Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: Z.. J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. č. XXX/XX, W., zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2019 a Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia uvedené v záhlaví rozsudku. Rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 07.03.2019, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 25.01.2019 o priznanie starobného dôchodku od 24.07.2018 s odôvodnením o nesplnení podmienok podľa a ods. zákona , keď žalobca nevykonával zamestnanie I. a II. pracovnej kategórie po dobu 20 rokov, resp. do 31.12.1999.

2. Žalobca s napadnutými rozhodnutiami nesúhlasil a žiadal ich zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe poukázal, že dňa 24.07.2014 dosiahol vek 55 rokov a odpracoval 25 rokov, z toho 19 rokov a 205 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií, a to aj so započítaním doby štúdia na Vojenskom gymnáziu od 29.08.1974 do 28.08.1978, a 2 roky a 34 dní v II. pracovnej kategórii. Súčasne odpracoval v zamestnaní III. pracovnej kategórie 17 rokov a 187 dní. Mal za to, že žalovaný mal posudzovať započítateľnú dobu celého 4-ročného štúdia na Vojenskom gymnáziu SNP s poukazom na čo napadnuté rozhodnutia považoval za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca podmienky nároku na skorší odchod do dôchodku podľa a nesplnil, pretože podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 21.07.2014 sa štúdium na vojenskej škole považuje za výkon III. kategórie funkcií. Činnosť žiakov vojenských gymnázií a 1. a 2. ročníka vojenských stredných odborných škôl pred nástupom na základnú vojenskú službu nebola výkonom vojenskej služby, do ktorej sa zaradil len ten, kto dosiahol 18 rokov veku.

4. Tunajší súd rozsudkom č. k. -97 zo dňa 12.12.2019 správnu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. O odvolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 25.11.2020, ktorým rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie s povinnosťou vysporiadať sa s otázkou právneho hodnotenia doby štúdia žalobcu na vojenskom gymnáziu v I., resp. II. kategórii funkcií a možného použitia ustanovenia v spojení s vzhľadom na prepustenie žalobcu z armády podľa

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy podľa a nasl. v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe ( v spojení s , ) a aj po prihliadnutí na záväzný pokyn Najvyššieho súdu SR ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

7. Žiadosťou zo dňa 25.01.2019 požiadal žalobca (nar. XX.XX.XXXX) o priznanie starobného dôchodku od 24.07.2018, t.j. k veku 59 rokov.

8. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 16.04.2014 a 25.08.2014 žalobca mal evidované doby trvania služobného pomeru následne:

- od 29.8.1978 do 28.08.1980 v I. ktg. funkcií - Základná služba vo vojenskej škole;

- od 29.08.1980 do 31.08.1980 v I. ktg. funkcií - Ďalšia služba vo vojenskej škole;

- od 01.09.1980 do 28.11.1983 v I. ktg. funkcií - Vojak z povolania;

- od 29.11.1983 do 31.12.1985 v II. ktg. funkcií - Vojak z povolania;

- od 01.01.1986 do 18.04.1996 v I. ktg. funkcií - Vojak z povolania. Žalobca nezískal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia.

9. Z potvrdenia Vojenského útvaru 3680 Bratislava zo dňa 18.04.1996 vyplynulo, že žalobca odslúžil celkovo 17 rokov, 7 mesiacov a 20 dní. Zo služobného pomeru bol prepustený 18.04.1996 rozkazom Ministra obrany SR č. 389 zo dňa 19.12.1995 pre služobnú nespôsobilosť podľa

10. Podľa osobného listu dôchodkového zabezpečenia žalobca dosiahol obdobie dôchodkového poistenia v trvaní 43 rokov a 318 dní, t.j. 43,8713 rokov.

11. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 07.03.2019 zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Z odôvodnenia vyplynulo, že v I. kategórii funkcií nevykonal 20 rokov služby a služba v I. a II. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999.

12. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.06.2019, ktorým odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvého stupňa stotožniac sa so skutkovou a právnou argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, keď obdobie štúdia na vojenskom gymnáziu nepovažoval za výkon vojenskej služby.

13. Podľa a o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, a 274 neustanovuje inak.

14. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

15. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.

16. Podľa § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to

a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

17. Podľa § 14 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci

a) veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví, b) obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami, c) poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.

18. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

19. Podľa § 12 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v

súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.

20. Podľa § 12 ods. 3 písm. e) zákona o sociálnom zabezpečení rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto,, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, 4) ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.

21. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

22. Podľa § 174 ods.2 veta prvá zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. 23. Podľa § 174 ods.2 veta prvá zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1996 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1996.

24. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 76/1959 Sb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení do 30.4.1998 zo služobného pomeru vojaka z povolania sa prepustia vojaci

a) ktorých uznala vojenská lekárska komisia za neschopných na vojenskú činnú službu zo zdravotných dôvodov, b) u ktorých vojenská lekárska komisia určila zníženú schopnosť na vojenskú činnú službu zo zdravotných dôvodov a pre ktorých nie je v ozbrojených silách iné vhodné zaradenie, c) pre ktorých nie je pri znížení počtov ozbrojených síl alebo pri ich reorganizácii iné služobné zaradenie, d) ktorí boli právoplatne odsúdení súdom za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, e) ktorí majú na základe uznesenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prejsť k civilným orgánom alebo organizáciám na funkcie neplánované pre vojakov z povolania, f) na vlastnú žiadosť po splnení prevzatého záväzku, g) ak nedošlo k dohode o predĺžení záväzku na ďalšiu službu. 11)

25. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 76/1959 Sb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení do 30.4.1998 zo služobného pomeru vojaka z povolania možno prepustiť vojakov

a) ktorí vo vojenskej činnej službe dosiahli vekovú hranicu ustanovenú v brannom zákone, b) ktorí spĺňajú podmienky nároku na starobný dôchodok, c) na vlastnú žiadosť z dôvodov hodných osobitného zreteľa pred splnením záväzku, d) ktorí boli právoplatne odsúdení súdom pre trestný čin, ak nejde o prípad uvedený v odseku 1 písm. d), e) pre služobnú nespôsobilosť,

f) ktorí porušili zákazy ustanovené zákonom 12) pre vojakov z povolania.

26. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol právne posúdený bez ujmy na právach žalobcu.

27. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným splnenie podmienok na skoršie priznanie starobného dôchodku žalobcovi, ktorý ako bývalý vojak z povolania požiadal o priznanie starobného dôchodku od 24.07.2018, kedy dosiahol vek 59 rokov.

28. S poukazom na zabezpečené dôkazy bolo preukázané, že žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu vojaka z povolania v trvaní 15 rokov a 204 dní a v II. kategórii funkcií v trvaní 2 roky a 34 dní. Vzhľadom k tomu by mu podľa § 274 ods. 1 prináležalo zvýhodnenie v podobe nároku na skorší odchod do dôchodku, teda v dosiahnutí skoršieho, resp. kratšieho dôchodkového veku pre poistencov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Zníženie vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku je v podrobnostiach upravené v § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení.

29. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení s odkazom na § 14 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení sa žalobcovi pre účely zníženia dôchodkového veku započítava a zhodnocuje len I. kategória funkcií. Podľa uvedenej právnej úpravy mu nárok na starobný dôchodok vzniká dosiahnutím veku minimálne 55 rokov a dobou zamestnania v trvaní minimálne 20 rokov, pričom žalobca v I. kategórii funkcií dosiahol len 15 rokov a 204 dní. Do úvahy neprichádza ani aplikácia ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení. Predmetné ustanovenie upravuje situácie, ak zamestnanie, v prípade žalobcu služobný pomer, trval kratšie ako 20 rokov (minimálne však 15 rokov) z dôvodu jeho skoršieho ukončenia zo zdravotných alebo racionalizačných, resp. organizačných dôvodov. Ako vyplynulo z rozkazu Ministra obrany SR č. 389 zo dňa 19.12.1995, žalobca bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania pre služobnú nespôsobilosť. Predmetný dôvod, ktorý je upravený v ustanovení § 26 ods. 2 písm. e) zákona č. 76/1959 Sb. treba odlíšiť a nestotožňovať so zdravotnými alebo organizačnými, resp. racionalizačnými dôvodmi, ktoré sú upravené v ods. 1 tohto istého paragrafu. Možno preto uzavrieť, že nakoľko žalobca v I. kategórii funkcií neodpracoval požadovaných 20 rokov služby podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení a nesplnil ani podmienky na uznanie len 15 rokov služby podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, nárok na starobný dôchodok v skoršom veku podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení mu nevznikol.

30. Zvýhodnenie v podobe skoršieho odchodu do starobného dôchodku poskytuje aj ustanovenie § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa uvedeného ustanovenia žalobca splnil zákonnú podmienku (§ 174 ods. 1 písm. c) alebo d) zákona) dosiahnutia veku 58, resp. 59 rokov k momentu podania žiadosti o starobný dôchodok ako aj požiadavku na odpracovanie 17,5 roka služby v II. kategórie funkcií aj so započítaním doby služby v I. kategórií funkcií, resp. 15 rokov služby v I. alebo II. kategórií funkcií. V tomto bode správny súd zaujal stanovisko, že ak by bral do úvahy len doslovný výklad ustanovenia § 174 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, malo by to pre žalobcu nespravodlivé následky, lebo by sa mu nezohľadnil výkon služby v I. kategórii, ktorý bol znateľne dlhší ako doba výkonu služby v II. kategórii funkcií. Z tohto dôvodu na účely § 174 sa do služby II. kategórie funkcií započítava aj služba I. kategórie funkcií. Ďalšou podmienkou vzniku nároku na skorší odchod do starobného dôchodku podľa § 174 ods. 2 veta prvá zákona o sociálnom zabezpečení je, aby služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k dátumu určenému týmto zákonom. V tomto ohľade správne orgány zamietnutie žalobcovho nároku na starobný dôchodok v skoršom veku odôvodnili iba tým, že u žalobcu služba I. alebo II. kategórie funkcie netrvala k 31.12.1999 (§ 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 01.01.2000). Podľa správneho súdu administratívne orgány vec neposúdili po právnej stránke úplne správne, keďže na prejednávaný prípad aplikovali ustanovenie právneho predpisu v nesprávnom znení. Na ustanovenie § 174 zákona o sociálnom zabezpečení treba aplikovať historický výklad a systematicky ho vykladať vo vzťahu k ostatným relevantným zákonným ustanoveniam, predovšetkým k § 175 zákona o sociálnom zabezpečení tak, aby bol zachovaný účel právnej úpravy sledujúci zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Uvedený účel je výslovne upravený v § 175 zákona o sociálnom zabezpečení,

ktorý zachováva nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie. V tomto duchu treba vykladať ustanovenie § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré bolo v minulosti opakovane novelizované v záujme zachovania nárokov z výkonu zvýhodnených kategórii zamestnaní vzniknutých za jednotlivé roky pred 01.01.2000. Jednotlivé novely sa vzťahovali na konkrétne roky v rozpätí rokov 1993 až 1999. To znamená, že každá novela upravovala, resp. priznávala nároky vzniknuté do konca toho ktorého roka v závislosti od toho, kedy, v ktorom roku došlo k ukončeniu výkonu zamestnania, resp. služby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pričom rozhodujúci bol ten rok, ku koncu ktorého bolo vykonávané a trvalo zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií. Súčasne platilo, že ďalšia novela § 174 zákona o sociálnom zabezpečení nerušila účinnosť predchádzajúcej novely, ktorá zostala v účinnosti (rovnako ako aj ostatné novely) až do ukončenia účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení. Z uvedeného potom vyplýva, že u žalobcu, ktorý ukončil služobný pomer vojaka z povolania dňa 18.04.1996, ku ktorému dátumu mu trvala služba I. kategórie funkcie, mal byť nárok posúdený podľa v znení účinnom do 31.12.1996, t.j. v znení , ktorý sa vzťahoval na nároky z pracovných kategórii vzniknutých počas roka 1996. Nakoľko aj posledne menovaná novela podmieňovala skoršie priznanie nároku na starobný dôchodok trvaním služby I. alebo II. kategórie funkcií k 31.1.1996, sú preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov v konečnom dôsledku v súlade so zákonom, ak žalobcovi nebol priznaný skorší nárok na starobný dôchodok.

31. Možno preto uzavrieť, že aplikácia zákonných ustanovení v nesprávnom znení zo strany správnych orgánov neviedla k ujme na právach žalobcu, ktorému nárok na starobný dôchodok v skoršom veku podľa § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol.

32. Pokiaľ ide o namietané nezapočítanie doby štúdia na Vojenskom gymnáziu Opava od 29.08.1974 do 28.08.1978 do I. alebo II. kategórie funkcií, správny súd v tejto otázke odkazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. alebo ), ktorý nepovažuje dobu štúdia na vojenskom gymnáziu za výkon služby I. alebo II. kategórie funkcií, a od ktorej nemal dôvod sa odkloniť.

33. Z obsahu odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 24.07.2019 vyplynulo nasledovné: Podľa služba vojakov z povolania vykonávaná po 31.12.1964 sa zaraďuje pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií. Podľa ministri národnej obrany a vnútra ustanovia, ktoré druhy služieb sa hodnotia ako doby zamestnania III. pracovnej kategórie. Podľa ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie (funkcií) a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania. Podľa veta za bodkočiarku služba vykonávaná od 01.01.1965 do 31.12.1999 sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa Prílohy č. 3 ods. 1 Nariadenia náčelníka generálneho štábu Československej ľudovej armády číslo 11 z 02.08.1985 (ďalej len „nariadenie“) s názvom „Zásady pre vykazovanie základnej (náhradnej) služby poslucháčov (žiakov) vojenských škôl z radov občianskej mládeže“, poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky [ ], t. j. v III. pracovnej kategórii. Podľa Prílohy č. 3, časti „Štúdium v rokoch 1968-1972“ na Vojenských školách J. Žišky z Trocnova (por.č. 12) základnú službu žiaci konali až odo dňa nástupu na vysokú vojenskú školu alebo v abiturientskom kurze. Žiaci vojenského učilišťa alebo vyššieho vojenského učilišťa (por. č. 14) základnú vojenskú službu vykonávali už v 1. a 2. ročníku, žiaci vojenskej strednej odbornej školy v 3. a 4. ročníku (por. č. 11).Podľa Prílohy č. 3, časti „Štúdium v rokoch 1973-1978“ na vojenských odborných školách (por. č. 20) základnú službu žiaci konali po celú dobu štúdia, vo vojenských stredných odborných školách (por. č. 22) v 3. a 4. ročníku; žiaci vojenského gymnázia základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na vysokú vojenskú školu (por. č. 23). Keďže navrhovateľ nebol žiakom vojenskej strednej odbornej školy, ale žiakom vojenského gymnázia, jeho požiadavku, aby mu štúdium na tejto škole bolo hodnotené rovnako ako štúdium na strednej odbornej vojenskej škole, odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.

34. Správny súd tiež poukazuje na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 30.10.2019 : 14. Kasačný súd súčasne poukazuje na to, že zaradenie doby služby vojaka z povolania do I. a II. kategórie funkcií je v súlade s vo výlučnej kompetencii MO SR, ktoré je plne zodpovedné za údaje, ktoré poskytne odporkyni, a ktoré je pre odporkyňu záväzné. Súčasne považuje za potrebné uviesť nasledovné:15. Žalobca nebol učňom vychovávaným pre zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategórie ( vyhl. č. ). Štúdium na vojenskom gymnáziu od 27.08.1976 do 31.07.1980 nespĺňa charakteristiky prác, zaraďovaných do I. a II. pracovnej kategórie podľa .16. Žalobca v období štúdia na vojenskom gymnáziu nebol vo vojenskej činnej službe ( Branný zákon). Náhradnú vojenskú službu vykonal až od 01.08.1980 do 31.12.1980 a vojakom z povolania bol od 01.01.1981 do 30.11.1999. Zaradenie do I. kategórie funkcií od 01.08.1980 považoval aj kasačný súd za súladné so zákonom ( a vyhl. č. ).17. Podľa Prílohy č. 3 ods. 1 Nariadenia náčelníka generálneho štábu Československej ľudovej armády č. 11 z 02.08.1985 (ďalej len „nariadenie“) s názvom „Zásady pre vykazovanie základnej (náhradnej) služby poslucháčov (žiakov) vojenských škôl z radov občianskej mládeže“, poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky [ ], t. j. v III. pracovnej kategórii.18. Podľa Prílohy č. 3, časti „Štúdium v rokoch 1973-1979, položky č. 23 žiaci vojenského gymnázia základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na vysokú vojenskú školu (por. č. 23. Súčasne podľa Prílohy č. 1, por. č. 4 sa štúdium na vojenskom gymnáziu vykazuje ako doba zamestnania).

35. Ani ostatné námietky vznesené počas pojednávania v deň vyhlásenia tohto rozsudku správny súd nepovažuje za dôvodné. Otázku tvrdeného porušovania ľudských práv žalobcu počas štúdia na vojenskom gymnáziu nie je správny súd v tomto konaní oprávnený posudzovať, nakoľko presahuje rámec predmetu súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Žalobou napadnuté rozhodnutia podľa názoru správneho súdu vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, pre overenie ktorého boli zo strany správnych orgánov zabezpečené všetky potrebné podklady. Z oboch rozhodnutí sú tiež úplné zrejmé a zrozumiteľné dôvody, ktoré ich viedli k nepriznaniu skoršieho nároku žalobcu na starobný dôchodok. Za záväzný podklad pre prijaté administratívne rozhodnutia treba aj naďalej považovať rozkaz Ministra obrany SR č. 389 zo dňa 19.12.1995, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania pre služobnú nespôsobilosť, nakoľko jeho záväznosť nebola do dnešného dňa zrušená príslušnými orgánmi.

36. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom správny súd potom, čo sa nestotožnil so žalobnými námietkami, žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

37. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

38. Žalovanému, ktorý bol v konaní pred správnym súdom úspešný, nebola náhrada trov konania priznaná, nakoľko si náhradu neuplatnil a na jej náhradu správny súd ani nezistil žiaden spravodlivý dôvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.