Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-81-2026.pdf
PDF · 81.09 KB
Case nature
6Tos/81/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX v Bratislave-Staré Mesto, trvale bytom C. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.3.2026, sp. zn. 35PP/9/2026, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.9.2026 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 16.3.2026, sp. zn. 35PP/9/2026 podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 odsek 1 písmeno b), odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/18/2023 z 5.4.2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd mal preukázané splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, keďže odsúdený vykonal potrebnú časť výmery uloženého trestu, avšak nemal preukázané splnenie ani jednej z dvoch materiálnych podmienok, a to preukázanie polepšenia a očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život.
Po vyhlásení napadnutého uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť a odsúdený si podal sťažnosť.
Sťažnosť odsúdený odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 9.6.2026. Odsúdený namietol, že okresný súd nevykonal primerané dokazovanie a nebral ohľad na skúmanie možností odsúdeného počas výkonu trestu. K disciplinárnym trestom odsúdený uviedol, že je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody a jeho počiatočný čas v ústave bol preňho náročný a nevedel sa zorientovať, že aj bežný kontakt so spoluodsúdeným alebo vo väzbe môže byť porušením ústavného poriadku. Počas komunikácie s deťmi došlo k verbálnym útokom a následne k hádke počas videohovoru, za čo bol tiež potrestaný. Odsúdený uviedol, že pracoval a jeho pracovná morálka nebola zlá. Ďalej uviedol, že nie je recidivistom a išlo o jednorázové vybočenie z pravidiel nastavených spoločnosťou. Odsúdený argumentoval, že pochádza z úplnej rodiny, ale vo svojej rodine je jediný, kto sa môže postarať o svoje deti. Ako problém označil odsúdený svoju vyťaženosť v práci a následnú starostlivosť o deti, pričom v tomto smere spolupracuje s psychológom a sociálnym pracovníkom. Po výkone trestu sa chce riadne zamestnať, starať sa o svoju rodinu a viesť riadny život. Na základe týchto skutočností odsúdený žiadal Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“), aby zrušil napadnuté uznesenie alebo rozhodol vo veci sám.
Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie dňa 6.7.2026.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 odsek 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, okresný súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného a prokurátorky, vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal ustanovenia Trestného poriadku viažuce sa k príprave a priebehu verejného zasadnutia. Na verejnom zasadnutí okresný súd vyhlásil napadnuté uznesenie, voči ktorému si ihneď odsúdený podal sťažnosť, ktorú následne odôvodnil. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený vykonal polovicu z uloženého trestu, a teda formálnu podmienku splnil.
Prvá materiálna podmienka v podstate znamená, že u odsúdeného prišlo k vnútornej premene - prevýchove vo vzťahu k spoločenským normám, najmä dodržiavaniu právneho poriadku. Možno teda predpokladať, že u odsúdeného nastala taká zmena vnútorného postoja k spoločnosti a právu, ktorá znamená negatívny postoj k páchaniu trestnej činnosti. Toto je možné preukázať plnením programu zaobchádzania, negatívnym postojom k predchádzajúcej trestnej činnosti, výkonom práce počas výkonu trestu, zlepšovaním znalostí a schopností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť, plnením povinností a zákazov odsúdeným a s tým súvisiacou existenciou disciplinárnych odmien a ich početnou prevahou nad disciplinárnymi trestami s prihliadnutím na okolnosti odmien a trestov. To znamená, že rozhodnutie súdu má byť reflexiou celého priebehu výkonu trestu u odsúdeného, jeho pozitívneho vývoja alebo naopak stagnácie a negatívneho vývoja. Zmena vnútorného postoja musí byť skutočná, nielen predstieraná, resp. nesmie byť len následkom automatickej adaptácie na prostredie výkonu trestu. Polepšenie vyžaduje, aby odsúdený skutočne potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. V tomto zmysle nie je prejavom skutočnej zmeny ani účelové správanie odsúdeného v súlade s vnútorným poriadkom ústavu na výkon trestu, no bezo zmeny vnútorného hodnotového nastavenia.
Okresný súd z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, že odsúdený svojím správaním počas celého obdobia doterajšieho výkonu trestu, kedy vykonáva trest od 29.10.2022 so započítaním väzby, nepreukázal polepšenie, hoci bol raz disciplinárne odmenený 13.11.2024 pochvalou za plnenie pracovných povinností, avšak z posledného pracovného zaradenia bol 10.12.2025 vyradený z dôvodu podávania nekvalitných pracovných výkonov, a od toho času nie je pracovne zaradený. Ďalej okresný súd správne ustálil, že v ÚVTOS Leopoldov bol zaznamenaný jeden negatívny poznatok závažnejšieho charakteru, kedy nadväzoval nepovolený kontakt s inými osobami a v súčasnom ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou má odsúdený zaznamenané dva negatívne poznatky závažnejšieho charakteru, kedy odsúdený fajčil mimo vyhradeného priestoru a porušil povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku. Krajský súd v tejto súvislosti dodáva, že v zaobchádzaní s odsúdeným sa uplatňoval nedirektívny prístup s dôslednou kontrolou plnenia úloh s dôrazom na dodržiavanie ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa. Odsúdený je v individuálnej práci vedený ku kritickému pohľadu na páchanie trestnej činnosti, k zodpovednosti za svoj život a za život svojich detí, k abstinencii od návykových látok s poukázaním na pozitívny vplyv abstinovania na užívateľa/abstinenta, jeho rodinu a okolie a k zdravej sebareflexii.
Krajský súd tiež konštatuje, že odsúdený prevažne len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa. Predsa nestačí, pokiaľ sa odsúdený správa prevažne v súlade s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody. Polepšenie je totiž vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Naviac krajský súd poukazuje na negatívne záznamy odsúdeného a to nie len v počiatočných fázach výkonu trestu, kedy sa nachádzal v Leopoldove, ale opakovane aj po jeho premiestnení v máji 2023 do Hrnčiaroviec nad Parnou. Krajský súd sa preto nestotožňuje s námietkou odsúdeného, že by išlo u neho len o chyby v počiatočnej fáze výkonu trestu. To sa možno týka nepovoleného kontaktu s inými osobami v ÚVTOS Leopoldov. Ale odsúdený v čase, kedy bol už premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, mal o pravidlách už vedomosť a výkon trestu už poznal, napriek tomu sa opakovane dopustil konania, ktoré bolo hodnotené ako negatívne poznatky.
K posudzovaniu prvej materiálnej podmienky krajský súd taktiež uvádza, že nie každý aspekt správania, či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či nepolepšenie a môže byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže napríklad nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje, napriek tomu, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti, ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené, nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť ani meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne je preto potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie koľko mu ich bolo uložených. Za prejav polepšenia či nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez bližšieho odôvodnenia považovať jednoduché skutočnosti nenaviazané na zmenu vnútorného postoja odsúdeného, ako napríklad upratovacie práce či naopak neporiadok na cele. Pokiaľ má odsúdený nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k polepšeniu nemuselo prísť. Avšak aj v prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné skúmať argumenty a iné skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu na neexistenciu disciplinárnych odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov.
Z pohľadu krajského súdu treba poukázať na skutočnosť, že odsúdenému bola za celý výkon trestu udelená len jedna odmena, a to za plnenie si pracovných povinností v roku 2024, avšak v decembri 2025 bol odsúdený vyradený z práce z dôvodu podávania nekvalitných pracovných výsledkov. Z uvedeného vyplýva, že si odsúdený napriek snahe o pracovné zaradenie a dosahovanie dobrých pracovných výsledkov, čo bolo disciplinárne odmenené, svoju pracovnú disciplínu neudržal, skôr naopak, pre nekvalitné pracovné výsledky bol z práce vyradený, čo podstatne znižuje význam jedinej disciplinárnej odmeny odsúdeného. O polepšení odsúdeného nemožno hovoriť, ani s poukazom na verbálne útoky zo strany odsúdeného počas video komunikácie s deťmi, a to s ohľadom na charakter trestnej činnosti, za ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody.
Druhá materiálna podmienka znamená, že je pravdepodobné, teda je „nádej“, že odsúdený bude v budúcnosti, teda po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život. U odsúdeného musí nastať odklon od páchania trestnej činnosti. Vedenie riadneho života znamená správanie v súlade s právnym poriadkom, čiže vedenie života bez porušovania práva, najmä bez páchania trestných činov alebo aj správnych deliktov.
Hoci je odsúdený po prvýkrát vo výkone trestu, táto okolnosť nie je v rámci rozhodovania podmienečnom prepustení určujúca, keďže žiaden odsúdený, teda ani ten, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, nemá na podmienečné prepustenie „právny“ nárok. Ku každej žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie súdy pristupujú individuálne, reflektujúc špecifiká toho ktorého prípadu. Ak v prípade odsúdeného nemožno konštatovať polepšenie, potom nie je splnená ani druhá materiálne podmienka, a teda očakávanie vedenia riadneho života.
K sťažnostnej námietke odsúdeného, že sa chce riadne zamestnať, starať sa o svoju rodinu, je jediný kto sa môže postarať o svoje deti a viesť riadny život, krajský súd uvádza, že odsúdený mal už v minulosti
rodinu, pričom ani táto skutočnosť ho neodradila od páchania trestnej činnosti, práve naopak tú páchal na svojej bývalej partnerke (matke jeho detí), s ktorou býval v spoločnej domácnosti. K tomuto krajský súd poukazuje na hádku a verbálne útoky na deti počas video hovoru, čo nesvedčí pre predpoklad riadneho starania sa o deti v prípade podmienečného prepustenia.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť fakt, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny nárok. Podmienečné prepustenie je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, teda, že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti a správanie sa po prepustení z výkonov trestu.
Záverom krajský súd uvádza, že na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj obe materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený nesplnil ani jednu z dvoch materiálnych podmienok, a preto okresný súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.