Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-60-2026.pdf
PDF · 132.33 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/60/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu Stavcomp, s.r.o., so sídlom Giraltovská 18, 085 01 Bardejovská Nová Ves, IČO: 36 466 875, zastúpeného ONUFER & PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 56 931 361, proti žalovanému AKTIMS, s.r.o., so sídlom Vrbická 278/33, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 413 208, zastúpenému JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, o zaplatenie 927,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/9/2025-94 zo dňa 21. novembra 2025 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/9/2025-94 zo dňa 21.novembra 2025 p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 927,04 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 28.05.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 927,04 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 28.05.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že žalovaný si objednal u žalobcu dodávku materiálu a služieb. Žalobca objednané služby zrealizoval. Dňa 20.05.2021 žalobca vystavil faktúru č. 202100061, splatnú 27.05.2021 na sumu 927,04 Eur, ktorú žalovaný napriek upomienke z 22.08.2023 neuhradil.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp.zn. 14Up/1585/2024 z 26.09.2024, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že žalobca nedodal službu v rozsahu a kvalite dojednanom v ústnej zmluve o dielo. Predmetom objednávky bolo vykonanie kompletného diela, vrátane odovzdania dokumentácie. Žalovaný faktúru vrátil v lehote splatnosti. Emailom zo 07.09.2021 opakovane uviedol dôvody a reklamoval vykonanie diela. Poukazoval aj na email z 31.03.2021, v ktorom uvádzal, že kúrenie (predmet diela) nie je funkčné. Dielo tak nie je vykonané riadne a žiadal odstránenie vady. Opakovane to uvádzal v liste z 19.09.2023. Žalobca dielo nedokončil. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného poprel, že by nedošlo k riadnemu vykonaniu diela. Uviedol, že dielo dodal a spustil do prevádzky 10.12.2020, čo strany potvrdili podpisom montážneho listu a výkazu materiálu z 10.12.2020. Žalobca dodal žalovanému aj príslušenstvo, vrátane dokumentácie. Žalovaný dielo bez námietok prevzal. Žalovaný dodatočne požiadal žalobcu o úpravu systému. Žalobca požiadavke vyhovel a vykonal montáž, ktorá bola zachytená v montážnom denníku zo dňa 04.01.2021 ako požiadavka „montáž opravených aktorov kúrenia“. V montážnom liste bolo zachytené spustenie riadenia kúrenia po tejto úprave. Dielo bolo plne funkčné a zohľadňovalo požadované úpravy, čo žalovaný nenamietal a potvrdil svojím podpisom. Dielo tak bolo riadne ukončené a odovzdané 04.01.2021. Žalovaný následne požadoval ďalšie služby a úpravy nad rámec pôvodnej objednávky. Žalobca tomu nevyhovel a zákazku vyúčtoval faktúrou č. 202100061, ktorú žalovaný neuhradil. Nároky z vád diela nie sú predmetom tohto konania. Žalovaný svojvoľne odmieta uhradiť cenu diela na základe nepreukázaných vád diela, ktoré sa údajne objavili po jeho vykonaní. S poukazom na uvedené zotrval na podanej žalobe.
5. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že predmetom dodania bol systém inteligentného domu, vrátane programovania systému a rozvodov kúrenia a riadenia kúrenia. Žalobca časť diela vykonal, za čo vyfakturoval viac ako 11.653,- Eur, ktorá suma bola uhradená. Po ukončení diela systém nebol funkčný, nakoľko nespĺňal požadovanú a dojednanú kvalitu. Žalobca vystavil poslednú faktúru na sumu 927,04 Eur. Žalovaný požadoval dokončiť zvyšnú časť diela tak, aby bolo možné dielo užívať v dohodnutom rozsahu, k čomu nedošlo. Dielo dokončil pán A., ktorý faktúrou č. 2022017 vyúčtoval žalovanému sumu 514,40 Eur, ktorú žalovaný uhradil. Dielo dodával žalobca na základe projektovej dokumentácie, ktorú sám doručil. Na nefunkčnosť diela žalovaný poukazoval v emailoch z 02.03.2020 a 31.03.2021.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu existoval záväzkovo-právny vzťah, ktorý súd vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, posúdil ako vzťah obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako v ústnej forme uzatvorenú zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmet diela zadefinoval žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci ako dodávka systému inteligentného domu, vrátane programovania systému a rozvodov kúrenia a riadenia kúrenia, čo žalobca účinne nepoprel. Rovnako neboli sporné tvrdenia žalovaného, že žalobca časť diela vykonal, za čo vyfakturoval sumu 11.653,- Eur, ktorá bola žalovaným uhradená. Sporným v konaní bol nárok žalobcu na zaplatenie časti ceny diela vo výške 927,04 Eur, vyúčtovanej faktúrou č. 202100061 zo dňa 20.05.2021, vo väzbe na úkony realizované v zmysle montážnych listov zo dňa 10.12.2020 a 04.01.2021, následne otázka dokončenia diela, jeho odovzdania žalovanému, resp. jeho vykonania v dojednanej kvalite.
7. Súd konštatoval, že žalobca tvrdil, že dielo dodal a spustil do prevádzky dňa 10.12.2020, čo strany potvrdili podpisom montážneho listu z uvedeného dňa spolu s výkazom materiálu zo dňa 10.12.2020. Žalovaný účinne nepoprel, že predmetný montážny list, vrátane výkazu materiálu podpísal. Súd zistil, že v predmetnom montážnom liste sú zadefinované vykonané práce, použitý materiál, dopravné náklady a taktiež je v ňom uvedený časový rozsah prác od 10:30 do 19:30 hod. a priezvisko osôb, ktoré činnosť za žalobcu vykonávali. Žalovaný taktiež účinne nepoprel tvrdenia žalobcu, že dodatočne ho požiadal o úpravu systému, ktorej požiadavke žalobca vyhovel a táto je zachytená v montážnom liste číslo 201900288 zo 04.01.2021 ako montáž opravených aktorov kúrenia. V predmetnom montážnom liste sú taktiež definované vykonané práce, ich časový rozsah a priezvisko osôb, ktoré tieto práce vykonávali. Žalovaný nespochybnil, že taktiež tento montážny list zo dňa 04.01.2021 podpísal. V nadväznosti na uvedené žalobca považoval dielo za riadne ukončené a odovzdané dňa 04.01.2021. Voči uvedenému žalovaný namietal, že montážny list nie je protokolom o odovzdaní diela, ale len čiastkového plnenia, kedy týchto montážnych listov bolo v celej zákazke niekoľko a k finálnemu odovzdaniu diela nedošlo.
8. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobcom predložené montážne listy zo dňa 10.12.2020 a 04.01.2021 preukazujú realizáciu diela žalobcom, pričom v konaní nebola tvrdená, ani preukázaná konkrétna dohoda zmluvných strán o konkrétnom inom spôsobe odovzdania diela. Žalovaný zároveň nešpecifikoval konkrétnu zvyšnú časť diela, ktorá by žalobcom nemala byť dokončená v záujme toho, aby dielo bolo možné užívať v dohodnutom rozsahu. Pokiaľ teda žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žalobca nedodal službu v rozsahu dojednanom v ústnej zmluve o dielo, tak nešpecifikoval konkrétnu časť dojednaného predmetu diela, ktorá by zo strany žalobcu nebola zrealizovaná/dodaná. Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2025 právny zástupca žalovaného
síce poukazoval na to, že žalovaný namietal nedokončenie diela emailami z 19.02.2020, 02.03.2020 a 31.03.2021, avšak zároveň v rámci záverečného vyjadrenia vo veci uviedol, že žalovaný nepopiera, že tovar nebol dodaný a montážne práce vykonané v rozsahu ako sú uvedené v montážnom liste, namietal však, že dielo nebolo vykonané v kvalite, ako bolo dojednané v zmluve o dielo. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že k vykonaniu diela a jeho odovzdaniu žalovanému došlo najneskôr podpisom montážneho listu zo dňa 04.01.2021. Pri absencii špecifikácie konkrétnych úkonov, ktoré mali chýbať na ukončenie diela, tak najneskôr ku dňu 04.01.2021 došlo k ukončeniu a odovzdaniu diela a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v rozsahu neuhradenej sumy 927,04 Eur, vyúčtovanej faktúrou č. 202100061 z 20.05.2021, ktorej výška vo väzbe na dojednanú cenu diela nebola žalovaným spochybnená.
9. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ by aj dielo v čase jeho odovzdania, t. j. v čase podpisu montážneho listu zo dňa 10.12.2020, resp. najneskôr v čase podpisu montážneho listu zo dňa 04.01.2021 malo vady, za ktoré by zodpovedal zhotoviteľ, resp. ak by takéto vady vznikli po čase odovzdania diela a boli spôsobené porušením povinností zhotoviteľa, bolo by súčasťou povinnosti tvrdenia a nadväzujúcej dôkaznej povinnosti na strane žalovaného v skutkovej rovine tieto vady riadne identifikovať a zároveň uviesť, aký konkrétny zodpovednostný nárok voči žalobcovi uplatnil alebo konkrétny zodpovednostný nárok uplatniť procesne relevantným spôsobom voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela v tomto konaní, ako prostriedok procesnej obrany. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nedodal dielo v rozsahu a kvalite dojednanom v ústnej zmluve o dielo, však v priebehu konania ostali len v rovine všeobecných, nekonkrétnych tvrdení, kedy v skutkovej rovine žalovaný nedostatočný rozsah a kvalitu diela nijakým spôsobom nešpecifikoval. Pokiaľ aj žalovaný odkazoval na emaily adresované v tejto súvislosti žalobcovi 19.02.2020, 02.03.2020 resp. 31.03.2021, tak súd poukázal na ustanovenie § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd konštatoval, že konkrétne vady diela realizované žalobcom neboli žalovaným v priebehu konania špecifikované a pokiaľ aj žalovaný uvádzal, že dielo nespĺňalo požadovanú dojednanú kvalitu, resp. že ani po ukončení diela systém nebol funkčný, tak išlo len o nešpecifikované, nepreukázané tvrdenia, k odstráneniu ktorého nedostatku v procesnej obrane žalovaného nedošlo ani na nariadenom termíne pojednávania.
10. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že dielo dokončil pán A., za čo vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2022017 sumu 514,40 Eur, ktorú žalovaný uhradil, tak žalobca poprel, že by pánom A. vykonané práce s nepreukázaným charakterom boli prácami na dokončení pôvodného diela, resp., že by k dokončeniu diela malo dôjsť konaním pána A. ako samostatného subjektu resp. jeho spoločnosti. Súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že zo žalovaným predloženej faktúry vôbec nie je zrejmé, o aké práce sa jednalo, nakoľko tieto sú uvádzané len všeobecne. Súd mal za to, že obsah faktúry č. 2022017, vystavenej dodávateľom B. A. - Voj-Tech nemožno stotožniť s dielom, ktoré realizoval žalobca pre žalovaného. Záver súdu o tom, že dňa 04.01.2021, t.j. v deň podpísania posledného montážneho listu, za absencie konkrétnej dohody zmluvných strán o inom spôsobe odovzdania a prevzatia diela, došlo k odovzdaniu diela zo strany žalobcu, nemôže spochybniť ani tá skutočnosť, že v montážnom liste chýba výslovné prehlásenie žalovaného, že dielo prevzal a prípadné vyjadrenie k vadám. Súd uviedol, že pokiaľ žalovaný bol presvedčený, že dielo realizované žalobcom malo vady, ktoré zistil po uvedenom dátume 04.01.2021, bolo na žalovanom, aby tieto vady v tomto konaní v skutkovej rovine riadne vymedzil a zároveň uviedol, akým spôsobom ich existencia vylučuje nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela vo väzbe na konkrétny uplatnený zodpovednostný nárok a konkrétnu procesnú obranu žalovaného.
11. Pokiaľ žalovaný ďalej namietal, že pre ukončenie diela je potrebné odovzdať aj osobitné protokoly ku kolaudácii, resp. že predmetom objednávky bolo vykonanie kompletného diela, vrátane odovzdania dokumentácie, tak opätovne v skutkovej rovine nešpecifikoval, aká konkrétna dokumentácia nebola žalobcom žalovanému odovzdaná, čo by bránilo riadnemu užívaniu diela, resp. prípadnej kolaudácii stavby, ktorej dielo zjavne bolo súčasťou. Pokiaľ aktuálne je dielo funkčné a žalovaný netvrdil, ani nepreukázal, že by jeho užívaniu v legálnej rovine bránila absencia konkrétnej dokumentácie, na odovzdanie ktorej by bol povinný žalobca, tak všeobecné tvrdenia žalovaného o neodovzdaní dokumentácie nemôžu mať relevanciu vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela.
12. Súd vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo a právne dôvodný a procesnú obranu žalovaného ako nedôvodnú, resp. nepreukázanú, a preto súd žalobe žalobcu na zaplatenie ceny diela, vrátane zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradenej faktúry
a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v celom rozsahu vyhovel.
13. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%.
14. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
15. V odvolaní uviedol, že rozsudok napáda z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko rozsudok vychádza z nesprávneho skutkového zistenia. Tvrdí, že nebolo dielo technicky dokončené, nakoľko predmetom diela bol kompletný systém inteligentného domu vrátane elektroinštalácie, montáže a zapojenia aktorov kúrenia, programovania riadiaceho systému, uvedenia systému do funkčnej prevádzky a odovzdania projektovej a prevádzkovej dokumentácie. Žalovaný má za to, že súd nesprávne uzavrel, že podpis montážneho listu predstavuje riadne ukončenie diela. Montážny list však technicky preukazuje len realizáciu konkrétnych montážnych úkonov, časový rozsah práce, podpis osoby prítomnej pri montáži a nepreukazuje funkčnosť riadiaceho systému ako celku, funkčnosť regulácie kúrenia, odovzdanie softvérového projektu, odovzdanie konfiguračných dát, odovzdanie užívateľskej dokumentácie a vykonanie funkčných skúšok systému. Žalovaný tvrdí, že pri systémoch inteligentnej elektroinštalácie je montáž iba prvou fázou. Ďalej žalovaný tvrdí, že skutočné dokončenie nastáva až parametrizáciou systému, otestovaním regulačných slučiek, odladením komunikácie medzi prvkami, odovzdaním zdrojových dát konfigurácie. Bez týchto krokov nemožno hovoriť o riadne vykonanom diele.
16. Podľa žalovaného funkčnosť systému nebola súdom preukázaná. Súd bez odborného dokazovania konštatoval, že systém bol funkčný. Žalovaný má za to, že ide o technickú otázku vyžadujúcu znalecké dokazovanie. Bez znaleckého posudku podľa jeho názoru nie je možné odborne posúdiť, či riadiaca jednotka správne komunikovala s aktormi, či boli vykonané regulačné skúšky, či systém dosahoval projektované parametre, a či bol systém stabilný v prevádzke.
17. Podľa názoru žalovaného súd tak prekročil hranice voľného hodnotenia dôkazov a nahradil odborné posúdenie vlastnou úvahou.
18. Žalovaný ďalej napadol rozsudok z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP z dôvodu nevykonania kľúčových dôkazov.
19. Žalovaný navrhuje vykonať znalecký posudok z odboru elektrotechnika – riadiace systémy budov, ktorý posúdi stav systému ku dňu 04.01.2021, rozsah chýbajúcich prvkov a či práce vykonané tretím subjektom boli dokončovacími prácami.
20. Ďalej navrhuje výsluch osoby, ktorá systém dokončovala, a to B. A. k rozsahu zistených nedostatkov, nefunkčnosti regulačných prvkov a potrebe zásahu do programovania.
21. Podľa názoru žalovaného bez týchto dôkazov nie je skutkový stav riadne objasnený.
22. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že samotný žalobca nerozporoval dokončenie diela a odbornosť osoby B. A., a preto nebolo v tomto čase túto osobu potrebné navrhovať na výsluch. K tejto potrebe podľa názoru žalovaného došlo až po vydaní rozsudku vo veci samej.
23. Žalovaný ďalej namieta nesprávne právne posúdenie podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
24. Žalovaný poukázal na § 554 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dielo vykonané jeho riadnym ukončením a odovzdaním a tvrdí, že riadne ukončenie znamená súlad s projektom, dosiahnutie dohodnutej kvality, plnú funkčnosť a odovzdanie dokumentácie.
25. Žalovaný má za to, že súd nesprávne stotožnil pojem „vykonanie montáže“ s „riadnym ukončením diela“ na základe čoho trpí konanie závažnou vadou. Ak totiž systém nebol schopný plnohodnotnej
prevádzky bez zásahu tretej osoby, nárok na zaplatenie ceny nevznikol (§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka).
26. Žalovaný ďalej poukázal na dokumentáciu, ako podstatnú náležitosť diela. Tvrdí, že pri systéme inteligentného domu dokumentácia zahŕňa projekt elektroinštalácie, zapojovacie schémy, konfiguračné súbory riadiacej jednotky, prístupové údaje a návod na obsluhu. Bez ich odovzdania nie je možné vykonať servis, vykonať kolaudáciu a upravovať systém. Podľa žalovaného súd nesprávne považoval absenciu špecifikácie dokumentov za nedostatočnú obranu, hoci samotný charakter diela predpokladá ich existenciu.
27. Žalovaný ďalej poukázal na dôkaz, faktúru od tretieho subjektu a tvrdí, že faktúra za práce tretieho subjektu v sume 514,40 Eur preukazuje potrebný zásah do systému, potvrdzuje potrebu dokončenia programovania a potvrdzuje odstránenie funkčných nedostatkov. Súd túto skutočnosť vyhodnotil bez odborného skúmania ako nesúvisiacu, čo je predčasný záver.
28. Ďalej žalovaný poukázal na zásadu dôkazného bremena a na to, že žalobca musí preukázať, že dielo bolo riadne dokončené, že bolo funkčné a že bolo odovzdané ako celok. Má za to, že nestačí preukázať podpis montážneho listu, keď týmto dokumentom nie je dielo ukončené, ani riadne odovzdané.
29. Žalovaný má ďalej za to, že rozsudok je založený na neúplnom skutkovom stave, bez technického dokazovania a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia pojmu „vykonanie diela“.
30. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi názormi a závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v rozsudku, ktorý považuje za zákonný, vecne správny a precízne odôvodnený.
31. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného v odvolaní za zmätočné a má za to, že dôvody odvolania nenapĺňajú dôvody, pre ktoré by mohlo dôjsť k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
32. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného a popiera, že by dielo nebolo dokončené, resp. že by bolo nefunkčné, ako bez dôkazov tvrdí žalovaný. Žalobca poukázal na to, že žalovaný až po odvolaní predkladá tvrdenia o údajných technických etapách montáže diela a hypotetizuje o tom, po splnení akých technických krokoch je dielo vykonané a aké sú technické predpoklady pre ustálenie funkčnosti diela.
33. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného v odvolaní žalobca poukázal na to, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas a možno ich uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa žalobcu žalovanému nič nebránilo, aby tieto tvrdenia uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, prípadne aby navrhol a odôvodnil vykonanie znaleckého skúmania, prípadne proaktívne predložil znalecký posudok, či odborné vyjadrenie. V konaní pred súdom prvej inštancie však žalovaný nešpecifikoval konkrétnu zvyšnú časť diela, ktorá by žalobcom údajne nemala byť dokončená, ani nešpecifikoval a nepreukázal, na základe čoho a z akých konkrétnych dôvodov by dielo údajne nemalo byť funkčné.
34. Žalobca naopak riadne a včas preukázal, že žalovaný bez akýchkoľvek výhrad podpísal príslušné montážne listy, ktoré jednoznačne preukazovali realizáciu dohodnutého diela.
35. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný sa sťažuje na nahrádzanie odborného posúdenia vlastnou úvahou súdu, pričom sám v odvolaní uvádza konkrétne technické termíny a postupy, ktoré nie sú vierohodne podložené žiadnym odborným posúdením, resp. dôkazom, ktorý by preukazoval ich technickú relevanciu a správnosť.
36. Žalobca preto považuje tvrdenia žalovaného v odvolaní za účelové a nepreukázané, ale najmä poukazuje na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, a preto na ne podľa § 366 CSP nemožno v odvolacom konaní prihliadnuť.
37. Pokiaľ žalovaný v odvolaní navrhuje vykonať nové dôkazy, a to znalecký posudok z odboru elektrotechnika, riadiace systémy budov a výsluch osoby, ktorá systém údajne dokončovala (B. A.), žalobca opätovne poukázal na procesné podmienky sporového konania a na povinnosť uplatniť
prostriedky procesného útoku, resp. obrany včas. Žalobca tvrdí, že neexistoval žiadny rozumný dôvod na to, aby žalovaný tieto návrhy na vykonanie dôkazov nemohol uplatniť v prvostupňovom konaní.
38. Návrhy žalovaného sú preto podľa žalobcu zjavne účelové, nadbytočné a opäť sa jedná o novoty, ktoré nemožno v odvolacom konaní s prihliadnutím na ustanovenie § 366 CSP použiť.
39. K údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že nie je pravdou, že by dielo nebolo dokončené alebo funkčné. Žalovaný v prvostupňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno a opak nepreukázal. Súd prvej inštancie tak správne posúdil, že došlo k vykonaniu diela a jeho odovzdaniu žalovanému.
40. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
41. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
42. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštanice (§ 389, § 380 ods. 1, § 383 CSP) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
43. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
44. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
45. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
46. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalovanému nebolo odňaté žiadne právo, ani znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré ma zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalovaný mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesnej obrany proti žalovanému nároku.
47. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
48. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu o zaplatenie 927,04 Eur spolu s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov vyhovel. Žalobca si svoje právo uplatnil podľa ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorej uzatvorenie medzi stranami sporu nebolo sporné. Ďalej v konaní nebolo sporné, že predmetom uzatvorenej zmluvy bola dodávka systému inteligentného domu, vrátane programovania systému a rozvodov kúrenia a riadenia kúrenia a tiež v konaní nebolo sporné, že žalobca časť diela vykonal, začo vyfakturoval sumu 11.653,-Eur, ktorá bola žalovaným uhradená. Sporným v konaní bola skutočnosť,
či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie časti ceny diela vyfakturovanej faktúrou č. 202100061 zo dňa 20.05.2021 v sume 927,04 Eur, ktorej zaplatenie s príslušenstvom je predmetom sporu. Ďalej v konaní bolo sporným, či dielo bolo zo strany žalobcu dokončené, žalovanému odovzdané a či dielo bolo vykonané v dojednanej kvalite.
49. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
50. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
51. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
52. Podľa ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
53. Podľa ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
54. Podľa ustanovenia § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
55. Podľa ustanovenia § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
56. Podľa ustanovenia § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
57. Záväzok vyplývajú zo zmluvy o dielo, t.j. vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela je splnený ukončením a odovzdaním diela. Odovzdanie diela je dvojstranným synalagmatickým vzťahom, t.j. povinnosti zhotoviteľa zodpovedá povinnosť objednávateľa riadne vyhotovený predmet diela prevziať. Zmluvné strany mali zmluvu o dielo uzatvorenú ústne, teda ako súd prvej inštancie správne uviedol nebolo preukázané, že zmluvné strany sa dohodli na odovzdávaní diela inak, ako bolo zachytené v montážnych listoch zo dňa 10.12.2020 a 04.01.2021, v ktorých sú zadefinované vykonané práce, použitý materiál, dopravné náklady a tiež je v nich uvedený čas a rozsah vykonaných prác. Keďže žalovaný v priebehu konania účinne nepoprel tvrdenia žalobcu, keďže svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, odvolací sú sa stotožnil s názorom okresného súdu, že k odovzdaniu diela došlo. Nakoľko žalobca v súlade s § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo vykonal a žalovanému odovzdal, čo vyplýva z montážneho listu (čl. 38), kde je uvedené „Spustenie riadenia kúrenia“, čo žalovaný potvrdil svojím podpisom a nevzniesol žiadne námietky, vznikla žalovanému v zmysle tohto zákonného ustanovenia povinnosť zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
58. Odvolací súd sa tiež v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by dielo dokončil za žalobcu iný dodávateľ, a to pán A., a zároveň sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného nedošlo k tvrdeniu, a ani k preukázaniu, že by nedodanie konkrétnej dokumentácie bránilo riadnemu užívaniu diela, resp. prípadnej kolaudácii stavby. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo a právne dôvodný a správne vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako nedôvodnú, resp. nepreukázanú, následkom čoho žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
59. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávnej námietky.
60. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
61. Žalovaný v podanom odvolaní s názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil a mal za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho skutkového zistenia. Zotrval na svojich tvrdeniach, že dielo nebolo technicky dokončené, uvedené do funkčnej prevádzky, a nebola odovzdaná projektová a prevádzková dokumentácia. Žalovaný tiež nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie že podpis montážneho listu predstavuje riadne ukončenie diela.
62. Žalovaný v podanom odvolaní tiež tvrdí, že pri systémoch inteligentnej elektroinštalácie je montáž iba prvou fázou. Zároveň uvádza skutočnosti a tvrdenia, ktoré neboli z jeho strany prezentované pred súdom prvej inštancie, teda ide o novoty v odvolacom konaní.
63. Zároveň žalovaný v odvolaní namieta, že neboli vykonané kľúčové dôkazy, a to nariadenie znaleckého dokazovania, ako aj výsluch svedka B. A., ktorý môže preukázať rozsah zistených nedostatkov, nefunkčnosti regulačných prvkov a potrebu zásahu do programovania.
64. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania dospel k záveru, že žalovaným tvrdené skutočnosti v odvolaní mohol a mal uplatniť ako prostriedky procesnej obrany v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ tak neurobil a svoje návrhy na doplnenie dokazovania, ako aj skutkové tvrdenia prezentuje až v podanom odvolaní, ide o novoty v odvolacom konaní, ku ktorým odvolací súd v súlade s § 366 CSP nemôže prihliadať.
65. Odvolací súd konštatuje, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj pri vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Žalobca v konaní listinnými dôkazmi dostatočným spôsobom preukázal oprávnenosť uplatneného nároku, pričom súd prvej inštancie sa v celom rozsahu vysporiadal so všetkými žalovaným namietanými skutočnosťami. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý vec správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých aplikoval platnú právnu úpravu pri rozhodovaní vo veci.
66. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalovaným v prvostupňovom konaní, nemohol dospieť k inému názoru, ako že žalobcom predložené montážne listy, ktoré boli zo strany žalovaného podpísané, preukazujú splnenie diela zo strany žalobcu. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu v tomto smere, bol povinný uviesť svoje skutkové tvrdenia, ktoré však bol povinný aj vierohodne dôkaznými prostriedkami v konaní preukázať. Žalovaný nielenže tak neurobil, ale ani pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať relevantné dôkazy, ktoré by ním tvrdené skutočnosti preukázali. Pokiaľ tak urobil žalovaný až v podanom odvolaní, kde navrhuje vykonať dokazovanie, ide o oneskorené návrhy na vykonanie dokazovania vzhľadom na zásadu koncentrácie konania a samotné nezvládnutie dôkazného bremena zo strany žalovaného pred súdom prvej inštancie muselo mať za následok prehru v spore.
67. Odvolací súd dopĺňa, že nezistil ani žiadne procesné pochybenia súdu prvej inštancie, keď okresný súd vzhľadom na nenavrhnutie žiadnych dôkazných prostriedkov, nevykonal dokazovanie na žalovaným tvrdené skutočnosti. V zmysle čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať skutkové tvrdenia aj dôkazy. Strana konania má najprv rozhodujúce skutočnosti tvrdiť a až dôkazmi má byť ich pravdivosť preukázaná, teda až vykonanými dôkazmi majú byť tieto skutkové tvrdenia potvrdené, alebo vyvrátené. Súd nemá právo, a ani nemôže nahrádzať zákonnú povinnosť strán konania z dôkazov, ktoré strany navrhli, si sám zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové okolnosti uplatneného nároku žalobcu, resp. obrany žalovaného. Žalobca túto povinnosť splnil,
keď k jednotlivým skutkovým tvrdeniam priložil listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že pre žalovaného dielo vykonal (montážne listy). Žalobca tak ku svojím skutkovým tvrdeniam predložil aj dôkazy. Naproti tomu žalovaný iba všeobecným spôsobom namietol neodovzdanie diela, nevykonanie celého diela a jeho neodovzdanie, pričom neuviedol tak, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie konkrétne skutkové tvrdenia, čo konkrétne nebolo zo strany žalobcu vykonané, ktoré konkrétne dokumentácie mu neboli odovzdané a ani neuviedol, že by medzi stranami konania bolo dohodnuté odovzdanie diela iným spôsobom, ako tvrdil a urobil žalobca formou montážnych listov. Keďže žalovaný sám neuviedol dostatok tvrdení na svoju obranu, nebolo úlohou súdu prvej inštancie bez uvedenia týchto konkrétnych skutočností zisťovať podstatné rozhodujúce skutočnosti, pričom žalovaný ani nenavrhol vykonanie konkrétnych dôkazov na preukázanie ním tvrdených skutočností. Takáto činnosť súdu by bola nad rámec dokazovania v civilnom sporovom konaní, pretože dokazovať sa majú len tvrdené skutočnosti. Ak by súd sám zisťoval skutočnosti z dôkazov v prospech jednej strany na úkor druhej, bola by tým porušená zásada rovnosti strán konania.
68. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že nemohol navrhnúť výsluch svedka pána A. v konaní pred súdom prvej inštancie, s týmto tvrdením žalovaného odvolací súd nesúhlasí. Odvolací súd uvádza, že žalovaný už pred súdom prvej inštancie tvrdil, že pán A. za žalobcu dielo dokončil, predložil faktúru vystavenú pánom A. žalovanému, z ktorej tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie nevyplýva, že pán A. touto faktúrou žalovanému fakturuje práce na dokončení diela za žalobcu, teda už spolu s týmto skutkovým tvrdením bol žalovaný povinný navrhnúť súdu prvej inštancie vykonanie dôkazu, ktorým by ním tvrdené skutočnosti preukázal, čo v danom prípade mal byť návrh na výsluch svedka pána A., čo však žalovaný neurobil. Pokiaľ tak urobil až v podanom odvolaní, tento návrh je podaný oneskorene a mohol byť navrhnutý už pred súdom prvej inštancie tak, ako bolo uvedené vyššie.
69. Žalovaný v podanom odvolaní napadol celý rozsudok, teda aj výrok priznávajúci žalobcovi úroky z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-Eur, ako aj výrok o priznanom nároku na náhradu trov konania žalobcovi, avšak žalovaný v podanom odvolaní k týmto žalobcovi priznaným nárokom neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, prečo považuje v týchto častiach rozsudok za nesprávny, a preto odvolací súd nemal možnosť náležite reagovať na skutkové tvrdenia žalovaného a teda v týchto častiach nemohol preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
70. Odvolací súd však konštatuje, že súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal pred súdom prvej inštancie v konaní voči žalovanému v celom rozsahu úspech.
71. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
72. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP.
73. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).