Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-133-2024.pdf
PDF · 96.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/133/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Kataríny Radičovej, v právnom spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. E. XXX, 2/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. E. XXX, obaja právne zastúpení: V4 JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16, Bratislava, IČO: 50 192 205, proti žalovanej: E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. B. XX, o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41C/75/2021-260 z 11. marca 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobcom proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 3 ods. 1, § 48, § 49, § 49a, § 517 ods. 1, 2, § 588, § 589 OZ, čl. 8, § 132 ods. 1,2,3, § 137 písm. d), § 194, § 205 CSP a § 3 ods. 4 notárskeho poriadku vyhovel žalobe žalobcov a určil, že jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 30.07.2021, ktorého účastníkmi sú manželia E. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XX a E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XX, je neplatné (I.). Súčasne žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 % (II.). Vychádzal z toho, že podľa § 137 písm. d) CSP je žaloba prípustná, keďže možnosť jej podania vyplýva z ust. § 36 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a žalobcovia boli na jej podanie vyzvaní katastrálnym úradom. Mal za to, že kúpna zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena z 13.09.2018 spísané vo forme jednej notárskej zápisnice, ktorou žalovaní previedli na žalobcov nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. C. B. a v ich prospech bolo zriadené právo doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností, je platná, čo je podmienkou pre platné odstúpenie od zmluvy. V otázke platnosti zmluvy prihliadol aj na rozhodnutie v konaní sp. zn. 46C/42/2020, v ktorom sa žalovaní proti žalobcom domáhali určenia vlastníckeho práva z titulu neplatnosti zmluvy, pričom súd ju prejudiciálne posúdil ako platnú a žalobu zamietol z dôvodu, že nebola preukázaná ani tieseň, ani nápadné nevýhodné podmienky, ani omyl, pri jej uzatváraní, ani konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že v tomto konaní o neplatnosť odstúpenia od zmluvy sa jedná o rovnaký skutkový stav. Následne po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že jednostranné odstúpenie žalovaných od zmluvy je neplatné, keďže nebol preukázaný žiadny právny dôvod, na základe ktorého by tak mohli učiniť. Podľa § 48 OZ odstúpenie od zmluvy je možné, len ak je to uvedené v zákone alebo medzi stranami dohodnuté. Žalovaní ako prvý dôvod odstúpenia vymedzili zneužitie stavu ich odkázanosti, tiesne, uvedením do omylu ohľadne titulu prevodu, pretože žalobcovia vopred dohodnutú darovaciu zmluvu zmenili na kúpnu s neobvykle nízkou kúpnou cenou bez možnosti sa oboznámiť s jej obsahom. Uzavretie zmluvy v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, či uvedenie do omylu však v prípade ich preukázania predstavujú
dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy, pričom od neplatnej zmluvy odstúpiť nemožno. Z listinných dôkazov pritom vyplýva, že iniciatíva uzavrieť darovaciu zmluvu a následne kúpnu zmluvu vyšla zo strany žalovaných, ktorí boli dostatočne poučení o právnych následkoch všetkých právnych úkonov. V konaní nebolo preukázané a žalovaní nenavrhli žiadne dokazovanie na preukázanie ich tvrdení, že uzavretie kúpnej zmluvy či výšku kúpnej ceny iniciovali alebo ovplyvňovali žalobcovia a žalovaná pri podpise zmluvy plakala. Naopak z výsluchu notárky v konaní sp. zn. 46C/42/2020 vyplynulo, že práve žalovaní boli aktívnou stranou. Na unesenie dôkazného bremena len tvrdenie strany sporu nestačí a dôsledkom neunesenia dôkazného bremena ohľadne omylu vo vôli žalovaných či uzavretie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok je ich neúspech v spore. Druhým dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo nesplnenie si povinností žalobcami voči žalovaným upravených zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy. Rovnako k tomuto tvrdeniu žalovaní nedoložili žiadne dôkazy ani nenavrhli žiadne dokazovanie, a preto neuniesli dôkazné bremeno. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo plnenie si povinností žalobcov spočívajúcich v poskytovaní ich osobnej starostlivosti a starostlivosti o nehnuteľnosť. Z pripojených listinných dôkazov v konaní sp. zn. 46C/42/2020 vyplýva, že žalobcovia preukázateľne vykonávali osobnú starostlivosť o žalovaných ako aj starostlivosť o domácnosť a nehnuteľnosť až do hádky v roku 2019, pričom snaha žalobcov o poskytovanie starostlivosti o žalovaných pretrvávala aj po konflikte, a to do času, kým žalovaní nevymenili zámky a kľúče, ktorú skutočnosť prezentovali na pojednávaní samotní žalovaní tvrdiac, že žalobcovia im mali brať veci. K uvedenému tvrdeniu však nepredložili ani neoznačili žiadne dôkazy. Tak isto tvrdenia žalovaných, že žalobcovia ich chcú čo najskôr pochovať, dokonca vo večerných hodinách zabiť, nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Sami žalovaní pritom predložili do konania listinný dôkaz od žalobcov na umožnenie splnenia si ich povinností a ako sa títo aj vzhľadom na vek žalovaných logicky zaujímali o ich poslednú vôľu ohľadne pohrebu a pohrebnej služby. Žalovaní žalobcom tak ako vyplýva z vykonaného dokazovania ako aj z nimi prezentovanej animozity k žalobcom na pojednávaní, neposkytovali súčinnosť. Následné neplnenie si povinností zo strany žalobcov tak vychádzalo zo samotného správania a postoja žalovaných, čo vyplývalo aj z písomných či ústnych vyjadrení. Preto ani tento dôvod súd nevzhliadol ako opodstatnený na konštatovanie platnosti jednostranného odstúpenia. Tretím dôvodom vymedzeným žalovanými v jednostrannom odstúpení od zmluvy bolo neuhradenie kúpnej ceny zo strany žalobcov. Keďže zmluva neupravuje odstúpenie od kúpnej zmluvy, v prípade neuhradenia kúpnej ceny možno od nej odstúpiť iba za splnenia podmienok určených zákonom. Samotné neuhradenie kúpnej ceny nie je automaticky dôvodom jej neplatnosti a uplatnenia nároku na odstúpenie od nej. Podľa § 517 ods. 1 OZ predávajúci môže po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté. V danej veci však nebolo preukázané, že žalovaní ako predávajúci vyzvali žalobcov, aby v primeranej lehote uhradili kúpnu cenu, t. j. právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny (okrem iného) im nevzniklo. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že kúpna cena 15.000,- EUR bola neprimerane nízka, konštatoval, že výška kúpnej ceny spadá pod zásadu zmluvnej voľnosti a sama o sebe nezakladá bez ďalšieho neplatnosť kúpnej zmluvy. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 39 OZ. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov, nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom, samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené nevzhliadol rozpor v zmluve dohodnutej kúpnej ceny so zákonom. Naviac pokiaľ ide o spornú úhradu kúpnej ceny v čl. V kúpnej zmluvy je uvedené, že k zaplateniu kúpnej ceny došlo, pričom notárska zápisnica je verejná listina a údaje v nej sa považujú za pravdivé, kým sa nepreukáže opak. Vychádzajúc z uvedeného ani z tohto dôvodu nemohli žalovaní od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpiť.
Rovnako nemal súd preukázané, že by sa žalobcovia vo vzťahu k žalovaným správali v rozpore s dobrými mravmi, pretože nebolo preukázané, že by ich okrádali, sústavne a dlhodobo im vulgárne nadávali a vyhrážali sa im alebo ich vydierali tak ako to tvrdili žalovaní. Pokiaľ ide o obvinenie žalovanej v trestnom konaní označené žalovanými ako správanie žalobcov v rozpore s dobrými mravmi v tomto smere rovnako nedoložili žiadny dôkaz ani nenavrhli žiadne dokazovanie na preukázanie pravdivosti ich tvrdení. 2. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobe žalobcov vyhovel a určil, že jednostranné odstúpenie žalovaných od predmetnej kúpnej zmluvy je neplatné, nakoľko v konaní nebol preukázaný ani jeden z dôvodov (pravdivosť dôvodov) vymedzených v jednostrannom odstúpení od kúpnej zmluvy.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcom plne úspešným v spore ho priznal proti žalovaným v rozsahu 100 %.
3. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní podľa obsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP a žiadali ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Popreli tvrdenia žalobcov, že sa o nich starajú. Uviedli, že majú podozrenie, že žalobca ich chcel napadnúť a ublížiť im, a keď neboli doma chcel zabiť ich psa. Žalobca ich okrádal, vyhrážal sa im, nadával im, klamal ich a robil si z nich posmech. Nikto ich však neberie do úvahy, pretože na tieto skutky nemajú svedkov. Súd im poškodil, keďže na pojednávanie nepredvolal ich svedkov, aj keď boli uvedení v spise. Chceli, aby bola podpísaná darovacia a nie kúpna zmluva. Pri podpise trvali na tom, že to darujú a pri zlom správaní to zrušia. Žalobca má tri varianty o vyplatení ich domu, na pojednávaní tvrdil, že 5.000,- mal, 5.000,- si požičal a 5.000,- mu daroval kamarát. Na inom pojednávaní tvrdil, že mu požičala sestra 5.000,- a on mal 10.000,-. Tretíkrát tvrdil, že im ich dal pred podpisom pri bránke. Ako vedel, akú sumu má dať? Správaním žalobcov sa cítia strašne poškodení, oklamaní a cítia strašnú nespravodlivosť. 4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovaní podpisom na kúpnej zmluve potvrdili, že im žalobcovia kúpnu cenu uhradili v hotovosti vopred v celosti. Ak by kúpna cena nebola zaplatená, pochybovali, že by žalovaní ako predávajúci podpísali takúto zmluvu, a to ešte pred notárom, ktorý predstavoval právneho garanta správnosti a hodnovernosti toho, že zmluvu podpísali účastníci bez nátlaku, a že boli splnené všetky ostatné obligatórne náležitosti pre daný právny úkon. Tvrdenia o zmene zmluvy sú zavádzajúce. Ak by tvrdenie o nezaplatení kúpnej ceny bolo pravdivé, žalovaní by v žiadnom prípade túto skutočnosť nespochybňovali až po dvoch rokoch, ale by sa domáhali, aby im plnenie (kúpna cena) bolo riadne doplatené, čo však nikdy neučinili, ale odstúpili od zmluvy. Žalovaní boli notárkou poučení, že podpisom potvrdzujú prevzatie finančných prostriedkov poskytnutých v zmysle kúpnej zmluvy za nehnuteľnosť. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že pred notárkou plakala, z výpovede notárky na pojednávaní v konaní sp. zn. 46C/42/2020 vyplynulo, že by nemohla spísať notársky zápis. Účelové je tvrdenie žalovaných o neustálení kúpnej ceny, keďže bolo preukázané, že iniciovali spísanie predmetného právneho úkonu u notárky, ktorá musela reflektovať aj na ich požiadavky, a teda bezplatnú starostlivosť, doživotné právo užívania a zabezpečenie pohrebu (dochovať a pochovať), keďže takéto protiplnenie nie je možné dojednať v darovacej zmluve. Zároveň bolo preukázané, že kúpnu cenu mala notárska stanovenú už vo svojich poznámkach, pričom podmienky zmluvy pripravovali výhradne žalovaní. Zdôraznili, že dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva o tom, akého konania sa mali voči žalovaným dopúšťať zaťažuje práve žalovaných, ktorí však svoje tvrdenia nepreukázali. 5. V priebehu odvolacieho konania bolo odvolacím súdom zistené, že dňa XX.XX.XXXX zomrel žalovaný, pričom následne z uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 41D/1194/2025, Dnot 236/2025 z 09.03.2026 bolo zistené potvrdenie nadobudnutia celého dedičstva po ňom žalovanej. Na základe uvedeného krajský súd svojím uznesením z 20. augusta 2026 podľa ust. § 63 ods. 1, 2 CSP v ďalšom konaní na strane žalovaných pokračoval so žalovanou ako dedičkou po žalovanom. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a tento podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku a konania jemu predchádzajúceho dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu spĺňajúceho všetky atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie správne na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná zmluva bola uzatvorená platne, neboli splnené zákonné ani dohodnuté podmienky na odstúpenie od nej. Odvolací súd zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a koncentrácie konania, čo znamená, že strany musia prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, t. j. skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení a návrhy na vykonanie dôkazov uplatniť včas, t. j. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa dokazovanie končí (čl. 8, § 149, § 154, § 185 ods. 1 CSP). 9. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení, že zmluva bola uzavretá platne a odstúpenie od zmluvy, na základe tých istých skutkových dôvodov je neplatné, preukázali listinnými dôkazmi, a to predmetnou zmluvou a zápisnicou z výsluchu notárky na pojednávaní v konaní sp. zn. 46C/42/2020, ktorá ju vo forme notárskej zápisnice vyhotovila. Zo zápisnice z výsluchu notárky jednoznačne vyplýva, že iniciátormi právnych úkonov po poučení o ich právnych následkoch, a teda aj kúpnej zmluvy, boli žalovaní vrátane kúpnej ceny dohodnutej vzhľadom na zriadenie vecného bremena v ich prospech, spočívajúceho v nimi vymienenom práve doživotného bývania a užívania a osobnej starostlivosti o nich a taktiež ich doopatrovaní a pochovaní, tak ako to vyplýva aj z čl. V predmetnej zmluvy. Uvedeným bola preukázaná platnosť zmluvy, keďže nebola uzavretá žalovanými v omyle ohľadne titulu prevodu, ani v tiesni a nebol preukázaný ani zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy z dôvodu jej uzavretia v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, keď v zmluve odstúpenie dohodnuté nebolo. Žalovaní pritom na preukázanie svojich opačných tvrdení žiadne dôkazy nepredložili ani neoznačili.
Z vykonaného dokazovania, a to najmä listinných dôkazov oboznámených zo spisu v konaní sp. zn. 46C/42/2020 vyplýva, že žalobcovia vykonávali starostlivosť o žalovaných aj domácnosť a nehnuteľnosti až do septembra 2019, keď samotní žalovaní predložili listinný dôkaz od žalobcov, t. j. list, ktorým ich žiadali o umožnenie splnenia si ich povinností aj po tomto období. Pritom žalovaní na preukázanie neplnenia si povinností a správanie sa žalobcov, ktoré boli dôvodom na odstúpenie od zmluvy, žiadne dôkazy nepredložili, keď navyše aj v odvolaní uviedli, že na to žiadnych svedkov nemajú. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie v odvolaní, že súd nevykonal na pojednávaní výsluch nimi navrhnutých svedkov uvedených v spise, keďže z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že nikdy takýto návrh neučinili. Žalobcovia preukázali aj zaplatenie kúpnej ceny, a to verejnou listinou, t. j. predmetnou notárskou zápisnicou, keď navyše tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, samotné nezaplatenie kúpnej ceny dôvodom na odstúpenie od zmluvy nie je, pričom žalovaní ani len netvrdili nieto preukazovali, že by im na zaplatenie poskytli primeranú lehotu, kedy až by mohli od zmluvy platne odstúpiť.
10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami strán, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý žalobcom priznal podľa ust. § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na ich plný úspech vo veci proti žalovaným v plnom rozsahu. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa us.t § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcom úspešným aj v odvolacom konaní ho taktiež priznal v plnom rozsahu. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).