Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/44/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikuša a členov senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. septembra 2026 v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., konajúc o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného A. B., voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 23.01.2026 takto rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa , , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 23.01.2026 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa a

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. X, E. E.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, sp. zn. , ktorou mu bolo kladené za vinu spáchanie zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a to na tom skutkovom základe, že

dňa 3.5.2021 v čase asi od 14.20 hodiny do 15.20 hodiny vošiel v sprievode F. E., nar. X.X.XXXX, do priestorov kancelárie spoločnosti Gevorkyan, s.r.o. nachádzajúcich sa na adrese G. XXX v obci Vlkanová, okres Banská Bystrica, kde zamkol dvere, F. E. sediacej na stoličke začal hladkať stehná, na čo sa postavila a chcela odísť, pristúpil k nej, objal ju tak, že sa jej dotýkal pŕs, držal ju v objatí, bozkával ju na krku, pričom mu hovorila , že chce odísť, otočil ju tak, že stál za jej chrbtom a celým telom sa opieral o jej chrbát, zadok, nohy, oboma rukami ju chytal za prsia, boky, bedrá, podbrušie, zdvihol ju na špičky, prikrčil sa v kolenách tak, aby sa pohlavným údom dotýkal jej zadku, hladkal jej stehná, dvakrát ju chytil v rozkroku, rozopínal si opasok a dával si dolu nohavice, pritom ju otočil tvárou k sebe, jej ruku si priložil na svoj pohlavný úd, držal ju tam a šúchal si ňou pohlavný úd cez nohavice, pričom sa od neho odťahovala a hovorila, aby prestal, na čo on opakovane hovoril ,, dieťa moje, od začiatku ako si k nám nastúpila po tebe túžim, strašne ma vzrušuješ, chcem ťa celú, budeš mať všetko, budeš sa mať ako prasa v žite, so všetkým ti pomôžem", snažila sa ho odsunúť a tiež uviedla, že má menštruáciu, na čo si stiahol nohavice a trenky, vzdychal a jej ruku položil na svoj stoporený penis a masturboval s jej rukou, čo trvalo asi 5 minút, pritom ju bozkával na krk , vopchal do jej úst svoj jazyk, držal ju za plecia, aby sa nemohla odsunúť, jej ruky vyložil okolo svojho pása a vlastnou rukou ďalej masturboval, následne ju obomi rukami posadil na stoličku, chytil jej hlavu a k ústam priložil penis, ktorý sa snažil vopchať do jej zatvorených úst a ktoré otvorila zo strachu, že jej ublíži, pričom jej penis vsúval a vysúval z úst a po chvíli ho chytil do ruky a masturboval v jej ústach a ejakuloval na podlahu , a táto situácia trvala asi 10-15 minút, počas ktorej tiekli F. E. slzy,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 23.01.2026 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom E. E., C. D. I. XXXX/X, uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a to za skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 03. 05. 2021 v čase asi od 14.20 hodiny do 15.20 hodiny vošiel v sprievode F. E., narodenej XX. XX. XXXX, do priestorov kancelárie spoločnosti Gevorkyan s.r.o. nachádzajúcich sa na adrese G. XXX v obci Vlkanová, okres Banská Bystrica, kde zamkol dvere, F. E. sediacej na stoličke začal hladkať stehná, na čo sa postavila a chcela odísť, pristúpil k nej, objal ju tak, že sa jej dotýkal pŕs, držal ju v objatí, bozkával ju na krku, pričom mu hovorila , že chce odísť, otočil ju tak, že stál za jej chrbtom a celým telom sa opieral o jej chrbát, zadok, nohy, oboma rukami ju chytal za prsia, boky, bedrá, podbrušie, zdvihol ju na špičky, prikrčil sa v kolenách tak, aby sa pohlavným údom dotýkal jej zadku, hladkal jej stehná, dvakrát ju chytil v rozkroku, rozopínal si opasok a dával si dolu nohavice, pritom ju otočil tvárou k sebe, jej ruku si priložil na svoj pohlavný úd, držal ju tam a šúchal si ňou pohlavný úd cez nohavice, pričom sa od neho odťahovala a hovorila, aby prestal, na čo on opakovane hovoril ,, dieťa moje, od začiatku ako si k nám nastúpila po tebe túžim, strašne ma vzrušuješ, chcem ťa celú, budeš mať všetko, budeš sa mať ako prasa v žite, so všetkým ti pomôžem", snažila sa ho odsunúť a tiež uviedla, že má menštruáciu, na čo si stiahol nohavice a trenky, vzdychal a jej ruku položil na svoj stoporený penis a masturboval s jej rukou, čo trvalo asi 5 minút, pritom ju bozkával na krk , vopchal do jej úst svoj jazyk, držal ju za plecia, aby sa nemohla odsunúť, jej ruky vyložil okolo svojho pása a vlastnou rukou ďalej masturboval, následne ju obomi rukami posadil na stoličku, chytil jej hlavu a k ústam priložil penis, ktorý sa snažil vopchať do jej zatvorených úst a ktoré otvorila zo strachu, že jej ublíži, pričom jej penis vsúval a vysúval z úst a po chvíli ho chytil do ruky a masturboval v jej ústach a ejakuloval na podlahu, a táto situácia trvala asi 10-15 minút, počas ktorej tiekli F. E. slzy.

Za toto konanie ho Okresný súd Banská Bystrica odsúdil podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. d), § 46 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa poškodenú F. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. F. XX, E. E., okresný súd odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Uvedený rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním napadli jednak okresný prokurátor a to pokiaľ sa týka výroku o uloženom treste, ako aj samotný obž. A. B., ktorý namietal nielen trest, ktorý mu bol uložený, ale aj otázku viny, keďže je toho názoru, že sa danej trestnej činnosti nedopustil.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že z odôvodnenia písomného rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol na riadne vedenie života obžalovaným, pričom trestná sadzba pre zločin, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, je stanovená na výmenu od 5 až 10 rokov odňatia slobody. Súd však uloženie trestu na dolnej hranici trestnej sadzby, vzhľadom na bezúhonnosť obžalovaného a úspešnosť v podnikaní a výnimočné ocenenia, považoval za neprimerane prísny.

S takýmto vyhodnotením súdu v prípade splnenia podmienok pre použitie ustanovenia podľa § 39 Tr. zák., teda za zmiernenie dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby, sa prokurátor nestotožňuje. Podľa prokurátora je síce nepochybné, že obžalovaný je úspešný podnikateľ s dobrým pracovno- sociálnym programom a rôznymi zamestnaneckými benefitmi, na základe ktorých požíva úctu a uznanie svojich zamestnancov a verejnosti, avšak otázkou zostáva, či tieto skutočnosti, ktoré nijako nesúvisia so skutkom, ani s osobou obžalovaného ako občana a súvisia výlučne s jeho prácou, sú dostatočnou protiváhou k charakteru žalovaného konania a následkom, ktoré obžalovaný svojím úmyselným konaním spôsobil poškodenej F. E..

Prokurátor poukázal na to, že u poškodenej podľa znalca psychiatra postupne vznikala posttraumatická stresová porucha so všetkými vývojovými fázami, ktoré nemali inú príčinu ako konanie obžalovaného, pre ktoré bol uznaný vinným. Závažnosť následku je podľa tohto posudku podčiarknutá tým, že dovtedy osoba neliečená na žiadnu duševnú poruchu bola odkázaná na dlhodobú liečbu špecialistom. Hoci kontrolné znalecké dokazovanie viedlo k presvedčeniu súdu o tom, že poškodená netrpí a ani nikdy netrpela posttraumatickým stresovým syndrómom, je potrebné vychádzať z výpovede samotnej poškodenej, ktorá stále tvrdí, že trpí vážnymi prejavmi nervozity, strachu, obáv, máva nočné mory v prípade, keď je opätovne konfrontovaná so zmienkou o skutku, či s obžalovaným. Vedie síce bežný partnerský život, ale podľa vlastných slov v ňom pre ňu pre to, čo sa jej stalo, existujú isté obmedzenia. Na hodnotenie ňou uvedených skutočností podľa prokurátora nie je potrebné mať odborné znalosti z psychiatrie, aby sa dalo vyhodnotiť, že pretrvávajúce opakujúce sa reakcie nemožno vyvodiť ako bežný rodinný život.

Prokurátor ďalej v odvolaní uviedol, že úspešnosť podnikania alebo celkovo práca podnikateľa nech je akákoľvek, sa nedá porovnávať so zdravím človeka, ktoré bolo konaním páchateľa poškodené. Podmienečný trest pre osobu, ktorá neprejavila žiadnu ľútosť nad svojím konaním, nie je žiadnym trestom. Nijakým spôsobom nezasiahne do života obžalovaného, ani do jeho rodinného života, dokonca ani do pracovného života a pre svoju prácu nie je odkázaný na to, aby bol bezúhonným.

Prokurátor tvrdí, že druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade konkrétne stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce, či poľahčujúce okolnosti, pričom prokurátor ďalej udáva, že okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu.

S poukazom na pretrvávajúce následky na zdraví poškodenej, ktoré boli jednoznačným spôsobom preukázané a vysvetlené ako skutočnosti v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, považuje prokurátor za dôvodné, aby bol obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody nad dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda najmenej vo výmere 6 rokov odňatia slobody a z tohto dôvodu preto navrhol krajskému súdu, aby bol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušený a obžalovanému bol uložený takýto trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolanie v mene obžalovaného, ktoré bolo podané proti výroku o vine, ako aj výroku o treste, odôvodnil jeden z jeho zvolených obhajcov a to H. G. K..

V písomných rozsiahlych dôvodoch odvolania v prvej časti odvolania obhajca poukázal na to, že napadnutý rozsudok nerešpektuje ustanovenie , z ktorého vyplýva, že je súd povinný hodnotiť získané dôkazy zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Preto ani nemohlo dôjsť k naplneniu ustanovenia , kedy okrem iného súd musí v odôvodnení svojho rozsudku uviesť, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov.

V prvom rade obhajca za obžalovaného poukázal na to, že po tom, čo bol pôvodný prvostupňový rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. septembra 2024, bolo povinnosťou okresného súdu v podstate vyriešiť 4 kľúčové otázky a to, že mala byť poškodená vypočutá osobne na hlavnom pojednávaní na otázky súdu, mali byť konfrontované závery znalkýň F. B. a D. E. s vyjadreniami znalcov F. A. a F. F., mala byť dôsledne vykonaná skutočnosť, aby sa súd pokúsil odstrániť akékoľvek rozpory a pochybnosti a v konečnom dôsledku, aby bolo zrejmé ako okresný súd reagoval na tvrdenia prokuratúry a obhajoby ohľadne jednotlivých dôkazov. Podľa názoru obhajoby sa však okresný súd takýmito usmerneniami krajského súdu dôsledne neriadil. V prvom rade okresnému súdu vyčítal to, že aj keď poškodená bola na hlavnom pojednávaní osobne vypočutá, tak ako je to zrejmé aj z odpisu zápisnice, respektíve z audio nahrávky, táto uviedla, že potom čo jej bol prehraný videozáznam, že nechce k výpovedi nič doplniť a následne už len na otázky prokurátora sa vyjadrila k skutočnostiam nasledujúcim po údajnom skutku. Každopádne však poškodená nijakým spôsobom sama nepopísala, ani neuviedla žiadne okolnosti týkajúce sa okolnosti jeho spáchania. Napriek tomu však okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že poškodená

potvrdila spáchanie skutku. Takáto skutočnosť však podľa obhajoby z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní nevyplýva. Nie je preto pravdivé tvrdenie súdu v napadnutom rozsudku, že by poškodená ku skutku vypovedala konzistentne a že sa jej výpoveď dokonca zhoduje s predchádzajúcimi výpoveďami.

Pokiaľ ide o konfrontáciu jednotlivých znalcov a ich znaleckých posudkov, tu v konečnom dôsledku obhajoba poukazuje na znalecký posudok, ktorý vykonala znalecká organizácia, kde táto organizácia jednak konfrontovala závery prvých znaleckých posudkov F. B. a D. E. s ďalšími znaleckými posudkami, ktoré vo veci na podklade a požiadanie obhajoby vypracovali F. A. a F. F.. Podľa obhajoby okresný súd tomuto novému znaleckému posudku nevenoval dostatočnú pozornosť, keď znalecký ústav vo svojich záveroch u poškodenej diagnostikoval len adaptačnú poruchu so zmiešanou poruchou emócií a správania, pričom sa sústredil okresný súd v tomto smere jedine na časť výpovede znalkyne F. J., ktorá sa týkala diagnostikovanej adaptačnej poruchy.

Obhajoba ďalej poukázala aj na tvrdenia znalkyne F. J. a spoluznalkyne F. L. na hlavnom pojednávaní, ktoré uviedli, že samotná výpoveď, respektíve odchod z práce mohli u poškodenej vyvolať faktor, že sa cítila veľmi zle a túto skutočnosť okresný súd vôbec nevyhodnotil, ani sa ňou nezaoberal, pričom v súvislosti so vznikom adaptačnej poruchy znalkyne dodali, že radikálnu zmenu životnej situácie, doterajších istôt spojených s odmietnutím spolupracovať s nadriadeným mohli mať súvis so vznikom adaptačnej poruchy.

V ďalšej časti odvolaniam, pokiaľ malo dôjsť k odstráneniu akýchkoľvek rozporov a pochybností, tak aj tu podľa názoru obhajoby okresný súd tejto skutočnosti nevenoval dostatočnú pozornosť, pretože ak by okresný sú detailne skúmal znalecký posudok, ktorý vypracovala v pôvodnom konaní ešte D. E., zistil by, že aj táto znalkyňa uviedla, že tendencie ku klamstvu, sugescibilite, respektíve účelovému spracovaniu údajov, ktoré by boli u poškodenej podmienené patológiou, neboli síce vyšetrením zistené a pokiaľ sa však poškodená pre to rozhodne, môže vypovedať v súlade s prežitou realitou, preto z uvedeného podľa obhajoby jednoznačne vyplýva, že poškodená síce nemá patologicky podmienený sklon klamať, ale to, či klame, respektíve neklame, záleží výhradne na jej vlastnom vôľovom rozhodnutí.

Podľa obhajoby je potom zarážajúce, že okresný súd nevenoval v naznačených súvislostiach žiadnu pozornosť tým častiam posudku znalkyne F. J. ktoré sa týkali prejavom poškodenej v rámci znaleckého skúmania, pričom znalkyňa vypovedala, že poškodená sa pred znalcami prezentovala asertívne a to tak, že si vie vydobyť svoju pozíciu a na niektoré otázky reagovala bojovne, lebo mala pocit, že sa na ňu útočí. Podľa názoru obhajoby potom z výpovede znalkyne vyplýva, že pokiaľ je poškodená v situácii, kedy sa cíti ohrozená, tak dáva rázne najavo, že sa nejedná o submisívnu osobu, ktorá by tolerovala správanie uvedené v obžalobe.

Obhajca potom upozornil aj na to, že poškodená dokáže manipulovať s okolím, je si vedomá, aký dosah môže mať plač, respektíve vyvolanie ľútosti a preto k nemu pristupuje teatrálne a tak sa aj na súde, ako aj pred znalcami prezentovala.

V neposlednom rade v ďalšej časti svojho odvolania obhajca obžalovaného poukázal na to, že okresný súd odignoroval rozsiahlu obhajobnú argumentáciu smerovanú k spochybneniu vierohodnosti samotnej poškodenej, obžalovaný po celý čas zdôrazňoval, že slová poškodenej týkajúce sa uzamknutia miestnosti priamo vyvracajú viaceré výpovede svedkov a to všetko F., M. a N., podľa ktorých sa uvedená konferenčná miestnosť nikdy nezamyká a kľúče od nej majú byť odložené v hlavnej miestnosti v skrinke. Preto podľa názoru obhajoby nebolo jasne preukázané, či kľúč od tejto miestnosti sa nachádzal v čase údajného spáchania skutku vo dverách, pričom tiež nebolo preukázané, že by obžalovaný týmito kľúčmi v čase skutku čo i len disponoval .

Obhajca poukázal aj na to, že okresný súd nevenoval vo svojom rozsudku nevierohodnému sa správaniu poškodenej, kedy po tom, ako malo dôjsť k ňou uvádzanému vyvrcholeniu u obžalovaného na podlahu, tak táto sama iniciatívne bez toho, aby ju o to požiadal obžalovaný, zobrala vreckovku a podlahu utrela a dokonca druhú vreckovku ponúkla sama aj obžalovanému.

Preto je obhajoba presvedčená, že práve súd, ktorý vo svojom odôvodnení špekuloval nad skutkovým stavom, ktorý však mal byť na to, aby súd vyniesol rozsudok v súlade so zákonom bez pochybností

zistený, sú neprípustné a v prípade, ak sa v konaní vyskytne okolnosť, ktorá nebola preukázaná, tak túto okolnosť je nevyhnutné pripísať na prospech obžalovaného, čím sa však súd vôbec neriadil.

Podľa obhajoby potom celkovú zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku okresného súdu spôsobuje aj to, že okresný súd sa v odôvodnení stotožňuje s vlastným hodnotením dôkaznej situácie v pôvodnom rozsudku, kde sa však paradoxne priamo odvoláva práve na posttraumatickú stresovú poruchu, ktorou mala poškodená pôvodne trpieť, pričom vo veci konajúci okresný súd tak na jednej strane prezentuje, že ustupuje od zistenia posttraumatickej stresovej poruchy, avšak na druhej strane v ďalšej časti odôvodnenia na ňu v plnom rozsahu odkazuje.

Okresný súd teda vyhodnocuje v neprospech obžalovaného a to rovnakým spôsobom závery znaleckých posudkov znalkýň D. E. a F. B., ktoré boli spochybnené už v priebehu odvolacieho konania, ako aj následne znaleckým skúmaním zo strany znaleckého ústavu, pričom ak súd poukázal na to, že mal za preukázané, že poškodená utrpela traumu v priamej a príčinnej súvislosti so skutkom v tejto veci a na druhej strane poukazuje na adaptačnú poruchu, ktorá ale u poškodenej mohla mať rôzne dôvody, ide o zjavnú disproporciu v tom istom rozsudku.

Preto podľa obhajoby okresný súd nesprávne rozhodol, keď vyčítal obžalovanému, že v procese je slabšou procesnou stránkou ako štát, pričom nepreukázal, že skutok sa nestal. Obhajoba podotýka, že ani jeden zo znalcov pritom nikdy neuviedol, že adaptačná porucha mala príčinu v skutku, ktorý je predmetom obžaloby, a teda jej vznik nemôže byť dôkazom o spáchaní skutku ako to účelovo prezentuje vo veci konajúci súd.

Na podklade týchto všetkých popísaných skutočností preto obhajoba za obžalovaného uviedla, že vina obžalovaného nebola nepochybne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a preto navrhla obhajoba, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a aby krajský súd sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí v zmysle , prípadne, ak by dospel odvolací súd k inému názoru a to takému, že je potrebné ešte niektoré dôkazy vo veci doplniť, tak navrhol, aby po zrušení rozsudku bola vec vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici potom vo veci určil termín verejného zasadnutia, na ktorom danú trestnú vec obžalovaného A. B. prejednal. Tak ako krajský súd zistil na verejné zasadnutie sa riadne a včas dostavil osobne obžalovaný A. B., ktorý mal doručenie riadne a včas vykázané, boli prítomní aj obidvaja jeho obhajcovia a to H. O. J. ako aj H. G. K., taktiež bol prítomný aj prokurátor krajskej prokuratúry.

Poškodená F. E., ktorej bolo predvolanie a upovedomenie o verejnom zasadnutí riadne a včas doručené, sa na verejné zasadnutie nedostavila a preto krajský súd konal v jej neprítomnosti.

V konečných návrhoch potom procesné strany sa vyjadrili nasledovne :

Krajský prokurátor sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného odôvodnenia odvolania prokurátora okresnej prokuratúry, je toho názoru, že nebol dôvod, aby okresný súd použil zmierňujúce ust. § 39 Tr. zák. a preto navrhol, aby krajský súd, pokiaľ ide o výrok o treste, tento zrušil a obžalovanému ukladal trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, t. j. 6 rokov odňatia slobody, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto navrhol ako nedôvodné zamietnuť

Obhajca obžalovaného H. K. uviedol, že sa pridržiava ich odvolania a podstatných dôvodov v ňom uvedených, boli toho názoru, že rozsudok je nezákonný, nie je dôvod na to, aby bol obžalovaný uznaný vinným, domáhal sa toho, aby krajský súd rozsudok zrušil a obžalovaného oslobodil spod obžaloby, prípadne ak nevezme na to dôvod, aby rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora, toto navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného H. J. uviedol, že sa pripájam k návrhu kolegu a nič viac nechcel dodať.

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že je nevinný a dodal, že celý čas tvrdil, že jediná vec sú stopy DNA na ramenách poškodenej, ktorú on posadil, keď bola hysterická, on je A., nikdy neútočil na ženy,

ani proti E. nič nemal, on sa ničoho nedopustil a bude bojovať do konca, lebo je nevinný a trval na tom, aby bol spod tohto oslobodený. Na záver dodal, že by chcel uviesť, že adaptačná porucha vzniká u osôb, ktoré prestanú brať drogy alebo prestali piť, ak sa im rozpadne vzťah, alebo majú finančné problémy a toto všetko mala poškodená. On sa jej nedotkol a súd nesprávne vyhodnotil závery znaleckého posudku.

Na podklade podaných odvolaní potom Krajský súd Banskej Bystrici v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali odvolanie odvolatelia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle a na základe takýchto okolností potom dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, avšak odvolanie obžalovaného dôvodné je, ale z iných dôvodov ako to obhajoba uviedla v písomných dôvodoch odvolania.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa v pôvodnom konaní, ako aj v následnom konaní po zrušení veci krajským súdom, sa pokúsil vo veci vykonať všetky dôkazy tak, aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s a tieto dôkazy sa pokúsil aj vyhodnotiť jednotlivo, ako aj ich súrne zmysle

Krajský súd však musí konštatovať, že nie všetky dôkazy, ktoré okresný súd vo veci vykonal, sa mu podarili vykonať dostatočným spôsobom.

V prvom rade je potrebné tak ako to správne poukázal v odvolaní obhajca obžalovaného, poukázať na samotnú výpoveď poškodenej F. E. na hlavnom pojednávaní. Tu podľa názoru krajského súdu okresný súd nelogicky najprv prehral pred poškodenou jej výpoveď z prípravného konania a potom ju vypočúval, hoci vzhľadom na dôkaznú situáciu a celý priebeh skutkového deja sa žiadalo skôr najprv vypočuť poškodenú, aby sama svojimi slovami uviedla, čo sa stalo a až následne na to prípadne prehrať jej záznam z výpovede. Na základe týchto skutočností potom došlo k tomu, že nie je možné bez akýchkoľvek pochybností a tvrdení uviesť, že poškodená vypovedala konzistentne tak, ako to urobila v prípravnom konaní. Toto pochybenie okresného súdu však už nie je možné v budúcnosti žiadnym spôsobom nahradiť a preto krajský súd naň len poukazuje.

Taktiež je potrebné stotožniť sa s výčitkami obhajoby v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku a ustanovením , kde by mal okresný súd jednoznačne uviesť, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Takáto skutočnosť však z napadnutého rozsudku nevyplýva a preto v tomto smere krajský súd dáva za pravdu obhajobe, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal najmä s tvrdeniami obhajoby o tom, za akých okolností malo ku celému skutku medzi obžalovaným a poškodenou dôjsť.

Na rozdiel však od obhajoby krajský súd je toho názoru, že daný skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, teda že malo dôjsť medzi obžalovaným A. B. a poškodeného F. E. k určitému k sexuálnemu kontaktu za tých okolností, ako je tam uvedené, sa stal, avšak nie je možné sa stotožniť s názorom tak prokurátora, ako aj okresného súdu, že na vykonanie takýchto sexuálnych praktík, či orálneho styku, obžalovaný zneužil bezbrannosť poškodenej.

Tu musí krajský súd uviesť, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty o zneužití bezbrannosti je potrebné, aby páchateľ využil niektorý zo spôsobov spáchania trestného činu.

Násilie musí smerovať k prekonaniu vážne mieneného odporu obete, ktorá nechce vykonať orálny styk, análny styk alebo iné sexuálne praktiky páchateľovi. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti lsťou alebo ak páchateľ použil násilie proti veci ineho (pozri komentár k ). V prípade, že by nešlo o vážne mienený odpor, ale bolo by to myslené len v rámci erotickej hry, nemohlo by ísť o trestný čin sexuálneho násilia podľa . Je nevyhnutné, aby násilie smerovalo k prekonaniu odporu, ktorý obeť kladie, pretože nechce vykonať orálny styk, análny

styk alebo inú sexuálnu praktiku. V prípade, že by násilie smerovalo k prekonaniu odporu, ktorý obeť kladie, pretože nechce vykonať súlož, potom je potrebné takéto konanie posudzovať ako trestný čin znásilnenia podľa (pozri komentár k ).

Hrozbou bezprostredného násilia sa rozumie konanie, ktoré spočíva v skutočnosti, že pokiaľ sa napadnutá obeť nepodvolí vôli útočníka, bude na nej (alebo na niekom inom) vykonané násilie. Upozorňujeme na skutočnosť, že hrozba násilia musí byť bezprostredná. Hrozba bezprostredného násilia môže byť výslovná, ale na naplnenie tohto znaku skutkovej podstaty stačí aj konkludentná hrozba (napr. páchateľ len napriahne svoju päsť voči obeti alebo si prejde prstom po krku). V prípade, že by páchateľ svoju hrozbu násilia smeroval do budúcnosti a nie do prítomnosti, nemohlo by ísť o trestný čin sexuálneho násilia podľa . Predmetné konanie by mohlo byť posudzované ako trestný čin vydierania podľa . Zároveň predmetné znenie skutkovej podstaty vychádza z premisy, že hrozba musí hroziť osobe, na ktorej chce páchateľ vykonať orálny styk, análny styk alebo iné sexuálne praktiky, alebo inej osobe, na ktorej zdraví by sa mala prejaviť. V prípade, že sa páchateľ vyhráža obeti, že zverejní určitú informáciu (napr. jej nahé fotky zverejní na internete), ak s ním osoba nevykoná orálny styk, análny styk alebo inú sexuálnu praktiku, je právna kvalifikácia takéhoto konania zložitejšia. Páchateľ pri tomto svojom vyhrážaní nepoužil násilie, ani hrozbu bezprostredného násilia, ktoré sa vyžaduje na naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty sexuálneho násilia podľa . Rovnako v tomto prípade neprichádza do úvahy využitie bezbrannosti, pretože sa osoba nenachádza v takom fyzickom a psychickom rozpoložení, že nemôže navonok demonštrovať svoju vôľu alebo klásť odpor. Do úvahy prichádza kvalifikácia podľa , s poukazom na s využitím tiesne. Na túto právnu kvalifikáciu však nie sú splnené podmienky základnej skutkovej podstaty, preto by podľa nášho názoru išlo o trestný čin vydierania podľa a nie trestný čin sexuálneho násilia podľa .

Hrozba bezprostredného násilia nemusí byť opakovaná. Stačí, keď páchateľ čo aj len raz bude pôsobiť na obeť, aby sa mu podvolila a vykonala orálny styk, análny styk alebo inú sexuálnu praktiku. Nemožno opomenúť, že toto násilie alebo hrozba bezprostredného násilia nemusí nevyhnutne smerovať voči osobe, na ktorej má byť vykonaný orálny styk, análny styk alebo iná sexuálna praktika. Napríklad páchateľ sa môže vyhrážať, že pokiaľ s ním žena nevykoná súlož, zlomí ruku jej dcére, ktorá je prítomná v miestnosti.

V prípade, že sa páchateľ síce vyhráža násilím, ale jeho vyhrážky nepredstavujú bezprostrednú hrozbu, nepôjde o trestný čin sexuálneho násilia, ale o trestný čin vydierania podľa . Napríklad páchateľ sa v telefonickom rozhovore vyhráža žene, že v prípade, ak nepríde na vopred dohodnuté miesto a nevykonajú spolu súlož, tak jej pri najbližšom stretnutí zlomí ruku.

Zneužitie bezbrannosti je prípad, keď sa obeť nachádza v takom fyzickom a psychickom rozpoložení, že nemôže navonok demonštrovať svoju vôľu alebo klásť odpor a páchateľ takýto stav zneužije. Nemožno opomenúť, že je nevyhnutné, aby sa obeť do tohto stavu dostala sama alebo pod vplyvom okolnosti, ktoré páchateľ nevyvolal. Zneužitie bezbrannosti v zmysle nemusí spočívať len v absolútnej bezbrannosti, teda v tom, že obeť nie je vôbec schopná prejaviť svoju vôľu, pokiaľ ide napríklad o análny styk s páchateľom, resp. nie je schopná mu klásť odpor, ale aj v tom, keď je takáto schopnosť zásadne znížená (napr. pacientka pri gynekologickom zákroku, ktorý ju obmedzuje v možnosti zaznamenať konanie lekára a primerane naň reagovať).

V rámci objektívnej stránky zákonodarca vymenúva sexuálne praktiky, ktorých sa páchateľ musí dopustiť, aby sme jeho konanie mohli považovať za trestný čin sexuálneho násilia v zmysle . Ide o orálny styk, análny styk alebo iné sexuálne praktiky. Ide o demonštratívny výpočet, vzhľadom na skutočnosť, že pojem "iná sexuálna praktika" je dostatočne široký na to, aby sme pod neho mohli subsumovať široké spektrum konania páchateľa.

V rámci aplikačnej praxe môže byť problematickým pojmom predovšetkým pojem "iná sexuálna praktika". Je dôležité spomenúť, že nemôže ísť o hocijakú sexuálnu praktiku, ale musí mať určitú intenzitu. Pojem "iné sexuálne praktiky" je pri zločine sexuálneho násilia podľa zákona naplnený len v prípadoch takého konania páchateľa, ktoré je spôsobom prevedenia a závažnosťou zrovnateľné s orálnym alebo análnym stykom. Závažnosť takéhoto konania je potrebné vždy hodnotiť aj s prihliadnutím na jeho následky (psychické aj fyzické) pre obeť činu. Tak napríklad v prípade, ak bolo zistené, že

obžalovaný poškodenú obchytkával na intímnych častiach tela, bozkával, no táto sexuálna aktivita pre poškodenú nepredstavovala, čo do intenzity obdobný traumatický zážitok ako pri násilnom orálnom alebo análnom styku, pripadne znásilnení, tak takéto správanie sa obžalovaného, bez ozrejmenia ďalších skutočností vzťahujúcich sa napríklad na následok spôsobený konaním páchateľa obeti, by nemalo byť hodnotené ako iná sexuálna praktika.

Za týchto okolností je potom krajský súd toho názoru že poškodená nekonala v stave bezbrannosti, pretože takýto stav bezbrannosti aj v zmysle vyššie uvedenej judikatúry u nej nenastal, konala vedome, sama uviedla, že po určitom pôsobení obžalovaného sama otvorila ústa, respektíve po skončení celého aktu konala vedome, utierala jeho ejakulát, nekričala, taktiež sama povedala, že obžalovaný ju žiadnym spôsobom nebil, nefackal, nekričal na ňu, prípadne iným spôsobom by ju mal nútiť k tomu, aby sa podvolila jeho konaniu, dokonca je zrejmé aj z výpovedí ďalších svedkýň, že v prípade, ak obžalovaný sa voči nim aj pokúsil nejakých sexuálnych praktík a ony mu dali najavo, že s tým nesúhlasia, upustil od takéhoto konania a fyzicky na ne neútočil, čo aj v danom prípade vyplýva z predloženého trestného spisu.

Za týchto okolností preto sa krajský súd nemohol stotožniť s napadnutým rozsudkom okresného súdu, ktorý obžalovaného A. B. uznal vinným z daného trestného činu, pretože je podľa jeho názoru zrejmé, že skutok, ku ktorému medzi obžalovaným a poškodenou F. E. došlo, nie je trestným činom, práve preto, že nebolo preukázané, že obžalovaný na spáchanie tohto skutku zneužil jej bezbrannosť. Táto okolnosť vyplýva aj z výpovedí znalkýň zo znaleckého ústavu, ktoré jednak samé vyšetrili poškodenú a potom aj urobili záver v znaleckom posudku a je teda zrejmé z týchto ich výpovedí, že v prípade, ak bola poškodená nejakým spôsobom ohrozená alebo zatlačená do situácie, ktoré si neželala, vedela si s takouto situáciou poradiť.

Keďže potom krajský súd nezistil, že by obžalovaný násilím donútil poškodenú k orálnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jej bezbrannosť, nemohol konštatovať, že sa obžalovaný dopustil zločinu sexuálneho násilia podľa a za takýchto okolností musel potom postupom podľa obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože daný skutok, tak ako je uvedený v obžalobe okresného prokurátora, nie je trestným činom.

V tomto smere je preto zrejmé, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, vec nesprávne právne kvalifikoval, pretože stav bezbrannosti pri poškodenej nebol nijako preukázaný.

Je nepochybné, že obžalovaný sa dopustil voči poškodenej určitého konania, s ktorým ona nesúhlasila, avšak nešlo o trestný čin sexuálneho násilia tak, ako je uvedený v § 200 ods. 1 Tr. zák.

Z týchto dôvodov preto krajský súd ani už ďalej nemohol prejednávať odvolanie okresného prokurátora, ktorý bol nespokojný s výškou uloženého trestu, pretože dospel k záveru, že skutok obžalovaného nie je trestným činom a potom vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Senát krajského súdu prijal toto svoje rozhodnutie jednohlasne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.