Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-116-2026.pdf
PDF · 98.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/116/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Katarínou Kráľovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, Rožňava, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, E., prechodne bytom F. X, F. a otec G. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, I., v konaní o zvýšenie výživného
r o z h o d o l :
I. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.X.XXXX sumou 170 eur mesačne, vždy k 15. dňu toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom 19.6.2026 do budúcna.
II. Zročné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 19.6.2026 do konca septembra 2026 vo výške 400 eur, je otec povinný uhradiť k rukám matky do konca októbra 2026.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/420/2014 – 30 z 27.11.2014 v časti o výške výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresnému súdu Rožňava (ďalej len „súd“) bol dňa 19.6.2026 doručený návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú A., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 70 eur na sumu 200 eur mesačne. Návrh odôvodnila podstatným nárastom potrieb maloletej od poslednej úpravy výživného, ku ktorej došlo ešte v roku 2014.
2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril dňa 7. 9. 2026. So zvýšením výživného súhlasil, avšak len na sumu 100 eur mesačne. Zároveň oznámil, že sa pojednávania nezúčastní.
3. Na pojednávaní konanom dňa 7.9.2026 súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a žiadala zvýšiť výživné na sumu 200 eur mesačne.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s obsahom správy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, správy základnej školy, lekárskej správy maloletej, pracovnej zmluvy a mzdových dokladov matky, nájomnej zmluvy a dokladov o úhrade nájomného, ako aj s obsahom pripojených súdnych spisov týkajúcich sa predchádzajúcej úpravy výživného.
5. Zo správy Základnej školy, Zlatá 2, Rožňava zo dňa 17.8.2026 súd zistil, že maloletá A. je v školskom roku 2026/2027 žiačkou 8. ročníka. V škole dosahuje veľmi dobré výsledky, je zodpovedná, nekonfliktná a v kolektíve obľúbená. Do školy dochádza autobusom. Spolupráca matky so školou je hodnotená ako
veľmi dobrá. Náklady súvisiace so školskou dochádzkou maloletej boli vyčíslené približne na 900 eur ročne, pričom vyššie výdavky vznikajú najmä na začiatku školského roka.
6. V písomnom vyjadrení z 10.8.2026 matka uviedla, že potreby maloletej sa vzhľadom na jej vek, školskú dochádzku a záujmy od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili. Maloletá je jazykovo nadaná, matka má záujem podporovať ju v ďalšom vzdelávaní, vrátane prípadných jazykových kurzov. Pravidelné mesačné výdavky na maloletú vyčíslila najmä na stravu v sume približne 150 eur, cestovné 20 až 30 eur, mobilný telefón vrátane splátky tabletu 54 eur, oblečenie a hygienu približne 60 eur a vitamíny a výživové doplnky v sume 50 až 70 eur.
7. Z lekárskej správy zo dňa 31.7.2026 vyplynulo, že maloletá je po prekonanej onkologickej liečbe naďalej pravidelne sledovaná a absolvuje odborné kontroly. Matka uviedla, že vitamíny a výživové doplnky maloletej zabezpečuje z vlastného rozhodnutia na podporu jej imunity, nejde však o medicínsky nariadenú liečbu.
8. Matka spolu s maloletou býva v prenajatom byte, za ktorý podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.8.2026 uhrádza nájomné vo výške 322,30 eura mesačne. Ďalej uviedla náklady na vykurovanie vo výške približne 800 eur ročne a náklady na internet, televíziu a vlastný mobilný telefón. Do mája 2026 žila v domácnosti aj plnoletá dcéra C., ktorá sa následne odsťahovala, pracuje a zároveň študuje a podľa vyjadrenia matky je schopná sama sa živiť.
9. Matka pracuje ako opatrovateľka v Nemecku na mesačné turnusy. Podľa predložených mzdových dokladov jej bola za apríl 2026 vyplatená suma 811,36 eura, za máj 2026 suma 1 268,23 eura a za júl 2026 suma 1 242,89 eura. Matka svoj pravidelný mesačný príjem vyčíslila približne na 1 200 eur, pričom počas výkonu práce má zabezpečenú stravu a ubytovanie. Náklady spojené s cestou do zahraničia vyčíslila približne na 100 až 150 eur. V čase jej pracovných turnusov zabezpečujú osobnú starostlivosť o maloletú jej rodičia.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) Rožňava zo dňa 12.8.2026 súd zistil, že otec býva v trojizbovom byte, ktorý má prenajatý od svojej matky, ktorej podľa svojho vyjadrenia prispieva na bývanie sumou 100 eur mesačne. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ktorú vyčíslil približne na 200 eur mesačne, a finančne mu vypomáha jeho matka. Otec si zároveň odpykáva trest domáceho väzenia a uviedol výdavok vo výške 70 eur mesačne súvisiaci s elektronickým monitoringom. Okrem maloletej A. má vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom maloletým deťom.
11. Zo správy ÚPSVaR Revúca zo dňa 11.8.2026 súd ďalej zistil, že otec je od 31.3.2026 evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a evidencia trvá.
12. Otec v rámci sociálneho šetrenia uviedol, že po skončení výkonu trestu má v úmysle zamestnať sa a následne na maloletú prispievať vo vyššej miere. Tvrdil, že s maloletou telefonicky komunikuje, nabáda ju k častejším návštevám a príležitostne jej poskytuje dary. Matka tieto tvrdenia poprela a uviedla, že otec sa s maloletou osobne nestretáva, na jej potreby nad rámec výživného neprispieva a iniciatívu pri udržiavaní vzájomného kontaktu ponecháva na maloletej.
13. Zo správy ÚPSVaR Revúca zo dňa 20.8.2026 vyplynulo, že otec je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi v sume 190 eur, ktorej súčasťou je aj príspevok na bývanie.
14. Z verejne dostupnej pracovnej ponuky zverejnenej na portáli Profesia.sk dňa 3.9.2026 súd zistil, že v Gemerskej Hôrke, teda v dostupnom regióne bydliska otca, bola v čase rozhodovania ponúkaná práca pomocnej sily s ponúkanou základnou mzdou 915 eur mesačne, zvýšenou o mesačné prémie a zákonné príplatky.
15. Matka ďalej na pojednávaní uviedla, že otec súdom určené výživné dlhodobo riadne a pravidelne neuhrádza a výživné je jej poskytované formou náhradného výživného zo strany štátu. Podľa jej vedomostí otec nemá zdravotné obmedzenia, ktoré by mu znemožňovali pracovať. V minulosti pracoval viac rokov, okrem iného ako príslušník ozbrojených zložiek a ako pilčík v lese. Matka zároveň vyslovila pochybnosť o úplnosti otcom deklarovaných príjmov a tvrdila, že si neoficiálne privyrába; toto tvrdenie však nebolo v konaní samostatne preukázané.
16. Kolízny opatrovník sa s návrhom matky stotožnil a navrhol zvýšiť výživné na sumu 200 eur mesačne. Poukázal najmä na vek maloletej, jej školskú dochádzku a ďalšie vzdelávacie potreby, ako aj na značný časový odstup od poslednej úpravy výživného. Zároveň uviedol, že súčasné obmedzenie pracovných možností otca v súvislosti s výkonom trestu domáceho väzenia je dôsledkom jeho vlastného konania.
17. Výživné na maloletú A. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/420/2014 – 30 zo dňa 27.11.2014, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 70 eur mesačne. Od uvedeného rozhodnutia nebola výška výživného zvýšená.
18. Otec sa následne opakovane domáhal zníženia vyživovacej povinnosti. Konania vedené pod sp. zn. 7P/72/2017 a 7P/93/2020 boli po späťvzatí jeho návrhov zastavené. Jeho ďalší návrh na zníženie výživného bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 12P/165/2021 – 34 zo dňa 30.11.2021 zamietnutý. Rovnako bol zamietnutý aj jeho následný návrh v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/92/2022.
19. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, nie však v celom požadovanom rozsahu. Od poslednej úpravy výživného rozsudkom z roku 2014 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej. Od posledného rozhodnutia uplynulo takmer dvanásť rokov, počas ktorých sa z približne dvojročného dieťaťa stala žiačka 8. ročníka základnej školy. Už samotný vek maloletej a s ním prirodzene spojený nárast nákladov na stravu, oblečenie, hygienu, školské potreby, dopravu, vzdelávanie a voľnočasové aktivity predstavujú zásadnú zmenu pomerov. Súd zároveň prihliadol na všeobecný vývoj životných nákladov.
28. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá si riadne plní školské povinnosti, dosahuje veľmi dobré študijné výsledky a má predpoklady na ďalšie vzdelávanie. So školskou dochádzkou sú spojené náklady na dopravu, školské potreby a ďalšie školské aktivity, pričom škola vyčíslila náklady súvisiace so školskou dochádzkou približne na 900 eur ročne. Maloletá je zároveň po prekonanej onkologickej
liečbe naďalej pravidelne medicínsky sledovaná. Súd preto nemal pochybnosť o tom, že jej súčasné odôvodnené potreby sú podstatne vyššie než v roku 2014 a pôvodne určené výživné 70 eur mesačne im už objektívne nezodpovedá.
29. Súd však pri posudzovaní odôvodnených potrieb maloletej nevychádzal mechanicky zo všetkých výdavkov deklarovaných matkou. Pri niektorých položkách vzal do úvahy, že zahŕňajú aj výdavky, ktoré nemajú výlučne charakter pravidelnej nevyhnutnej potreby maloletej. Ide napríklad o náklady na mobilný telefón, ktorých súčasťou je aj splátka tabletu, ako aj o výdavky na vitamíny a výživové doplnky, ktoré matka zabezpečuje maloletej z vlastného rozhodnutia na podporu jej zdravia. Uvedené výdavky súd rozhodne nespochybňuje, pri určení výšky výživného ich však posudzoval v kontexte všetkých ostatných potrieb maloletej a pomerov oboch rodičov.
30. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na pomery matky. Matka dosahuje pravidelný pracovný príjem približne 1 200 eur mesačne a zabezpečuje prevažnú časť potrieb maloletej. V čase jej pracovných turnusov v zahraničí starostlivosť o maloletú zabezpečujú jej rodičia. Vyživovacia povinnosť však zaťažuje oboch rodičov podľa ich schopností, možností a majetkových pomerov a maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov.
31. Pokiaľ ide o pomery otca, súd nepovažoval jeho aktuálne deklarovaný príjem pozostávajúci z pomoci v hmotnej núdzi, ktorej súčasťou je aj príspevok na bývanie, za rozhodujúci údaj určujúci rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Pri určení výživného totiž súd neposudzuje iba príjem, ktorý povinný rodič v danom okamihu skutočne dosahuje, ale aj príjem, ktorý je vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti, zdravotný stav, vzdelanie a pracovné skúsenosti objektívne schopný dosahovať. Ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine výslovne prikazuje prihliadať na schopnosti a možnosti povinného aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
32. Podporne súd prihliadol aj na aktuálnu situáciu na trhu práce v širšom regióne, z ktorej vyplýva existencia pracovných ponúk aj na menej kvalifikované pozície s ponúkanou mzdou približne od 900 až 1 000 eur mesačne a vyššie. Ani z pohľadu reálnych možností pracovného trhu preto nemožno uzavrieť, že by otec bol objektívne odkázaný výlučne na príjem z pomoci v hmotnej núdzi.
33. V konaní nebolo preukázané, že by otcovi v pracovnom uplatnení bránil zdravotný stav alebo iná objektívna okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o jeho dlhodobej neschopnosti dosahovať pracovný príjem. Otec je od 31.3.2026 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, má pracovné skúsenosti a v minulosti bol zárobkovo činný. Samotná evidencia uchádzača o zamestnanie nepreukazuje objektívnu nemožnosť zamestnať sa, naopak potvrdzuje jeho potenciálnu pracovnú uplatniteľnosť. Skutočnosť, že si otec v súčasnosti odpykáva trest domáceho väzenia, pritom nemožno prenášať na maloletú v podobe obmedzenia jej práva na primeranú výživu, najmä ak nebolo preukázané, že by výkon tohto trestu otcovi objektívne znemožňoval dosahovať príjem zodpovedajúci jeho schopnostiam, skúsenostiam a možnostiam.. Rodič je povinný svoje osobné a pracovné pomery usporiadať tak, aby plnenie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd v tejto súvislosti prihliadol aj na predchádzajúce konania medzi účastníkmi. Otec sa už v konaní vedenom pod sp. zn. 12P/165/2021 domáhal zníženia výživného s poukazom na nízky príjem a obmedzenia spojené s výkonom trestu domáceho väzenia. Jeho návrh bol zamietnutý, pričom súd už vtedy poukázal na princíp potenciality príjmu a konštatoval, že zníženie zárobkových možností vyvolané vlastným konaním povinného rodiča nemôže ísť na úkor maloletých detí. K rovnakému záveru dospel súd aj v následnom konaní vedenom pod sp. zn. 8P/92/2022, v ktorom otec opätovne nepreukázal objektívne dôvody znemožňujúce mu dosahovať primeraný pracovný príjem. Súd preto nepovažoval otcom navrhované výživné vo výške 100 eur mesačne za primerané. Takéto zvýšenie by predstavovalo len 30 eur oproti výživnému určenému ešte v roku 2014 a zjavne by nezodpovedalo rozsahu zmeny pomerov, ku ktorej za takmer dvanásť rokov došlo. Na strane druhej súd prihliadol na to, že otec má okrem maloletej A. vyživovaciu povinnosť ešte voči ďalším dvom maloletým deťom, ako aj na to, že nie všetky matkou deklarované výdavky bolo možné v plnom rozsahu považovať za odôvodnené potreby maloletej.
34. Súd zároveň nepovažoval otcom prezentované príjmové pomery za celkom presvedčivé. Otec deklaruje príjem z pomoci v hmotnej núdzi vo výške približne 200 eur mesačne, pričom súčasne uvádza, že svojej matke prispieva na bývanie sumou 100 eur mesačne, uhrádza približne 70 eur mesačne v
súvislosti s výkonom trestu domáceho väzenia a je ochotný prispievať na výživu maloletej A. sumou 100 eur mesačne. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom maloletým deťom a nevyhnutne musí zabezpečovať aj vlastné základné životné potreby. Už samotný súhrn týchto výdavkov zjavne presahuje ním deklarovaný mesačný príjem. Ani s prihliadnutím na otcom uvádzanú finančnú pomoc zo strany jeho matky preto jeho tvrdenia neposkytujú ucelený a hodnoverný obraz o tom, z akých prostriedkov svoje pravidelné životné náklady a záväzky reálne financuje. Táto skutočnosť podľa súdu ďalej oslabuje presvedčivosť jeho tvrdenia, že jeho reálne finančné možnosti sú obmedzené výlučne na výšku aktuálne poberanej pomoci v hmotnej núdzi.
35. Po zohľadnení všetkých uvedených okolností súd považoval za primerané zvýšiť výživné zo sumy 70 eur na sumu 170 eur mesačne. Súd si je vedomý, že takto určené výživné samo osebe nepokrýva všetky odôvodnené potreby maloletej, na ktorých zabezpečovaní sa však podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov podieľajú obaja rodičia. Pri určení výživného v uvedenej výške súd prihliadol najmä na podstatný nárast potrieb maloletej, zárobkové možnosti otca posudzované podľa princípu potenciality jeho príjmu, ako aj na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Vyššie výživné, zodpovedajúce návrhu matky v plnom rozsahu, súd za aktuálne zistených pomerov otca nepovažoval za primerané jeho schopnostiam a možnostiam. Zvýšené výživné súd priznal odo dňa 19.6.2026, keď bolo konanie na návrh matky začaté.
36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V prejednávanej veci súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
37. Záverom súd považuje za potrebné otcovi na tomto mieste pripomenúť, že zodpovednosť za udržiavanie a budovanie vzťahu rodiča s maloletým dieťaťom nemožno prenášať na maloleté dieťa. Maloletá A. má štrnásť rokov a nie je jej povinnosťou iniciovať kontakt s otcom, či zabezpečovať, aby ich vzájomný vzťah fungoval. Otec je dospelým človekom a rodičom, a preto je predovšetkým na ňom, aby o dcéru prejavoval aktívny, pravidelný a skutočný záujem. Každé dieťa si zaslúži nielen finančné zabezpečenie, ale aj záujem, podporu a prítomnosť oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že A. je zodpovedná, v škole dosahuje výborné výsledky, je obľúbená v kolektíve a má dobré predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Otec má preto všetky dôvody byť na svoju dcéru hrdý a aktívne ju podporovať. Rodičovská zodpovednosť sa nevyčerpáva zaplatením výživného, pričom ani túto svoju základnú povinnosť otec dlhodobo riadne neplní a matke je namiesto neho poskytované náhradné výživné zo strany štátu. Zahŕňa aj záujem o život dieťaťa, jeho úspechy, problémy a ďalší vývin. Ak teda štát musí suplovať otca pri plnení jeho základnej finančnej povinnosti voči maloletej, o to viac nemožno akceptovať, aby otec rezignoval aj na osobnú stránku rodičovstva a očakával, že iniciatívu pri budovaní ich vzájomného vzťahu prevezme samotné dieťa. Je predovšetkým na otcovi, aby primerane veku maloletej vyvinul skutočné úsilie na obnovenie a ďalšie budovanie ich vzájomného vzťahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.