Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/3/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XX, zastúpeného AdvokaTT, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Nerudova 14, proti žalovanému: CROWN Bevcan Slovakia s.r.o., so sídlom v Kechneci 293, zastúpenému ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Staromestská 3, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 22.10.2025 č.k. – 226 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.11.2023 a určenia, že pracovný pomer trvá. Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním vzal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.5.2010 pracovnú zmluvu, ktorou bol založený pracovný pomer zamestnanca a zamestnávateľa na pozícii elektrikára. Menovacím dekrétom zo dňa 27.7.2016 bol žalobca menovaný za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 12.11.2023 žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom, ktoré žalobca odmietol prevziať za účasti dvoch zamestnancov E. F. a E. E..

3. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa 12.11.2023, čo vyplynulo z obsahu tejto listiny bolo, že dňa 13.10.2023 v čase približne o 4:15 hod. v pracovnom čase na mieste v NN rozvodni sa žalobca dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to nasledovným spôsobom: „V daný čas žalobcu a druhého elektrikára dvaja vedúci zamestnanci zamestnávateľa priamo prichytili pri spánku počas nočnej zmeny, pričom pri kontrole bolo zistené, že si do rozvodne NN, priamo do rozvodných skriniek a miest bezprostredne pri nich, nasťahovali provizórne lôžko. O uvedenom svedčia aj fotografie vyhotovené priamo na mieste, priložené k tomuto dokumentu.“

4. V oznámení zo dňa 8.12.2023 žalobca uviedol, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu, že z doloženej snímky nie je možné preukázať, že spal počas pracovnej doby a mal zníženú schopnosť reakcie. Porušením pracovnej disciplíny zanedbaním povinnosti – spánku na

pracovisku, podľa žalobcu nebolo ohrozené zdravie a bezpečnosť a ani nedošlo k vzniku škody. Išlo o dohľad nad kompenzátorom jedného z nich nachádzajúcim sa v rozvodni.

5. Po právnom posúdení veci v zmysle , , , , a , , , dospel súd k záveru, že žaloba nie je opodstatnená, preto ju zamietol.

6. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v danom prípade nebolo pochýb o tom, že medzi stranami sporu vznikol pracovnoprávny vzťah na základe platne uzavretej zmluvy zo dňa 18.5.2010, na základe ktorého žalobca pracoval u žalovaného na pozícii elektrikára. Od 27.7.2016 žalobca pôsobil ako zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

7. Výsledky dokazovania vykonané na súde prvej inštancie podľa jeho názoru svedčia o tom, že v danom prípade boli splnené podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného formou okamžitého skončenia tak, ako vyplýva z listom zo dňa 27.11.2023.

8. Z obsahu tejto listiny vyplynulo závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu spočívajúce v tom, že ho zamestnávateľ prichytil pri spánku počas nočnej zmeny, pričom bolo zistené, že do rozvodne NN, priamo do rozvodných skriniek a miest bezprostredne pri nich nasťahoval provizórne lôžko. Vysoká závažnosť porušenia pracovnej disciplíny žalobcu spočívala podľa žalovaného najmä v jeho správaní tým, že došlo k zásadnému ohrozeniu bezpečnosti žalobcu, ale aj zamestnancov žalovaného flagrantným porušením BOZP predpisov, podľa ktorých je vstup do NN rozvodne, okrem výnimočných prípadov a priameho výkonu práce zakázaný, využívanie skriniek na skrývanie akýchkoľvek predmetov je zásadne nebezpečné. Hrozilo tak riziko vysokej škody pre zamestnávateľa a zamestnancov (napríklad bezodkladné neodstránenie poruchy na výrobnej linke z dôvodu nedostupnosti elektrikára spôsobí aj niekoľkotisícové škody za každú hodinu poruchy linky). Počas samotnej kontroly zamestnávateľa sa žalobca zobudil oneskorene potom, ako sa rozsvietilo svetlo a kontrolujúci začali s ním rozprávať. Podľa informácií zamestnávateľa nešlo o jednorazový incident a uvedené správanie značne demoralizovalo ostatných zamestnancov.

9. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä výpovedí nadriadených zamestnancov G. H. a I. E. F. a predložených fotografií, z ktorých mal preukázané, že žalobca počas nočnej zmeny dňa 13.10.2023 v čase približne o 04:00 hod. spal na rozkladacích lôžkach v NN rozvodni, respektíve polystyréne, hoci mal v tom čase určený plán práce, ktorý bol povinný riadne vykonávať. Žalobca ako elektrikár bol povinný vykonávať pravidelnú kontrolu zariadení a zabezpečiť nepretržitý dohľad nad prevádzkou. Hoci žalobca tvrdil, že pred príchodom nadriadených zamestnancov vykonával kontrolu v NN rozvodni, súd tomuto tvrdeniu neuveril. Z výpovedí oboch kontrolujúcich nadriadených zhodne a jednoznačne vyplynulo, že v čase ich vstupu do NN rozvodne bola tma a svetlo sa rozsvietilo až neskôr po ich vstupe. Táto skutočnosť potvrdzuje, že žalobca nemohol kontrolu vykonávať, keďže bez osvetlenia by kontrolu bezpečne a riadne vykonať nemohol. Jeho tvrdenie preto vyhodnotil súd ako účelové. Fotodokumentácia, ako aj výpovede svedkov zároveň potvrdili, že žalobca pôsobil po prebudení rozospato, čo podporuje tvrdenie, že v čase, keď mal vykonávať pracovné povinnosti, skutočne spal. Rovnako tak obaja svedkovia zhodne uviedli, že žalobca mal v daný moment vyzuté topánky a štuple v ušiach, čo v žiadnom prípade nemôže súd vnímať ako situáciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že si žalobca v daný moment riadne plnil svoje pracovné povinnosti. Tým, že žalobca počas nočnej zmeny spal a neplnil si pridelené pracovné úlohy, dopustil sa konania, ktoré je v príkrom rozpore s jeho základnými pracovnými povinnosťami podľa , , .

10. Podľa názoru súdu išlo o vysokú mieru intenzity porušenia pracovnej disciplíny, a to bez ohľadu na to, či v dôsledku takéhoto konania žalobcu skutočne došlo alebo mohlo dôjsť k vzniku škody. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že konaním žalobcu došlo k zvýšeniu rizika vzniku škody vo výrobe a k zvýšeniu rizika i v prípade požiaru. Prestoje na linke z dôvodu poruchy znamenajú finančnú stratu žalovaného. Reakcia človeka, ktorý bdie, je podstatne rýchlejšia ako reakcia človeka, ktorý spí. Žalobca tak nemohol v prípade poruchy vykonať svoje povinnosti v primeranom čase, lebo spal. Podstata nebezpečnosti konania žalobcu podľa názoru súdu nespočíva vo vzniku škody, ale v charaktere porušovania pracovných povinností, majúci vzťah k majetku žalovaného a k spôsobu jeho ochrany. Konanie zamestnanca, ktorý vedome poruší svoju základnú povinnosť pracovať a pri práci dodržiavať

predpisy zabezpečujúce bezpečnosť pri práci, je bez ohľadu na vznik škody závažným porušením pracovnej disciplíny. Nemožno tak od zamestnávateľa očakávať, že zachová dôveru k takémuto zamestnancovi a bude mať záujem o jeho ďalšie zotrvanie na pracovisku, ak je jeho konanie rizikom aj pre kolektív. Žalobca vedome a v plnom rozsahu zanedbal svoje pracovné úlohy uvedené v popise práce a v pracovnej zmluve. Súčasťou jeho pracovnej náplne bolo najmä diagnostikovanie, monitoring a kontrola elektrických zariadení, predchádzanie vzniku porúch, výpadkov a iných nepravidelností, zaznamenávanie porúch, analýza ich príčin, navrhovanie nápravných opatrení a ich implementácia. Tieto činnosti bol povinný vykonávať aj počas nočnej zmeny, aby prevádzka zamestnávateľa riadne bola zabezpečená, aby mohol okamžite reagovať v prípade vzniku poruchy. Pokiaľ počas nočnej zmeny spal, nebol schopný plniť žiadnu z uvedených povinností a nebol ani v stave pohotovosti. Žalobca svojím konaním nielenže zanedbal kontrolnú činnosť, ale zároveň ohrozil bezpečnosť prevádzky, čím porušil aj svoje povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

11. Súd zdôraznil, že žalobca zastával pozíciu, v ktorej bol zamestnávateľom určený ako osoba zodpovedná za bezpečnosť pri práci a mal ísť ostatným zamestnancom príkladom. Aj z tohto pohľadu hodnotil mieru závažnosti porušenia pracovnej disciplíny. Zároveň posudzoval aj osobu žalobcu z hľadiska jeho doterajšieho plnenia si pracovných úloh, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bol opakovane písomne upozorňovaný na zavinené porušovanie pracovnej disciplíny napríklad tým, že mal opakované neospravedlnené absencie na pracovisku, prípadne nebol na pracovisku zastihnuteľný z dôvodu nerešpektovania povinnosti nosiť pri sebe služobný telefón.

12. Námietky žalobcu, že osoby vykonávajúce kontrolu v NN rozvodni nemali oprávnenie na vstup do týchto priestorov vyhodnotil ako účelové a špekulatívne. Rovnako za špekulatívnu vyhodnotil aj námietku žalobcu, že na predloženej fotografii, na rozdiel od svojho kolegu nespí, ale sedí, pričom toto malo nasvedčovať, že neporušil pracovnú disciplínu. Ostatnými vykonanými dôkazmi bolo podľa názoru preukázané, že úmyslom oboch zamestnancov bolo využiť svoju pracovnú zmenu na neoprávnený odpočinok (viď výpoveď kolegu žalobcu v konaní pred Mestským súdom Košice sp. zn. ).

13. Na závere o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu nemení nič ani tá skutočnosť, že v konaní sa nepreukázalo, kto doniesol, resp. zabezpečil provizórne lôžko v priestoroch NN rozvodni. Niet pochýb o tom, že žalobca tieto predmety v daný moment využil na neoprávnený odpočinok v rámci riadnej nočnej zmeny.

14. Na základe týchto úvah rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu rozhodnutia a žalobu zamietol.

15. O trovách konania rozhodol v zmysle a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania uviedol, že z podanej žaloby, ale aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že hlavným dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru mala byť skutočnosť, že žalobca mal dňa 13.10.2023 v čase výkonu práce stáť v rozvodni NN. Druhým nemenej významným dôvodom mala byť skutočnosť, že si na miesto, kde je to zakázané, mal priniesť nedovolené predmety – akési provizórne rozkladacie lôžka. Tieto dve skutočnosti tvoria základný skutkový opis dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bol zamestnávateľ povinný v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru preukázať. Záver súdu, že žalobca počas nočnej zmeny spal, nemá žiadnu oporu v zistenom skutkovom stave a žalovaný toto tvrdenie uvedené v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru v konaní nepreukázal. Z dôkazov vykonaných na súde prvej inštancie totiž nevyplynulo, že by žalobca počas výkonu práce spal. Takýto záver nepotvrdzuje ani vyhotovená fotografia a nedokazuje to ani výpoveď svedkov – G. H. a I. E. F.. Títo svedkovia vo svojich výpovediach neuviedli, že našli žalobcu spiaceho. Žalobca má za to, že skutkové okolnosti týkajúce sa kolegu žalobcu – pána F. sa zo strany svedkov, ale aj zo strany samotného súdu začali stotožňovať, resp. zamieňať. U žalobcu je vylúčené, aby títo svedkovia ho našli spať, pretože p. H. vo svojej výpovedi uviedla, že po príchode do miestnosti bola v miestnosti tma a žalobcu uvidela až po rozsvietení svetla, kedy sa už žalobca údajne posadil. D. H. nemôže byť v pozícii svedka, nakoľko je v pozícii zamestnávateľa. Bola to práve G. H., ktorá prijala rozhodnutie o okamžitom

skončení pracovného pomeru žalobcu a osobne podpísala okamžité skončenie pracovného pomeru. Presvedčivá bola len vyhotovená fotografia, na ktorej žalobca sedel, a táto svedkyňa (reprezentujúca zamestnávateľa) nikdy nevysvetlila, prečo žalobcu nevyfotografovala hneď, ako ho našla v polohe ležmo. Navyše existuje diametrálny rozdiel medzi tým, či žalobca „ležal“ alebo „oddychoval“ a tým, že by „spal“. Tento rozdiel spočíva práve v intenzite porušenia pracovnej disciplíny. Opis skutku zo strany zamestnávateľa, že žalobca spal, predstavoval očividne len domnienku, resp. úmyselné skreslenie zistených skutočností tak, aby mohla byť skreslená, resp. účelovo eskalovaná tvrdená závažnosť porušenia pracovnej disciplíny. Najvyšší súd opakovane zdôraznil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je krajným riešením a možno k nemu pristúpiť len vtedy, ak porušenie pracovnej disciplíny dosahuje takú intenzitu, že od zamestnávateľa nemožno požadovať pokračovanie pracovného pomeru. Samotná skutočnosť, že žalobca mal štuple v ušiach, či vyzuté topánky nepreukazuje, že by spal. Súd tak vychádzal z nesprávneho záveru, že žalobca „spal“. Z týchto dôvodov nemohol vyhodnotiť ani intenzitu porušenia pracovnej disciplíny z dôvodov založených na tom skutkovom základe, že žalobca spal. Nevysporiadal sa ani s tou skutočnosťou, že žalobca bol členom odborovej organizácie, ktorá neudelila súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru. Z odôvodnenia rozsudku nemožno vyrozumieť, že by sa súd zaoberal dôvodmi nesúhlasu odborovej organizácie. Súd sa nevyporiadal ani so svedeckou výpoveďou predsedu odborovej organizácie p. J., ktorý mieru intenzity porušenia pracovnej disciplíny hodnotil diametrálne odlišne, rovnako ako ďalší členovia odborovej organizácie. Tento svedok uviedol, že pri udelení súhlasu/nesúhlasu s prepustením žalobcu hlasoval výbor, ktorý bol päťčlenný, pričom všetkých päť členov výboru sa zhodlo, že v danom prípade nejde o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd nevyhodnotil okolnosti, ktoré boli „v prospech“ žalobcu, a to, že žalobca nemal v rozhodnom čase pridelenú konkrétnu operatívnu úlohu, nedošlo k žiadnej škode na strane zamestnávateľa, nebol preukázaný konkrétny následok na prevádzke a ani žiadne reálne ohrozenie zdravia, života alebo majetku, keďže žalobca nespal. Nie je pravdou, že by bol žalobca predtým písomne upozornený na zavinené porušovanie pracovnej disciplíny. Zdokumentované bolo jedno písomné napomenutie z mailovej komunikácie, ktorú predložil sám žalovaný. Úmyslom žalovaného bolo sa zbaviť žalobcu. V posledných šiestich mesiacoch sa žalobca nedopustil žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, preto súd mal na tieto skutočnosti prihliadať. Žalobca považuje rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný. Bez riadneho zdôvodnenia sa súd stotožnil s účelovými výpoveďami osôb, ktoré označil za svedkov, pričom z ich postavenia je zrejmé, že zosobňujú zamestnávateľa.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Žalobca spolu s p. F. dali svoj zámer spať už najavo tým, že si spacie lôžka do NN rozvodne doniesli a využili ich. Pán F. vo svojej výpovedi v civilnom spore potvrdil, že oprava kondenzátora trvá niekoľko minút a že v minulosti mohli takto odpočívať „plus mínus dve až tri hodiny“ (Zápisnica zo dňa 12.9.2024 sp. zn. ). Samotné ZO KOVO písomne potvrdilo, že zamestnanci svojím konaním porušili pracovnú disciplínu, keďže skutok sa stal. Je zarážajúce a absurdné, že žalobca zaťažuje súdny systém nezmyselnými tvrdeniami. Nie je pravdou, že by súd neprihliadol na výpoveď p. J., ktorá je opísaná v bode 19. rozsudku. Je pravdou, že odborová organizácia formálne nesúhlasila s okamžitým skončením pracovného pomeru, zrejme v rámci falošnej zamestnaneckej solidarity.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

19. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.9.2026 o 9:30 hod. v pojednávacej miestnosti č.d. 210/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 3.9.2026 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

21. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. , vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, tvrdeniami a obranou strán sporu a jeho myšlienkový postup je dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery.

24. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného formou okamžitého skončenia v súlade s ust. , ku ktorému došlo listom zo dňa 27.11.2023 z dôvodu, že žalobca sa dňa 13.10.2023 v čase približne o 4:15 hod. počas pracovnej doby na mieste v NN rozvodni dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď bol prichytený vedúcimi zamestnancami pri spánku počas nočnej zmeny a kontrolou bolo zistené, že do rozvodne NN, a to priamo do rozvodných skriniek a miest bezprostredne pri nich, bolo nasťahované provizórne lôžko.

25. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu je spochybnenie názoru súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v konaní preukázal tú významnú skutočnosť, ktorá bola dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, a to, že žalobca počas výkonu práce dňa 13.10.2023 spal, čo malo vyplynúť z fotografie predloženej žalovaným a výpovedí svedkov – G. H. a I. E. F.. Žalobca zdôraznil, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by vedúci zamestnanci v uvedený deň našli žalobcu spiaceho. Pokiaľ súd poukázal na výsledky konania kolegu žalobcu p. F., ktorý v rozhodnom čase sa mal dopustiť rovnakého porušenia pracovnej disciplíny, o jeho porušení svedčili iné dôkazy, o čom mal súd vedomosť. Podľa názoru žalobcu je potrebné rozlíšiť medzi tým, či ležal, resp. oddychoval alebo spal. Tiež nebolo preukázané, že by sám pripravil lôžko v spomínanej NN rozvodni, ktoré bolo nájdené v uvedený deň.

26. Dôkazy vykonané na súde prvej inštancie jednotlivo, ale aj v ich súhrne dávajú aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočný skutkový základ pre záver o tom, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, že žalobca počas nočnej zmeny dňa 13.10.2023 približne v čase o 4:00 hod. spal na rozkladacích lôžkach v NN rozvodni, resp. polystyréne, hoci mal v tom čase určený plán práce, ktorý bol povinný riadne vykonávať.

27. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Podľa vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

29. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonných ustanovení, vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti alebo nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí izolovane, ale aj v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné alebo protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia.

30. Ako správne a výstižne uviedol súd prvej inštancie, najmä výpovede nadriadených zamestnancov G. H. a I. E. F., ale aj predložené fotografie zachycujúce situáciu v uvedený moment, keď nadriadení zamestnanci zapálili svetlo v NN rozvodni, ale taktiež obsah spisu Mestského súdu Košice sp.zn. , osobitne oboznámená výpoveď žalobcu v tomto konaní p. A. F. sú dostatočným podkladom pre záver súdu prvej inštancie, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno a preukázal skutočnosti ním tvrdené, ktoré ho viedli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom.

31. Pokiaľ ide o svedkov G. H. a I. E. F., ktorí boli v konaní vypočutí ako svedkovia, samotná tá skutočnosť, že ide o zamestnancov žalovaného ich nevylučuje vypočuť v konaní ako svedkov, ktorí vypovedali pred súdom o skutočnostiach, ktoré vnímali vlastnými zmyslami a ktoré súvisia s predmetom konania. Súd prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť tieto svedecké výpovede. Obaja svedkovia vypovedali v konaní, čo svojimi zmyslami vnímali (postrehli) o skutočnostiach tvoriacich predmet výsluchu. Obaja svedkovia jednoznačne a súvisle popísali skutočnosti, ktoré vnímali a vzhľadom na plynulosť ich výpovedí a ochotu odpovedať na otázky a tiež vzhľadom na obsah ich výpovedí, ktoré boli súladné s inými vykonanými dôkazmi, niet pochýb o ich dôveryhodnosti. Preto správne súd prvej inštancie výpovede týchto svedkov, ako jeden z podkladov ustálenia skutkového stavu zohľadnil.

32. Argumentácia, ktorú uvádzal žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní, a to, že je rozdiel medzi tým, či bol „prichytený“ nadriadenými zamestnancami v uvedený deň pri tom ako spal alebo ako sedel na lôžku je potrebné považovať za špekulatívnu, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie pracovnej disciplíny a v konečnom dôsledku nespochybňuje záver súdu prvej inštancie o tom, že v uvedený deň počas nočnej zmeny, keď ako elektrikár bol povinný vykonávať pravidelnú kontrolu zariadení a zabezpečiť nepretržitý dohľad nad prevádzkou tým, že sa vzdialil mimo pracoviska do NN rozvodne, kde mal pripravené lôžko na spanie, porušil svoju povinnosť vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a pokynov zamestnávateľa, ktorá pre neho vyplývala z pracovného pomeru a ktorá patrí medzi základné atribúty v pracovnoprávnom vzťahu.

33. Súd prvej inštancie správne hodnotil aj intenzitu porušenia pracovnej disciplíny na strane žalobcu a dospel k správnemu záveru, že za daných skutkových okolností nastali dôvody predvídané ust. , keďže žalobca ako zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

34. Vyššie spomínané zákonné ust. patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k takým právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré prenechávajú súdu, aby podľa svojej úvahy v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Pre posúdenie, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Súd pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastával, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, pri ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.

35. V danom prípade správne súd prvej inštancie pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu prihliadol na tie významné okolnosti, že žalobca ako elektrikár bol povinný vykonávať vzhľadom na druh práce kontrolu a zabezpečovať dohľad nad prevádzkou, ktorá činnosť si vyžaduje permanentnú bdelosť. Nejde totiž o taký druh výkonu práce, ktorý takúto permanentnú bdelosť nevyžaduje ako je napr. práca recepčného, vrátnika a pod. O vysokej intenzite porušenia pracovných povinností svedčí aj tá skutočnosť, že v NN rozvodni, kde sa v uvedený deň a čas žalobca nachádzal bolo pripravené lôžko určené na spánok/oddych počas pracovnej doby, čo svedčí o tom, že nešlo o náhodnú udalosť, resp. náhlu indispozíciu žalobcu, ale príprava lôžka svedčí o úmysle žalobcu takto počas pracovnej zmeny si oddýchnuť, resp. pospať. Tento oddych mal trvať dlhší časový úsek, o čom svedčí fakt, že nadriadení zamestnanci „prichytili“ žalobcu v NN miestnosti, v ktorej bolo zhasnuté, mal štuple v ušiach, čo naznačuje, že tento oddych, resp. spánok mal trvať dlhší časový úsek. Nakoniec aj z oboznámenej výpovede A. F. v konaní pred Mestským súdom Košice sp.zn. vyplynulo, že: „S kolegom sme si teda išli oddýchnuť do rozvodne, tam sadnúť. ... Teda roztiahli sme si lehátka s tým, že sme si tam chceli posedieť a ľahnúť ...“

36. K odvolacej námietke žalobcu, že ním spôsobeným konaním nebola žalovanému ako jeho zamestnávateľovi spôsobená škoda, ku ktorej nedošlo je potrebné uviesť, že samotná skutočnosť, že takýmto konaním škoda žalovanému skutočne nevznikla, neznamená, že vznik škody, prípadne inej ujmy na živote či zdraví, najmä za situácie, keď žalobca ako elektrikár mal vykonávať pravidelnú kontrolu zariadení a zabezpečiť nepretržitý dohľad nad prevádzkou, nehrozila. V danom prípade nemožno opomínať potenciálne nebezpečenstvo vzniku majetkovej, prípadne inej ujmy, ku ktorej rozhodne vzhľadom na pracovné zaradenie žalobcu mohlo dôjsť.

37. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorý vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevyporiadal so skutočnosťou, že bol zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

38. Súd prvej inštancie na túto skutočnosť prihliadol a zohľadnil ju aplikáciou ust. , na daný prípad keď uzavrel, že nemožno za daných skutkových okolností od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca (žalobcu) naďalej zamestnával z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje ( ).

39. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).