Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/100/2026

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: RIBAR, s. r. o., so sídlom Gorkého 578/16, 085 01 Bardejov, IČO: 50688456, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Matúš Hrib, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: 1. day s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 44 796 633, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 6.8.2026 z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.8.2026.4.2026 navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží povinnosť žalovanému strpieť, aby žalobca naďalej užíval a prevádzkoval nebytové priestory identifikované ako obchodné priestory U34.13b v obchodnom centre STOP.SHOP s celkovou výmerou 138 m2, tak ako sú vyznačené v plánoch a pôdorysoch uvedených v prílohách č. 3 a 4 Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 31.01.2024, nachádzajúce sa v Obchodnom centre Bardejov, zapísanom na LV č. XXXX, súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X, katastrálne územie A., obec A., okres A., a to v rozsahu práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 31.01.2024. Ďalej aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek konania smerujúceho k umožneniu výkonu práv podnájomcu k uvedeným nebytovým priestorom akejkoľvek tretej osobe. A aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek konania smerujúceho k odňatiu alebo obmedzeniu výkonu práv podnájomcu podľa Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 31.01.2024 žalobcovi, najmä vypratania žalobcu z predmetu podnájmu, výmeny zámkov, odobratia kľúčov, obmedzenia vstupu žalobcu alebo osôb zabezpečujúcich prevádzku žalobcu do predmetu podnájmu, odpojenia energií alebo iných obdobných zásahov.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako prijímateľom franchisingu a žalovaným ako poskytovateľom franchisingu bola uzatvorená Franchisingová zmluva a zmluva o obchodnej spolupráci č. zo dňa 30.11.2023. Na základe tejto Zmluvy došlo ku kumulácii podmienok, ktoré sa časom vo svojej vzájomnosti podľa žalobcu ukázali ako prostriedok na porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže a ktoré boli v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku, obmedzovali žalobcu neprimeraným spôsobom, ktorý neodôvodňovala povaha a účel franchisingu a pripravovali ho o zisk. Monopol odberu tovaru od zmluvného partnera – neodôvodnené obmedzenie sortimentu a nemožnosť výberu rovnakého tovaru za lepšie ceny od iného dodávateľa. t.j., ak by bola požiadavka žalovaného ako poskytovateľa franchisingu na kvalitu tovaru, mal právo stanoviť požiadavky na tovar kritériami či značkami, avšak takýmto spôsobom nenapĺňal podstatu účelu kvality tovaru predávaného pod jeho značkou, ale obmedzil právo žalobcu zvoliť si vhodný tovar za lepšiu cenu, čím neodôvodnene parazitoval na zisku žalobcu. Žalovaný neodôvodnene nútil žalobcu

k objemovej kvóte, čo vzhľadom na lokalitu predajne (malé, ekonomicky slabšie mesto) mohlo žalobcovi spôsobovať ekonomickú nerovnováhu medzi povinným nákladom (veľkosťou objednávky) a reálnym odbytom, ktorý nemusel byť dostatočne rýchly vo vzťahu k objednanému množstvu. Žalovaný neumožnil odber od iného subjektu (ktorý by napríklad zaslal žalobcovi aj menšiu objednávku na doplnenie tovaru), napriek tomu mal právo jeho objednávku odmietnuť a to nielen z hľadiska presne stanovenej kvantity, ale ako vidieť z odseku 3, aj z dôvodu subjektívne neurčito stanoveného pojmu tzv. „neadekvátneho množstva“. Čiže žalovaný bez proporcionality k účelu franchisingu obmedzil samotné zásobovanie žalobcu. Žalobca bol nútený nakupovať za ceny jednostranne stanovené žalovaným, nemal možnosť výberu podľa aktuálnych konkurenčných ponúk za úplne ten istý tovar. Účelom ochrany značky v rámci franchisingu môže byť stanovenie štandardu tovaru, avšak nie zmluvné nútenie nakupovania tovaru za netrhové umelo navýšené ceny zneužívajúce vazalské dohody. Žalovaný dokonca vo svojej nepoctivej obchodnej politike zašiel tak ďaleko, že stanovil povinnosť nákupu za ceny v čase odoslania tovaru, nie v čase jeho objednania, čiže si vymienil možnosť jednostranného zvýšenia cien dokonca po uzatvorení konkrétnej kúpnej zmluvy. Žalovaný stanovuje konečné spotrebiteľské predajné ceny tovarov, čím obmedzoval žalobcu získať vôbec nejaký zisk, vzhľadom na už aj tak vysoké nákupné ceny a zaväzoval ho k odberom, ktoré pre žalobcu neprinášali žiaden hospodársky úžitok a dokonca aj stratu. Dochádzalo k situáciám, že žalovaný bol oprávnený spätne ovplyvniť nastavenú cenu určenú žalobcom tak, aby mal z predaja zisk, čím úplne negoval účel podnikania a trhového fungovania žalobcu. Žalovaný zašiel vo svojej odberovej nekalej politike tak ďaleko, že bez ohľadu na trhový faktor dopytu, zaväzoval žalobcu k povinným odberom nereflektujúcim jeho reálne podnikateľské potreby. Napriek tomu, že žalovaný neumožňoval objednávať menšie doplnenia tovaru, ale stanovil pomerne vysokú minimálnu nákupnú kvótu priamo od neho samotného a zároveň nedovolil vykonať menšie objednávky od nikoho iného, simultánne s tým vyžadoval vždy plne zásobenú predajňu. Takouto podmienkou tlačí žalovaný žalobcu do stavu nadobjednávok (objednať prebytok, pretože menšia doplňujúca objednávka nie je možná a na väčšiu objednávku by bolo potrebné ešte čakať a predajňa by mohla pôsobiť dojmom nedostatku určitých položiek), čo je tiež opätovne nielen zásah do trhovej ekonomiky, ale ak do práva zvoliť si obchodnú stratégiu na účel dosiahnutia zisku zo strany žalobcu. Dochádza k tlaku na prebytok len pre efekt konzumného dojmu preplnenia. Na základe uvedených dôvodov žalobca uviedol, že pripravuje podnet na Protimonopolný úrad pre porušenie vertikálnych pravidiel hospodárskej súťaže. Na všeobecný súd sa žalobca obracia z dôvodu, že má záujem aj naďalej pokračovať v podnikaní v maloobchode so sortimentom, aký predával doposiaľ a to buď pod značkou 1.day (ak dôjde k dohode o franchisingových podmienkach, ktoré nebudú protiprávne) alebo pod vlastnou značkou, každopádne tak chce robiť v priestoroch, ktoré si na daný účel zabezpečil. Žalobca dlhodobo upozorňoval žalovaného na protiprávnosť jeho postupov v cenovej aj nútenej odberovej politike (predpísané odbery v podstate nepredajného tovaru, ako bolo remeselné pivá, čokolády produkcie skupiny 1 day, nehovoriac o krátkych dobách spotreby napr. 2-3 mesiace a ďalšie) a žiadal, aby žalovaný postupoval v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, buď pokiaľ ide o cenotvorbu alebo o voľnosť výberu dodávateľa tovaru, nakoľko aktuálna politika žalovaného voči žalobcovi je likvidačná. Žalobca riešil nekalé praktiky žalovaného prostredníctvom priamej komunikácie ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný však nemal záujem rokovať ako rovnocenný obchodný partner a neustále vystupoval len z pozície svojej vertikálnej sily nadradeného zmluvného partnera parazitujúceho na podnikaní druhej strany. Napriek tomu, že žalobca vyhodnotenie danej situácie bude riešiť cez podnet na Protimonopolný úrad SR, aby preukázal zneužitie účasti na hospodárskej súťaži žalovaným, bude riešiť v konaní vo veci samej neplatnosť exkluzívneho odberu za netrhové ceny a ďalšie parazitujúce dojednania Zmluvy prostredníctvom žaloby o neplatnosť časti zmluvy z dôvodu rozporu so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle v spojení s – 269 v nadväznosti na . Dané súdne konanie vo veci samej ako aj výsledok konania pred Protimonopolným úradom môžu viesť k dvom dôsledkom. Žalobca a žalovaný zotrvajú v zmluvnom vzťahu s úpravami, ktoré budú v súlade s právnymi predpismi alebo zmluvné strany svoj zmluvný vzťah ukončia. Dovtedy však je pre žalobcu dôležité pokračovať v podnikaní či už pod značkou 1.day bez obmedzení trhového podnikania alebo bez značky 1.day priamym predajom ním zvoleného tovaru. Na danú činnosť je však pre neho nevyhnutné, aby mal primerané priestory. Žalobca si zabezpečil priestory v Obchodnom centre v Bardejove (STOP SHOP), kde si prispôsobil a zabezpečil primerané zázemie na maloobchodnú predajňu. Žalobca nedostal priestor na výkon podnikania ako súčasť frančízy, ale naopak, sám ho zabezpečil, investoval do úprav a vždy ho považoval za svoje priame užívacie právo nezávislé od Zmluvy so žalovaným. Žalobca vykonal na svoje náklady v priestore elektroinštalačné práce, maliarske práce, prípravné budovacie práce, montáž odpadového potrubia, montáž rozvodov pitnej vody, nehovoriac o

vybavení predajne žalovaným nadiktovanými regálmi a pod. v hodnote niekoľko desaťtisíc eur. Žalovaný nevykonal v priestore v podstate žiadnu investíciu okrem ním predpísaných polepov vstupu do predajne za pár sto eur. Napriek tomu sa následne žalobca, žalovaný a vlastník objektu dohodli, že zmluvný vzťah k maloobchodnej predajni usporiadajú spôsobom, že vlastník objektu dá do nájmu žalovanému určený nebytový priestor, ktorý žalovaný následne dá do podnájmu žalobcovi. Žalobca s uvedeným súhlasil z dôvodu, že žalovaný mu prisľúbil po rozbehnutí spolupráce uvoľniť priestor na jeho priamy nájom žalobcom, s čím vyslovil vlastník v prípade vôle a súhlasu oboch strán súhlas. Jediným dôvodom, pre ktorý žiadal žalovaný uzatvorenie nájmu na seba bolo tvrdenie, že z pozície ich ekonomickej sily môžu dojednať lepšie podmienky nájmu. Napriek prísľubom dosiaľ nájom „nepreviedol“ a v podstate týmto drží žalobcu v úplnej viazanosti. Hoci sa následne zmluvný vzťah medzi stranami sporu usporiadal ako vzťah podnájomný, samotný výber priestoru, jeho zaistenie, príprava a manažovanie boli na vôli a zodpovednosti žalobcu, ktorý si tento priestor vyberal pre svoje vlastné podnikanie. To, že následne sa rozhodol v danom priestore podnikať nie bežným maloobchodom, ale franchisingovým maloobchodom, bolo jeho obchodné rozhodnutie, nesúvisiace však so skutočnosťou, že tento priestor vyberal, hľadal, prerábal prispôsoboval žalobca sám pre seba a výkon svojej činnosti. Priestor pre neho nezabezpečil, nepripravil a nevybral žalovaný. Preto užívací vzťah k priestoru nebol súčasťou franchisingu a má patriť žalobcovi, ktorý ho našiel a pripravil pre svoje podnikanie bez ohľadu na to, či by v ňom podnikal pod franchisingovým vzťahom alebo pod svojou vlastnou značkou. Žalobca tak má záujem podnikať v tomto priestore, či už pod značkou 1. day (ak by sa strany dohodli na podmienkach, ktoré neobmedzujú hospodársku súťaž) alebo pod vlastným označením. Po tom, ako sa žalobca snažil riešiť situáciu komunikáciou so žalovaným odstránenie nelegitímneho stavu, žalovaný mu zaslal Výpoveď z Franchisingovej zmluvy, čím hrozí zánik Podnájomnej zmluvy, na základe ktorej žalobca podniká v priestoroch Obchodného centra. Žalobca aj naďalej využíva prenajatý priestor na predaj určeného sortimentu a aj po uplynutí výpovednej lehoty Zmluvy bude priestor na daný účel využívať. Žalobca len rieši a potrebuje riešiť nekalé praktiky franchisingovej zmluvy a buď nastaviť spoluprácu tak, aby bola v súlade s právnymi predpismi a umožnila mu podnikať na úrovni trhovej ekonomiky právneho štátu alebo aby žalobca a žalovaný ukončili svoj obchodný vzťah korektne a žalovaný neobmedzoval naďalej žalobcu v užívaní priestoru, ktorý si na svoje podnikanie sám zabezpečil, upravil a do ktorého investoval a neblokoval mu priamy nájom vo vzťahu k predmetnému priestoru. Žalobca má za to, že na základe doterajších postojov a komunikácie žalovaného nie je možné dospieť ku konsenzuálnej zmene zmluvných podmienok franchisingu tak, aby boli v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a zásadami poctivého obchodného styku bez toho, aby kompetentný orgán (Protimonopolný úrad) alebo súd nestanovili neplatnosť časti franchisingovej zmluvy. Žalovaný vypovedal franchizingovú zmluvu len z dôvodu, že žalobca rieši jej ustanovenia, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž. V opačnom prípade by nemal dôvod o svojho zmluvného partnera prísť. Žalovaný otvorene zneužíva existenciu podnájomného vzťahu na to, aby šikanózne dostal žalobcu do existenčných problémov, nakoľko žalobca má v prenajatých priestoroch všetko vybavenie a tovar a táto činnosť je jediným zdrojom zisku a obživy jeho spoločníka a konateľa. Ak by uplynutím výpovednej doby Zmluvy došlo aj k zániku Podnájomnej zmluvy, žalobca a celé vybavenie jeho predajne ako aj množstvo jeho tovaru zostane bez priestoru skladovania či predaja a žalobca bude čeliť existenčnej kríze len z dôvodu, že žiadal férové a legitímne franchisingové zmluvné podmienky. Žalobca má za to, že ak kompetentné orgány rozhodnú o nekalosti praktík a neplatnosti niektorých ustanovení Zmluvy, žalobca bude naklonený upraviť zmluvný vzťah férovo, ale do tej doby nemôže žalobca o predajňu, do ktorej investoval peniaze a čas prísť, najmä ak je zo zmluvného vzťahu jasné, že priestory ako také nie sú súčasťou účelu a podstaty franchisingu. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca sa bude v konaní vo veci samej domáhať určenia neplatnosti vyššie uvedených ustanovení Zmluvy, ktoré porušujú zásady poctivého obchodného styku a bude sa domáhať stanovenia porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, aby dosiahol prijateľné zmluvné podmienky pri spolupráci so žalovaným. Dovtedy však musí udržať prevádzku s tovarom v riadnej činnosti, nakoľko je to jediná činnosť žalobcu a jediná obživa spoločníka a konateľa žalobcu, ktorý sa s manželkou stará o 4 maloleté deti. Je zrejmé, že žalobca Zmluvu ani Podnájomnú zmluvu neporušuje, a preto žalovaný zneužíva zmluvné prepojenie, aby žalobcovi zamedzil podnikať v ním zabezpečených priestoroch, len preto že žiada dodržiavanie práva pri aplikácii obchodných praktík. Navyše žalovaný napriek upozorneniu dosiaľ nesplnil svoju povinnosť vyplatiť tzv. backbonus za 2. kvartál 2026 a od uzatvorenia zmluvy ani raz nevyplatil marketingový bonus. Žiadosti žalobcu o riešenie situácie s cieľom rozvíjať vzájomne výhodnú spoluprácu ponechal ľadom, rovnako ako napr. požiadavku na úpravu cenníka v súlade s dojednaniami. Žalovaný viac ako 2 mesiace nevyvinul žiadnu aktivitu v tomto smere, práve naopak zjavne sa takto snaží vytvárať nátlak na žalobcu, keď na jednej strane odporučí žalobcovi do „vyriešenia“ problému nakupovať

od iných dodávateľov a na strane druhej odpojí žalobcu z objednávkového systému bez akejkoľvek ponuky obchodného riešenia a uvedené prechádza v podstate ignoráciou či akýmsi zahmlievaním. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna významná ujma, keďže žalobca bude aj naďalej riadne platiť podnájomné (tak ako ho dosiaľ uhrádza), prevádzkové náklady a priestory bude užívať v rozsahu dohodnutom zmluvou. Nenariadením neodkladného opatrenia však žalobcovi hrozí okamžitá strata prevádzky, znehodnotenie investícií a faktický zánik podnikateľskej činnosti, nakoľko predmetné priestory predstavujú jedinú prevádzkareň žalobcu a žalobca nemá k dispozícii iný priestor, do ktorého by mohol v krátkom čase premiestniť zásoby, vybavenie a podnikateľskú činnosť.“ Potreba neodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že ak bude nastolený stav, že Podnájomná zmluva sa skončí ku dňu uplynutia výpovednej doby zo Zmluvy (franchisingová zmluva), žalobca príde o ním zabezpečený priestor do ktorého investoval, vybavil ho na účel vlastného podnikania a vykonáva v ňom aktívnu podnikateľskú činnosť a nemá možnosť tak rozsiahlu prevádzku s množstvom tovarov a služieb v tak krátkom časovom intervale presťahovať a opäť rozbehnúť. Naviac je tu veľmi pravdepodobný predpoklad, že ak súdna a správna autorita stanoví nesprávnosť obchodnej politiky žalovaného, zmluvná spolupráca bude môcť naďalej pokračovať v legitímnych mantineloch bez toho, aby žalobca dovtedy z dôvodu ukončenia podnájomného vzťahu skrachoval. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje náhradu trov konania. Žalobca sa taktiež dozvedel, že priestory jeho prevádzky boli ponúknuté inému prevádzkovateľovi predajne 1.day a to konkrétne zo Svidníka a preto žiada aj ochranu v tom smere, aby sa uvedenému predišlo.

3. Podľa zákona číslo (ďalej len „“), začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

6. Žalobca odvodzuje svoje oprávnenie užívať predmetné priestory od podnájomnej zmluvy, ktorá je podľa jeho vlastných tvrdení bezprostredne previazaná s franchisingovým vzťahom medzi stranami. Súčasne však sám uvádza, že žalovaný franchisingovú zmluvu vypovedal a že skončenie franchisingového vzťahu má podľa zmluvných dojednaní za následok aj skončenie podnájomného vzťahu. Napriek tomu sa žalobca domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť strpieť jeho ďalšie užívanie priestorov a zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich zo skončenia zmluvného vzťahu.

7. Žalobca sám v návrhu uvádza, že sa v konaní vo veci samej bude domáhať neplatnosti časti tej istej franchisingovej zmluvy, poukazuje na rozpor jej ustanovení so zásadami poctivého obchodného styku a pravidlami hospodárskej súťaže a avizuje podnet Protimonopolnému úradu SR. Žalobca teda na jednej strane spochybňuje právny základ zmluvného vzťahu, z ktorého jeho postavenie vychádza, a na druhej strane požaduje, aby súd prostredníctvom neodkladného opatrenia zabezpečil zachovanie jeho účinkov v rozsahu, ktorý je pre žalobcu výhodný.

8. Neodkladné opatrenie však nemôže slúžiť na to, aby súd žalobcovi predbežne vytvoril právo, ktorého existencia a trvanie z návrhu ani jeho príloh nevyplývajú. Žalobca si pritom zamieňa osvedčenie hospodárskeho záujmu na zachovaní prevádzky s osvedčením právneho nároku na ďalšie užívanie priestorov. To, že do prevádzky investoval, nachádza sa v nej jeho tovar a zariadenie a jej strata by mala nepriaznivé ekonomické následky, môže osvedčovať jeho ekonomický záujem na zotrvaní v priestoroch, nie však existenciu právneho titulu, na základe ktorého je žalovaný povinný ďalšie užívanie priestorov strpieť. Práve existencia takéhoto práva je pritom základným predpokladom poskytnutia ochrany podľa .

9. Žalobca neosvedčil ani existenciu konkrétnej bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zdôraznil, že chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej škody alebo ujmy nemožno ničím nahradiť a neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak je okamžitý zásah súdu skutočne nevyhnutný. Zároveň je potrebné posudzovať primeranosť zásahu do subjektívnych práv protistrany. V prejednávanej veci žalobca opisuje predovšetkým budúce hospodárske následky skončenia zmluvného vzťahu – stratu prevádzky, znehodnotenie investícií a komplikácie spojené s premiestnením zásob a podnikateľskej činnosti. Tieto tvrdenia samy osebe neosvedčujú existenciu takej ujmy, ktorá by oprávňovala súd bez meritórneho preskúmania sporných zmluvných otázok prinútiť žalovaného pokračovať v právnom usporiadaní, ktoré považuje za skončené.

10. S poukazom na uvedené skutočnosti, citované ustanovenia zákona a s poukazom na zásadu proporcionality má súd za to, že žalobca v danom prípade nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu, keď nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

11. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle . Keďže návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, úspech v konaní treba pripísať protistrane. Žalovaný má teda nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, avšak z dôvodu, že žalovanému doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu v zmysle , ale priamo rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( , ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )