Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10S-42-2026.pdf
PDF · 85.04 KB
Case nature
Subarea
10S/42/2026
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GLP Bratislava Airport Infa s.r.o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, IČO: 54 224 306, zastúpeného PRK Partners s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava, Suché Mýto 1, IČO: 35 978 643, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, za ktorý zo zákona koná: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Stronci Services s.r.o., so sídlom: 811 02 Bratislava, Vajanského nábrežie 5, IČO: 53 016 980, zastúpeného Nomus s.r.o., so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 54 489 750, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17178/19940/2026-22.1.2./ZAD zo dňa 30.03.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd p r i z n á v a správnej žalobe zo dňa 04.05.2026 odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej len "správny súd") dňa 05.05.2026 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17178/19940/2026-22.1.2./ZAD zo dňa 30.03.2026 (ďalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Vrakuňa č. Zast./262/2317/2025/7/SÚ/ZK-11 zo dňa 11.11.2025 (ďalej len "prvostupňové rozhodnutie"). Mestská časť Bratislava Vrakuňa prvostupňovým rozhodnutím podľa § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“) zastavila územné konanie o umiestnení stavby, ktoré bolo vedené podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 31.03.2025 (ďalej len „stavebný zákon“) na návrh žalobcu zo dňa 17.02.2025. Žalobca navrhoval vydanie rozhodnutia o umiestení stavby Predĺženie Galvaniho ulice Preložka cesty II/572 – I. etapa (ďalej len „územné konanie žalobcu“). Žalovaný svoje rozhodnutie odvodnil tým, že k rovnakej stavbe, ktorá má byť umiestnená na rovnaké pozemky už prebieha skôr začaté konanie o umiestnení stavby na návrh ďalšieho účastníka konania Stronci Services s.r.o. (ďalej len „Stronci“) zo dňa 01.08.2024 (ďalej aj len „územné konanie Stronci“). Žalovaný dospel k záveru, že keďže návrh na vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie rovnakej stavby na rovnakom území podal Stronci ako prvý, je vylúčené ďalej konať o neskôr podanom návrhu žalobcu. Dôvodom zastavenia územného konania žalobcu teda bola prekážka litispendencie, spočívajúca v existencii skôr začatého územného konania Stronci. 2. Žalovaný sa stotožnil so záverom stavebného úradu, že na uvedenú situáciu bolo možné primerane aplikovať § 30 ods. 1 písm. f) správneho poriadku, hoci toto ustanovenie výslovne upravuje prípad, keď v tej istej veci začal konať iný príslušný správny orgán. Podľa žalovaného je účelom tohto ustanovenia zabrániť súbežnému vedeniu viacerých konaní v tej istej veci a následnému vydaniu navzájom si odporujúcich rozhodnutí. Uvedená procesná prekážka sa preto podľa žalovaného uplatní aj v prípade, ak sú dve konania o tej istej veci vedené pred tým istým správnym orgánom.
3. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom, resp. inými právnymi následkami napadnutého a prvostupňového rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a značná hospodárska škoda. Poukázal predovšetkým na to, že príprave projektu stavby a zabezpečovaniu podkladov potrebných na vydanie územného rozhodnutia sa venoval od roku 2022, pričom na vypracovanie a úpravu projektovej dokumentácie a súvisiacu inžiniersku činnosť vynaložil finančné prostriedky v celkovej výške 164 778,20 eur bez DPH. V dôsledku právoplatného zastavenia územného konania podľa žalobcu hrozí, že takto vynaložené náklady stratia svoj účel. Žalobca ďalej zdôraznil, že následky zastavenia územného konania nemožno odstrániť jednoduchým opätovným podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia. Vzhľadom na zmenu stavebných predpisov by totiž už nemohol iniciovať nové územné konanie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ale musel by podať návrh na začatie konania o stavebnom zámere podľa novej právnej úpravy. Takýto návrh by pritom musel byť podložený novou dokumentáciou a stanoviskami dotknutých orgánov, keďže nová právna úprava vyžaduje odlišný rozsah a obsah podkladov. Žalobca by tak musel vynaložiť ďalšie značné finančné prostriedky na obstaranie dokumentácie potrebnej pre nové konanie. 4. Hrozbu ujmy žalobca spájal aj s tým, že zatiaľ čo jeho územné konanie bolo zastavené, územné konanie Stronci naďalej pokračuje. Podľa žalobcu pritom jeho návrh bol ku dňu 09.10.2025 doplnený o všetky stavebným úradom požadované podklady, takže stavebný úrad mal pokračovať v územnom konaní a oznámiť jeho začatie dotknutým orgánom a známym účastníkom. Namiesto toho však jeho územné konanie zastavil. Žalobca z toho vyvodzoval, že zachovanie právnych účinkov napadnutých rozhodnutí vytvára stav, v ktorom nemá možnosť dosiahnuť povolenie predmetnej stavby, zatiaľ čo spoločnosť Stronci môže po odstránení nedostatkov vo svojom konaní pokračovať. 5. Žalobca napokon uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Podľa jeho názoru jeho priznaním dôjde iba k dočasnému pozastaveniu právnych následkov napadnutých rozhodnutí do rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, čím sa má zabrániť tomu, aby ešte pred súdnym preskúmaním zákonnosti napadnutých rozhodnutí nastali vo vzťahu k žalobcovi následky, ktoré by následne nebolo možné odstrániť. Žalobca preto považoval podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "SSP") za splnené. 6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.08.2026 navrhol návrh na priznanie odkladného účinku zamietnuť, keďže podľa jeho názoru žalobca neosvedčil konkrétnu, reálnu a bezprostredne hroziacu ujmu v príčinnej súvislosti s právnymi účinkami napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že zastavením územného konania nedochádza k zásahu do vlastníckych práv žalobcu ani k oprávneniu inej osoby uskutočňovať stavebné práce na jeho majetku. Za relevantnú ujmu nepovažoval ani už vynaložené náklady na projektovú dokumentáciu a inžiniersku činnosť, ani tvrdenú výhodu Stronci, keďže ďalší vývoj konania vedeného na jej návrh považoval za budúcu a neistú okolnosť. 7. Ďalší účastník konania Stronci navrhol návrh na priznanie odkladného účinku zamietnuť, keďže žalobca podľa jeho názoru nepreukázal konkrétnu, bezprostrednú a závažnú ujmu ani značnú hospodársku škodu; tvrdenú nemožnosť ďalšieho využitia projektovej dokumentácie a potrebu jej doplnenia podľa novej právnej úpravy považoval len za hypotetickú. Zdôraznil tiež, že samotné náklady vynaložené na prípravu projektu priznanie odkladného účinku neodôvodňujú. Naopak, priznanie odkladného účinku žalobe by podľa Stronciho mohlo neprimerane zasiahnuť do jeho práv a obnoviť procesnú neistotu tým, že by správny orgán opätovne čelil dvom paralelným konaniam o totožnej stavbe, čím by bola dotknutá právna istota a hospodárnosť konania. 8. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Správny súd k odkladnému účinku správnej žaloby uvádza, že základným zmyslom tohto inštitútu nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, alebo jeho právnymi účinkami, boli konkrétnymi, zásadnými a nezvratnými zásahmi negatívne ovplyvnené možnosti nápravy vzniknutej ujmy. Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v SSP alebo v osobitnom predpise. Správny súdny poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok
priznaný zo strany správneho súdu. Pri rozhodovaní o odkladnom účinku musí správny súd vždy zohľadniť výnimočný charakter tohto inštitútu, keďže ním zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu. 11. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona a s ohľadom na § 185 písm. a) SSP, preskúmal splnenie podmienok potrebných na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca musí v návrhu tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod súčasne nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie konkretizovať s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti a tieto doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom. Hrozba vzniku závažnej ujmy musí byť riadne osvedčená a jej možné následky musia byť závažnejšie než zásah do princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Nestačí len hypotetická možnosť hrozby – tá musí byť priamym, konkrétnym a reálnym dôsledkom výkonu rozhodnutia (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018). Preukázanie takejto hrozby je teda podstatnou obsahovou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku. Zásadou pritom je, že tvrdenia žalobcu musia byť opreté o konkrétne skutočnosti, ktoré správny súd môže posúdiť. 12. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil (i) finančnou škodou súvisiacou s prostriedkami vynaloženými na prípravu projektu a zabezpečenie podkladov potrebných na vydanie územného rozhodnutia, a (ii) nepriaznivými následkami napadnutého rozhodnutia na svoje právne postavenie. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú finančnú škodu, správny súd túto skutočnosť nepovažoval za dôvod postačujúci na priznanie odkladného účinku. Náklady na projektovú dokumentáciu, inžiniersku činnosť a zabezpečenie ďalších podkladov žalobca vynaložil už pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Nejde preto o ujmu, ktorej vznik by žalobcovi hrozil v dôsledku ďalšieho pôsobenia účinkov napadnutého rozhodnutia a ktorej by bolo možné priznaním odkladného účinku predísť. Náklady na dodatočné prepracovanie dokumentácie v súvislosti so zmenou právnej úpravy zo strany žalobcu špecifikované neboli. 13. Správny súd však za relevantné považoval ďalšie žalobcom tvrdené následky napadnutého rozhodnutia. Žalobca, aj Stronci majú záujem na umiestnení a následnom uskutočnení stavby, pričom každý z nich podal samostatný návrh na vydanie územného rozhodnutia o jej umiestnení. 14. Správny súd, zohľadňujúc výnimočnosť inštitútu odkladného účinku, pri posudzovaní následkov napadnutého rozhodnutia prihliadol na osobitnú povahu a okolnosti veci. Táto osobitosť veci spočíva v skutočnosti, že u oboch navrhovateľov, t. j. žalobcu a Stronci v územných konaniach možnosť dosiahnuť vydanie územného rozhodnutia nie je podmienená preukázaním vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom dotknutým stavbou. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na danú vec sa uplatňuje § 38 stavebného zákona, podľa ktorého možno bez súhlasu vlastníka pozemku vydať územné rozhodnutie o umiestnení stavby aj vtedy, ak navrhovateľ nemá k pozemku vlastnícke alebo iné právo, pokiaľ možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim možno vyvlastnenie uskutočniť vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom verejný záujem na vyvlastnení musí byť preukázaný vo vyvlastňovacom konaní. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona musí byť vyvlastnenie zároveň v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. 15. Vydanie územného rozhodnutia k predmetnej stavbe teda nie je (podľa záverov napadnutého rozhodnutia) v tomto prípade podmienené preukázaním práva k pozemkom dotknutým stavbou. Keďže územné konanie žalobcu bolo právoplatne zastavené a žalobca v dôsledku účinkov napadnutého rozhodnutia nemôže dosiahnuť rozhodnutie o svojom návrhu, skôr začaté územné konanie Stronci môže viesť k vydaniu územného rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu pritom vydaniu takéhoto rozhodnutia samo osebe nebráni ani skutočnosť, že Stronci nemá vlastnícke alebo iné právo ku všetkým pozemkom dotknutým stavbou, ak ide o pozemky, ktoré možno na daný účel vyvlastniť. Z administratívneho spisu pritom vplýva, že vlastníkom podstatnej časti pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená, je práve žalobca, ktorý má záujem na uskutočnení rovnakej stavby. 16. Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že územné konanie žalobcu bolo zastavené na základe primeraného použitia § 30 ods. 1 písm. f) správneho poriadku, hoci toto ustanovenie podľa svojho výslovného znenia
upravuje situáciu, keď vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán. Otázka, či bolo možné toto ustanovenie primerane použiť aj na dve konania vedené pred tým istým správnym orgánom a na tomto základe zastaviť územné konanie žalobcu, je pritom jednou z otázok, ktoré bude správny súd posudzovať až pri rozhodovaní vo veci samej. Do rozhodnutia o tejto otázke však žalobca znáša všetky následky napadnutého rozhodnutia. Zatiaľ čo žalobcovi účinky napadnutého rozhodnutia znemožňujú pokračovať v jeho územnom konaní, v skôr začatom územnom konaní Stronci môže byť pokračované a môže byť vydané územné rozhodnutie. 17. Správny súd pri posúdení uvedených okolností prihliadol aj na samotný účel inštitútu odkladného účinku. V tejto súvislosti možno poukázať na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 06.08.2008, č. j. 5 As 17/2008-131, publikované pod č. 1698/2008 Sb., podľa ktorého je „zmyslom priznania odkladného účinku vytvorenie takého dočasného stavu, aby sa vôbec malo zmysel súdiť“ a teda aby rozhodnutie súdu vo veci samej mohlo dotknutej osobe poskytnúť reálnu, a nie iba hypotetickú súdnu ochranu. Počas súdneho prieskumu je potrebné pozastaviť výkon alebo iné právne následky správneho rozhodnutia, pokiaľ by v opačnom prípade samotné súdne preskúmanie stratilo význam. a,. Správny súd preto prihliadol na skutočnosť, že prípadný neskorší úspech žalobcu v tomto súdnom konaní nemusí byť spôsobilý odstrániť všetky následky neskôr vzniknutého stavu, čo možno považovať za hroziaci vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. 18. Správny súd, bez toho, aby sa v tomto štádiu konania posudzoval zákonnosť rozhodnutia vo veci samej, ktoré bude predmetom meritórneho rozhodovania, dospel k záveru, že zastavenie konania o návrhu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia predstavuje tak závažný zásah do práv žalobcu, že dosahuje intenzitu vyžadovanú ustanovením § 185 písm. a) SSP, a to vo forme závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. 19. Pokiaľ ide o splnenie ďalšej podmienky, v posudzovanom prípade správny súd nevzhliadol, že by priznanie odkladného účinku bolo v rozpore s verejným záujmom na právnej istote v súvislosti s vydaným právoplatným rozhodnutím o zastavení konania. Súd nezistil, že by dočasné pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia tieto verejné záujmy ohrozovalo v takej miere, ktorá by prevažovala nad vyššie uvedeným preukázaným hroziacim nenapraviteľným následkom. 20. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe osvedčil zákonom vyžadované predpoklady pre jeho priznanie podľa § 185 písm. a) SSP, súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 v súlade s § 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).