Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoCsp-78-2020.pdf
PDF · 90.54 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/78/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Fond na podporu vzdelávania, Bratislava, Panenská 29, IČO: 47 245 531, zastúpeného splnomocnenkyňou: Garaj & Partners, s.r.o., Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1/ Mgr. R. V., nar. X. V. XXXX, trvale pobytom A., K. N.. XXXX/XXA, 2/ C. V., nar. X. Q. XXXX, trvale pobytom A. K. XXX a 3/ K. K., nar. X. P. XXXX, trvale bytom A. K. XXX, o zaplatenie 1.131,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 2. decembra 2019 č.k. 12Csp/76/2018-92, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 78,72 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 42,37 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu; žalovaným 1/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 78,72 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 42,37 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu; konanie v časti o zaplatenie 1.131,53 eur zastavil; vo zvyšku žalobu zamietol; priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 254,94 eur, na trovách právneho zastúpenia 67,50 eur, na ďalších trovách na účet advokáta žalobcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 9 ods. 1 z.č. 200/1997 Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde (od 1. januára 2013 nahradený zákonom č. 396/2012 Z.z. o fonde na podporu vzdelávania), § 546, § 548 ods. 1, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Vecne dôvodil, že vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná v prevažnej miere dôvodne, keď pohľadávka žalobcu je v časti preskúmavaného nároku na úrok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky oprávnená a preukázaná, pričom žalovaní nárok žalobcu ani po skutkovej ani po právnej stránke nesporovali. Žalovaný 1/ riadne nesplácal poskytnuté pôžičky, dostal sa do omeškania, žalobca ho na úhradu zvyšku pôžičky vyzval. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v danom prípade bola platne uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá však nespadá pod režim spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie po čiastočnom späťvzatí istiny vyhovel žalobe a žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaviazal zaplatiť žalobcovi príslušenstvo, úrok z omeškania zo zaplatenej istiny, keďže žalovaní sa s vrátením pôžičky preukázateľne dostali do omeškania, ako i náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške trov zastúpenia v čase pred podaním žaloby. S poukazom na súdnu prax nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z pôžičky po jej zosplatnení a to s odkazom na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4 Obo/143/1998, ktorý sa zaoberal otázkou nároku veriteľa na úrok z úveru po jeho zosplatnení a podľa ktorého má žalobca nárok na úrok z úveru výlučne do času zosplatnenia úveru. Dôvodil, že jednorazovým zosplatnením vzniká dlžníkovi
povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže dlžník je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ spojený s § 3 a § 3a Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a preto v časti nároku na úrok z úveru pre čas po zosplatnení žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a článok 17 Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v celom rozsahu, pričom vzhľadom na rýchle prejednanie a hospodárne konanie rozhodol už priamo i o výške náhrady trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči zamietajúcej časti a voči trovám konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a ako odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Vecne dôvodil, že v žiadnom prípade sa nemôže ani len čiastočne stotožniť s nesprávnym právnym posúdením prvoinštančného súdu o zániku nároku žalobcu v časti zmluvného úroku vo výške 4% ročne po zosplatnení poskytnutej pôžičky. Dodal, že žalovaný 1/ si svoje zmluvné a zákonné povinnosti neplnil a preto musel žalobca pristúpiť k riešeniu vzniknutej situácie. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nakoľko podanie žalobcu s názvom výzva na jednorazovú úhradu zostatku dlhu nie je možné kvalifikovať ako odstúpenie od zmluvy, keď úmyslom žalobcu nebolo nikdy spôsobiť zánik zmluvy o pôžičke, ale jediným úmyslom žalobcu bola strata výhody splátok žalovaného 1/. Dôvodil § 17 ods. 10 z.č. 396/2012 Z.z. o fonde na podporu vzdelávania, ktorá stanovuje úrokovú sadzbu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre v identickej právnej veci, v ktorej bol priznaný žalobcovi celý nárok, vrátane zmluvného úroku po zosplatnení. Dodal, že úroková sadzba poskytnutej pôžičky je zákonná, na ktorú má veriteľ právo i v prípade omeškania dlžníka. Taktiež nesúhlasil s vyčíslením trov konania, keď v konaní boli vykonané úkony prevzatie a príprava veci, žaloba, vyjadrenie žalobcu, vyjadrenie na výzvu súdu, nahliadnutie do spisu, návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie, čiastočné späťvzatie, teda celkom úkony právnej služby 429,87 eur, paušálna náhrada 66,83 eur a 20% DPH 99,34 eur, plus náhrada za stratu času 65,32 eur a náhrada za spotrebované pohonné látky 6,87 eur a náhrada za jazdu 18,37 eur, teda trovy spolu 704,70 eur a súdny poplatok 67,50 eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zaplatiť i dohodnutý úrok vo výške 4% zo sumy 563,90 eur od 16. marca 2018 do 12. novembra 2019, vo výške 37,45 eur a žalovanému 1/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutý úrok vo výške 4% zo sumy 563,90 eur od 16. marca 2018 do 12. novembra 2019, vo výške 37,45 eur s tým, že plnením jedného z týchto žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a aby priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 704,70 eur.
3. Žalovaný 1/ sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.
4. K vyjadreniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca tak, že nakoľko žalovaný neuvádza žiadne skutočnosti a nevyjadruje sa k právnej veci, tak sa k jeho vyjadreniu nevyjadruje, len uvádza právnu argumentáciu. Úmyslom žalobcu nebolo nikdy spôsobiť zánik zmluvy o pôžičke, ale jediným úmyslom žalobcu a jediným možným dôsledkom výzvy na jednorazovú úhradu zostatku dlhu bola strata výhody splátok žalovaného 1/. Dodal, že v predmetnom spore nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, žalobca využil zmluvné dojednanie, ktoré umožňovalo žalobcovi ako sankciu za omeškanie dlžníka vyzvať žalovaných na úhradu celého zostatku dlhu. Opätovne si vo svojom vyjadrení vyčíslil i náhradu trov konania.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie v časti istiny a príslušenstva, spočívajúceho v úrokoch z omeškania a nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky je len posúdenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v časti dohodnutého úroku vo výške 4% zo sumy 563,90 eur od 16. marca 2018 do 12. novembra 2019 vo výške 37,45 eur a to vo vzťahu žalobcu a žalovaných 1/ a 2/, ako i žalobcu a žalovaných 1/ a 3/.
7. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právne vzťahy založené zmluvami medzi žalobcom a žalovanými ako vzťahy založené nie spotrebiteľskou zmluvou. Po vykonanom dokazovaní však dospel k nesprávnemu a nedôvodnému záveru, že žalobcovi prináleží úrok len do zosplatnenia.
8. Základnou spornou otázkou je, či žalobca ako veriteľ má voči dlžníkom nárok na bežný zmluvný úrok zo zmluvy o pôžičke aj po zosplatnení a dokedy mu zostáva takýto nárok zachovaný. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti žaloby na právnom závere, že žalobcovi prislúcha právo na zaplatenie bežného zmluvného úroku zo zmluvy o pôžičke len do jej splatnosti v dôsledku mimoriadneho zosplatnenia jednostranným právnym úkonom veriteľa. Žalobca ako odvolateľ s týmto jeho záverom nesúhlasil; dôvodiac najmä tým, že dlžník je povinný platiť úroky až do doby skutočného vrátenia poskytnutej pôžičky veriteľovi, žiadosťou o okamžité splatenie pôžičky nedochádza k zániku zmluvy.
9. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie nesprávne odôvodnil poukazom na súdnou praxou už prekonané rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998.
10. Odvolací súd analogicky poukazuje, že rozhodovacia prax súdov bola nesúladná v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru. Kumulácia zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení spotrebiteľskej úverovej zmluvy bola predmetom mnohých odborných diskusií, keďže jednoznačné legislatívne riešenie absentuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo 16. júna 2020 uzavrel, že za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Veriteľ však peňažné prostriedky nemá, ale patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá, ako doba riadneho splácania úveru, pretože dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania.“
11. Odvolací súd majúc za to, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustálenou súdnou praxou, v zmysle ktorej v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného právnym názorom odvolacieho súdu vychádzajúceho z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2020, tak bude v ďalšom konaní vykonať dokazovanie za účelom posúdenia nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení úveru.
13. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty,
aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
14. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
15. V novom rozhodnutí (o veci v zostávajúcej časti) rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.
16. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).