Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-3-2026.pdf
PDF · 97.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/3/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a JUDr. Márie Benkovej v právnej veci oprávneného: U. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. J. F. M. XXX/XX, O. - D., právne zastúpený JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, so sídlom Bajzova 2, Košice, proti povinnej: Y. D., H.. F., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. XXX/XX, O. - T.Ý. M., právne zastúpená JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: H. Q., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O.Š., X. X. X. A. X, O., o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 18Em/4/2025-211 zo dňa 04.02.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozsudku Mestského súdu Košice, sp. zn. 18P/19/2022 zo dňa 24.09.2024.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:
I. Súd návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 370 ods. 1, § 376 ods. 1, § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a § 2 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 až 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.
4. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že vykonaním dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh otca ako oprávneného pri výkone súdneho rozhodnutia nie je dôvodný. Z dokazovania nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že by si matka dobrovoľne neplnila povinnosť vyplývajúcu jej z exekučného titulu, pričom tu sa žiada zdôrazniť, že v žiadnom prípade nie je možné každé nerealizovanie styku otca s maloletou prípadne skrátenie jeho rozsahu, považovať za spôsobilé byť podkladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletého dieťaťa. Súd
nevyhodnotil správanie sa matky resp. jej prístup ako snahu brániť otcovi alebo vôbec mu neumožňovať styk s maloletou H.. Vzájomný vzťah rodičov je dlhodobo negatívny, komunikácia je neefektívna a nekonštruktívna. V konaní vedenom pod sp. zn. 18P/19/2022, predmetom ktorého bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, bolo základným problémom stretávanie sa maloletej s otcom, jej negatívny postoj k otcovi, jej odmietanie ísť k otcovi, byť s ním. Správanie sa maloletej v otcovi vyvolávalo podozrenie na diagnózu poruchy autistického spektra, čo tiež vyvolalo veľmi vážny konflikt medzi rodičmi. V konaní sp. zn. 18P/19/2022 súd rodičom odporúčal, aby v rámci svojich rodičovských kompetencií zabezpečili maloletej vyšetrenie u pedopsychiatra alebo (aj) zabezpečili dieťaťu terapie na odhalenie sústavného odmietania otca, na zistenie príčiny, pre ktoré maloletá takýto postoj voči otcovi má, prečo sa vo vzťahu k nemu správa jeho odmietaním a zvláštnym správaním a na následné eliminovanie tejto príčiny. Do dňa podania návrhu na výkon rozhodnutia rodičia tento proces psychoterapie nezačali napriek tomu, že to obaja považovali za podstatné a dôležité. Jedno vyšetrenie maloletej u klinickej psychologičky dňa 26.05.2025 nenahrádza proces psychoterapie. V dôsledku tejto nečinnosti rodičov, ani rodičom, ani súdu doposiaľ nie je známy dôvod odmietania otca maloletou. Za tohto stavu rodičom súd poskytol priestor na to, aby začali proces psychoterapie, za týmto účelom odročil pojednávanie, rodičia sa počas takmer 3 mesačného obdobia neboli schopní dohodnúť na osobe terapeutky, výber a vzájomná komunikácia bola poznačená konfliktnosťou, nezhodou, osočovaním. Súdu je zrejmé, že terapeutický proces nie je možné celý zrealizovať za obdobie 3 mesiacov, avšak týmto poukazuje súd na to, že rodičia za toto obdobie, kedy bolo konanie prerušené, opäť pri riešení vážnej rodičovskej otázky týkajúcej sa ich dieťaťa, nenašli vzájomnú úctivú, ústretovú komunikáciu. Hoci maloletá vyjadrila svoj názor, je potrebné uviesť, že súd na neho prihliadal, avšak nebol pre rozhodnutie súdu determinujúci. Súd nepovažoval za dôvodné výkon rozhodnutia nariadiť, pretože to vzhliadol za neprimerané vzhľadom na stále pretrvávajúci stav, ktorý rodičia doposiaľ (od vyhlásenia rozsudku vo veci samej) neriešili. Preto je nevyhnutné podrobiť maloletú psychoterapii a následne po ukončení tohto procesu posúdiť, či došlo k zlepšeniu a či je potrebné podať návrh na výkon rozhodnutia.
5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec, z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, na ktorý následne aplikoval nesprávnu právnu normu, nezvážil všetky podstatné skutočnosti a v odôvodnení sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. V konaní bolo nepochybne preukázané, že matka nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie súdu, pričom nejde len o ojedinelé konanie, ale o systematické neplnenie povinností zo strany matky. Matka u maloletej vytvára pocit, že k otcovi nemusí ísť, ak sama nechce. Bráni sa tým, že dieťa samé vie čo chce a nemožno ho do ničoho nútiť. Otec v živote dieťaťa hrá dôležitú rolu a je nevyhnutné, aby dieťa s otcom trávilo aspoň približne rovnaký čas ako s matkou. Je úlohou súdu riadne posúdiť záujmy dieťaťa, čo je pre jeho vývoj nevyhnutné a prospešné. Dieťa vo veku X rokov, ktoré je ovplyvnené preferenčným rodičom, nedokáže samé vyhodnotiť, čo je pre jeho ďalší vývoj prospešné a aká úprava by pre neho bola najlepšia. Matka postupuje tak, že pokiaľ maloletá vyjadrí nesúhlas s uskutočnením styku, matka sa jej snaží dohovoriť, aj to nie veľmi presvedčivým spôsobom. Je nepochybné, že prísnejší prístup zo strany matky maloletá dokáže rešpektovať a podrobiť sa mu. Maloletá nie je schopná uviesť dôvody, prečo sa s otcom nechce stretávať, otec sa domnieva, že ide o zrkadlenie postojov matky voči otcovi. Maloletá nemá s ním žiadnu negatívnu skúsenosť, na podklade ktorej by mala objektívne vysloviť, že s ním nechce byť. To, že maloletá trpí úzkostným syndrómom a OCD prejavmi nie sú dôsledkom realizácie styku, ale prejavom na záťaž, ktorej je maloletá vystavená v rámci aktuálnych vzťahov medzi rodičmi. Súd matku upozornil, aby autoritatívnejšie zasiahla pri príprave na styk a v rozpore s tým, výkon nenariadil. Tiež sa nezaoberal tým, aká ujma by mala maloletej hroziť v dôsledku nariadenia výkonu. Súdom odporúčaná psychoterapia započala, môže trvať pomerne dlhé časové obdobie, počas ktorého môže dôjsť k degradácii ich vzťahu. V závere uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd návrhu vyhovie a nariadi nútený výkon rozsudku a uplatnil si plnú náhradu trov konania.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie. Otec podrobne rozoberá matkin vplyv na odmietanie otca maloletou a vôbec nespomenul svoj podiel viny na tej skutočnosti, že ho dcéra odmieta. Maloletá vie formulovať vlastné očakávania, čo jej vadí, čo by mohol
otec zmeniť, vyjadruje potrebu času a priestoru, vadí jej prítomnosť otca pred školským zariadením. Aktuálne prebieha psychoterapia u maloletej, u otcom vybranej psychologičky F.. D. G. F.., ktorá otcovi vysvetlila, že maloletá nemá aktuálne k nemu vytvorený pozitívny vzťah, uviedla, že je potrebná psychoterapia, a aby otec spolupracoval s psychologičkou. Napriek tomu otec trvá na nariadení výkonu rozhodnutia. Prejavy úzkostnej poruchy s OCD prejavmi sa prejavujú výlučne po stretnutí s otcom, kedy sa osprchuje, prezlečie šaty a umýva všetky veci, ktoré prišli do kontaktu s otcom, odmieta u neho jedlo a prespatie. Po stretnutí s psychologičkou a jej usmernení, sa rodičia stretli a dohodli sa na vzájomnom postupe a spolupráci s psychologičkou, o pár dní otec začal matku obviňovať, prestal rešpektovať dohodu a podal toto odvolanie. Toho času sa maloletá stretáva so svojim otcom bez prespatia, čas napĺňajú činnosťami, ktoré ju bavia, pričom matka ju musí k styku naďalej motivovať. V podaní z 6.5.2026 povinná matka súdu oznámila, že otec bezdôvodne zrušil všetky naplánované spoločné stretnutia u psychologičky. Psychologička jej oznámila, že pokračovanie v psychoterapii maloletej bez otca by bolo neefektívne. Matka si uplatnila náhradu trov konania
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol že súd konal v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
9. Otec v odvolacej replike uviedol, že spoluprácu s psychologičkou neukončil bezdôvodne a dôvodom rozhodnutia nepokračovať v terapii nebola neochota spolupracovať, ale nesúčinnosť matky pri napĺňaní odporúčaní smerujúcich k reálnej obnove styku. F.. G. odporučila, aby matka realizáciu styku čo najviac podporovala, on rešpektoval odporúčania smerujúce k zníženiu stresovej záťaže dcéry, najmä aby nečakal pred školou a kontakt koordinoval s matkou. Zo strany matky však podľa jeho pozorovania nenastali zodpovedajúce aktívne kroky na podporu a rozširovanie kontaktu, preto sa rozhodol v terapii nepokračovať. Poukázal na to, že styk s dcérou sa realizuje v nepatrnom rozsahu oproti rozsudku.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
11. Podľa článku 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa, prijatý dňa 20. novembra 1989 bol v New Yorku, (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o podpísaní Dohovoru v New Yorku 30. septembra 1990), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na výkon rozhodnutia o styku maloletej s otcom.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca s maloletou H. bol upravený rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 18P/19/2022 z 24.09.2024 s rozdielne počas niekoľkých adaptačných období s počiatkom odo právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 26.05.2025. Dňa 10.07.2025 otec podal návrh na výkon rozhodnutia s uvedením, že styk s maloletou sa neuskutočňuje v rozsahu určenom rozsudkom. Počas konania o výkon rozhodnutia bolo opätovne preskúmavané správanie sa maloletej, ako aj dôvody prečo sa styk nerealizuje podľa vykonateľného rozsudku. Za tým účelom bolo rodičom odporúčané zabezpečiť maloletej psychologickú pomoc ak konanie bolo prerušené do 31.01.2026. Počas konania sa styk otca s maloletou takmer vôbec nerealizoval, maloletá aktívne neodmietala otca. Počas prerušeného konania rodičia neboli schopní zhodnúť sa na psychologičke a terapia nezačala. Rodičia sa zúčastnili aj poradenstva na referát poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR O., ktorý konštatoval, že medzi rodičmi dominuje konflikt, toho času sú neodkloniteľní, avšak po účasti maloletej na terapii rodičia potvrdili sporadicky kontakt otca s dcérou, následne maloletá reagovala na zmeškaný telefonát otca, takže mu zavolala.
14. Odvolacia námietka oprávneného spočíva v tom, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, na ktorý následne aplikoval nesprávnu právnu normu, nezvážil všetky podstatné skutočnosti a v odôvodnení sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, nesprávne vyhodnotil zavinenie matky na nerealizovaní styku a nesprávne vyhodnotil záujem maloletého dieťaťa.
15. Súd prvej inštancie v uznesení uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozhodnutím vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie“ (viď uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnuté uznesenie považuje odvolací súd za vecne správne, jeho správnosť argumentuje nasledovne.
17. Účelom výkonu rozhodnutia o styku rodiča s dieťaťom nie je potrestať rodiča, ktorý rozhodnutie nerešpektuje, ale zabezpečiť reálne uskutočnenie styku a ochranu práva dieťaťa na kontakt s rodičom, ako aj práva rodiča na styk s dieťaťom. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoradým hľadiskom je najlepší záujem dieťaťa, cieľom výkonu je obnoviť a zachovať rodinné väzby medzi dieťaťom a rodičom, pričom súd sa má prednostne snažiť dosiahnuť dobrovoľné plnenie rozhodnutia. Sankcie (pokuty, iné opatrenia) slúžia len ako prostriedok na zabezpečenie rešpektovania rozhodnutia, nie ako cieľ konania.
18. Ťažisková argumentácia otca spočíva v tom, že matkinou vinou sa styk nerealizuje. Uviedol, že maloletá s ním nemá žiadne negatívne skúsenosti, pre ktoré by mala styk s ním odmietať. Odvolací súd konštatuje, že maloleté deti veľmi citlivo vnímajú správanie sa rodičov nielen k nim samotným, ale aj správanie sa medzi rodičmi navzájom. Otcovo správanie sa voči matke je konfliktné, nerešpektujúce, obviňujúce, čo u maloletej môže vyvolávať nechuť stretávať sa s otcom, pretože otec ubližuje osobe, ktorú maloletá miluje. Otcovo správanie sa voči maloletej je tiež nerešpektujúce a neústupčivé. Otec a priori trvá na realizácii styku v súlade s rozsudkom a ignoruje psychický stav maloletej, jej nutkavé prejavy (umývanie vecí, sprchovanie, pranie odevov po návšteve otca, odmietanie jedla u otca), ktoré sú prejavmi výrazne vybočujúcimi zo správania sa detí vo veku maloletej v obdobných situáciách.
19. V konaní o výkon rozhodnutia vystupuje do popredia právo rodiča udržiavať osobný kontakt s dieťaťom v prepojení s právom dieťaťa udržiavať pravidelný kontakt s rodičom, s ktorým nežije. Týmto právam konkuruje právo dieťaťa na ochranu dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu. Je úlohou súdu zistiť a citlivo vyhodnotiť skutočný stav a vykonať test proporcionality zásahu do niektorého z uvedených práv, pričom na zreteli je potrebné mať najlepší záujem maloletého dieťaťa.
20. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aktuálny psychický stav maloletej vylučuje nariadenie výkonu rozhodnutia, preto nie je prioritnou otázka miery akou matka pripravuje alebo nepripravuje maloletú na styk s otcom. Súd vytvoril rodičom už počas konania priestor na riešenie situácie prerušením konania, isté pokroky boli zaznamenané aj vďaka spolupráci rodiny s referátom poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR O.. Ak má otec skutočný záujem na tom, aby sa realizovalo jeho stretávanie s dcérou, musí vyvinúť maximálnu aktivitu, zúčastňovať sa rodinnej terapie a rešpektovať odporúčania psychológa a nehľadať vinu vo všetkých ostatných.
21. Otcov prístup k riešeniu situácie, kedy sa styk neuskutočňuje, sa zjavne nezmenil ani po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Otcovi je známe správanie sa maloletej vykazujúce znaky obsesívno-kompulzívnej poruchy, aktuálna situácia bola otcovi vysvetlená aj psychologičkou F.. G.E. teda, že zmena v postojoch a správaní sa maloletej si vyžaduje spoluprácu rodičov a maloletej s psychologičkou. Na základe uvedeného si otec vytvoril určité očakávania najmä od matky, ktoré matka nenaplnila, preto
psychoterapiu zrušil. Otec mal možnosť konzultovať svoje očakávania a pocity s terapeutkou, zistiť jej pohľad na situáciu, či správanie sa matky možno považovať za nespoluprácu, alebo marenie terapie alebo jej pokroku a následne zaujať stanovisko. Nič otcovi nebránilo pokračovať v terapii len s dcérou, predovšetkým keď už došlo postupne k pozitívnym zmenám a maloletá s ním začala tráviť čas. Tým, že otec odmietol pokračovať v terapii, zmaril progres v tejto veci, možnosť zlepšenia situácie a príležitosť obnovenia stretávania sa s dcérou.
22. Odmietanie otca maloletou je dlhodobé, preto je potrebná aj primerane dlhá terapia, ktorá situáciu zlepší, je nelogické si myslieť, že k zmene dôjde zo dňa na deň. Odvolací súd odporúča rodičom zotrvať v nastavenej ceste absolvovania rodinnej psychoterapie. Nesprávny je predpoklad otca, že nariadením výkonu rozhodnutia sa zlepší vzťah dcéry k nemu a bude sa s ním ochotne stretávať. Je možné, že po nariadení výkonu, by matka zvýšila tlak na dcéru, aby sa s otcom stretávala, čo by mohlo mať negatívny dopad na psychické zdravie maloletej. Preto je otázne, čo chce otec dosiahnuť návrhom, či mu postačí, že sa bude rozsudok dodržiavať, alebo chce, aby dcére bola poskytnutá pomoc, zistené príčiny odmietania a zmena v postoji maloletej k otcovi. Prvoradým pre súd je sledovať záujem maloletého dieťaťa, ktorým nie je vynucovanie styku s otcom napriek zjavným problémom maloletej vyžadujúcim intervenciu psychológa. Právo dieťaťa na ochranu duševného, telesného a citového vývinu má v tomto prípade prednosť pred právom rodiča na styk.
23. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na preukázaný skutočný stav veci je aktuálny psychický stav maloletej prekážkou nariadenia výkonu rozhodnutia, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh zamietol.
24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s odkazom na § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP; podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať (§ 55 CMP).
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).