Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-85-2020.pdf
PDF · 136.28 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/85/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Stavebníctvo Jakubašek, s.r.o., so sídlom Poštová 1, 085 01 Bardejov, IČO: 50 684 736, zastúpeného advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: PARSON, s.r.o., so sídlom Šafárikova 34, 080 01 Prešov, IČO: 31 732 291, zastúpenému JUDr. Martinom Salokom, advokátom, Zvonárska 8, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 1.037,50 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je po v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.037,50 eura, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.037,50 eura od 8.5.2018 do 16.5.2018 a zo sumy 1.037,50 eura od 17.5.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 19.8.2020, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená elektronicky dňa 21.8.2020, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.037,50 eura, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.037,50 eura od 8.5.2018 do 16.5.2018 a zo sumy 1.037,50 eura od 17.5.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania, titulom ceny diela. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca ako dodávateľ vykonal žalovanému ako odberateľovi stavebné práce - strojové cementové potery na stavbe v Prešove, čím žalovanému vznikla povinnosť uhradiť cenu vykonaných prác. Žalobca vykonané práce vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2018067 vystavenou dňa 2.5.2018, splatnou dňa 7.5.2018 v sume 6.037,50 eura s DPH. Žalovaný žalobcovi predmetnú faktúru uhradil čiastočne dňa 16.5.2018 v sume 5.000 eur. K dnešnému dňu zostala neuhradená zvyšná časť faktúry vo výške 1.037,50 eura. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy výzvou pred podaním návrhu na súd zo dňa 23.3.2020. Žalovaný však do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil. Naopak listom zo dňa 4.5.2020 oznámil žalobcovi, že si voči jeho pohľadávke jednostranne započítal svoju (údajnú) pohľadávku vo výške 1.173,80 eura za odstránenie (údajných) vád plnenia, ktorého sa týka uplatňovaný nárok. Uvedené započítanie ani nárok žalovaného z údajných vád plnenia žalobca neuznáva, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. V súlade s § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka je dlžník povinný záväzok
splniť bez zbytočného odkladu potom, čo veriteľ o plnenie požiadal. „Výzva veriteľa na plnenie je teda nevyhnutnou podmienkou splatnosti záväzku, inak splatnosť nenastane... Aj tak však platí, že výzva na plnenie musí byť určitá čo do predmetu záväzku, teda musí byť jasné, aké plnenie sa od dlžníka požaduje. “(Ovečková, O. kol.: Obchodný zákonník, Veľký komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2017 s.285). Žalovaný si u žalobcu navyše ani neuplatnil nároky z vád tovaru, hoci to vo svojom vyjadrení uvádza. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. „Nespôsobilými na započítanie jednostranným právnym úkonom, pretože ich nemožno uplatniť na súde, sú za určitých podmienok aj pohľadávky z práv zo zodpovednosti za vady v zmysle ustanovení o zmluvných typoch (§ 428, § 562). „ (Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2017 s. 340). Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že žalovaný si nemôže voči žalobcovi žiadnu svoju domnelú pohľadávku jednostranne započítať, nakoľko si ju neuplatnil u žalobcu riadne a včas, nie je splatná a nemožno si ju ani uplatniť v konaní pred súdom. V súlade s § 428 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo kupujúci vady zistil. Žalobca tak trvá na úhrade celej jeho pohľadávky voči žalobcovi vo zvyšnej sume 1.037,50 eura. Neuhradením pohľadávky v lehote splatnosti žalobcovi vznikol v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.037,50 eura od 8.5.2018 do 16.5.2018 a zo sumy 1.037,50 eura od 17.5.2018 do zaplatenia. Žalobcovi zároveň vznikol v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. nárok na zaplatenie sumy 40 eur, ktorá suma predstavuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca má za to, že nároky z vád diela žalovaným neboli uplatnené riadne a včas, a preto nemôžu byť priznané v súdnom konaní a rovnako domnelá pohľadávka, ktorú si započítal žalovaný, nie je spôsobilá na započítanie. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca nútený domáhať sa od žalovaného zaplatenia sumy 1.037,50 eura spolu s príslušenstvom.
3. Okresný súd Prešov vydal dňa 4.11.2020 platobný rozkaz, č. k. 21Cb/85/2020-24, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.037,50 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore zo dňa 19.11.2020 voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že návrh žalobcu na vydanie platobnému rozkazu je nedôvodný. Nárok, ktorý si žalobca voči žalovanému uplatňuje totiž zanikol započítaním vzájomných pohľadávok, t.j. pohľadávky žalobcu vo výške 1.037,50 eura oproti pohľadávke žalovaného voči žalobcovi vo výške 1.173,80 eura. Žalobca bol vyzvaný na úhradu pohľadávky a po jej započítaní na uhradenie rozdielu pohľadávok v prospech žalovaného vo výške 136,30 eura. Žalovaný nerozporuje, že žalobca vykonal stavebné práce - strojové cementové potery D1
- D6 v lokalite Dulová Ves Čergov, avšak z jeho strany nešlo o bezvadné plnenie. Poskytnuté plnenie, za ktoré vystavil žalobca dňa 2.5.2018 faktúru č. 2018067 vo výške 6.037,50 eura, so splatnosťou 7.5.2018, malo vady, na ktoré žalovaný včas a riadne žalobcu upozornil a reklamoval ich. Žalovaný v reklamácii zo dňa 14.8.2018 žalobcovi navrhol aj osobné stretnutie na oboznámenie sa s vadami a na možnosť ich odstránenia, čím si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok z vád tovaru v zmysle § 436 Obchodného zákonníka. Teda tvrdenia žalobcu o neuplatnení si nároku z vád tovaru nie sú na mieste. Žalobca sa na dané stretnutie nedostavil a k reklamácii vadného plnenia sa vôbec nevyjadril. Keďže plnenie žalobcu bolo uskutočnené pri stavbe tzv. rodinných domov na kľúč, bol žalovaný nútený vady plnenia odstrániť, čím mu vznikli náklady v celkovej výške 1.173,80 eura. Žalovaný si tieto náklady u žalobcu uplatnil vo forme faktúry č. 20200501 so splatnosťou 18.5.2020. Na základe vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca si svoj nárok z vád tovaru a následne vzniknutú pohľadávku žalobcu riadne uplatnil a v súlade s ustanovením § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka je jeho pohľadávka spôsobilá na započítanie, môže si ju voči žalobcovi uplatniť aj v súdnom konaní. Navyše žalovanému v zmysle § 437 Obchodného zákonníka vzniklo právo uplatniť si nárok na zľavu z kúpnej ceny.
4. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.12.2020, č. k. 21Cb/85/2020-39 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 4.11.2020, č. k. 21Cb/858/2020-24, a to podľa § 267 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , keďže žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením.
5. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2020 k odporu žalovaného, okrem iného uviedol, že žalobca má za to, že žalovaný nepreukázal, že dielo zhotovené žalobcom
vykazovalo vady a odhliadnuc od tohto žalovaný voči žalobcovi ani riadne a včas neuplatnil nároky z vád diela v súlade s § 436 Obchodného zákonníka. Žalovaný v súlade s § 562 Obchodného zákonníka bol povinný dielo prezrieť čo najskôr po jeho dokončení a vady reklamovať bezodkladne potom, čo sa o nej dozvedel, alebo mal dozvedieť, pričom je podľa vyjadrenia žalovaného zrejmé, že malo ísť o vady zjavné. Ako vyplýva z listín predložených v tomto konaní, dielo bolo vykonané 26.4.2018, pričom žalovaný vady reklamoval až listom zo dňa 14.8.2018, teda takmer o 4 mesiace neskôr, čo v zmysle judikatúry a s prihliadnutím na povahu vykonaných prác a účastníkov konania nemožno považovať za bezodkladné. Žalovaný ďalej tvrdí, že si voči cene diela započítal svoje nároky z vád diela. K tomu žalobca uviedol, že toto oprávnenie má kupujúci iba v prípade, ak vady riadne a včas reklamoval, čo však žalovaný s poukazom na vyššie uvedené neurobil. Okrem vyššie uvedeného nedostatku reklamácie
- neskorého uplatnenia má žalovaného reklamácia ďalší závažný nedostatok - žalovaný si nezvolil nárok v súlade s § 437 Obchodného zákonníka. V súlade s vyššie uvedeným teda žalovaný mal vo svojom liste uplatniť jeden z nárokov, teda odstránenie vád alebo primeranú zľavu z kúpnej ceny, čo však neurobil, a preto túto reklamáciu nemožno považovať za riadnu. Nepochybne z ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri vadách diela platia primerane § 436 a 411. Práve z ustanovenia § 436 a § 437 Obchodného zákonníka je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná požiadavka o určitosti jednostranného hmotnoprávneho úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu ich konkretizácia musí byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami a v konečnom dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t.j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým zreteľným a nepochybným spôsobom (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Co/30/2017 z 12.7.2013) . Žalovaný bez ďalšieho pristúpil rovno k odstráneniu vád (nevedno či svojpomocne alebo prostredníctvom subjektu), čo mu však právny poriadok neumožňuje. V súlade s ods. 5 § 437 Obchodného zákonníka mohol žalovaný po márnom uplynutí lehoty na odstránenie vád (ktorú ani neposkytol) buď požadovať primeranú zľavu z ceny, alebo po predchádzajúcom upozornení od zmluvy odstúpiť. V zmysle vyššie uvedeného teda žalovaný nemal nárok vady odstrániť na účet žalovaného a nemôže si ich preto v tomto konaní ani uplatňovať. Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka má kupujúci (v tomto prípade objednávateľ) právo o uplatnenú zľavu znížiť kúpnu cenu (cenu diela), a to formou započítania alebo vymáhania tejto zľavy. Podľa odseku 3 uvedeného paragrafu však kupujúci môže toto právo uplatniť iba so súhlasom predávajúceho (zhotoviteľa) pokiaľ vada nebola oznámená včas, pričom zákon tu odkazuje na § 428 Obchodného zákonníka. Pokiaľ teda žalovaný argumentuje, že mu vzniklo právo na primeranú zľavu z ceny (čo však žalobca odmieta) poukazuje žalobca na to, že túto zľavu z ceny si žalovaný neuplatnil u žalobcu, použil ju len ako obranu v spore o zaplatenie ceny diela, a preto si ju nemôže započítať voči cene diela. V zmysle ustanovenia § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotu, ktorú mal tovar s vadami, v žiadnom prípade teda nemôže byť vyčíslený nákladmi, ktoré žalovaný údajne vynaložil na odstránenie vád diela. Podľa názoru žalobcu, nakoľko ani nedošlo k uplatneniu zľavy z ceny, má žalobca právo na včasné zaplatenie a nie je preto možné ju zadržiavať ani voči nej započítať neuplatnené nároky. Žalovaný v odpore poukazuje na to, že listom zo dňa 4.5.2020 si voči žalobcovi započítal svoju pohľadávku spočívajúcu v nákladoch na odstránenie vád diela. Ako už žalobca poznamenal, toto započítanie nebolo podľa jeho názoru platné. Ako vyplýva zo žalovaným predložených listín, započítanie pohľadávok bolo uskutočnené listom zo dňa 4.5.2020, pričom priložená faktúra, teda pohľadávka žalovaného, ktorá sa mala započítať, nadobudla splatnosť až dňa 18.5.2020
- nebola teda v čase započítania spôsobilá na započítanie. Ani v prípade splatnosti oboch pohľadávok by však započítanie nebolo možné z dôvodu, že pohľadávka žalovaného z vyššie uvedeného dôvodu neuplatnenia nárokov z vád diela nebol spôsobilá na započítanie. Žalovaný si nemôže voči žalobcovi žiadnu svoju domnelú pohľadávku jednostranne započítať, nakoľko si ju neuplatnil riadne a včas a nemožno si ju ani uplatniť v konaní pred súdom. Žalobca je toho názoru, že náklady na odstránenie vád diela ako si ich žalovaný uplatňuje okrem toho, že sú nepreukázané čo do dôvodu ani výšky, si žalovaný nemôže uplatniť v tomto konaní ani z iného právneho titulu. Ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka totiž vyslovuje striktnú zásadu, podľa ktorej uspokojenie , ktoré môže kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody.... Napríklad kupujúci, ktorému v dôsledku oneskorenej reklamácie vád na základe námietky predávajúceho nebol priznaný nárok na zľavu z kúpnej ceny v súdnom konaní, nebude môcť ujmu, ktorú by bola pri včasnej reklamácii vysporiadala zľava z ceny, uplatniť novou žalobou z titulu náhrady škody. Takéto pravidlo je dôsledkom úpravy nárokov z vád tovaru, ktoré sú
striktne limitované definovaným procesom. V prípade nedôslednej aplikácie notifikačnej povinnosti a uplatnenia nárokov z vád tovaru kupujúci nedôsledne uplatňuje svoje práva , a preto v zmysle zásady „právo patrí bdelým“ mu nemožno uplatniť uplatnenie rovnakých nárokov, ale z iných právnych dôvodov. Žalobca má s prihliadnutím na vyššie uvedené argumenty za to, že existencia vád diela dosiaľ nebola žalovaným preukázaná. Žalovaný vady diela nereklamoval riadne a včas, a preto nemôžu byť priznané v súdnom konaní. Zľava z ceny diela nebola uplatnená riadne a včas a je určená arbitrárne, domnelá a nepreukázaná pohľadávka, ktorú uplatňuje žalovaný nie je spôsobilá na započítanie a iné nároky z nesprávne uplatnených vád diela žalovanému nemožno priznať, nakoľko sa ich uplatnením len snaží nahradiť zanedbanie svojej notifikačnej povinnosti pri reklamácii údajných vád a neuplatnenie nároku z vád.
6. Na pojednávaní konanom dňa 27.5.2021 súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. Júliusa Cichého, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne faktúry č. 2018067, výzvy pred podaním návrhu na súd zo dňa 23.3.2020 , faktúry č. 20200501, súpisu prác vykonaných pri oprave poterov D1 - D6 - Dulová Ves Čergov, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, opätovne faktúry č. 20200501, reklamácie zo dňa 14.8.2018, súpisu prác vykonaných pri oprave poterov D1 - D6 Dulová Ves - Čergov zo dňa 4.5.2020, fotokópie podacieho lístku, započítania pohľadávok, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k odporu zo dňa 14.12.2020 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
7. Žalobca ako dodávateľ vykonal pre žalovaného ako odberateľa stavebné práce - strojové cementové potery na stavbe v Prešove, čím žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi cenu vykonaných prác. Žalobca cenu vykonaných prác vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2018067, vystavenou dňa 2.5.2018, splatnou dňa 7.5.2018, v sume 6.037,50 eura s DPH. Žalovaný žalobcovi predmetnú faktúru uhradil len čiastočne, a to dňa 16.5.2018 v sume 5.000 eur. Doposiaľ zostala neuhradená zvyšná časť faktúry vo výške 1.037,50 eura. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy výzvou pred podaním návrhu na súd zo dňa 23.3.2020. Žalovaný však do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil. Naopak listom zo dňa 4.5.2020 oznámil žalobcovi, že si voči jeho pohľadávke jednostranne započítal svoju (údajnú) pohľadávku vo výške 1.173,80 eura za odstránenie (údajných) vád plnenia, ktorého sa týka uplatňovaný nárok. Uvedené započítanie ani nárok žalovaného z údajných vád plnenia žalobca neuznáva. Žalobca trvá na úhrade celej jeho pohľadávky voči žalovanému vo zvyšnej sume 1.037,50 eura. Neuhradením pohľadávky v lehote splatnosti žalobcovi vznikol v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.037,50 eura od 8.5.2018 do 16.5.2018 a zo sumy 1.037,50 eura od 17.5.2018 do zaplatenia. Žalobcovi zároveň vznikol v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. aj nárok na zaplatenie sumy 40 eur, ktorá suma predstavuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
8. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
9. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
10. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
11. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
12. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
13. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
14. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
15. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
16. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
17. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
18. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
19. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.
20. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
21. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
22. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
23. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
24. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
25. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
26. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
27. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
28. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.
29. Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
30. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.
31. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
32. Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
33. Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka, kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.
34. Podľa § 439 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak vada nebola včas oznámená ( § 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.
35. Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.
36. Podľa § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.
37. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
38. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
39. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
40. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
41. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
42. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
43. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
44. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 45. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
46. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369,369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
47. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.
48. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
49. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
50. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný ako objednávateľ si nesplnil svoju povinnosť z konkludentne uzatvorenej zmluvy o dielo keď žalobcovi ako zhotoviteľovi doposiaľ neuhradil zvyšok ceny diela - odplaty za vykonané práce - strojové cementové potery na stavbe v Prešove vo výške 1.037,50 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 1.037,50 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.
51. Keďže sa žalovaný dostal so omeškania s úhradou tohto svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného 9 % ročného zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia ( s prihliadnutím na jednu už zrealizovanú úhradu vo výške 5.000 eur). Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania, a to zo sumy 6.037,50 eura od 8.5.2018 do 16.5.2018 a zo sumy 1.037,50 eura od 17.5.2018 do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
52. V súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. zaviazal súd žalovaného aj na zaplatenie sumy 40 eur v prospech žalobcu, ktorá predstavuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zo strany žalovaného. 53. Pokiaľ ide o obranu žalovaného uplatnenú hlavne v odpore proti platobnému rozkazu, spočívajúcu v rozhodujúcej miere v započítacej námietke, je potrebné uviesť, že súd ju vyhodnotil ako v celom rozsahu neúčinnú, nedôvodnú a preto neprihliadal na ňu pri svojom rozhodnutí. Žalovaný sa bránil tak, že nárok, ktorý si žalobca voči nemu uplatňuje zanikol započítaním vzájomných pohľadávok, t.j. pohľadávky žalobcu vo výške 1.037,50 eura oproti jeho pohľadávke voči žalobcovi vo výške 1.173,80 eura. Žalobca bol vyzvaný na úhradu pohľadávky a po jej započítaní na uhradenie rozdielu pohľadávok v prospech žalovaného vo výške 136,30 eura. Žalovaný nerozporuje, že žalobca vykonal stavebné práce - strojové cementové potery D1 - D6 v lokalite Dulová Ves Čergov, avšak podľa jeho názoru zo strany žalobcu nešlo o bezvadné plnenie. Poskytnuté plnenie, za ktoré vystavil žalobca dňa 2.5.2018 faktúru č. 2018067 vo výške 6.037,50 eura, so splatnosťou 7.5.2018, malo vady, na ktoré žalovaný včas a riadne žalobcu upozornil a reklamoval ich. Žalovaný v reklamácii zo dňa 14.8.2018 žalobcovi navrhol aj osobné stretnutie na oboznámenie sa s vadami a na možnosť ich odstránenia, čím si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok z vád tovaru v zmysle § 436 Obchodného zákonníka. Žalobca sa však na dané stretnutie nedostavil a k reklamácii vadného plnenia sa vôbec nevyjadril. Keďže plnenie žalobcu bolo uskutočnené pri stavbe tzv. rodinných domov na kľúč, bol žalovaný nútený vady plnenia odstrániť, čím mu vznikli náklady v celkovej výške 1.173,80 eura. Tieto náklady si u žalobcu uplatnil vo forme faktúry č. 20200501 so splatnosťou 18.5.2020. Žalovaný má za to, že si svoj nárok z vád tovaru a následne vzniknutú pohľadávku u žalobcu riadne uplatnil a v súlade s ustanovením § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka je jeho pohľadávka spôsobilá na započítanie a môže si ju voči žalobcovi uplatniť aj v súdnom konaní. Navyše mu v zmysle § 437 Obchodného zákonníka vzniklo právo uplatniť si nárok na zľavu z kúpnej ceny.
54. S obranou žalovaného sa vo svojom vyjadrení vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal žalobca a keďže sa s jeho právnou argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil aj súd, vo svojom odôvodnení ju aj v prevažnej miere uvádza. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť hlavne to, že žalovaný nepreukázal, že dielo zhotovené žalobcom vykazovalo vady. Navyše žalovaný voči žalobcovi ani riadne a včas neuplatnil nároky z vád diela v súlade s § 436 Obchodného zákonníka. Žalovaný v súlade s § 562 Obchodného zákonníka bol povinný dielo prezrieť čo najskôr po jeho dokončení a vady reklamovať bezodkladne potom, čo sa o nich dozvedel, alebo mal dozvedieť, pričom je podľa vyjadrenia žalovaného zrejmé, že malo ísť o vady zjavné. Ako vyplýva z listín predložených v tomto konaní, dielo bolo vykonané 26.4.2018, pričom žalovaný vady reklamoval až listom zo dňa 14.8.2018, teda takmer o 4 mesiace neskôr, čo v zmysle judikatúry a s prihliadnutím na povahu vykonaných prác a účastníkov konania
nemožno považovať za bezodkladné. Žalovaný ďalej tvrdí, že si voči cene diela započítal svoje nároky z vád diela. Toto oprávnenie má objednávateľ v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení iba v prípade, ak vady riadne a včas reklamoval, čo však žalovaný s poukazom na vyššie uvedené neurobil. Okrem tohto nedostatku - reklamácie - neskorého uplatnenia - má žalovaného reklamácia ďalší závažný nedostatok - žalovaný si nezvolil nárok v súlade s § 437 Obchodného zákonníka. Žalovaný mal vo svojom liste uplatniť jeden z nárokov, teda odstránenie vád alebo primeranú zľavu z kúpnej ceny, čo však neurobil, a preto túto reklamáciu nemožno považovať za riadnu. Nepochybne z ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri vadách diela platia primerane § 436 a 411. Práve z ustanovenia § 436 a § 437 Obchodného zákonníka je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná požiadavka o určitosti jednostranného hmotnoprávneho úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu ich konkretizácia musí byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami a v konečnom dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t. j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým zreteľným a nepochybným spôsobom. Žalovaný bez ďalšieho pristúpil rovno k odstráneniu vád, čo mu však právny poriadok neumožňuje. V súlade s ust. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka mohol žalovaný po márnom uplynutí lehoty na odstránenie vád (ktorú ani neposkytol) buď požadovať primeranú zľavu z ceny, alebo po predchádzajúcom upozornení od zmluvy odstúpiť. V zmysle vyššie uvedeného teda žalovaný nemal nárok vady odstrániť na účet žalovaného a nemôže si ich preto v tomto konaní ani uplatňovať. Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka má kupujúci (v tomto prípade objednávateľ) právo o uplatnenú zľavu znížiť kúpnu cenu (cenu diela), a to formou započítania alebo vymáhania tejto zľavy. Podľa odseku 3 uvedeného paragrafu však kupujúci môže toto právo uplatniť iba so súhlasom predávajúceho (zhotoviteľa) pokiaľ vada nebola oznámená včas, pričom zákon tu odkazuje na § 428 Obchodného zákonníka. Pokiaľ teda žalovaný argumentuje, že mu vzniklo právo na primeranú zľavu z ceny (čo však žalobca ale aj súd na základe vykonaného dokazovania odmieta) poukazuje súd , rovnako ako žalobca na to, že túto zľavu z ceny si žalovaný neuplatnil u žalobcu, použil ju len ako obranu v spore o zaplatenie ceny diela, a preto si ju nemôže započítať voči cene diela. V zmysle ustanovenia § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotu, ktorú mal tovar s vadami, v žiadnom prípade teda nemôže byť vyčíslený nákladmi, ktoré žalovaný údajne vynaložil na odstránenie vád diela. Nakoľko nedošlo k riadne a hlavne včasnému uplatneniu zľavy z ceny zo strany žalovaného, má žalobca právo na doplatenie ceny diela - ceny vykonaných prác a žalovaný preto nemôže túto odplatu zadržiavať, ani voči nej započítať neuplatnené nároky a nepreukázané nároky. Žalovaný v odpore poukazuje na to, že listom zo dňa 4.5.2020 si voči žalobcovi započítal svoju pohľadávku spočívajúcu v nákladoch na odstránenie vád diela. Toto započítanie nebolo platné. Ako vyplýva zo žalovaným predložených listín, započítanie pohľadávok bolo uskutočnené listom zo dňa 4.5.2020, pričom priložená faktúra, teda pohľadávka žalovaného, ktorá sa mala započítať, nadobudla splatnosť až dňa 18.5.2020 - nebola teda v čase započítania spôsobilá na započítanie. Ani v prípade splatnosti oboch pohľadávok by však započítanie nebolo možné z dôvodu, že pohľadávka žalovaného z vyššie uvedeného dôvodu neuplatnenia nárokov z vád diela nebola spôsobilá na započítanie. Žalovaný si nemôže voči žalobcovi žiadnu svoju domnelú pohľadávku jednostranne započítať, nakoľko si ju neuplatnil riadne a včas a nemôže si ju s úspechom uplatniť ani v konaní pred súdom. Náklady na odstránenie vád diela ako si ich žalovaný uplatňuje okrem toho, že sú nepreukázané čo do dôvodu a výšky, si žalovaný nemôže uplatniť v tomto konaní ani z iného právneho titulu. Ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka totiž vyslovuje striktnú zásadu, podľa ktorej uspokojenie , ktoré môže kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody. Existencia vád diela dosiaľ nebola žalovaným preukázaná. Žalovaný vady diela nereklamoval riadne a včas, a preto nemôžu byť priznané v súdnom konaní. Zľava z ceny diela nebola uplatnená riadne a včas a je určená arbitrárne, domnelá a nepreukázaná pohľadávka, ktorú uplatňuje žalovaný nie je spôsobilá na započítanie a iné nároky z nesprávne uplatnených vád diela žalovanému nemožno priznať, nakoľko sa ich uplatnením len snaží nahradiť zanedbanie svojej notifikačnej povinnosti pri reklamácii údajných vád a neuplatnenie nároku z vád.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci .
56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.