tohto rozsudku, správny súd v rámci svojej zákonom vymedzenej právomoci preskúmava v konaní o všeobecnej správnej žalobe, ktorou je aj správna žaloba žalobcu, zákonnosť právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, a to výlučne z dôvodov, ktoré žalobca uvedie v správnej žalobe ( ) a ktoré musia smerovať k namietaniu zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy ( ). Znamená to, že správny súd nemôže sám vyhľadávať, v čom je napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nezákonné, ale môže pri súdnom prieskume vychádzať len z toho rozsahu, aký vymedzil žalobca v správnej žalobe. Ak má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné, musí túto nezákonnosť sám v správnej žalobe dostatočne konkrétne a určito namietať, teda uviesť, v čom sa orgán verejnej správy mýli, z akých konkrétnych dôvodov, prípadne aké ustanovenie právneho predpisu porušil a ako tým zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov, keďže súdny prieskum rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy neslúži ako prostriedok nápravy akejkoľvek nezákonnosti v oblasti verejnej správy, ale len takej, ktorá má negatívny vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu ( ). Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe len všeobecne tvrdil, že zápisom Poznámky boli porušené jeho „ústavné práva vlastníka nehnuteľného majetku“ podľa , keďže po dedičskom konaní bude žalobcovi odňaté vlastnícke právo k „predmetnej nehnuteľnosti pozemku“, správny súd nemôže na základe takto formulovaného tvrdenia dospieť k záveru o nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca nekonkretizoval, v čom má spočívať nezákonnosť rozhodovania alebo postupu orgánov verejnej správy, v dôsledku ktorej by mali nastať ním uvádzané následky. Pre dôvodnosť námietok žalobcu nestačí len samotná subjektívna nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím žalovaného a rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a jeho vlastný názor, že dôsledkom zamietnutia návrhu žalobcu na výmaz Poznámky bude vznik situácie, keď žalobcovi bude po dedičskom konaní odňaté vlastnícke právo k parcele E-KN č. 518 v I. Q. C.. Keďže správny súd nemôže namiesto žalobcu sám vyhľadávať dôvody nezákonnosti v rozhodovaní a postupe orgánov verejnej správy a ani nemôže vychádzať z dohadov o možných dôvodoch, nemôže ani skonštatovať dôvodnosť tvrdení žalobcu. Rovnako to platí aj pre tvrdenie žalobcu, že došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces.

31. Námietka žalobcu, že Poznámka bola zapísaná na príslušný list vlastníctva po takmer dvoch rokoch od právoplatnosti Rozsudku Okresného súdu Prievidza a Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, rovnako nie je dôvodná. Žalobca ani v tomto prípade v správnej žalobe neuviedol, v čom má spočívať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom jeho nesúhlas so zápisom Poznámky na príslušný list vlastníctva po takmer dvoch rokoch od nadobudnutia právoplatnosti predmetných rozsudkov všeobecných súdov nie je spôsobilý spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny súd podotýka, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, slúži na uvedenie chybne zapísaných údajov v katastri nehnuteľností do súladu so zbierkou listín alebo so skutočným stavom, pričom nevyhnutným predpokladom pre vykonanie opravy je existencia chyby v katastrálnom operáte. Orgány verejnej správy v administratívnom konaní tak mohli overiť len to, či zápis Poznámky bol vykonaný v súlade s Rozsudkom Okresného súdu Prievidza a Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, ktoré sú verejnými listinami a ktoré neboli orgány verejnej správy oprávnené preskúmavať z hľadiska ich obsahovej správnosti, resp. zákonnosti, a ani zohľadňovať to, v akom časovom odstupe po nadobudnutí právoplatnosti predmetných rozsudkov bola Poznámka na ich základe do katastra nehnuteľností zapísaná, keďže zákon to nepripúšťa. Ako uviedli orgány verejnej správy v odôvodení svojich rozhodnutí, splnenie podmienok na zápis poznámky orgán katastra nehnuteľností sa skúma len z formálneho hľadiska, teda či zápis bol vykonaný v súlade s verejnou listinou a či táto verejná listina má náležitosti podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona. Pokiaľ orgán verejnej správy zistí, že poznámka bola zapísaná na list vlastníctva v súlade s obsahom verejnej listiny, pričom táto je vyhotovená v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade a je bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností (§ 42 ods. 1 Katastrálneho zákona), teda nezistí chybu v katastrálnom operáte, nemá dôvod zapísaný údaj (v danom prípade Poznámku) vymazať. Nemôže skúmať to, či predložená verejná listina je obsahovo správna, keďže konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte nemožno považovať za akýsi univerzálny „opravný“ inštitút, v ktorom by bolo možné preskúmavať a prehodnocovať zistenia a závery, ku ktorým dospel orgán verejnej moci, ktorý danú verejnú listinu vydal. Ak by orgán správy katastra nehnuteľností v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte prehodnocoval obsahovú správnosť verejnej listiny, prisvojil by si právomoc, ktorú mu zákon nezveruje a práve v takom prípade by sa dopustil nezákonnosti (čo však nie je predmetný prípad). Dôvodná preto nie je ani námietka žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal zápis Poznámky v rozpore s § 42 Katastrálneho zákona, nakoľko podľa jeho názoru predmetné rozsudky (Rozsudok Okresného súdu Prievidza a Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne) nie sú spôsobilé na zápis Poznámky pre „rozpor vo vlastníctve žalovaného v prvom rade“. Žalobca sa mýli, keď sa domnieva, že § 42 Katastrálneho zákona umožňuje orgánu správy katastra nehnuteľností prehodnocovať obsahovú správnosť verejných listín a nevykonať zápis v katastri nehnuteľností, ak by sám alebo na návrh dospel k záveru, že v konaní alebo inom úradnom postupe, v ktorom bola daná verejná listina vydaná, došlo k pochybeniam.

32. Ako dôvodné nemohol správny súd vyhodnotiť ani námietky žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa zámerne porušil § 37 Katastrálneho zákona a ďalej to, že orgány verejnej správy porušili § 36a ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona, keď podľa názoru žalobcu nerešpektovali „usmernenia v rozhodovaní zverejnené na stránke ÚGKK SR“ a „odborné usmernenie JUDr. Mariána Fečíka“, ktorého vybranú časť žalobca v správnej žalobe citoval. Podľa § 37 Katastrálneho zákona „Okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra“. Citované ustanovenie Katastrálneho zákona upravuje oznamovaciu povinnosť orgánu správy katastra nehnuteľností v záznamovom konaní. V predmetnej veci nebola Poznámka zapísaná na list vlastníctva č.1584, k. ú. C. prostredníctvom záznamu, a teda orgán verejnej správy prvého stupňa nemal pri zápise Poznámky oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi podľa § 37 Katastrálneho zákona. Rovnako § 36a Katastrálneho zákona, na ktorý opakovane poukazoval žalobca, upravuje postup orgánu správy katastra v záznamovom konaní, teda v inom druhu konania ako v predmetnej preskúmavanej veci. Orgán verejnej správy prvého stupňa a ani žalovaný nemohli postupovať podľa § 36a Katastrálneho zákona, keďže sa na preskúmavanú vec vôbec nevzťahuje. Vo vzťahu k namietanému nerešpektovaniu „usmernení v rozhodovaní zverejnené na stránke ÚGKK SR“ a „odborného usmernenia JUDr. Mariána Fečíka“ správny súd uvádza, že ani v tejto súvislosti žalobca neuviedol, v čom konajúce orgány verejnej správy porušili zákon, pričom správny súd môže zrušiť preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy len v prípade, ak je zaťažené vadou nezákonnosti. Vo všeobecnosti možno uviesť, že interné normatívne akty rôznej povahy, metodické pokyny a usmernenia

a ani názory právnej vedy a praxe nemajú povahu všeobecnozáväzných právnych predpisov, ktorých prípadné nerešpektovanie má bez ďalšieho za následok vadu nezákonnosti v rozhodovaní a postupe orgánu verejnej správy. Navyše, žalobca v správnej žalobe „usmernenia v rozhodovaní zverejnené na stránke ÚGKK SR“ ani nijako bližšie nekonkretizoval, a preto sa správny súd jeho námietkou nemôže vecne zaoberať. K odbornému usmerneniu JUDr. Mariána Fečíka, na ktoré poukazoval žalobca, správny súd podotýka, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu uviedol, že dané stanovisko sa netýka zápisu poznámok, ale záznamového konania, s čím sa správny súd stotožňuje, a teda poukaz žalobcu v je v tomto ohľade bezpredmetný.

33. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď žalobca v správnej žalobe tvrdil, že sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal „s námietkami žalobcu“ a ani im nevenoval pozornosť, pričom nekonkretizoval, s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, rovnako nie je z dôvodu všeobecnosti (nekonkrétnosti) tohto tvrdenia dôvodná. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou vecne zaoberať, by žalobca musel uviesť, s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu sa žalovaný nevysporiadal a aký to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Nestačí len vyjadriť nespokojnosť s bližšie nekonkretizovaným obsahom rozhodnutia žalovaného. Správny súd opätovne podotýka, že v zmysle je viazaný rozsahom žalobných dôvodov, z čoho vyplýva, že ak žalobca v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne nešpecifikuje, správny súd dôvody nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu orgánu verenej správy nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobcu. Správny súd súčasne vo všeobecnosti poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, orgány verejnej správy a súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Subjektívna nespokojnosť žalobcu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je dôvodom, pre ktorý by správny súd mohol dospieť k záveru o jeho nezákonnosti. Obdobne vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný nevenoval pozornosť skutočnosti, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedoručil žalobcovi podanie účastníčok J. N. a J. I. zo dňa 7. marca 2024 za účelom zaujatia stanoviska, správny súd uvádza, že bez toho, aby žalobca uviedol, ako konkrétne boli v tejto súvislosti dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy, správny súd nemôže vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného v danom ohľade. Pre úplnosť správny súd podotýka, že z ustanovení Správneho poriadku ani nevyplýva pre orgán verejnej správy povinnosť osobitne doručovať účastníkom administratívneho konania všetky jednotlivé podania iných účastníkov za účelom zaujatia stanoviska k nim.

34. K námietkam, resp. k doplneniu argumentácie, ktoré žalobca uviedol vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného a na pojednávaní pred správnym súdom, správny súd uvádza, že na ne nemôže prihliadať a vykonať v tomto ohľade súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Táto lehota žalobcovi uplynula dňa 26. augusta 2024. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že žalobca môže namietať v správnom súdnom konaní nezákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy len za zákonom stanovených podmienok. K zákonným obmedzeniam žalobcu v uplatňovaní dôvodov nezákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy dochádza zavedením tzv. koncentračného princípu, podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné dôvody v určitom časovom úseku stanovenom priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie žalobných dôvodov (námietok) časovo obmedzené až na výnimky stanovené zákonom uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania pred správnym súdom vznášať ďalšie námietky, resp. skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať a rozširovať, a to ani v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe a na pojednávaní pred správnym súdom. Správny súd preto na argumentáciu žalobcu v jeho replike k vyjadreniu žalovaného a na pojednávaní pred správnym súdom dňa 3. septembra 2026 nemohol prihliadnuť a vykonať v ich rozsahu súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny súd sa preto tiež nezaoberal poukazom právneho zástupcu žalobcu na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý predniesol na pojednávaní pred správnym súdom. Zároveň správny súd podotýka,

že bez toho, aby žalobca konkretizoval, či je skutkový a právny stav v danej veci zhodný, resp. obdobný s predmetnou prejednávanou vecou, a to ako sú v odkazovanom rozsudku uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. Na rozhodnutia súdov nepostačuje len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Správny súd osobitne vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v jeho vyjadrení k správnej žalobe, že petit správnej žaloby je nesprávny, keďže žalobca neuviedol , na základe ktorého žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie, uvádza, že povinnou zákonnou náležitosťou petitu správnej žaloby nie je uvedenie ustanovenia zákona, na základe ktorého žalobca žiada napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušiť. Petit správnej žaloby žalobcu v tomto ohľade nevykazuje žiadnu vadu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal.

38. Podľa ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Keďže správny súd neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, nebola splnená podmienka pre priznanie práva na náhradu ich trov konania podľa prvej vety . 39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť jeho doručením ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.