Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33C/91/2026

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcov: I. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, XXX XX F., II. A. G. C., nar XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, XXX XX F. právne zastúpení: DT LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kvačalova 28, 821 08 Bratislava, IČO 35 890 878 a žalovaných: A. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXXX/XX, XXX XX F. a II. L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXXX/XX, XXX XX F., v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaným sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného Mestskému súdu Bratislava IV dňa 10.09.2026 domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa všetkých stavebných prác na stavebnom objekte „SO 01 Rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami“, realizovanom na pozemkoch parcely registra „C“ parc. č. 4355/4, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, a parc. č. 4355/11, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území K. (ďalej len „Stavba SO 01“), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh odôvodnili potrebou ochrany svojho vlastníckeho práva a práva na súkromie pred zásahmi vyvolanými realizáciou predmetnej stavby nachádzajúcej sa v bezprostrednom susedstve nehnuteľností, ktoré užívajú na bývanie a na súkromné a rodinné účely. Tvrdili, že hoci bola Stavba SO 01 povolená rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto č. /UKSP/VALM – 96 zo dňa 18.10.2022, žalovaní pri jej realizácii uskutočnili stavebné práce, ktoré sa svojím pôdorysným, priestorovým, výškovým a dispozičným riešením podstatne odchyľujú od rozsahu povoleného stavebným povolením. Keďže stavba nie je dokončená, podľa žalobcov existuje dôvodná obava, že žalovaní budú v stavebných prácach pokračovať a zásahy do ich práv sa budú ďalej prehlbovať. 1.1. Žalobcovia uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súpisným číslom XXXXX, D. E. X, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, situovaného na pozemku parc. č. 4355/21. Žalobca 2 je zároveň výlučným vlastníkom pozemku parc. č. 4355/3, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX. Rodinný dom i pozemok parc. č. 4355/3 sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti Stavby SO 01. Pozemok parc. č. 4355/3 žalobcovia reálne užívajú ako záhradu a súkromný vonkajší priestor funkčne spojený s bývaním v rodinnom dome. Trávia v ňom voľný čas, stretávajú sa tam s rodinou a blízkymi a využívajú ho na oddych, rekreáciu a vedenie súkromných rozhovorov. Na pozemku sa nachádza aj bazén využívaný žalobcami a ich rodinou a detský bazén využívaný ich maloletou vnučkou. Podľa žalobcov preto nejde o okrajovú alebo príležitostne využívanú časť nehnuteľnosti, ale o priestor tvoriaci prirodzenú súčasť ich každodenného rodinného a súkromného života. Žalobcovia ďalej poukázali na parametre Stavby SO 01 vyplývajúce zo stavebného povolenia a projektovej dokumentácie. Podľa nich mala byť stavba s dvoma bytovými jednotkami realizovaná ako pravouhlý kváder s pôdorysnými rozmermi 8,4 m × 15,7 m a zastavanou plochou 132 m2. Výškovo mala pozostávať z prvého podzemného podlažia, prvého nadzemného podlažia, podkrovia a terasy. Stavebné

povolenie určovalo výšku na úrovni prvého nadzemného podlažia kótou ± 0,000 = 269,850 m n. m. a na úrovni podkrovia kótou + 3,000 m. Vzdialenosť Stavby SO 01 od hranice pozemku parc. č. 4355/3 bola určená na 2,00 m. Osobitne zdôraznili, že stena stavby orientovaná smerom k ich pozemku mala byť podľa stavebného povolenia plná a bez okenných otvorov. 1.2. Podľa žalobcov však fakticky realizovaná stavba uvedeným parametrom nezodpovedá. Na základe fotodokumentácie vyhotovenej v dňoch 08.08.2026, 09.08.2026, 11.08.2026 a 15.08.2026, vlastných odhadových meraní a porovnávacieho nákresu tvrdili, že žalovaní realizujú stavebné práce v rozsahu podstatne odlišnom od právoplatne povolenej podoby stavby. Kým stavebné povolenie určovalo najkratšiu vzdialenosť stavby od hranice ich pozemku na 2,00 m, podľa ich meraní predstavuje skutočná vzdialenosť približne 0,90 m. Rovnako mala byť prekročená povolená zastavaná plocha 132 m2, keď podľa výpočtov žalobcov dosahuje fakticky realizovaná zastavaná plocha približne 171,10 m2. 1.3. Odchýlky mali podľa žalobcov existovať aj vo výškovom riešení. Stavba bola na úrovni prvého nadzemného podlažia realizovaná vo výške ± 0,000 = 270,350 m n. m., teda o 0,50 m vyššie, než určovalo stavebné povolenie. Na úrovni druhého nadzemného podlažia mala byť realizovaná vo výške + 3,250 m, zatiaľ čo stavebné povolenie na tejto úrovni predpokladalo podkrovie vo výške + 3,000 m. Žalobcovia zároveň tvrdili, že napriek požiadavke stavebného povolenia na plnú stenu bez okenných otvorov boli v stene orientovanej smerom k ich pozemku vytvorené viaceré okenné otvory a vstup do stavby. Fotodokumentácia mala zachytávať aj konštrukciu vystupujúcu zo stavby smerom k ich pozemku, ktorá podľa žalobcov nasvedčuje realizácii ďalšieho pobytového prvku, resp. balkóna. Zdôraznili, že nejde iba o zmeny vnútorného dispozičného riešenia, ale o zmeny vonkajšej podoby stavby a jej priestorového pôsobenia na ich nehnuteľnosti. 1.4. Žalobcovia ďalej tvrdili, že realizácia stavby intenzívne napreduje a z rozhovorov žalobcu 1 s osobami vykonávajúcimi stavebné práce vyplynulo, že sa v nich plánuje pokračovať. Táto skutočnosť v spojení s doterajším priebehom výstavby a stupňom rozostavanosti podľa nich zakladá dôvodnú obavu z ďalšieho pokračovania stavebných prác. Namietali tiež, že stavenisko nebolo na viditeľnom mieste označené štítkom obsahujúcim údaje požadované stavebným povolením, čo podľa nich vzhľadom na bezprostredné susedstvo s ich pozemkom zvyšuje riziko vzniku úrazu a poškodenia majetku. 1.5. V návrhu žalobcovia poukazovali tiež na prekročenie maximálneho prípustného indexu zastavaných plôch. Podľa záväzného stanoviska hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy bola pre Stavbu SO 01 určená maximálna prípustná hodnota IZPmax = 0,22. Stavebné povolenie vychádzalo zo stavebného pozemku s výmerou 602 m2 a zo zastavanej plochy 132 m2, čo uvedenému indexu zodpovedalo. Pri žalobcami tvrdenej skutočnej zastavanej ploche približne 171,10 m2 však index zastavaných plôch podľa ich výpočtu dosahuje približne 0,284. Súčasne poukazovali na rozhodnutie o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy, podľa ktorého bola na pozemku parc. č. 4355/4 odňatá poľnohospodárska pôda v rozsahu 132 m2. Fakticky realizovaná zastavaná plocha má byť približne o 39,10 m2 väčšia. Z týchto skutočností žalobcovia vyvodzovali, že nejde o jednotlivé nepodstatné realizačné odchýlky, ale o odchýlky premietnuté priamo do pôdorysného a priestorového usporiadania stavby. 1.6. Pokiaľ ide o zásah do vlastníckeho práva, žalobcovia ho videli predovšetkým v priblížení Stavby SO 01 k hranici pozemku parc. č. 4355/3 z povolenej vzdialenosti 2,00 m na približne 0,90 m. Tvrdili, že zmenšením odstupu sa podstatne zvýšila intenzita pohľadového a priestorového pôsobenia stavby na ich pozemok a rodinný dom. Stavba sa dostala do bezprostrednej blízkosti záhrady a obmedzuje jej priestorovú otvorenosť. Intenzitu zásahu má ďalej zvyšovať zväčšenie zastavanej plochy a zmena výškového riešenia stavby, pričom väčšia a vyššia stavba umiestnená v menšej vzdialenosti je podľa žalobcov objektívne spôsobilá ovplyvniť svetelné pomery a zvýšiť mieru tienenia ich rodinného domu a záhrady. Tvrdili tiež, že pri stavebných prácach dochádzalo k prenikaniu úlomkov stavebného materiálu na pozemok parc. č. 4355/3 a k znečisteniu jeho oplotenia stavebným materiálom. 1.7. Samostatne žalobcovia namietali zásah do práva na súkromie. Poukazovali na to, že stavebným povolením stanovená vzdialenosť stavby 2,00 m a požiadavka plnej steny bez okenných otvorov nevytvárali priame pohľadové prepojenie medzi vnútornými priestormi Stavby SO 01 a ich záhradou a rodinným domom. Fakticky však bola stavba podľa ich tvrdení priblížená na približne 0,90 m, v stene boli vytvorené viaceré okenné otvory a vstup a bola realizovaná aj konštrukcia nasvedčujúca vytvoreniu balkóna alebo iného pobytového prvku. Kombináciou týchto okolností podľa žalobcov vzniklo priame pohľadové prepojenie medzi stavbou a ich rodinným domom a záhradou. Osobitne poukazovali na možnosť priameho pohľadu do časti záhrady, v ktorej sa nachádza bazén a kde žalobcovia a ich rodina oddychujú a vedú rozhovory súkromnej povahy. Tvrdili preto, že fakticky realizovaná podoba stavby zasahuje do podmienok, za ktorých môžu nerušene užívať záhradu ako svoj súkromný rodinný priestor. 1.8. Potrebu ochrany žalobcovia odôvodňovali aj bezpečnostným rizikom. Tvrdili, že úlomky stavebného materiálu a stopy znečistenia sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti detského bazéna, v ktorom

sa pravidelne zdržiava ich maloletá vnučka. Dňa 14.08.2026 o 22:52 hod. mal žalobca 1 z dôvodu pohybu neznámych osôb na stavenisku privolať hliadku Policajného zboru, ktorá podľa jeho tvrdenia konštatovala, že stavenisko nie je dostatočne zabezpečené ani označené. Žalobca 1 následne požiadal o sprístupnenie záznamu o výjazde, jeho žiadosti však Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave nevyhovelo. 1.9. Žalobcovia zdôraznili, že riziko ďalšieho zásahu do ich práv nie je iba hypotetické, keďže podstatná časť stavebného riešenia, ktoré považujú za rozporné so stavebným povolením, už bola uskutočnená. Pokračovaním stavebných prác pri zachovaní súčasného umiestnenia, pôdorysu, výšky a dispozičného riešenia by podľa nich nedochádzalo k odstráneniu odchýlok, ale k ich stavebnému a funkčnému dokončeniu. Osadením výplní okenných a dverových otvorov a dokončením vystupujúcej konštrukcie by sa vytvorili podmienky na ich bežné užívanie, čím by sa priame pohľadové prepojenie so záhradou a rodinným domom zmenilo z účinku rozostavaných stavebných prvkov na trvalú súčasť užívania Stavby SO 01. Poukazovali tiež na možnosť počuteľnosti súkromných rozhovorov a na pravidelný pohyb osôb pri vstupe vytvorenom na strane orientovanej k ich pozemku.Podľa žalobcov ďalšie pokračovanie stavebných prác vytvára aj riziko opakovania fyzických zásahov spojených s prenikaním stavebného materiálu na ich pozemok, ako aj možné majetkové následky vrátane negatívneho vplyvu na trhovú hodnotu ich nehnuteľností. Netvrdili konkrétnu výšku poklesu trhovej hodnoty, ale poukazovali na riziko zníženia atraktivity nehnuteľností pre potenciálnych záujemcov, predĺženia doby ich predaja alebo negatívneho ovplyvnenia dosiahnuteľnej kúpnej ceny. Každou ďalšou etapou výstavby sa má podľa nich zároveň upevňovať stav nezodpovedajúci stavebnému povoleniu a zvyšovať stavebnotechnická a ekonomická náročnosť jeho odstránenia. 1.10. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobcovia odôvodnili najmä tým, že Stavba SO 01 je podľa ich tvrdení uskutočňovaná v podobe podstatne odlišnej od stavebného povolenia, jej faktická podoba už zasahuje do ich vlastníckeho práva, súkromia a nerušeného užívania nehnuteľností a pokračovanie prác je spôsobilé tieto zásahy ďalej prehlbovať. Stavba pritom nie je dokončená a podľa žalobcov sa má v stavebných prácach pokračovať. Pokračovanie vo výstavbe by podľa nich zároveň prehlbovalo stav, ktorého neskoršia náprava bude stavebnotechnicky a ekonomicky náročnejšia. 1.11. Žalobcovia poukázali na , podľa ktorého možno neodkladné opatrenie nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, a na umožňujúci uložiť strane, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Mali za to, že hodnoverne osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zdôraznili, že nárok nespočíva iba v existencii ich vlastníckeho práva a v tvrdenom rozpore stavby so stavebným povolením, ale najmä v konkrétnych účinkoch fakticky realizovanej stavby na výkon ich vlastníckeho práva, súkromie, zdravie a majetok a v reálnej hrozbe ďalšieho prehlbovania týchto zásahov. 1.12. Naliehavosť požadovanej úpravy žalobcovia videli aj v časovom hľadisku, keďže stavebné práce možno vykonať v krátkom období a rozostavané konštrukcie môžu byť dokončené ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Dokončením okenných a dverových otvorov, vystupujúcej konštrukcie a ďalších častí stavby by sa podľa nich prvky vytvárajúce pohľadové, zvukové a priestorové prepojenie s ich rodinným domom a záhradou stali funkčnou súčasťou užívania stavby. Ochranu svojich práv preto nepovažovali za možné účinne zabezpečiť iba rozhodnutím vo veci samej, pretože do jeho vydania môže dôjsť k dokončeniu sporných častí stavby a ich neskoršie odstránenie by bolo stavebnotechnicky a ekonomicky náročnejšie. 1.13. Žalobcovia zároveň uviedli, že navrhované neodkladné opatrenie má predchádzať konaniu vo veci samej, preto navrhli, aby im súd podľa a uložil povinnosť podať proti žalovaným žalobu, ktorej predmetom bude ochrana ich vlastníckeho práva a práva na súkromie pred neoprávnenými zásahmi spôsobovanými realizáciou a výslednou podobou Stavby SO 01. Predmetom konania vo veci samej má byť najmä ochrana vlastníckeho práva žalobcov k rodinnému domu, vlastníckeho práva žalobcu 2 k pozemku parc. č. 4355/3 a ochrana súkromia žalobcov pred zásahmi vyvolanými umiestnením, pôdorysným, výškovým a dispozičným riešením Stavby SO 01, stavebnými prvkami orientovanými smerom k ich nehnuteľnostiam a fyzickými účinkami stavebnej činnosti na pozemok parc. č. 4355/3. 1.14. Vo vzťahu k proporcionalite požadovaného opatrenia žalobcovia argumentovali, že hoci zákaz dočasne bráni žalovaným vo vykonávaní stavebných prác, jeho rozsah je vzhľadom na povahu a rozsah tvrdených odchýlok od stavebného povolenia nevyhnutný. Podľa žalobcov nemožno v aktuálnom stave pokračovať v dokončovaní stavby podľa stavebného povolenia bez predchádzajúceho odstránenia alebo úpravy jej častí, ktoré povoleným parametrom nezodpovedajú. Bez zákazu stavebných prác na Stavbe SO 01 ako celku by preto podľa nich nebolo možné účinne zabrániť ďalšiemu stavebnému upevňovaniu

existujúceho stavu. Zdôraznili tiež dočasný charakter požadovaného opatrenia, ktoré má trvať iba do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 1.15. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa všetkých stavebných prác na Stavbe SO 01, najmä prác smerujúcich k realizácii alebo dokončeniu druhého nadzemného podlažia a atiky namiesto povoleného podkrovia, k dokončeniu alebo osadeniu výplní okenných a dverových otvorov v stene orientovanej smerom k pozemku parc. č. 4355/3, k realizácii alebo dokončeniu balkóna, terasy alebo iného pobytového prvku vystupujúceho smerom k tomuto pozemku a k rozšíreniu alebo dokončeniu časti stavby nachádzajúcej sa vo vzdialenosti menšej ako 2 m od hranice pozemku parc. č. 4355/3, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne navrhli uložiť žalobcom povinnosť podať proti žalovaným žalobu na ochranu vlastníckeho práva žalobcov k rodinnému domu, vlastníckeho práva žalobcu 2 k pozemku parc. č. 4355/3 a na ochranu súkromia žalobcov pred neoprávnenými zásahmi spôsobovanými nepovolenou realizáciou Stavby SO 01. 2. Na preukázanie vyššie uvedených skutočností predložili žalobcovia listinné dôkazy, ktoré vyhodnotil súd nasledovne: 2.1. Z katastrálnej mapy súd zistil, že pozemok parc. č. 4355/3 bezprostredne susedí s pozemkom parc. č. 4355/4. Na pozemku parc. č. 4355/3 sa nachádza stavba označená súpisným číslom 14588, situovaná na parc. č. 4355/21, ako aj ďalšia stavba na parc. č. 4355/18. Pozemok parc. č. 4355/4 sa nachádza južne od pozemku parc. č. 4355/3 a je na ňom zakreslená stavba na parc. č. 4355/14. Medzi uvedenými nehnuteľnosťami je z mapového podkladu zrejmá bezprostredná priestorová nadväznosť pozemkov parc. č. 4355/3 a 4355/4. Mapa osvedčuje susedský vzťah pozemkov, ale sama osebe neosvedčuje tvrdenie žalobcov, že sporná stavba je od hranice parc. č. 4355/3 vzdialená iba približne 0,90 m namiesto povolených 2,00 m. Z tejto mapy totiž nie je možné spoľahlivo určiť presnú vzdialenosť stavby od hranice pozemku bez mierky, geodetického zamerania alebo iného podkladu umožňujúceho presné meranie. 2.2. Z rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA- OKAP-2026/018478-008 zo dňa 31.08.2026 súd zistil, že žalobca 1 dňa 15.08.2026 požiadal o sprístupnenie záznamu týkajúceho sa výjazdu hliadky Policajného zboru zo dňa 14.08.2026 o 22.50 hod. k prevereniu oznámenia o pohybe podozrivých osôb na stavenisku rodinného domu na parc. č. 4355/4, k. ú. K., na rohu ulíc D. E. E. D. F. K. F.. Predmetom žiadosti bola najmä kópia existujúceho záznamu o výjazde hliadky a jej zisteniach. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru žiadosti nevyhovelo z dôvodu ochrany osobnosti, súkromia a osobných údajov a z dôvodu osobitného režimu informácií spracúvaných Policajným zborom. Z obsahu rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca 1 vo svojej žiadosti uviedol, že dňa 14.08.2026 o 22.52 hod. oznámil na tiesňovú linku 158 pohyb piatich podozrivých osôb na predmetnom stavenisku, pričom dve osoby sa mali nachádzať na stavebnom materiáli uloženom v tesnej blízkosti jeho pozemku a ďalšie tri osoby vo vnútri rozostavaného domu. Približne o 23.21 hod. sa na miesto dostavila trojčlenná hliadka Policajného zboru, ktorá žalobcu stotožnila ako oznamovateľa a preverila situáciu pri stavbe; v čase jej príchodu sa oznámené osoby na stavenisku už nenachádzali. Žalobca hliadke predložil fotografie a videozáznam zachytávajúce dve osoby na stavenisku. Žalobca 1 sa pritom výslovne domáhal aj sprístupnenia tej časti policajného záznamu, ktorá mala zachytávať zistenia príslušníkov Policajného zboru týkajúce sa zabezpečenia staveniska proti vstupu nepovolaných osôb a prítomnosti alebo neprítomnosti označenia stavby alebo staveniska. 2.3. Z fotodokumentácie predloženej žalobcami súd zistil, že na susednom pozemku prebieha výstavba rozostavanej stavby rodinného domu, ktorá sa v čase vyhotovenia fotografií nachádzala vo fáze hrubej stavby. Fotografie zo dňa 08.08.2026 zachytávajú murované obvodové konštrukcie stavby, jej bezprostredné okolie, ako aj priestorové osadenie stavby vo vzťahu k susednej nehnuteľnosti žalobcov. Z fotografií je zrejmé, že jedna z obvodových stien stavby je situovaná v relatívne malej vzdialenosti od oplotenia, resp. hranice susednej nehnuteľnosti, pričom medzi stavbou a susedným pozemkom zostáva úzky priestor. Na fotografiách je súčasne viditeľná záhrada žalobcov s terasou a bazénom nachádzajúca sa v bezprostrednom susedstve rozostavanej stavby. Z fotodokumentácie zo dňa 09.08.2026 súd ďalej zistil pokračujúcu realizáciu nosných a stropných konštrukcií stavby. Fotografie zachytávajú rozsah pôdorysu rozostavanej stavby, stavebný materiál uložený na stavenisku, debnenie a podperné konštrukcie pripravovaného stropu, ako aj výškové a priestorové usporiadanie stavby vo vzťahu k okolitému terénu a susedným nehnuteľnostiam. Z fotografií zo dňa 11.08.2026 je zrejmé, že obvodové murivo stavby obsahuje viacero stavebných otvorov, vrátane otvorov nachádzajúcich sa na bočnej obvodovej stene. Fotodokumentácia zároveň zachytáva pokračovanie stavebných prác na vyššej úrovni stavby a prípravu ďalších stavebných konštrukcií. Fotodokumentácia zo dňa 15.08.2026, vyhotovená aj z nadhľadu, zachytáva pôdorysné usporiadanie rozostavanej stavby a rozsiahlu debnenú a vystuženú vodorovnú konštrukciu pripravovanú na ďalšiu etapu stavebných prác. Zábery zároveň názorne dokumentujú priestorový vzťah stavby k susednej nehnuteľnosti žalobcov, vrátane záhrady,

spevnených plôch a bazéna, pričom časť stavby sa nachádza v bezprostrednej blízkosti priestoru užívaného žalobcami. 2.4. Z predloženej fotodokumentácie súd zistil, že na spevnenej ploche nehnuteľnosti užívanej žalobcami sa nachádzali viaceré drobné úlomky materiálu tehlovej farby, ktoré svojím vzhľadom zodpovedajú úlomkom keramického stavebného materiálu. Fotografie zároveň zachytávajú bezprostrednú priestorovú blízkosť rozostavanej stavby k oploteniu oddeľujúcemu stavenisko od nehnuteľnosti žalobcov. Za týmto oplotením sa nachádza obvodová stena rozostavanej stavby so stavebnými otvormi a pomocnými stavebnými konštrukciami. Z fotografií na stranách 4 a 5 súd ďalej zistil, že priestor bezprostredne pri spoločnom oplotení žalobcovia reálne užívajú ako súčasť záhrady a oddychového priestoru, pričom sa v tesnej blízkosti oplotenia nachádza aj detský bazén, resp. detský hrací bazén. Rozostavaná stavba sa nachádza bezprostredne za oplotením tohto priestoru. 2.5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre okres Bratislava III, obec Bratislava-Nové Mesto, katastrálne územie K., súd zistil, že na pozemku parc. č. 4355/21 je evidovaný rodinný dom súpisné č. XXXXX, D. E. X, pričom právny vzťah k pozemku parc. č. 4355/21 pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Ako vlastníci rodinného domu sú v katastri nehnuteľností evidovaní A. B. C. a A. G. C., a to v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1. Z listu vlastníctva ďalej vyplýva, že rodinný dom bol skolaudovaný rozhodnutím zo dňa 23.07.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2025, a následne mu bolo určené súpisné a orientačné číslo a bol zapísaný do registra adries. 2.6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre okres Bratislava III, obec Bratislava-Nové Mesto, katastrálne územie K., súd zistil, že na tomto liste vlastníctva sú okrem iných evidované pozemky registra „C“ parc. č. 4355/3 o výmere 295 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, a parc. č. 4355/21 o výmere 177 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Na pozemku parc. č. 4355/21 je postavená stavba rodinného domu súpisné č. 14588, pričom právny vzťah k tejto stavbe je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Ako výlučný vlastník všetkých nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX je zapísaná A. G. C., v spoluvlastníckom podiele 1/1, ktorá ich nadobudla na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod V-19413/2021 zo dňa 22.06.2021. 2.7. Zo stavebného povolenia Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č. /UKSP/ VALM-96 zo dňa 18.10.2022 súd zistil, že stavebný úrad povolil stavebníkovi MARANS development, s.r.o. stavbu „Rodinné domy Ahoj – Briežky“ na pozemkoch registra C-KN parc. č. 4355/4, 4355/5, 4355/6 a 4355/11 v katastrálnom území K., pozostávajúcu okrem iného zo stavebného objektu SO 01 – Rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami. Pre objekt SO 01 bol stavebný pozemok vymedzený pozemkami parc. č. 4355/4 a 4355/11 o celkovej výmere 602 m2. Pokiaľ ide o umiestnenie objektu SO 01 vo vzťahu k nehnuteľnosti žalobcu 2, stavebné povolenie výslovne stanovilo jeho najkratšiu vzdialenosť od pozemku parc. č. 4355/3 na 2,000 m. Výšková úroveň ±0,000 objektu SO 01 bola stanovená na 269,850 m Bpv a najvyšší bod hrebeňa strechy na +8,050 m od tejto úrovne. Zo stavebného povolenia súd ďalej zistil, že každý z troch rodinných domov bol povolený so zastavanou plochou 132 m2 a ako pravouhlý kváder s pôdorysnými rozmermi 8,4 m × 15,7 m, pozostávajúci z jedného podzemného podlažia, jedného nadzemného podlažia a podkrovia s terasou. Výšková úroveň 1. podzemného podlažia bola určená na –3,000 m, 1. nadzemného podlažia na ±0,000 m a podkrovia na +3,000 m. Za osobitne významné súd považoval, že stavebné povolenie sa výslovne zaoberalo otvormi vo fasáde orientovanej na susedný pozemok parc. č. 4355/3. Okno na 1. nadzemnom podlaží, pôvodne navrhnuté s výhľadom severozápadným smerom na pozemok parc. č. 4355/3, malo byť zrušené, pričom stavebný úrad výslovne určil, že stena bude plná bez okenných otvorov. Stavebné povolenie zároveň uložilo stavebníkovi povinnosť uskutočniť stavbu podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom a výslovne stanovilo, že prípadné zmeny nesmú byť vykonané bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. Súčasne bolo uložené zabezpečiť geodetické vytyčovanie a kontrolné meranie geometrických parametrov priestorovej polohy stavby a zobrazenie skutočnej realizácie stavby v súlade so stavebným povolením. Stavebný úrad stavebníkovi osobitne uložil, aby počas realizácie stavby nezaťažoval nad prípustnú mieru užívanie nehnuteľností na susedných pozemkoch, aby stavbu označil štítkom na viditeľnom mieste a aby stavebný materiál skladoval výlučne v priestore staveniska, udržiaval na stavenisku poriadok a zabezpečil zamedzenie vstupu cudzích osôb na stavenisko. 3. Súd sa v prvom rade zaoberal posúdením vecnej legitimácie žalobcov. Vecná legitimácia predstavuje stav hmotného práva a jej existencia patrí k základným predpokladom úspešnosti každého návrhu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ svoju aktívnu vecnú legitimáciu v zmysle hodnoverne osvedčiť. 3.1. Pokiaľ ide o žalobcu 1 (A. B. C.), z predložených výpisov z listov vlastníctva (LV č. XXXX a LV č. XXXX) súd zistil, že žalobca 1 je spolu so žalobkyňou 2 bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu súp. č. 14588 postaveného na pozemku parc. č. 4355/21. Avšak pozemok parc. č. 4355/3, ktorý

bezprostredne susedí s pozemkom parc. č. 4355/4, na ktorom je realizovaná Stavba SO 01, je v katastri nehnuteľností zapísaný vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2. Žalobca 1 k pozemku parc. č. 4355/3 nemá žiadne vecné právo (nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, oprávneným z vecného bremena ani záložným veriteľom).

3.2. Podľa a prislúcha právo na ochranu vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi a susedská ochrana pred imisiami výlučne vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti, prípadne subjektu s kvalifikovaným vecným právom k nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalobca 1 je manželom výlučnej vlastníčky pozemku parc. č. 4355/3 a býva v rodinnom dome na susednej parcele, nezakladá jeho samostatnú vecnoprávnu legitimáciu k pozemku v jej výlučnom majetku. Rodinnoprávne vzťahy a odvodené faktické užívanie nevytvárajú vecné právo k majetku nepatriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3.3. Prevažná väčšina tvrdených rušivých zásahov (odstup stavby cca 0,90 m namiesto 2,00 m od hranice parc. č. 4355/3, otvory a balkón orientované k záhrade, padanie stavebných úlomkov na pozemok a oplotenie) smeruje priamo voči pozemku parc. č. 4355/3. Vo vzťahu k týmto nárokom preto žalobca 1 neosvedčil aktívnu vecnú legitimáciu. Pokiaľ žalobca 1 odvodzuje svoju legitimáciu z ochrany práva na súkromie a osobnosť ( a nasl. ), súd uvádza, že ochrana osobnosti nemôže slúžiť na obchádzanie nedostatku vecnoprávnej legitimácie pri ochrane nehnuteľného majetku. Samotné vybudovanie okien alebo stavebných otvorov na susednej stavbe ani možnosť výhľadu na susedný pozemok nezakladá neoprávnený zásah do osobnostných práv. Zákaz stavebných prác formou neodkladného opatrenia z dôvodu ochrany osobnosti je navyše v danom prípade zjavne neprimeraným a neprípustným prostriedkom.

3.4. Žalobkyňa 2 (A. G. C.) má ako výlučná vlastníčka pozemku parc. č. 4355/3 a bezpodielová spoluvlastníčka rodinného domu formálnu aktívnu vecnú legitimáciu. Súd preto ďalej skúmal, či osvedčila splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

3.5. Súd sa osobitne zaoberal návrhom žalobcov, aby súd im samým podľa a uložil povinnosť podať proti žalovaným žalobu vo veci samej.

3.6. Podľa vety prvej súd môže uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej výlučne vtedy, ak „nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania“. Uloženie tejto lehoty je akcesorickým inštitútom spätým výlučne s vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak súd neodkladné opatrenie nenariadi (teda návrh zamietne), uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej je pojmovo a zo zákona vylúčené.

3.7. Súd následne pristúpil k posúdeniu hmotnoprávnych a procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia:

3.8. Žalobcovia založili svoj návrh na tvrdení, že realizovaná stavba porušuje odstupovú vzdialenosť od hranice pozemku (cca 0,90 m namiesto 2,00 m), prekračuje zastavanú plochu (171,10 m2 namiesto 132 m2) a odchyľuje sa vo výškovom riešení. Súd z predloženej katastrálnej mapy a fotodokumentácie zistil bezprostrednú priestorovú nadväznosť pozemkov a stavbu v štádiu hrubej stavby, avšak tieto podklady nepostačujú na osvedčenie tvrdenej skutočnej vzdialenosti stavby od hranice pozemkov. Bez geodetického zamerania polohopisu a výškopisu, geometrického plánu alebo autorizovaného kontrolného merania nemožno z bežných fotografií a katastrálnej mapy bez mierky prijať záver o osvedčení takýchto odchýlok v rovine vysokej pravdepodobnosti

3.9. Z obsahu návrhu vyplýva, že žalobcovia odvodzujú neoprávnenosť postupu žalovaných primárne z toho, že realizujú stavbu v rozpore s právoplatným stavebným povolením a overenou projektovou dokumentáciou.

3.10. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že kontrola dodržiavania stavebného povolenia a stavebných predpisov spadá do výlučnej právomoci stavebného úradu, ktorý disponuje účinnými verejnoprávnymi nástrojmi – najmä inštitútom štátneho stavebného dohľadu, oprávnením vydať výzvu alebo rozhodnutie o okamžitom zastavení stavebných prác, ako aj konaním o dodatočnom povolení stavby či o zmene stavby pred dokončením.

Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. , samotné porušenie stavebných predpisov alebo stavebného povolenia nezakladá automaticky dôvod na poskytnutie ochrany civilným súdom formou neodkladného opatrenia. Civilný súd nemôže nahrádzať činnosť stavebného úradu ani plniť funkciu stavebného dozoru. Súkromnoprávna ochrana podľa predpokladá reálne obťažovanie imisiami nad mieru primeranú pomerom alebo vážne ohrozenie výkonu práv.

3.11. Žalobcovia sa domáhajú úplného zákazu všetkých stavebných prác na celej stavbe SO 01 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Takýto plošný zákaz je hrubo neproporcionálny. Pozastavenie celej stavby na neurčitý čas (počas niekoľkoročného sporu vo veci samej) by znamenalo závažný zásah do vlastníckeho práva stavebníka, zakonzervovanie rozostavanej stavby v štádiu hrubej stavby, riziko jej znehodnotenia poveternostnými vplyvmi a hrozbu rozsiahlych majetkových škôd. Pokiaľ ide o tvrdené stavebné otvory v obvodovej stene a rozostavaný balkón, samotná existencia otvorov na rozostavanej a neobývanej stavbe nepredstavuje aktuálnu imisiu ani zásah do súkromia žalobcov. V štádiu hrubej stavby nedochádza k obývaniu nehnuteľnosti ani k sústavnému rušeniu súkromia. Otázka dodržania stavebnotechnických noriem týkajúcich sa odstupov a otvorov je predmetom posudzovania stavebným úradom v rámci kolaudačného konania.

3.12. Pokiaľ ide o padanie úlomkov tehlového materiálu, ide o bežný sprievodný jav stavebných prác, ktorý neodôvodňuje zastavenie celej stavby; pre takéto prípady zákon poskytuje prostriedky náhrady škody či svojpomoci. Taktiež z preverenia oznámenia políciou nevyplynulo preukázanie takého ohrozenia života, zdravia či majetku, ktoré by odôvodňovalo zásah civilného súdu.

3.13. Žalobcovia neosvedčili ani stav bezprostrednej a neodvrátiteľnej ujmy, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu pred riadnym meritórnym konaním a pred uplatnením prostriedkov v rámci pôsobnosti stavebného úradu.

4. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4.1. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4.2. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4.3. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

4.4. Podľa ak súd návrh neodmietne podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa ; inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

4.5. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

4.6. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci na tom, kto mu ju neprávom zadržuje.

4.7. Podľa vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

5. Pretože v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa (nebola hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku u žalobcu 1 z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie, nebol hodnoverne osvedčený tvrdený skutkový stav ani bezprostredný a závažný zásah do vlastníckeho práva u žalobkyne 2, uplatnený nárok patrí primárne do právomoci stavebného úradu a požadované opatrenie je neproporcionálne), súd návrh žalobcov podľa v celom rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto uznesenia.

6. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalovaným ako plne úspešnej strane náhradu trov nepriznal, nakoľko im v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.