Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: NYESZO - TRADE s.r.o., so sídlom Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 379 674, právne zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101489987/2020 zo dňa 28. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (alebo jeho časti) dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 20.02.2019 (deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č. 100425443/2019 zo dňa 11.02.2019). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100484070/2020 zo dňa 03.03.2020, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený fikciou doručenia dňa 08.04.2020. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril.

2. Vo vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozhodnutím č. 100974778/2020 zo dňa 02.06.2020 podľa a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 68 581,26 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 5,87 Eur a vyrubil daň v sume 68 575,39 Eur.

3. Žalobca v zdaňovacom období november 2018 deklaroval dodanie tovaru - LED svietidiel a tonerov v celkovej sume 411 487,58 Eur s oslobodením od dane pre odberateľa Hovi-Ker System Kft., Harang utca 12, 103 7 Budapest, IČ DPH: HU26491646, Maďarsko (ďalej aj len „Hovi-Ker System Kft.“), a to na základe odberateľských faktúr: č. 180100112 s dátumom vyhotovenia 05.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 05.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 07.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 09.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 12.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 14.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 16.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 19.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 21.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 21.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom

vyhotovenia 22.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 26.11.2018, č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 28.11.2018 a č. XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 30.11.2018. Na faktúrach bol uvedený údaj: „Plnenie je oslobodené od DPH podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty s možnosťou odpočítania dane a forma úhrady „Príkazom“. Žalobca k faktúram doložil potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom, doklady o medzinárodnej preprave tovaru - CMR. Žalobca mal tovar nadobudnúť od spoločnosti MARCHIOL Kereskedelmi és Szolgáltató Kft., Reitter Ferenc utca 172-174, 1131 Budapest, IČ DPH: HU12463480.

4. Správca dane po preverení žalobcom deklarovaných obchodných transakcií (aj prostredníctvom podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanej maďarskej daňovej správe) dospel k záveru, že žalobca porušil a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) a nepreukázal splnenie zákonných podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pretože nepreukázal intrakomunitárne dodanie tovaru pre deklarovaný maďarský daňový subjekt. Podľa správcu dane splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH nebolo dostatočne preukázané. Správca dane uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly opakovane vykonal miestne zisťovanie v skladových priestoroch žalobcu, počas ktorého ani raz nebol prítomný konateľ ani splnomocnený zástupca žalobcu a skladové priestory vyzerali akoby tam už dávno nikto nechodil. Žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 27.11.2019 na predloženie dôkazov potvrdzujúcich jeho tvrdenia neposkytol vyjadrenie ani nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Žalobcom predložené formálne doklady sa vo svetle vykonaného dokazovania v priebehu daňovej kontroly ukázali ako nehodnoverné, nepravdivé z dôvodu, že samotným odberateľom neboli potvrdené. Listiny predložené žalobcom sú použiteľné len ak je nepochybné, že odrážajú skutočnosť, avšak nepostačuje, aby bola táto zákonná povinnosť splnená tým, že je uvedená formálne na listinách. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním deklarovaných intrakomunitárnych dodávok zo Slovenska do Maďarska, keďže okrem formálnych dokladov (faktúry, prepravné doklady, potvrdenia o prijatí tovaru) nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia. Nakoľko správca dane počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nezistil splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH, považoval dodávky tovaru pre deklarovaného dodávateľa Hovi-Ker System Kft. za dodanie tovaru v tuzemsku podľa Zákona o DPH, pri ktorom vzniká daňová povinnosť v zmysle Zákona o DPH.

5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101489987/2020 zo dňa 28.09.2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH sú stanovené striktne, pričom musia byť splnené dve základné hmotnoprávne podmienky, a to: tovar musí byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu EÚ osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte a zároveň musí prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa v inom členskom štáte. Pri oslobodení od dane nie je rozhodujúce kto vykonáva prepravu (t. j. dodávateľ, odberateľ alebo iná osoba), ale je rozhodujúce na koho účet sa táto preprava vykonáva (t. j. na účet dodávateľa alebo odberateľa). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý tento nárok uplatňuje, preukázal splnenie podmienok ustanovených Zákonom o DPH. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje oslobodenie od dane na ním vyhotovených odberateľských faktúrach, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve pre osobu - platiteľa dane pridanej hodnoty v inom členskom štáte EÚ, ktorý je uvedený na odberateľských faktúrach, pričom na tohto odberateľa (ako nadobúdateľa tovaru v inom členskom štáte) musí prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník.

6. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že správca dane preveroval dodania tovaru do Maďarska pre odberateľa Hovi-Ker System Kft. V rozhodnutí na strane 3 správca dane vypísal údaje daňovým subjektom predložených odberateľských faktúr č. XXXXXXXXX až XXXXXXXXX a chybne uviedol, že boli vystavené pre odberateľa Ma-do best Consulting Kft. Čísla daných faktúr zodpovedajú odberateľským faktúram, ktoré daňový subjekt NYESZO - TRADE s.r.o. vystavil pre odberateľa Hovi-Ker System Kft. Údaj týkajúci sa predložených faktúr je v Protokole číslo 100484070/2020 zo dňa 03.03.2020, z daného dôvodu sa jedná o ľudskú chybu.

7. Ďalej žalovaný uviedol, že za účelom preverenia splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní predmetného tovaru žalobcom z tuzemska do iného členského štátu EÚ - do Maďarska (podľa

§ 43 Zákona o DPH), správca dane zaslal Maďarskej daňovej správe žiadosť o MVI, ktorou žiadal preveriť žalobcom fakturované dodania tovaru pre predmetného odberateľa. Maďarský daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru, ktorý fakturoval žalobca. Deklarovaný odberateľ je nekontaktnou spoločnosťou, so správcom dane nespolupracuje, nemá žiadnych zamestnancov, sídlo spoločnosti bolo len virtuálne, nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný spoločnosti uvedenej na faktúre. Maďarský správca dane tiež uviedol, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. podala svoje daňové priznanie DPH a súhrnný výkaz za preverované obdobie november 2018, v súhrnnom výkaze priznala intrakomunitárne nadobudnutia od spoločnosti NYESZO - TRADE s.r.o. v hodnote 132 542 000 HUF, ale zahraničný správca dane nemá za preukázané, že daný tovar bol touto spoločnosťou aj reálne prevzatý, daná spoločnosť nepriznala žiadne údaje o odpredaji predmetného tovaru. Správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu oznámenie skutočností zistených na základe MVI a následne aj výzvu na predloženie dôkazov, avšak žalobca na tieto dokumenty nijako nereagoval. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft., v zmysle zistení správcu dane uvedených v napadnutom rozhodnutí sa vystavené faktúry pre daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. javia ako účelovo vystavené doklady, neodrážajúce ekonomickú realitu.

8. K námietkam týkajúcim sa miestnych zisťovaní uskutočnených správcom dane v skladových priestoroch žalobcu žalovaný uviedol, že v zmysle úradného záznamu z miestneho zisťovania zo dňa 17.10.2019 sa zamestnanci správcu dane dňa 17.10.2019 dostavili na adresu Želovce 644, 991 06 Želovce, kde sa mali nachádzať skladové priestory kontrolovaného daňového subjektu. Zamestnanci správcu dane zistili, že na bráne do priestorov sa nachádza označenie spoločnosti NYESZO - TRADE s.r.o., ale v areáli nebol nikto prítomný. Zamestnanci neďalekej opravovne áut zamestnancom správcu dane oznámili, že žalobca v danom areáli už minimálne dva mesiace nebol. Zamestnanci správcu dane zopakovali miestne zisťovanie na danej adrese dňa 06.12.2019, ale skladové priestory boli zas uzavreté, nikto v nich nebol prítomný.

9. K tvrdeniam žalobcu ohľadom splnenia a preukázania zákonných podmienok na oslobodenie od dane žalovaný skonštatoval, že podľa odpovede na vyššie uvedenú žiadosť o MVI je jednoznačné, že zahraničný odberateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne obstaral tovar z iného členského štátu - zo Slovenskej republiky. Zahraničný odberateľ nepreukázal, či je prijatie faktúrou deklarovaného tovaru predmetom jeho účtovníctva, pre zahraničného správcu dane je nekontaktný, v súvislosti s odberateľom existuje podozrenie zo zapojenia sa do reťazových obchodov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru. Žalobcom predložené doklady (doklady CMR, potvrdenia o prevzatí tovaru, faktúry a iné) sú použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. doklady sú vierohodné. Nepostačuje, aby splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH boli splnené tým, že sú len formálne uvedené na dokladoch. Preverovaním správcu dane bolo preukázané, že deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do Maďarska pre odberateľa Hovi-Ker System Kft. neprebehlo tak, ako to žalobca deklaroval vyhotovenými dokladmi (odberateľskými faktúrami, dokladmi CMR a potvrdeniami o prijatí tovaru). 10. Ďalej žalovaný doplnil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli splnené podmienky oslobodenia dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenému na faktúrach (Hovi-Ker System Kft.) a spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky oslobodenia od dane boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami.

11. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vyhodnotil žalovaný ako dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom s tým, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci a dostatočne vyhodnotil všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku, ako aj v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH v zmysle Zákona o DPH. Podľa žalovaného žalobca ani v odvolaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane zistený v daňovej kontrole a vyhodnotený vo vyrubovacom konaní.

12. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

13. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

14. Žalobca poukázal na to, že maďarská daňová správa tvrdila, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. nedisponuje žiadnymi priestormi okrem sídla spoločnosti, preto sa žalobca snažil získať dôkaz o tom, že odberateľ mal skladové priestory v obci Magyargéc. Žalobca požiadal o predloženie nájomnej zmluvy prenajímateľa, ktorý spočiatku tento úkon odmietol s poukazom na GDPR, ale vydal potvrdenie (čestné vyhlásenie priložené k správnej žalobe), v zmysle ktorého odberateľ mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s prenajímateľom a obchodnú činnosť v priestoroch aj vykonával.

15. Ďalej žalobca uviedol, že z MVI jasne vyplýva, že odberateľ podal daňové priznanie DPH a súhrnný výkaz za preverované obdobie a priznal IC nadobudnutie od žalobcu, avšak maďarský správca dane podotkol, že nie je preukázané, že tovar bol reálne prevzatý. Dôležité však je, že odberateľ na základe predložených listinných dokladov podal daňové priznanie a uviedol, že od žalobcu tovar odobral. Odberateľ teda tovar prevzal a aj ho riadne zaplatil.

16. Žalobca namietal, že správca dane vykonal kontrolu jeho skladových priestorov v obci Želovce v mesiacoch, kedy bola ukončená obchodná činnosť žalobcu práve kvôli tomu, že správca dane mu z účtu odpísal finančné prostriedky a tým nemal možnosť nakupovať ďalší tovar. Z uvedeného dôvodu žalobca posledné obchodné transakcie vykonal dávno pred tým, ako sa na kontrolu dostavil správca dane. Pokiaľ žalobca nemal možnosť vykonávať obchodnú činnosť, nemal dôvod byť fyzicky na danom mieste prítomný. Navyše, pri kontrole bolo zistené, že skladové priestory sú reálne, na bráne sa nachádzalo označenie žalobcu.

17. Žalobca mal za to, že dodanie tovaru dostatočným spôsobom preukázal a správca dane ani žalovaný dodanie tovaru nevyvrátili. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností. Žalobca v rámci daňovej kontroly tvrdil, že dostatočne preveril svojho obchodného partnera (platnosť registrácie IČ DPH, výpisy z OR) a prijal všetky rozumné opatrenia, čo žalovaný ani správca dane nepoprel a svoje rozhodnutia nezaložili na tom, že žalobca konal vedome s rizikovými partnermi. V rámci MVI bolo zistené, že odberateľ podal daňové priznanie DPH a súhrnný výkaz za preverované obdobie a priznal IC nadobudnutie od žalobcu. Žalobca mal za to, že preukázal, že odberateľ mal k dispozícii skladové priestory, čím vyvrátil tvrdenia získané v rámci MVI. Týmto žalobca vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi a dôkazné bremeno sa v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH presunulo na správcu dane. Správca dane ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný (i správca dane) a

to že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane odberateľa. Z daňovej kontroly však nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených CMR a takéto tvrdenie rozhodnutie ani neobsahuje. Žalovaný ako aj správca dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH vyhodnotil ako formálne, teda nie falošné. CMR obsahujú všetky náležitosti a žalovaný ich platnosť ani nespochybnil. Zákon predloženie takýchto dokladov priamo predpokladá a predložením CMR dokladu je splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane. V prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ. CMR listina je dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte.

18. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný aj správca dane vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH. Žalobca tvrdil, že splnil podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH a preukázal dodanie tovaru nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte a zároveň žalobca preukázal prepravu, resp. odoslanie tovaru do iného členského štátu, a to predložením dokladov v zmysle Zákona o DPH - faktúrami, CMR dokladmi. Zo strany žalovaného nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za tovar a uvedené dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie od DPH. Preverovaním vykonaným správcom dane prostredníctvom MVI síce dodanie tovaru žalobcom odberateľovi nebolo potvrdené (vzhľadom na jeho nekontaktnosť, resp. nepredloženie dôkazov maďarskému správcovi dane), avšak nebolo ani vyvrátené.

19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobnú argumentáciu, ktorá je obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného tvrdenia žalobcu z úvodu žaloby sú všeobecné, žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje z akého dôvodu je podľa neho rozhodnutie nezákonné, žalovaný neuvádza žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi. Dané tvrdenia preto žalovaný považoval za nedôvodné.

20. Žalovaný skonštatoval, že správca dane vo svojom rozhodnutí spochybnil dodávky pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft. Správca dane z dôvodu preverenia splnenia podmienok oslobodenia od dane preveroval skutočnosti súvisiace s fakturovaným dodaním tovaru pre deklarovaného odberateľa Hovi- Ker System Kft. v Maďarsku, a preto bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Maďarská daňová správa vo svojej odpovedi na žiadosť o MVI zo dňa 05.06.2019 uviedla, že spoločnosť Hovi- Ker System Kft. je nekontaktná, sídlo daňového subjektu sa nachádza u spoločnosti poskytujúcej služby zriadenia sídla, daná spoločnosť nedisponuje žiadnymi inými priestormi, nemá prihlásených žiadnych zamestnancov, nevykonáva žiadnu obchodnú aktivitu na adrese sídla. Maďarský správca dane tiež uviedol, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. podala svoje daňové priznanie DPH a súhrnný výkaz za preverované obdobie november 2018, v súhrnnom výkaze priznala intrakomunitárne nadobudnutia od žalobcu v hodnote 132 542 000 HUF, ale zahraničný správca dane nemal za preukázané, že daný tovar bol touto spoločnosťou aj reálne prevzatý, daná spoločnosť nepriznala žiadne údaje o odpredaji predmetného tovaru. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že maďarský daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru, ktorý fakturoval žalobca. Deklarovaný odberateľ nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdili reálnosť údajov uvedených v jeho daňovom priznaní na DPH za predmetné zdaňovacie obdobie a súhrnnom výkaze. Nadobúdateľ nepreukázal, že získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zahraničný odberateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne obstaral tovar z iného členského štátu - zo Slovenskej republiky, ani či je prijatie faktúrou deklarovaného tovaru predmetom jeho účtovníctva, pre zahraničného správcu dane je nekontaktný, v súvislosti s odberateľom existuje podozrenie zo zapojenia sa do reťazových obchodov. Žalovaný dodal, že z iných konaní mu je známe, že podľa maďarskej finančnej správy je spoločnosť Hovi-Ker System Kft. členom fakturačného reťazca, ktorý začína spoločnosťou NYESZO-TRADE s.r.o. Spoločnosť Hovi-Ker System Kft. v identifikovanom fakturačnom reťazci nahradila od októbra 2018 spoločnosť Corall Business Kft.

21. Žalovaný mal za to, že okrem žalobcom predložených formálnych dôkazov, ktorými deklaroval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ podľa ustanovenia § 43 Zákona o DPH, sa v daňovej kontrole nepodarilo preukázať existenciu akýchkoľvek iných relevantných dôkazov o nároku na oslobodenie od dane. Predmetné doklady, ktoré mali preukazovať oslobodené dodanie tovaru, nie sú vierohodným dôkazom o tom, že tovar bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom uvedeným na vystavenej faktúre.

22. K námietkam týkajúcim sa miestnych zisťovaní uskutočnených správcom dane v skladových priestoroch žalobcu žalovaný uviedol, že zamestnanci správcu dane sa dňa 17.10.2019 a dňa 06.12.2019 dostavili na adresu Želovce 644, 991 06 Želovce, kde sa mali nachádzať skladové priestory kontrolovaného daňového subjektu. Zamestnanci správcu dane zistili, že na bráne do priestorov sa nachádza označenie spoločnosti NYESZO - TRADE s.r.o., ale v areáli nebol nikto prítomný, skladové priestory boli uzavreté. Podľa žalovaného žalobca skladovanie tovaru v prenajatých priestoroch v obci Želovce žiadnym spôsobom nepreukázal.

23. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft., v zmysle zistení správcu dane uvedených v napadnutom rozhodnutí sa vystavené faktúry pre daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. javia ako účelovo vystavené doklady, neodrážajúce ekonomickú realitu.

24. Vo vzťahu k určeniu hranice, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.05.2018. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

25. Žalovaný zdôraznil, že nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca reálne dodal tovar odberateľovi uvedenému na faktúre - spoločnosti Hovi-Ker System Kft. Správca dane správne vyhodnotil oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH ako neoprávnené. Existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenému na faktúrach (Hovi-Ker System Kft.) a spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky oslobodenia od dane boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami.

26. Žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovarov a služieb len faktúrami, prípadne CMR dokladmi, nie je podľa žalovaného postačujúce, pretože faktúra je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane na základe vlastných zistení spochybnil dodanie tovarov pre maďarského odberateľa Hovi--Ker System Kft., ktorý je podľa záverov zahraničného správcu dane uvedených v MVI nekontaktnou spoločnosťou.

27. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru. Žalobcom predložené doklady (doklady CMR, potvrdenia o prevzatí tovaru, faktúry a iné) sú použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. doklady sú vierohodné. Nepostačuje, aby splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH boli splnené tým, že sú len formálne uvedené na dokladoch.

28. Žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli

splnené podmienky oslobodenia dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu.

29. Podľa žalovaného námietka týkajúca sa preukázania vedomosti žalobcu o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. zneužitia práva v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, je nedôvodná, pretože v danom prípade sa nejednalo o zneužitie práva a ani o účasť žalobcu na konaní vykazujúcom znaky daňového podvodu. Ako vyplýva zo žalobou napadnutých rozhodnutí a predloženého administratívneho spisu, správca dane na základe preverovaní vykonaných v daňovej kontrole vyhodnotil žalobcom uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH ako neoprávnené.

30. Žalovaný skonštatoval, že preskúmavané rozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, obsahujú uvedenie právnych predpisov, ktoré podľa daňových orgánov boli žalobcom porušené, ich vyhodnotenie vo väzbe na kontrolné zistenia, a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný vzal pri rozhodovaní do úvahy aj dôkazy predložené žalobcom, avšak po ich vyhodnotení zistil, že nie sú spôsobilé pre priznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobcu zamietol.

31. Žalobca nevyužil právo zaujať repliku.

32. Účastníci konania nežiadali prejednanie veci na pojednávaní a správny súd nezistil iné dôvody pre nariadenie pojednávania podľa (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa dňa 26.05.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 19.05.2021.

33. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im prechádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa zamietol.

34. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

37. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

38. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

39. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

40. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle nezistil. Pokiaľ žalobca len všeobecne, bez bližšieho ozrejmenia namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, takto uplatnený žalobný dôvod neumožňoval súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože žalobná námietka bola nekonkrétna a všeobecná.

41. V zdaňovacom období november 2018 si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH z dôvodu dodania tovaru do Maďarska odberateľovi Hovi-Ker System Kft. Správca dane vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane.

42. Žalobné námietky, že daňové orgány nesprávne vec posúdili, keď dospeli k záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane a žalobca preukázal, že tovar dodal nadobúdateľovi, ktorý bol v danom čase platiteľom DPH v inom členskom štáte a preukázal aj prepravu tohto tovaru do iného členského štátu predložením faktúr, CMR a dodacích listov, považuje správny súd za nedôvodné.

43. Podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu a zároveň skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nadobudol vlastnícke právo k tomuto tovaru. Žalobcu ako daňový subjekt zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva.

44. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.02.2016).

45. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.11.2016).

46. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.06.2018).

47. Žalobné námietky o nesprávnom právnom posúdení veci, o nedostatočne zistenom skutkovom stave a o tom, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore a administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, nie sú dôvodné. Žalobca predložil za účelom preukázania splnenia podmienok pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru, CMR doklady. Za účelom preverenia žalobcom deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu EÚ správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií maďarskú daňovú správu. Všetky skutkové zistenia, ktoré vyplynuli zo žalobcom predložených dôkazov, ako aj z dôkazov obstaraných správcom dane, boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány dospeli po vyhodnotení skutkových zistení k preskúmateľným a správnym skutkovým záverom a rovnako vec správne právne posúdili. Daňové orgány spochybnili žalobcom predkladané dôkazy, toto spochybnenie dostatočným a preskúmateľným spôsobom popísali, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu ako na daňový subjekt. Žalobca následne dôkazné bremeno neuniesol. Úlohou daňových orgánov bolo preverenie splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a postačovalo, ak daňové orgány uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií spochybnili. Žalobca preto nedôvodne vytýka daňovým orgánom nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, keď ich nezaťažovala povinnosť zistiť ako bolo deklarované dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu realizované ale len preveriť, či sú žalobcom deklarované tvrdenia pravdivé. Žalobca bol ako daňový subjekt povinný preukázať splnenie zákonom stanovených formálnych aj materiálnych podmienok

pre oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ, teda dôkazná povinnosť zaťažovala predovšetkým jeho.

48. Žalobca namietal, že odberateľ mal skladové priestory v obci Magyargéc a na preukázanie tejto skutočnosti pripojil k správnej žalobe čestné vyhlásenie G., konateľa spoločnosti Magyargéc-2000 Kft, zo dňa 04.03.2020, v ktorom tento vyhlásil, že spoločnosti Hovi-Ker System Kft. poskytol vo svojej prevádzke v Magyargéc skladové priestory a pravidelne tu táto spoločnosť prijímala a odosielala tovar, pričom bol prítomný Szilárd Tóth. Čestné vyhlásenie o prenájme skladových priestorov odberateľom v obci Magyargéc bolo žalobcom predložené až k správnej žalobe. Ide však o dôkaz na preukázanie takých tvrdení, ktoré mal žalobca prednášať a preukazovať v rámci dôkazného bremena, ktoré ho zaťažovalo v konaní pred daňovými orgánmi. Správny súd nie je súdom skutkovým a nedopĺňa zisťovanie skutkového stavu vykonané orgánmi verejnej správy. Žalobca mal v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ťažiskový priestor pre to, aby v rámci dôkazného bremena, ktoré ho zaťažovalo, predkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že ani týmto predloženým dôkazom neboli vyvrátené závery daňových orgánov, pretože nepreukazuje dodanie tovaru žalobcom odberateľovi Hovi-Ker System Kft. v zdaňovacom období november 2018 a nie je spôsobilý zvrátiť závery daňových orgánov, ktorými spochybnili deklarované dodanie tovaru.

49. Žalobca deklaroval dodanie tovaru odberateľovi so sídlom v Maďarsku, pričom podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu na ústnom pojednávaní pred správcom dane dňa 20.02.2019 tovar mal byť reálne dodaný (prepravený) žalobcom ako dodávateľom, a to splnomocneným zástupcom žalobcu W. na motorovom vozidle zn. FORD GALAXY, ev. č. MFS-176. Podľa § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH bol žalobca ako daňový subjekt povinný v takomto prípade preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane okrem kópie faktúry aj potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou poverenou odberateľom, pretože žalobca deklaroval, že prepravu vykonal on sám prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na prenajatom motorovom vozidle. V ustanovení § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH sú zároveň vymedzené náležitosti potvrdenia o prijatí tovaru: meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresa jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava; množstvo a druh tovaru; adresa miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu vykonáva dodávateľ; meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis a evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava. Žalobca takéto potvrdenia o prijatí tovaru ku každej z predložených faktúr priložil. Na potvrdeniach je ako odberateľ uvedená spoločnosť Hovi-Ker System Kft., identifikovaná adresou sídla a IČ DPH a ako miesto dodania/prevzatia tovaru/ skončenia prepravy je taktiež uvedený odberateľ Hovi-Ker System Kft. s adresou sídla: Harang utca 12, 1037 Budapest. Je teda nepochybné, že na potvrdeniach o dodaní tovaru, ktoré sú podstatným dôkazom pre preukázanie dodania tovaru deklarovanému odberateľovi, bola uvedená adresa sídla odberateľa v Budapešti. Navyše išlo o adresu sídla, na ktorej ani nebolo reálne sídlo spoločnosti deklarovaného odberateľa, pretože išlo len o miesto určené pre doručovanie zásielok, na tomto mieste nemal deklarovaný odberateľ kancelárske ani skladové priestory a nemal tam ani zamestnancov. Všetky tieto zistenia daňových orgánov preto dostatočne spochybnili žalobcom deklarované dodanie tovaru odberateľovi preukazované faktúrami a potvrdeniami o prijatí tovaru. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný do skladových priestorov v obci Magyargéc, tieto skutočnosti z predložených potvrdení o prijatí tovaru, ako z podstatného dôkazu preukazujúceho dodanie tovaru, nevyplývajú.

50. Žalobca predložil okrem faktúr a potvrdení o dodaní tovaru aj CMR doklady, na ktoré sa odvoláva ako na dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia opakovane aj v správnej žalobe. K CMR dokladom je potrebné uviesť, že predloženie takéhoto dôkazu by bolo na mieste v prípade, ak by žalobca tovar prepravoval do iného členského štátu EÚ prostredníctvom iného subjektu a nie sám. Preto aj žalovaný správne vyhodnotil tieto dôkazy ako podporné. Smerodajným dôkazom v prípade žalobcom deklarovaného dodania tovaru je v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH potvrdenie o prijatí tovaru.

51. Aj pri akceptovaní CMR dokladov ako podporných dôkazov je nutné konštatovať, že na predložených potvrdeniach o prijatí tovaru a na predložených CMR dokladoch nie sú uvedené rovnaké údaje. Na potvrdeniach o prijatí tovaru je ako miesto dodania tovaru uvedená adresa sídla deklarovaného odberateľa - adresa Harang utca 12, 1037 Budapest a na CMR dokladoch je uvedená nekonkrétna adresa Magyargéc, HU. Je uvedené iné miesto dodania tovaru na potvrdeniach o dodaní tovaru a iné na CMR dokladoch, navyše v CMR dokladoch nie je uvedená konkrétna adresa s uvedením ulice a

popisného čísla v obci, na ktorej mal byť tovar odovzdaný. Žalobca v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v konkrétnostiach vôbec nepopísal, na základe akej dohody malo byť dohodnuté miesto odovzdania tovaru v obci Magyargéc a ako by vedel na akú konkrétnu adresu v tejto obci mal tovar dopraviť.

52. Navyše, splnomocnený zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní pred správcom dane dňa 10.09.2019 tvrdil, že tovar vyfakturovaný v zdaňovacom období november 2018 bol prevážaný zo skladu žalobcu v obci Želovce do obce Biatorbágy. Toto tvrdenie splnomocneného zástupcu žalobcu bolo v rozpore s jeho tvrdením na ústnom pojednávaní dňa 20.02.2019, čo taktiež spochybnilo pravdivosť tvrdení žalobcu ohľadne dodania tovaru deklarovanému odberateľovi v Maďarsku. Žalobca nijako neobjasnil, na základe čoho (dohoda, objednávka, mailová komunikácia a podobne) mal byť tovar pre odberateľa dodaný do obce Biatorbágy, keď v ostatných svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach tvrdil, že tovar dodal deklarovanému odberateľovi do skladu v obci Magyargéc.

53. V súvislosti s predložením CMR dokladov správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.01.2017, v zmysle záverov ktorého nestačí len predloženie faktúry a prepravného dokladu, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Ďalej zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o prepravných dokladoch (napr. z dôvodu ich neúplného vypísania alebo uvedenia rozporných údajov), správca dane je oprávnený nepovažovať tieto dôkazy za relevantný dôkaz o deklarovanom dodaní tovaru a o uskutočnenej preprave a pristúpiť k overovaniu dodania tovaru cestou podporných dôkazov, napríklad predložením objednávok, mailovej komunikácie a podobne. Potvrdenia o prevzatí tovaru boli v tomto prípade spochybnené a žalobca v tomto smere žiadne ďalšie dôkazy nepredkladal, preto závery daňových orgánov nevyvrátil.

54. K námietke žalobcu ohľadne miestneho zisťovania správcu dane na adrese skladových priestorov žalobcu v obci Želovce v dňoch 17.10.2019 a 06.12.2019 je potrebné uviesť, že táto je nedôvodná. Správca dane za účelom preverenia reálnej existencie skladových priestorov žalobcu v obci Želovce vykonal opakované miestne zisťovanie a zistil, že na bráne sa nachádza označenie žalobcu, avšak skladové priestory v čase miestneho zisťovania reálne využívané neboli. Na základe týchto skutočností však správca dane neuzavrel, že by žalobca nevykonával v uvedených priestoroch činnosť v kontrolovanom zdaňovacom období november 2018.

55. Pokiaľ žalobca namietal, že dostatočným spôsobom preukázal dodanie tovaru a daňové orgány dodanie nevyvrátili, pričom žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností, ani tieto námietky nie sú dôvodné. Žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, ktorých vierohodnosť a preukaznosť správca dane spochybnil, čím sa dôkazné bremeno presunulo opäť na žalobcu a žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z tohto ustanovenia Daňového poriadku vyplýva pre daňové orgány postup pri hodnotení dôkazov. Ide o proces, v ktorom daňové orgány vyhodnotia každý dôkaz samostatne a následne v kontexte s inými dôkazmi. Tento proces teda zahŕňa vyvodenie skutkových zistení z dôkazu a následne konfrontáciu týchto skutkových zistení so skutkovými zisteniami vyvodenými z iných dôkazov. V rámci tohto procesu daňové orgány taktiež vyhodnocujú hodnovernosť a dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, ako aj ich schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z iných dôkazov. Takýto proces hodnotenia dôkazov bol vykonaný, daňové orgány uviedli, k akým skutkovým zisteniam po vyhodnotení dôkazov dospeli a ako vec právne posúdili. Hodnotenie dôkazov podľa úvahy daňových orgánov je kritériom vyplývajúcim pre proces hodnotenia dôkazov z § 3 ods. 3 Daňového poriadku, a preto je nedôvodná žalobná námietka, že rozhodnutie správcu dane je založené na domnienkach.

56. Daňové orgány žalobcovi nevytýkali, že konal vedome s rizikovými partnermi alebo že nevykonal všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo od neho možné očakávať. Daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným odberateľom a v tomto smere správnosť ich záverov žalobca argumentáciou prednesenou v správnej žalobe nevyvrátil.

57. Daňové orgány preverovali splnenie podmienok stanovených v Zákone o DPH a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, pričom daňové orgány dospeli k preskúmateľným a správnym záverom o tom, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno by zaťažovalo správcu dane v prípade, ak by tvrdil, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva, čo daňové orgány v preskúmavanej veci netvrdili, teda k takýmto záverom nedospeli. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na záveroch o tom, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva. Správca dane dostatočne preveril dôkazy predložené žalobcom a spochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu, keď poukázal na to, že predkladané dôkazy sú zmätočné a nevierohodné, najmä pokiaľ išlo o údaje o dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska. Dôkazné bremeno sa po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov správcom dane presunulo opäť na žalobcu.

58. Žalobca namietal, že nestačí prepravu do iného členského štátu spochybniť na taký skutkový záver, ako to urobili daňové orgány v tejto veci ale mali vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovených podmienok alebo preukázať jeho vedomosť o podvode na strane odberateľa. Správny súd k tejto skupine žalobných námietok uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodené dodanie zaťažovalo žalobcu. Daňové orgány spochybnili ním predložené dôkazy a ich závery sú preskúmateľné a správne. Potvrdenia o prijatí tovaru a CMR doklady obsahujú viacero neúplných a rozporných údajov. Nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi, pretože tento dodanie tovaru nepotvrdil a nebolo ani preukázané, na základe čoho by bol tovar dodaný do skladu v obci Magyargéc, resp. do obce Biatorbágy.

59. Dokazovanie správcu dane slúži na verifikáciu tvrdení uvádzaných daňovým subjektom. Daňové orgány nezisťujú, ako sa obchodná transakcia stala, len preverujú to, čo tvrdí daňový subjekt. Správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, oznámil žalobcovi svoje pochybnosti a námietky spôsobom zodpovedajúcim Daňovému poriadku a tým sa dôkazné bremeno opäť presunulo na daňový subjekt

- žalobcu. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný priestor na predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca navrhoval nejaké dôkazy a daňové orgány sa s nimi nevysporiadali. Absenciu tejto aktivity v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je možné nahradiť v konaní pred správnym súdom, pretože správny súd nie je súdom skutkovým, nie je ďalšou inštanciou administratívneho konania, vykonáva dôkazy v obmedzenom rozsahu, ktorý je daný preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, a vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodovania žalovaného orgánu verejnej správy.

60. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno a úlohou daňových orgánov nebolo zistiť, ako sa žalobcom deklarované obchodné transakcie stali, ale len preveriť, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Daňové orgány pri preverovaní žalobcom tvrdených skutočností zistili také skutočnosti (ktoré vyvodili z vykonaného dokazovania), ktoré dostatočným spôsobom spochybnili vierohodnosť žalobcom tvrdených skutočností a predkladaných dôkazov. Nebolo úlohou daňových orgánov pri spochybnení žalobcom predložených dôkazov vykonávať ďalšie dokazovanie a obstarávať dôkazy na preukázanie žalobcových tvrdení. Po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov opätovne zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu.

61. V rámci preverovania deklarovaného dodania tovaru a preverovania daňovým subjektom predložených dôkazov môže pre daňové orgány vyvstať potreba preveriť daňovým subjektom deklarované dodanie tovaru aj u deklarovaného odberateľa, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Keďže išlo o oslobodenie od dane z titulu deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu, tieto skutočnosti mohol správca dane preveriť len na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanú príslušnému správcovi dane štátu, v ktorom mal sídlo deklarovaný odberateľ. Skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nepreukázal, že tovar od žalobcu reálne prevzal, nemôže byť pričítaná na zodpovednosť daňového subjektu, avšak daňové orgány nemôžu pri vyhodnocovaní splnenia podmienok stanovených Zákonom o DPH opomenúť tie zistenia, ktoré oznámi zahraničný správca dane na základe podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a tieto musia vyhodnotiť v kontexte so zisteniami vyplývajúcimi z iných vykonaných dôkazov.

62. Žalobca namietal, že predložil doklady preukazujúce oslobodené dodanie a ak žalovaný vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom ako formálne, tak bol nedostatočne zistený skutkový stav a vec bola

nesprávne právne posúdená. Ani tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Je nepochybné, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno a úlohou daňových orgánov nebolo zistiť, ako sa žalobcom deklarované obchodné transakcie stali, ale len preveriť, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Daňové orgány pri preverovaní žalobcom tvrdených skutočností zistili také skutočnosti, ktoré vyvodili z vykonaného dokazovania, ktoré dostatočným spôsobom spochybnili vierohodnosť žalobcom tvrdených skutočností a predkladaných dôkazov. Nebolo úlohou daňových orgánov pri spochybnení žalobcom predložených dôkazov vykonávať ďalšie dokazovanie a obstarávať dôkazy na preukázanie žalobcových tvrdení. Po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov opätovne zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu. Skutočnosť, že tovar bol žalobcovi dodaný, neznamená automaticky, že žalobca tento tovar reálne dodal v kontrolovanom zdaňovacom období november 2018 deklarovanému odberateľovi v Maďarsku.

63. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu správnej žaloby a z dôvodov v nej uvedených, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

64. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

65. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.