Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

114P/10/2026

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. X.X.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matky D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, G., zastúpená: JUDr. Lucia Danišovičová, PhD., advokátka so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. H. I. XXX, zastúpený: Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, IČO 51 436 108, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.1.2026 bol súdu doručený návrh matky, ktorým žiadala súd, aby neodkladným opatrením zveril maloletých do jej starostlivosti, a to do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti.

2. Návrh matka odôvodnila tým, že od 3.11.2025 sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a otec matke bráni v starostlivosti aj v kontakte s deťmi. V máji 2025 sa rodičia ako partneri rozišli a matka odišla s deťmi žiť k jej rodičom do J. v K. A.. Rodičia sa dohodli na striedavej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch u staršieho A. a od augusta 2025 aj u mladšieho C.. Matka uviedla, že súhlasila so striedaním mladšieho C. len zo strachu z otca. C. podľa jej slov ťažko zvládal striedavajú starostlivosť, objavili sa u neho závažné psychické problémy, nočné mory, bezdôvodná zlosť, zníženie frustračnej tolerancie a iné. So starším A. navštívila detskú psychologičku, ktorej správa je prílohou návrhu. Od 3.11.2025 otec odmieta deti zveriť matke a zverenie podmieňuje obnovením ich spolužitia. Matka sa 26.11.2025 pokúsila v sprievode mediátorky deti vidieť, avšak otec návštevu nepovolil. V čase od 1.12.2025 do 6.12.2025 matka zostala v bydlisku otca spolu s otcom a deťmi a chcela sa dohodnúť na úprave starostlivosti, čo otec odmietol. Výsledkom nesúhlasu matky bolo vyhodenie matky z domu pred maloletými deťmi. Od 6.12.2025 matka deti nevidela, ani sa jej nepodarilo s nimi skontaktovať. Záverom matka uviedla, že domácnosť otca bola v zanedbanom stave, otec neupratuje, nemá nachystané lieky pre deti a dokonca maloletý používa matkinu zubnú kefku z mája 2025.

3. Zo správy poradenskej psychologičky, psychoterapeutky Mgr. Knapovskej vyhotovenej 25.11.2025 (č.l. 11, pozorovanie maloletého A. prebehlo ešte počas vykonávania striedavej starostlivosti) vyplýva, že z krátkeho pozorovania nemožno vyvodiť jasné závery o pocitoch maloletého A. a o tom ako situácii rozumie, avšak odporúča ďalšiu spoluprácu s psychológom. Navrhuje taktiež zabezpečiť stabilizovanie dochádzky do materskej škôlky, nerozdeľovať deti a zabezpečiť bezpečnú vzťahovú väzbu s matkou, a to najmä u mladšieho C., u ktorého nebolo ukončené kojenie. Stretnutia s otcom doporučuje dočasne upraviť len na víkendy s jasne určenými pravidlami tak, aby to pre deti bolo čo najmenej stresujúce.

4. Z predloženej komunikácie medzi otcom a matkou (č.l. 12) vyplýva, že otec bráni kontaktu matky s deťmi (aj telefonickému) a nemá záujem na dohode s matkou ohľadom úpravy práv a povinností k deťom, a to ani prostredníctvom mediátora. Otec sa k matke správa agresívne a podmieňuje styk matky s deťmi obnovením vzťahu rodičov, či aspoň návratom matky do spoločného bytu. Ide len o nekompletnú komunikáciu rodičov a navrhovateľka predložila len ňou vybrané správy.

5. Zo správy Evropského institutu pro smír, mediaci a rozhodčí řízení z 20.1.2026 (č.l. 24), vyplýva, že matka spolu s riaditeľkou centra sa 26.11.2025 pokúsili s otcom dohodnúť na podmienkach styku čo otec odmietol.

6. Z potvrdenia všeobecnej lekárky maloletého A. MUDr. Rodákovej (č.l. 29) vyplýva, že matka sa riadne od narodenia starala o maloletého, a to aj počas obdobia kedy žila so synom v Českej republike.

7. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -42 z 3.2.2026, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletých do striedavej starostlivosti rodičov v dvojtýždňových intervaloch.

8. ÚPSVaR Šaľa doručil súdu 3.2.2026 správu o prešetrení pomerov (č.l. 51). Otec úradu uviedol, že rodičia uzavreli v apríli 2025 dohodu o striedavej starostlivosti týkajúcej sa staršieho A.. C. s ohľadom na to, že bol v tom čase dojčený začal so súhlasom matky v októbri 2025 navštevovať domácnosť otca s tým, že ak sa bude dožadovať matky, otec maloletého matke privezie. Koncom októbra 2025 otec odmietol matke odovzdať deti z dôvodu nedostatočnej starostlivosti matky, kedy napr. neskoro vyhľadala lekársku pomoc pri zlomení kľúčnej kosti maloletého A., či ho prevzal so zlomeným nosom alebo maloletého C. so zahnisaným prstom. Čo sa týka návrhu matky, otec nesúhlasí s odovzdaním maloletých do starostlivosti matky, keďže matka zanedbáva starostlivosť o maloletých a v prostredí, v ktorom žije nie sú vytvorené podmienky pre zdravý vývoj detí. Matke by v prípade ak by sa vrátila späť na Slovensko bol ochotný prispievať na bývanie, avšak momentálne nedokážu vyriešiť svoj vzájomný partnerský konflikt. Maloletí vo vyjadrení uviedli, že by chceli bývať s matkou. Počas pohovoru boli primerane oblečené, čisté, upravené a pôsobili spokojne.

9. Matka v odvolaní voči neodkladnému opatreniu z 18.2.2026 (č.l. 63) uviedla, že otcova výchovná spôsobilosť je znížená. Matka vychádza z niekoľkoročného spolužitia aj na podklade skúseností s niekoľkomesačnou realizáciou striedavej starostlivosti. Otec dlhodobo požíval alkohol vo väčšom množstve, stávkoval, nepracoval, nehradil náklady na bývanie. K matke je vulgárny, násilný, nátlakový, nerešpektoval jej základné ľudské práva ani potreby detí. Z predložených fotografií (č.l. 25-28 – neumyté umývadlo, neuprataný sprchový kút, neumyté riady, fľašky od alkoholu a nevyhodené smeti) vyplýva, že otec požíva alkohol vo zvýšenej miere a v domácnosti otca nie sú zabezpečené fyzické potreby detí. Otec odmietal kontakt matky s deti viac ako tri mesiace, podmieňoval ho návratom matky k otcovi, odmietal spoluprácu s mediátorom a odmietol psychoterapeutické sedenie u mal. A.. Na základe uvedeného má matka za to, že otec nie je schopný zabezpečovať sústavnú a dôslednú výchovu maloletých. Deti bývajú najmä u starých rodičov, a teda rodičovské práva a povinnosti vykonávajú najmä oni a nie otec a zverenie otcovi znamená fakticky zverenie do starostlivosti starých rodičov.

10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky z 1.5.2026 (č.l. 78) uviedol, že popiera dlhodobé nadmerné požívanie alkoholu aj nezodpovedný životný štýl. Otec má stabilnú prácu, nemá žiadne dlhy ani exekúcie. Emotívne výmeny názorov medzi rodičmi boli obojstranné, jeho domácnosť poskytuje deťom štandardné podmienky a deti pravidelne navštevujú pediatričku aj ortopéda, aj oftalmológa. U detí nie sú preukázané žiadne psychické ohrozenia a ide len o subjektívne pocity matky. Otec tvrdí, že vykonáva osobnú starostlivosť o deti a starí rodičia mu len pomáhajú čo považuje za žiadúce z pohľadu zachovania rodinných väzieb. Čo sa týka zubov maloletých, deti boli vyšetrené v zdravotníckom zariadení GA Clinic v Galante, otec zabezpečil vyšetrenie, avšak mal. A. bol ošetrený u českého stomatológa a na ďalšie vyšetrenie odmietol ísť z dôvodu negatívnej skúsenosti. Otec má za to, že po vydaní neodkladného opatrenia došlo k stabilizácii situácie a k zmierneniu konfliktu. Otec ďalej poukázal na účel neodkladného opatrenia s tým, že je nežiadúce, aby týmto dočasným opatrením bolo zmenené bydlisko maloletých mimo Slovenskú republiku.

11. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -105 z 14.7.2026 súd zrušil napadnuté uznesenie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Otec súdu v telefonickom rozhovore 18.8.2026 (č.l. 120) uviedol, že momentálne sa realizuje striedavá starostlivosť a podľa jeho slov deťom takýto model vyhovuje. Otec opätovne uviedol, že deti matke neodovzdal z dôvodu nedostatočnej zdravotnej starostlivosti matky o deti. Deti chodia do škôlky v bydlisku matky aj otca. Bydlisko matky má podľa otca vyhovujúce podmienky pre maloletých. Komunikácia medzi rodičmi je problematická, ale viac menej sa vždy vedeli o starostlivosti dohodnúť. Návrh vo veci samej si podávať nemieni.

13. ÚPSVaR Trnava v správe o prešetrení pomerov z 2.9.2026 (č.l. 124) uviedol, že vykonal pohovor s otcom aj s maloletými deťmi. Otec úradu potvrdil, že vykonávajú striedavú starostlivosť. Čo sa týka pohovoru s deťmi úrad ma za to, že deti vzhľadom na nízky vek nie sú schopné vyjadriť svoj názor a nie sú schopné odhadnúť dopad svojho postoja. V domácnosti otca neboli zistené žiadne nedostatky.

14. ÚPSVaR Trnava doručil súdu 3.9.2026 vyjadrenie matky z 11.8.2026 (č.l. 130 a 140). Matka vo vyjadrení uviedla, že predávanie detí neprebiehalo podľa neodkladného opatrenia a prvé riadne predanie prebehlo až 28.6.2026. Deti strávili od 8.2.2026 až do 9.8.2026 118 dní u matky a 65 dní u otca. Po zrušení neodkladného opatrenia si matka z obavy podala návrh na Okresní soud v Ústí nad Orlicí. Otec sa o deti pokiaľ boli v starostlivosti matky nezaujímal, ani telefonicky, ani nemal záujem o fotky detí, či o ich zdravotný stav. Pokiaľ boli deti u otca, matke odmietal poskytovať ďalšie informácie o deťoch, či o škôlke detí čo doložila aj predložením správ od otca. Čo sa týka predávania detí, predávanie komplikovala účasť matky otca, deti boli väčšinu predávania choré a väčšinou predávanie prebiehalo na adrese rodičov otca. Učiteľky v škôlke upozornili matku, že u maloletého A. vidia veľký posun dozadu, avšak po týždni pravidelnej dochádzky registrujú zlepšenie jeho správania. Tieto konverzácie prebiehali pravidelne. Maloletý A. matke uviedol, že otca nemá rád a neskôr uviedol, že tam nechce chodiť a že otec ho má biť. Túto skutočnosť matke oznámil 14.6.2026 a následne aj maloletý C. uviedol, že nechce ísť k otcovi. Deti naliehali, aby nešli s otcom a matka po predaní dve noci nespala a začala zháňať odbornú pomoc ako zvládnuť situáciu. Ďalšie predávania deti uviedli, že otec ich bije do hlavy a maloletý C. uviedol, že sa ho bojí. Deti k otcovi nechcú chodiť a trávia väčšinu času u starej mamy. Otec sa hrá na počítači, nečíta im na dobrú noc, nehrá sa s nimi. Maloletý A. uviedol, že jeho domov je v K., kde je maminka. Na poslednom predaní 9.8.2026 deti opäť nechceli ísť s otcom, plakali, avšak otec si ich zobral. Maloletý A. mal problém so zubom, ktorého vyšetrenie malo prebehnúť 11.8.2026, avšak keďže si otec zobral deti, maloletý nešiel k zubárovi v Českej republike a matka nevie či sa otec o maloletého postaral.

15. Okresní soud v Ústí nad Orlicí doručil súdu 14.9.2026 (č.l. 153) návrh matky na zahájenie konania vo veci samej a návrh na vydanie predbežného opatrenia doručený súdu v Ústí nad Orlicí 31.7.2026, uznesenie o odmietnutí predbežného opatrenia z 3.8.2026 a doplnenie návrhu matky z 17.8.2026.

Predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia ako vyplýva z je aby účastník konania osvedčil uplatňovaný nárok a zároveň aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a to z dôvodu obavy z bezprostrednej ujmy na právach. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia ide o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie, súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. To však neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd preukázané (osvedčené), že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 19. decembra 2023).

V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

Účelom neodkladného opatrenia je zamedzenie iba najzávažnejším nepriaznivým následkom a nie detailné riešenie problému. Súčasne sú pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení iba obmedzené znalosti súdu o skutkovom stave a vzhľadom na potrebu rýchleho rozhodnutia aj obmedzené prostriedky na podrobnejšie skutkové zistenia. Z uvedeného účelu neodkladného opatrenia a obmedzených vstupov pri rozhodovaní súdu o neodkladnom opatrení potom vyplýva, že inštitút neodkladného opatrenia v prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom môže slúžiť len na zabezpečenie nevyhnutného minima a objektívne ním nemožno problém riešiť v celej jeho šírke a v detailoch. (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 13.2.2020).

V prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, je cieľom procesného inštitútu neodkladného opatrenia výhradne predbežné zabezpečenie realizácie práva na styk (rodiča aj maloletého dieťaťa) do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej. To znamená, že má ísť len o provizórnu úpravu styku nevyžadujúcu si podrobné zisťovanie aktuálnych pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodiča zo styku oprávneného, na rozdiel od dokazovania v meritórnom konaní. Neodkladným opatrením sa teda má zabezpečiť len prvotná úprava styku v takom rozsahu, o ktorom je predpoklad, že v dôsledku absencie možnosti vykonať dokazovanie potrebné na posúdenie vyváženosti požiadavky rodiča so záujmom maloletého dieťaťa, bude ku prospechu maloletého dieťaťa (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, , z 4.4.2019).

Posúdenie návrhu

16. Po preskúmaní obsahu spisu, a to najmä vyjadrení a správ z obdobia po vydaní rozhodnutia o neodkladnom opatrení, súd dospel k názoru, že návrh nie je dôvodný. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Súd teda pri posudzovaní návrhu vychádza z momentálne osvedčeného stavu. V danom prípade má súd za osvedčené, že rodičia spolu nežijú, deti sú aj po zrušení neodkladného opatrenia v striedavej starostlivosti, avšak majú problémy s komunikáciou, a to najmä (ako vyplýva z predložených správ) zo strany otca. Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorou si upravili

striedavú starostlivosť, a ktorú počas obdobia od mája do októbra 2025, resp. v prípade maloletého C. od augusta do októbra 2025, aj dodržiavali. Otec jednostranne odstúpil od tejto dohody a bránil styku detí s matkou, čím došlo k porušeniu práv maloletých (právo maloletých na styk s matkou), čo súd vo februári posúdil ako dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Súd pri posúdení vychádzal z vyššie citovaného rozhodnutia KS BA, ako aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. z 1. 7. 2025, ktorým súd odmietol ústavnú sťažnosť matky voči neodkladnému opatreniu krajského súdu, ktorý za účelom zamedzenia odcudzenia upravil styk otca s maloletou, a to z dôvodu takmer dvojmesačnej absencie styku. V súčasnosti však skutočnosť, že matka nemá niekoľko mesiacov zaistený styk s maloletými, odpadla a matka aj otec majú zaistený styk s maloletými a obaja rodičia vo svojich vyjadreniach deklarujú, že nemajú záujem brániť styku s druhým rodičom. Otec nemá záujem meniť formu starostlivosti a nemá záujem podať si návrh vo veci samej. Matka nesúhlasí so súčasnou formou a chce deti do svojej starostlivosti, pričom argumentuje najmä výchovnou spôsobilosťou otca, podmienkami v jeho domácnosti a taktiež uviedla, že má strach, aby sa neopakovala situácia z jesene minulého roka, kedy otec odmietol deti odovzdať matke. Otec od vydania neodkladného opatrenia vo februári po celý čas žiada striedavú starostlivosť. Otec od uvedenej doby nenamieta nedostatky v domácnosti matky ani matkinu výchovnú spôsobilosť. Ako matka uviedla, deti napriek tomu, že boli neodkladným opatrením zverené do rovnocennej striedavej starostlivosti, trávili dvakrát toľko času v domácnosti matky, na čo otec ani nepoukázal vo svojich vyjadreniach, ani sa na súde nedomáhal styku podľa neodkladného opatrenia. Z uvedeného súd usudzuje, že v otázke obáv matky z neodovzdania maloletých otcom neboli preukázané skutočnosti, ktoré by osvedčovali nariadenie neodkladného opatrenia. Súd taktiež poukazuje na vyjadrenie matky kolíznemu opatrovníkovi (č. l. 140), v ktorom matka uviedla, že za účelom získania súdneho rozhodnutia, ktoré by jej zaisťovalo styk s deťmi, podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia na český súd. Matka sa mimo uvedeného viac obavám z neodovzdania nevenovala, ani nespomenula situácie, kedy by otec odmietol maloletých vydať, a teda stále pri svojej argumentácii vychádza len zo situácie z októbra 2025 až januára 2026, kedy otec matke bránil v styku.

17. Matka v súčasnosti argumentuje najmä otcovou výchovnou nespôsobilosťou, ohrozením fyzických potrieb detí a tým, že deti trávia čas najmä u starých rodičov. Ďalej vo vyjadrení kolíznemu opatrovníkovi (č. l. 140) uviedla, že otec deti bije, deti majú zhoršený psychický stav, otec nerieši zdravotnú starostlivosť detí (zubár) a deti u otca nemajú žiadny program a odmietajú tam chodiť. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletých neznesie odklad, teda je potrebné neodkladne upraviť pomery, a to z dôvodu konkrétnej obavy z bezprostrednej ujmy na právach maloletých. Súd má za to, že matkou vyššie uvedené skutočnosti taktiež neosvedčujú dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia. V prvom rade súd poukazuje na to, že až do podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia 27.1.2026 matka nijakým spôsobom (ako vyplýva z matkou predložených správ počas leta a jesene minulého roka) nenamietala otcovu výchovnú spôsobilosť ani ohrozenie fyzických potrieb detí. Matka sa počas tohto obdobia iba domáhala styku s maloletými, ktorý jej otec odopieral. Napriek tomu, že minimálne od prvého týždňa v decembri, kedy žila v otcovom byte a musela mať predstavu o otcovej výchovnej spôsobilosti aj o stave jeho domácnosti, návrh na neodkladné opatrenie podala až o takmer dva mesiace neskôr, pričom počas celej tejto doby boli deti vo výlučnej osobnej starostlivosti otca, čo svedčí o samotnom postoji matky k neodkladnému ohrozeniu maloletých v starostlivosti otca. Matka od decembra 2025 nemá žiadne informácie o stave otcovej domácnosti a ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka (č. l. 124), otcova domácnosť nevykazuje žiadne nedostatky, hygiena bola na požadovanej úrovni, úrad neuviedol žiadne dôvody na obmedzenie osobnej starostlivosti otca o deti a matkou predložené fotky (neuprataná domácnosť a fľašky od alkoholu) nepredstavujú podľa súdu nedostatky takej intenzity, ktorá by vyžadovala vydanie neodkladného opatrenia. V prípade, ak otcova výchovná spôsobilosť má vady a boli by zistené nedostatky vo výchovnom prostredí rodiča, je povinnosťou súdu využiť všetky opatrenia na zlepšenie tohto prostredia, a nie v prvom rade trestať (aj samotných) maloletých znížením styku s rodičom, a to ešte formou neodkladného opatrenia bez vykonania dokazovania vo veci samej.

18. Rovnako so zvýšenou opatrnosťou musí súd pristupovať aj k tvrdeniam matky o tom, že otec bije deti a deti majú (aj v dôsledku toho) zhoršený psychický stav. Matka uviedla konkrétny deň, kedy sa mala od detí o bití dozvedieť – 14.6.2026 (č. l. 140). Napriek takto závažným skutočnostiam neinformovala o tom krajský súd, ktorý rozhodoval o odvolaní, nepodala návrh vo veci samej ani neinformovala kolízneho opatrovníka a prvýkrát tieto skutočnosti uviedla až na výzvu kolízneho opatrovníka o dva mesiace neskôr. Matka bitie detí otcom či jeho výchovnú nespôsobilosť rovnako nespomenula ani v návrhu či doplnení návrhu podanom na český súd, čo s ohľadom na aké závažné obvinenie ide nemožno ospravedlniť

absenciou právneho zastúpenia. Matka súdu nepredložila správu od psychológa ani neuviedla, či maloletí psychológa navštevujú. S ohľadom na prístup matky, obdobný ako pri podaní návrhu na neodkladné opatrenie, kedy rovnako čakala dva mesiace na oznámenie závažných skutočností, súd neposúdil matkine vyššie uvedené tvrdenia ako skutočnosti, ktoré by osvedčovali neodkladnú úpravu pomerov. Ide o ťažko obhájiteľné konanie, kedy matka, u ktorej súd predpokladá, že má na prvom mieste vždy ochranu maloletých, čaká niekoľko týždňov, aby podala návrh či uviedla skutočnosti, ktoré majú priamo každodenne ohrozovať maloletých, čím ich teda naďalej ponecháva vystavených negatívnym vplyvom a zároveň sa domáha, aby súd následne neodkladne zabezpečil ochranu maloletých práve z dôvodu jej dlhodobo známym skutočnostiam. S poukázaním na uvedené súd má za to, že neboli osvedčené ani tieto dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Rovnako podľa súdu neboli osvedčené ani dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia pre zanedbávanie zdravotnej starostlivosti maloletých – zubného ošetrenia. Matka, ako uviedla, mala maloletých za posledného pol roka dvakrát toľko času ako otec. Aj v prípade, ak by otec zanedbával ich zdravotnú starostlivosť, matka mala viac než dostatočný priestor na jej zaistenie, a teda opäť nejde o situáciu, ktorá by odôvodňovala neodkladný zásah súdu. Čo sa týka posledných matkou uvedených dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia – otec zveruje deti starým rodičom, nerobí im program a deti nechcú chodiť k otcovi, súd poukazuje na to, že otec rovnako ako matka má právo výchovne pôsobiť na maloletých počas obdobia, keď má deti v starostlivosti, a má právo sám si určovať, aký program deti budú mať a kde ho budú tráviť. V prípade, ak otec bude deti zanedbávať, nebude sa o ne starať a nebude s nimi tráviť čas, možno očakávať, že deti samy nebudú mať záujem tráviť čas u otca (čo sa podľa tvrdení matky už aj deje). Takáto skutočnosť však sama o sebe neodôvodňuje neodkladný zásah súdu. V súčasnosti, ako uviedol kolízny opatrovník a ako vyplýva z nízkeho veku detí, deti momentálne nie sú schopné posúdiť a rozhodnúť o tom, kde by chceli žiť a v tomto ohľade sa musia prispôsobiť situácii, do ktorej ich rodičia svojím rozchodom postavili. Deti uviedli ÚPSVaR Šaľa 3.2.2026, že by chceli žiť s matkou. Avšak s ohľadom na to, že išlo o vyjadrenie detí, ktoré nemali v čase rozhovoru kontakt s matkou viac ako dva mesiace a s ohľadom na vyššie uvedené vyjadrenie kolízneho opatrovníka o schopnosti detí posúdiť ich situáciu a rozhodnúť sa, súd z uvedeného usudzuje len to, že deti majú pozitívny vzťah k matke a chcú s ňou tráviť čas.

20. Tří- až pětileté děti věří, že jsou středem vesmíru, a proto se mohou domnívat, že jsou zodpovědné za rozpad rodičovského vztahu. Říkají, co si myslí, že chce rodič slyšet. Je důležité si uvědomit, že toto nutně nemusí odrážet skutečnou zkušenost nebo názory dítěte. Tří- až pětileté děti mohou mít potíže s přemisťováním se mezi domácnostmi svých rodičů. Během přesunu mohou být smutné, ale jakmile jsou na místě, uklidní se a jsou šťastné i v domě druhého rodiče. Pro děti bude lepší, když bude mít každý rodič kladný postoj k předávání dítěte a předem mu oznámí jakékoliv předpokládané změny. Děti tohoto věku budou těžit ze strukturovaného času s vrstevníky bez svých rodičů. Děti začínají chápat časové úseky, jako jsou dny a týdny, ale zatím ne tak, jak je chápou dospělí. Předškoláci potřebují konzistenci a předvídatelnost. Mohou měnit rutinu odpoledního spánku nebo se ho úplně vzdát a rodiče se o tomto musejí navzájem informovat a brát tyto změny v úvahu.

Většina dětí v tomto věku již navštěvuje předškolní zařízení, v němž tráví i několik hodin denně (8 až 9). V těchto zařízeních o ně pečuje většinou několik různých osob, které se mohou střídat ve směnném provozu. A byť si v počátku mohou některé děti stýskat a potřebují čas na adaptaci (v řádu týdnů), většina si zvykne a z pobytu ve školce mají prospěch. Z vývojového hlediska tedy není důvod, proč by děti neměly být schopny celodenního kontaktu s druhým rodičem. Děti tohoto věku jsou schopny navštěvovat dvě školky. Zejména proto, že předškolní zařízení připravují děti do školy prostřednictvím posilování obecných dovedností (na rozdíl od školy, kde výuka probíhá kontinuálně a dva školní přístupy jsou pro dítě velkou zátěží). Také proto, že vrstevnické vztahy dětí předškolního věku nejsou tak hluboké. Oproti tomu děti školního věku již tvoří pevnější vrstevnické vztahy, realizují je i mimo školní prostředí a bez přítomnosti dospělých. Nepředvídatelnost v péči o děti tohoto věku může zasahovat rodičům do pracovních a dalších rolí. V případě, že se rodiče domluví na sdílené péči, je nutné zvážit všechny tyto okolnosti a být na ně připraveni (např. včas vyjednat nové podmínky v zaměstnání, vytvořit variantní scénáře zajištění péče o dítě v případě jeho náhlé nemoci atp.). (PTÁČEK, Radek – PEMOVÁ, Terezie: Sdílené rodičovství. Praha: Grada, 2019, s. 67–68.) 21. Súd opätovne pripomína, že striedanie starostlivosti si rodičia nastavili dobrovoľne, pričom deti mali o rok menej než momentálne a súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že rodičia by v prípade, ak by otec neodstúpil od dohody (z dôvodov týkajúcich sa vzťahu medzi ním

a matkou), ďalej nepokračovali v striedavej starostlivosti o deti. Matka už v lete 2025 sama posúdila, že otec je schopný zvládnuť starostlivosť o deti a deti sú schopné zvládnuť odlúčenie od nej a až do podania návrhu na neodkladné opatrenie sa matka nedomáhala výlučnej starostlivosti. Uvedené vyplýva aj z vyššie uvedenej literatúry, ktorá poukazuje či už na schopnosť detí zvládnuť v tomto veku túto situáciu a taktiež na to, že deti tvrdia rodičom čo rodičia od nich chcú počuť. Súd má za preukázaný rodičovský konflikt, ktorý sa bohužiaľ preniesol aj na samotné deti, ktoré boli dlhodobo odlúčené od matky a pravidelne sú svedkami týchto konfliktov medzi rodičmi. Súd z matkou predložených a zistených skutočností nemá za preukázanú nutnosť neodkladnej úpravy pomerov, keďže účelom neodkladného opatrenia je zamedzenie iba najzávažnejším nepriaznivým následkom a nie detailné riešenie problému. Obaja rodičia majú zaistený styk s deťmi, nebolo preukázané ohrozenie detí, a teda nebol zistený dôvod na nariadenie neodkladné opatrenia. Keďže súd zamietol návrh na vydanie neodkladné opatrenia, nebolo možné postupovať podľa a uložiť matke povinnosť podať návrh vo veci samej. Ako vyplýva z podaní predložených českým súdom, matka si návrh vo veci už podala 30.7.2026 a súd bude o tomto návrhu rozhodovať.

22. Na záver súd apeluje najmä na otca a poukazuje na nižšie uvedený nález Ústavního soudu ČR z 2.11.2010, č.k. , ktorý situáciu v prípade bezdôvodného odmietania striedavej starostlivosť rieši preferovaním výchovného prostredia rodiča, ktorý je ochotnejší a naklonenejší akceptovať rolu druhého rodiča. Ako vyplýva z matkou predložených správ, otec síce žiada striedavú starostlivosť, ale svoje správanie voči matke nenapravil ani po vydaní neodkladného opatrenia a stále matke odmieta podávať informácie o maloletých, či nedovolil matke zavolať synovi na narodeniny (č.l. 144). Odovzdávanie prebieha pred domom jeho rodičov, zúčastňuje sa ho otcova matka, ktorej účasť nie je dôvodná, čím sa zvyšuje napätie medzi rodičmi. Je žiadúce, aby sa otec preniesol cez vzťah s matkou, začal matku rešpektovať ako rodiča jeho detí a podstatne zlepšil svoju komunikáciu a ochotu kooperovať. V prípade ak otec bude naďalej pokračovať v nastavenom správaní, a teda svojím prístupom znemožní striedavú starostlivosť, môže sa, ako vyplýva z nižšie uvedeného, skutočne stať, že dôjde k zvereniu maloletých do výchovného prostredia matky.

Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča.

Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci.

Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže o neho súd oprieť svoje rozhodnutie.

23. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Trnava.

V podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené (všeobecné náležitosti podania).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).