Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-53-2026.pdf
PDF · 202.85 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/53/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu NERTA Slovakia s.r.o., so sídlom Staviteľská 1/9382, 831 04 Bratislava, IČO: 35 878 339, právne zastúpeného JUDr. Petrou Kolesárovou Oravcovou, advokátkou, so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava 1, IČO: 42 241 375, proti žalovanému Prváumývacia Novomestská s.r.o., so sídlom Trenčianska Turná 2508, 913 21 Trenčianska Turná, IČO: 52 239 934, právne zastúpenému AB Legal s. r. o., so sídlom Lachova 32, 851 03 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 56 769 563, o zaplatenie 2.186,77 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 167,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36Cb/195/2024-130 zo dňa 5.decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36Cb/195/2024-130 zo dňa 5.decembra 2025 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.186,77 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 880,80 Eur od 30.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 523,20 Eur od 07.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 782,77 Eur od 11.09.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 167,51 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 29.06.2022 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur v celom rozsahu zamietol. Treťou výrokovou vetou žalobcovi proti žalovanému priznal náhrada 100 % trov konania o žalobe o zaplatenie 2.186,77 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 167,51 Eur s príslušenstvom.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.186,77 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 880,80 Eur od 30.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 523,20 Eur od 07.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 782,77 Eur od 11.09.2022 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonal servis, na základe čoho vystavil faktúry: č. VFSE22431, splatná 29.07.2022 v sume 880,80 Eur; č. VFSE22456, splatná 06.08.2022 v sume 523,20 Eur a č. VFSE22514, splatná 10.09.2022 v sume 782,77 Eur. Žalovaný uvedené faktúry žalobcovi neuhradil.
3. V súvislosti s námietkou žalovaného, že návrh žalobcu na pokračovanie v konaní bol podaný po uplynutí lehoty na jeho podanie súd prvej inštancie konštatoval, že z elektronickej doručenky je zrejmé, že odpor proti platobnému rozkazu spolu s výzvou, aby sa žalobca k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, bol dňa 16.10.2024 11:33:27 uložený do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu. Od 17.10.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni uloženia uvedených písomných podaní (odpor + výzvy), začala žalobcovi plynúť 15-dňová úložná lehota v zmysle § 32 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon o Governmente), ktorá uplynula dňom 31.10.2024. Fikcia doručenia odporu a výzvy právnemu zástupcovi žalobcu teda nastala dňom 01.11.2024, t.j. v deň nasledujúci po márnom uplynutí úložnej lehoty v zmysle § 32 ods. 2 v spojení s § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona o e-Governmente, o čom svedčí aj elektronická doručenka, na ktorej je uvedené: Uplynutie úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia k „7UP/1380/2024 výzva, odpor + Podanie odporu s prílohami“. Z uvedenej doručenky jednoznačne vyplýva, že správa bola adresátovi (právnemu zástupcovi žalobcu) doručená 01.11.2024 o 00,30 hod.. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie uviedol, že lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní začala žalobcovi plynúť nasledujúci deň po doručení odporu a výzvy, t.j. deň nasledujúci po dni, v ktorom nastala fikcia doručenia (01.11.2024), a síce dňa 02.11.2024. Koniec 15-dňovej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní žalobcom pripadol na 16.11.2024 (sobota). Vzhľadom k tomu, že koniec lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní pripadol na sobotu (16.11.2024), v zmysle § 121 ods. 4 CSP bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 18.11.2024. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na súde dňa 18.11.2024, t.j. v posledný deň lehoty, teda včas. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/103/2022 zo dňa 19.12.2023. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyslovil názor, že podľa § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a § 22 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Okresný súd Trenčín je príslušným na prejednanie tejto veci a konanie vo veci samej nebolo zastavené v zmysle § 14 ods. 2 zákona o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že vzájomnou žalobou sa žalovaný proti žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 167,51 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 29.06.2022 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.
5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že v zmysle § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) uzatvorili Zmluvu o dielo č. 0221 zo dňa 01.03.2021 (ďalej len „zmluva o dielo“), ktorej predmetom bolo dodanie technologického zariadenia Autoumyváreň CW6K6.
6. Súd prvej inštancie zistil, že podľa čl. X. bod 2 zmluvy o dielo, zhotoviteľ (žalobca) zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. Za vady vzniknuté po tomto čase v záručnej dobe zhotoviteľ zodpovedá, ak boli spôsobené porušením jeho povinnosti. Podľa čl. X. bodu 3 zmluvy o dielo, záručná doba na dielo podľa tejto zmluvy, poskytovaná zhotoviteľom, je 24 mesiacov a začína plynúť dňom odovzdania a prevzatia diela, podľa čl. IX. tejto zmluvy. Pre vybrané komponenty je záruka upravená výrobcom jednotlivých dielov, presnejšie definované v prílohe č. 3 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti, v bode 8 (v prílohe č. 1 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti), ktorá je zároveň neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o dielo. Podľa čl. X. bodu 6 zmluvy o dielo, záruka je platná pri splnení podmienky, že objednávateľ alebo budúci prevádzkovateľ diela uzatvorí so zhotoviteľom servisnú zmluvu na vykonávanie pravidelného servisu, ktorý sa bude uskutočňovať v dohodnutých termínoch, a že bude používať čistiace prostriedky špeciálne určené pre predmet diela, výhradne dodávané zhotoviteľom na základe prílohy č. 3, ktorá je súčasťou tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že splnenie podmienok v tomto bode zmluvy je podstatnou povinnosťou objednávateľa, od ktorej závisí uplatňovanie práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady diela voči zhotoviteľovi. Podľa čl. X. bodu 8 zmluvy o dielo, zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela spôsobené porušením povinnosti objednávateľa tým, že umožnil servisný alebo iný zásah do diela neoprávnenej osobe alebo použitím náhradných dielov alebo čistiacich náplní nedodaných zhotoviteľom. Podľa čl. X. bod 9 zmluvy o dielo, zhotoviteľ je v záručnej dobe povinný na základe oprávnenej reklamácie objednávateľa, uplatnenej bez zbytočného odkladu po zistení vady, túto bezplatne odstrániť s nástupom na opravu do 72 hodín od jej
oznámenia mimo víkendov a štátnych sviatkov. Objednávateľ uplatní vadu diela u zhotoviteľa písomne, bezodkladne po jej zistení. Potvrdenie o odstránení vady sa dokladuje písomnou formou.
7. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 01.03.2021 uzatvoril žalovaný ako objednávateľ so žalobcom ako dodávateľom v zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvu o pravidelnej servisnej činnosti (ďalej len „zmluva o pravidelnej servisnej činnosti“). Predmetom uvedenej zmluvy bola pravidelná technická kontrola zariadenia - samoobslužné umývacie centrum a údržba umývacej technológie CarWash CW6K6 v rozsahu podľa čl. I. bodu 1 označenej zmluvy. Podľa čl. I. bodu 2 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti je aj objednávateľom výlučné odoberanie náplní do dodávaného zariadenia, špeciálne určených pre predmet diela, výhradne dodávaných dodávateľom. Podľa čl. IV. bodu 3 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti, dodávateľ nezodpovedá za vady, ak objednávateľ neužíva zariadenie alebo nepoužíva alebo neskladuje náplne v súlade s návodmi na používanie alebo iným spôsobom porušuje ustanovenia tejto zmluvy alebo pokyny dodávateľa. Podľa čl. V. bodu 3 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti, dodávateľ je oprávnený túto zmluvu v celom rozsahu písomne vypovedať v prípade závažného porušovania povinností objednávateľom, najmä pri omeškaní s úhradou ceny, alebo jej časti, za poskytnutie servisných služieb a čistiacich prostriedkov viac ako 30 dní, neodoberaním alebo neobjednávaním čistiacich náplní, užívaním zariadenia v rozpore s touto zmluvou alebo návodmi na používanie alebo nepoužívaním tovaru dodaného dodávateľom v zariadení. Podľa čl. V. bodu 5 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti, výpovedná doba je 1 mesiac a začína plynúť od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.
8. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že faktúrou č. VFSE22456 zo dňa 19.07.2022, splatnou dňa 06.08.2022, vyfakturoval žalobca žalovanému servis č. 22SEP00529 v sume 523,20 Eur. Faktúrou č. VFSE22431 zo dňa 11.07.2022, splatnou dňa 29.07.2022, vyfakturoval žalobca žalovanému servis č. 22SEP00500 v sume 880,80 Eur. Faktúrou č. VFSE22514 zo dňa 12.08.2022, splatnou dňa 10.09.2022, vyfakturoval žalobca žalovanému servis č. 22SEP00597 v sume 782,77 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný uvedené faktúry žalobcovi neuhradil.
9. Z faktúry č. VFSE22385 zo dňa 22.06.2022, splatnej dňa 14.07.2022, ktorú žalovaný uhradil, súd prvej inštancie zistil, že touto žalobca vyfakturoval žalovanému servis č. 22SE00447 v sume 502,31 Eur.
10. Z Výpovede zo servisnej zmluvy a strata záruky zo dňa 24.06.2022 súd prvej inštancie zistil, že dňa 16.06.2022 poverený servisný technik vykonal u žalovaného na prevádzke bezdotykovej autoumyvárne v.č. 36414 v Novom Meste nad Váhom pravidelný servis, pri ktorom zistil používanie čistiacich prostriedkov nedodávaných žalobcom. Na základe čl. X. bodu 6 zmluvy o dielo č. 0221, uzatvorenej dňa 01.03.2021, žalovaný porušil podmienku používania čistiacich prostriedkov dodávaných dodávateľom, a preto je záručná doba neplatná. Na základe čl. V. bodu 3 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti, uzatvorenej dňa 01.03.2021, žalobca uvedenú zmluvu v celom rozsahu vypovedal.
11. Na predmetnú vec súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, 2, 3, § 563 ods. 2, § 429 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 392 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ustanovenia § 5 ods. 1, § 5 ods. 3 písm. d) zákona č. 187/2021 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“).
12. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 0221 zo dňa 01.03.2021, uzatvorenej podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka dodal žalovanému technologické zariadenie - autoumyváreň CW6K6 v rozsahu uvedenom v čl. III. body 1, 2 zmluvy o dielo. V zmysle § 563 ods. 2 a § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka a čl. X. zmluvy o dielo žalovaný prevzal písomne záväzok zo záruky za akosť diela. V čl. X. bod 6 zmluvy o dielo zmluvné strany podmienili dohodou platnosť záruky tým, že žalovaný ako objednávateľ, alebo budúci prevádzkovateľ diela, uzatvorí so žalobcom servisnú zmluvu na vykonávanie pravidelného servisu zariadenia a bude používať čistiace prípravky špeciálne určené pre predmet diela, výhradne dodávané žalobcom ako zhotoviteľom.
13. Súd prvej inštancie taktiež medzi stranami nepovažoval za sporné, že Zmluvou o pravidelnej servisnej činnosti zo dňa 01.03.2021 sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného pravidelnú technickú kontrolu zariadenia - samoobslužné umývacie centrum a údržbu umývacej technológie
CarWash CW6K6 v rozsahu uvedenom v čl. I. bod 1 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti. Zároveň sa žalovaný v tejto zmluve (čl. I. bod 2 zmluvy) zaviazal odoberať od žalobcu ako dodávateľa náplne do dodaného zariadenia, špeciálne určené pre predmet diela a výhradne dodávané dodávateľom.
14. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomne vypovedal Zmluvu o pravidelnej servisnej činnosti výpoveďou zo dňa 24.06.2022 z dôvodu porušenia podmienky používania čistiacich prostriedkov dodávaných dodávateľom. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že výpovedná doba uplynula dňa 31.07.2022. Dňa 16.06.2022 vykonal žalobca pre žalovaného periodický servis predmetného zariadenia, čoho dôkazom je Protokol č. 22SEP0047, ktorý, okrem iného, obsahuje zápis: „zistená iná chémia - komplet“.
15. Zo zápisu „zistená iná chémia - komplet“ v Protokole č. 22SEP0047 a výpovedí svedkov A. B., servisného technika žalobcu a C. D. E., servisnej manažérky žalobcu na pojednávaní dňa 26.11.2025, ktorí jednoznačne potvrdili používanie inej chémie žalovaným v žalovanom zariadení v záručnej dobe, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný používal v žalovanej autoumyvárni v záručnej dobe (zistené servisným technikom žalobcu dňa 16.06.2022) chémiu (čistiace náplne) od iných výrobcov. Uvedený záver podporne potvrdzujú aj žalobcom v konaní predložené fotografie bandasiek náplní. Okrem toho tento záver vyplýva aj z emailu C. D. E. zo dňa 27.06.2022, adresovaného žalovanému, v ktorom (okrem iného) uviedla: „Avšak sa nebude jednať o záručný servis. Ako sme Vám napísali, záruka je neplatná používaním inej chémie.“, a tiež z jej emailu zo dňa 01.08.2022, v ktorom, okrem iného uviedla: „Čo sa týka nádržky mikroprášku, pokiaľ si dobre pamätám. Toto sme mali vyriešené - nemali sme to riešiť, lebo závadu spôsobuje iná chémia.“ Žalovaný tvrdenia o používaní inej chémie, uvedené v emailoch zo dňa 27.06.2022 a 01.08.2022 v emailovej komunikácii so žalobcom (napr. v emaile zo dňa 01.08.2022) nepoprel.
16. Medzi stranami súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že žalobca prevzal záväzok zo záruky za akosť predmetného diela na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.03.2021. Podmienky záruky za akosť diela si zmluvné strany dohodli v čl. X. zmluvy o dielo. V čl. X. bode 6 zmluvy o dielo zmluvné strany podmienili trvanie záruky za akosť uzatvorením servisnej zmluvy na vykonávanie pravidelného servisu so zhotoviteľom (žalobcom) a zároveň používaním čistiacich prípravkov, špeciálne určených pre predmet diela a výhradne dodávaných zhotoviteľom na základe Zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti zo dňa 01.03.2021 (Príloha č. 3 zmluvy o dielo). Súd prvej inštancie tiež medzi stranami sporu nepovažoval za sporné, že k uzatvoreniu servisnej zmluvy došlo uzavretím zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti zo dňa 01.03.2021. Súd prvej inštancie mal v konaní však za preukázané, že žalovaný v rozpore s čl. X. bodom 6 zmluvy o dielo počas záručnej doby používal čistiace prostriedky iného dodávateľa (výrobcu), v dôsledku čoho nesplnil zmluvne dohodnuté podmienky záruky za akosť podľa čl. X. bodu 6 zmluvy o dielo. Vzhľadom k tomu v spore nebolo preukázané trvanie (existencia) záruky za akosť v zmysle čl. X. bodu 6 zmluvy o dielo v čase vykonania opráv diela, vyfakturovaných žalovanými faktúrami č. VFSE22431, č. VFSE22456 a č. VFSE22514. Podľa čl. X. bodu 8 zmluvy o dielo, žalobca ako zhotoviteľ nezodpovedal za vady diela spôsobené porušením povinnosti žalovaného ako objednávateľa tým, že použil čistiace prostriedky (náplne) nedodané zhotoviteľom. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie mal za to, že v spore nebola preukázaná povinnosť žalobcu vykonať žalované opravy diela bezplatne v rámci predmetnej záruky za akosť. Ustanovenia § 563 ods. 2 a § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka nevylučujú, aby bola záruka za akosť diela na základe zmluvného vzťahu dohodou strán podmienená povinnými servisnými prehliadkami, vykonávanými zhotoviteľom diela a používaním čistiacich náplní výhradne dodávanými tiež zhotoviteľom, ktoré v tomto prípade boli v zmluve o dielo písomne špecifikované a zmluvne dohodnuté oboma zmluvnými stranami. Okrem toho v zmysle výpovede svedka A. B., pri použití produktov od iných výrobcov žalobca nevedel garantovať správne fungovanie technológie. Z výpovede svedkyne C. D. E. vyplýva, že žalobca garantuje kvalitu a zároveň poskytuje záruku, žalobca preto potrebuje vedieť, čo sa tam používa a v akej kvalite. Chémia „strašne“ ovplyvňuje chod umyvárne, nakoľko chémia ide cez všetky čerpadlá, rúrky, solenoidné ventily a môže upchávať tieto rúry, nečistoty sú v solenoidných ventiloch, môže spôsobovať hrdzavenie. Takisto, ak má vysoké pH je problém, rozožiera potrubie, nemusí kvalitne umývať, aj to býva často problém, že sa potom zákazníci sťažujú a ako prvé sa hľadá servisný problém a väčšinou je to v chémii. Z citovaných výpovedí svedkov teda vyplýva, že účelom dohody strán o používaní čistiacich náplní dodávaných žalobcom a servise zo strany žalobcu, ako zhotoviteľa, bolo najmä vylúčiť možnosť vzniku takých vád zariadenia v záručnej dobe, ktorých príčinou by bolo používanie nevhodných čistiacich prostriedkov alebo neodborným servisom zariadenia.
17. Z protokolov opravy č. 22SEP00529, č. 22SEP00500 a č. 22SEP00597, ako aj z výpovedí svedkov, ktorí potvrdili, že servisné úkony boli vždy vykonané na objednávku, v tomto spore mal súd prvej inštancie za to, že žalobca reálne vykonal opravy predmetného zariadenia v dňoch 30.06.2022, 03.08.2022 a 11.08.2022 na základe objednávok žalovaného, pričom žalovaný ich prevzal, čo vyplýva nielen z toho, že predmetné protokoly sú podpísané aj osobou oprávnenou k prevzatiu diela, ale aj z výpovedí svedkov. Žalovaný v konaní nerozporoval výšku ceny opráv, vyfakturovaných žalovanými faktúrami, preto súd prvej inštancie výšku ceny jednotlivých opráv, v zmysle § 151 ods. 1 CSP považoval medzi stranami za nespornú.
18. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny vykonaných opráv zariadenia spolu v sume 2.186,77 Eur, vyfakturovanej žalovanými faktúrami č. VFSE22431, č. VFSE22456 a č. VFSE22514, nakoľko v spore nebolo preukázané trvanie predmetnej záruky za akosť diela v čase ich vykonania v dôsledku nesplnenia zmluvne dohodnutej podmienky, ktorou bolo požívanie zmluvne dohodnutých čistiacich prostriedkov (náplní) v zariadení zo strany žalovaného. Žalovaný bol so zaplatením ceny opráv spolu v sume 2.186,77 Eur v omeškaní, keďže ju žalobcovi doteraz neuhradil, a preto súd prvej inštancie v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zaviazal žalovaného i na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne zo sumy 880,80 Eur od 30.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 523,20 Eur od 07.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 782,77 Eur od 11.09.2022 do zaplatenia a podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur.
19. Námietku premlčania žalobou uplatneného práva o zaplatenie sumy 2.186,77 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 880,80 Eur od 30.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 523,20 Eur od 07.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 782,77 Eur od 11.09.2022 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur, vznesenú v spore žalovaným, súd prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, § 392 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka posúdil ako nedôvodnú, nakoľko odo dňa splatnosti jednotlivých žalovaných faktúr ku dňu podania žaloby na súde 29.07.2024 neuplynula 4 ročná premlčacia doba.
20. Námietky žalovaného, uvedené v odpore v spojení s emailom zo dňa 13.03.2023, týkajúce sa nevybavenej reklamácie vady atiky v prevádzkarni v Novej Dubnici a nevykonávania pravidelnej periodickej servisnej činnosti v prevádzkach v Trenčianskej Turnej a Novej Dubnici, súd prvej inštancie v zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka posúdil ako nedôvodné a nepreukázané. Súd prvej inštancie podotkol, že žalovaný ich v konaní bližšie, konkrétnymi skutkovými okolnosťami ani nezdôvodnil. Neuviedol, ani neboli preukázané žiadne konkrétne vady atiky. Taktiež nebola špecifikovaná, ani preukázaná žiadna servisná činnosť, ktorú by žalobca na prevádzkach žalovaného nevykonal, hoci by mal zmluvnú povinnosť ju vykonať.
21. Súd prvej inštancie v konaní nemal preukázaný rozpor čl. X. bodu 6 zmluvy o dielo, ako ani čl. I. bodu 2 a čl. V. bodu 3 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti s § 5 ods. 1, 3 písm. d) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, a teda ani neplatnosť označených článkov uvedených zmlúv podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre ich rozpor so zákonom, ktorú v spore namietal žalovaný. Podmienenie záruky za akosť zhotoveného diela (zariadenia), na základe dohody zhotoviteľa a objednávateľa diela v zmluve o dielo, uzatvorením servisnej zmluvy a používaním čistiacich náplní dodávaných výhradne zhotoviteľom podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno v tomto prípade (aj s prihliadnutím na účel takejto dohody vyplývajúci z výpovedí svedkov) právne posúdiť ako zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu zo strany žalobcu. V spore nebolo preukázané, že by k uzatvoreniu zmluvy o dielo nebolo došlo, ak by nedošlo k uzatvoreniu servisnej zmluvy a dohode o používaní čistiacich náplní dodávaných žalobcom. Z čl. X. zmluvy o dielo nevyplýva, že by uzatvorením servisnej zmluvy a používaním predmetných čistiacich náplní bolo podmienené uzatvorenie zmluvy o dielo, ale uvedené skutočnosti podmieňovali poskytnutie záruky za akosť na základe zmluvného vzťahu, teda dohody oboch zmluvných strán, čo ustanovenie § 563 ods. 2 v spojení s § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka nevylučuje. Súd prvej inštancie uviedol, že poskytnutie záruky za akosť vychádza zo zásady prevzatia záväzku zhotoviteľom na zachovanie funkčnosti diela (dohodnutej alebo obvyklej) alebo zachovania vlastností (dohodnutých alebo obvyklých) počas určitej (záručnej) doby. Bolo preto na vôli zmluvných strán, aké podmienky si pre záväzok zhotoviteľa dohodli v predmetnej zmluve o dielo.
Zmluvná voľnosť strán pri zmluvnej dohode o podmienkach záruky za akosť nie je obmedzená ani ustanovením § 263 Obchodného zákonníka.
22. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vzájomnou žalobou zo dňa 18.07.2025, doručenou súdu 18.0.72025 sa žalovaný proti žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 167,51 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 29.06.2022 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Poukazoval na to, že žalobca si v rámci periodického servisu zariadenia 8/222, ktorý vykonal dňa 16.06.2022, uplatnil faktúrou č. VFSE22385 aj položky, ktoré mali ním byť ako vady diela opravené v záručnej dobe bezplatne, v celkovej sume 167,51 Eur, a to opravná sada pre SEKO v sume 48,71 Eur + oprava mincovníka RM5 EVOLUTION v sume 118,80 Eur. Vzhľadom k tomu, že v spore nebolo preukázané trvanie záväzku žalobcu zo záruky za akosť na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.03.2021 z dôvodov uvedených v bode 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie mal za to, že nebola v spore preukázaná ani povinnosť žalobcu opraviť vady diela, týkajúce sa uvedených dvoch položiek bezplatne v rámci predmetnej záruky za akosť. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vyslovil názor, že nevzniklo zaplatením ceny uvedených dvoch položiek, fakturovanej faktúrou č. VFSE22385 u žalobcu bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie v zmysle § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1, 2 a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 167,51 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 29.06.2022 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie tiež nemal v konaní preukázané omeškanie žalobcu s vydaním nepreukázaného bezdôvodného obohatenia.
23. Zmluvu o dielo zo dňa 01.03.2021, ako aj Zmluvu o pravidelnej servisnej činnosti súd prvej inštancie posúdil ako obchodné zmluvy v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže boli uzavreté podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Žalovaný sa ako podnikateľ vzájomnou žalobou proti žalobcovi ako podnikateľovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z titulu nedôvodne uhradených položiek faktúry, ktoré sa malo týkať ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu v tomto prípade záväzkový vzťah zo žalovaného bezdôvodného obohatenia v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka podlieha aj právnemu režimu Obchodného zákonníka.
24. Žalobca v spore vzniesol námietku premlčania vzájomnou žalobou uplatneného práva o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 167,51 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 29.06.2022 do zaplatenia a zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur. Súd prvej inštancie túto námietku premlčania v zmysle § 387 ods. 1, § 391 ods. 1 a § 497 Obchodného zákonníka posúdil ako nedôvodnú, nakoľko odo dňa zaplatenia faktúry č. VFSE22385 (16.06.2022), kedy malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia a kedy teda už bolo možné uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde; ku dňu podania vzájomnej žaloby 18.07.2025 neuplynula štvorročná premlčacia doba stanovená ustanovením § 397 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie považoval za potrebné mať na zreteli, že v obchodných záväzkových vzťahoch je vylúčené použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. Pre počítanie plynutia premlčania bezdôvodného obohatenia nie je v Obchodnom zákonníku stanovená subjektívna premlčacia doba. V prípade záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia, vzniknutého prijatím plnenia bez právneho dôvodu, ktorý je obchodným záväzkovým vzťahom, je premlčacia doba štvorročná. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 3800/2007). V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obo 191/2003 (ZSP 22/2005) a na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. októbra 2005, sp. zn. 5 Obo 86/2005.
25. Žalobca mal plný úspech v konaní o žalobe, aj v konaní o vzájomnej žalobe, preto mu súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) priznal proti žalovanému náhradu 100% trov konania o žalobe o zaplatenie 2 186,77 Eur s príslušenstvom a zároveň aj konania o vzájomnej žalobe o zaplatenie 167,51 Eur s príslušenstvom.
26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil fikciu doručenia odporu proti platobnému rozkazu spolu
s výzvou upomínacieho súdu. Dal do pozornosti ustanovenie § 32 ods. 2 a § 14 ods. 1 a 2 prvá veta zákona o e-Governmente. Uviedol, že výzva Okresného súdu Banská Bystrica na vyjadrenie žalobcu k odporu a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 16.10.2024 do elektronickej schránky. Od nasledujúceho dňa, po dni uloženia elektronickej úradnej správy začala žalobcovi plynúť 15 dňová lehota v zmysle § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente a táto uplynula dňom 31.10.2024, a to márnym uplynutím 15 dňovej úložnej lehoty. Nasledujúcim dňom, teda dňom 01.11.2024 žalobcovi začala plynúť 15 dňová lehota na vyjadrenie k odporu a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, ktorá uplynula dňom 15.11.2024 (piatok). Keďže návrh na pokračovanie v konaní bol podaný dňa 18.11.2024, tento bol podľa názoru žalovaného podaný po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie. Dôsledkom márneho uplynutia zákonnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa názoru žalovaného malo byť to, že upomínacie konanie malo byť Okresným súdom Banská Bystrica zastavené. Napriek tomu, že elektronická doručenka určuje dátum doručenia 01.11.2024, žalovaný považoval za potrebné pripomenúť, že podľa § 32 ods. 5 písm. b), bodu 1. zákona o e-Governmente dšolo skôr k márnemu uplynutiu úložnej lehoty, a to jej posledným dňom 31.10.2024. Právna udalosť márneho uplynutia lehoty určenej podľa dní nastáva uplynutím 24.00 hod posledného dňa lehoty a nie 00.00 hod. nasledujúceho dňa. Následne podľa názoru žalovaného lehota na vyjadrenie k odporu a podanie návrhu na pokračovanie v konaní začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j. od 00.01 hod. dňa 01.11.2024 a v zmysle § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní uplynula 15.11.2024 (piatok). S poukazom na uvedené dôvody žalovaný mal za to, že Okresný súd Banská Bystrica nepostupoval v súlade so zákonom o upomínacom konaní keď postúpil vec po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, ktorá uplynula dňa 15.11.2024 súdu prvej inštancie. Uviedol, že rovnaké závery vyplývajú aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/25/2023 zo dňa 26.09.2023. Pokiaľ aj súd prvej inštancie poukazoval pri svojej argumentácii k fikcii doručenia na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/103/2022 zo dňa 19.12.2023 žalovaný závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia považoval za nesprávne. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nedal odpoveď na jeho argumentáciu spočívajúcu v poukázaní na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/25/2023 zo dňa 26.09.2023, a preto mal za to, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže z neho nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie považoval za správne závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ps.zn. 2Cdo/103/2022 zo dňa 19.12.2023 a nie závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/25/2023 zo dňa 26.09.2023.
27. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že v danom prípade došlo k použitiu chémie nedodaných žalobcom, čo malo za následok straty záruky, resp. stratu nároku žalovaného na bezplatný servis počas záručnej doby. Uviedol, že takéto skutkové závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú skutočnosti, keďže súd prvej inštancie náležite neposúdil ním tvrdené skutkové tvrdenia, nakoľko ich v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevyhodnotil tak, ako to predpokladá § 220 ods. 2 CSP. Mal za to, že žalobca v konaní neprodukoval žiaden priamy dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že používal do diela (autoumyvárne) iné čistiace náplne, ako tie od žalobcu. Z fotodokumentácie obalov vyhotovenej servisným technikom žalobcu, p. F. F. totiž vyplýva len to, že sú na nich odfotené „nejaké“ obaly. Z tejto fotodokumentácie však vôbec nevyplýva, že by bola vyhotovená v priestoroch jeho autoumyvárne a ani čas, kedy bola vyhotovená. Tiež z nej nevyplýva, že by obsah týchto obalov bol použitý v jeho zariadení. Namietal, že žiaden zo svedkov, a to A. B. a C. D. E. nebol prítomný pri vykonávaní servisu dňa 16.06.2022, kedy poverený servisný technik F. F. mal zistiť používanie čistiacich prostriedkov nedodávaných žalobcom. Ide tak o nepriame svedectvá týchto svedkov. Súd prvej inštancie sa navyše dôveryhodnosťou týchto svedkov vôbec nezaoberal, hoci ide o zamestnancov žalobcu. Ďalej dal do pozornosti, že žalobca nenavrhol výsluch svojho zamestnanca, servisného technika F. F., ktorý vykonával servis dňa 16.06.2022, ale navrhol výsluch servisného technika A. B. a C. D. E., ktorí sa v jeho prevádzke vôbec dňa 16.06.2022 nenachádzali. Už táto skutočnosť podľa názoru žalovaného spochybňuje dôveryhodnosť svedkov a vnáša do skutkových záverov súdu prvej inštancie vážnu pochybnosť o správnosti zisteného skutkového stavu, ktorý ako priamy svedok mohol ozrejmiť práve p. F. F.. Žalovaný aj naďalej popieral, že by žalobca preukázal používanie inej chémie a poukázal na to, že žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Uviedol, že nemá ako preukázať nepoužívanie inej chémie, ako tej, ktorú mu dodával žalobca. Preto bolo na žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenie o používaní inej chémie jeho spoločnosťou. Žalovaný z uvedeného dôvodu považoval skutkové závery súdu prvej inštancie o používaní inej chémie za nepresvedčivé. Skutkový záver súdu prvej inštancie o používaní inej chémie, ako tej od žalobcu dňa 16.06.2022 v dotknutej
autoumyvárni podľa názoru žalovaného nevyplýva z vykonaného dokazovania. Mal za to, že z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu veci týkajúceho sa používania chémie v dotknutej autoumyvárni súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o vzájomnej žalobe.
28. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu zo stany žalobcu. Mal za to, že podmienenie trvania záruky používaním chémie dodávanej výlučne od žalobcu nesúvisí s predmetom zmluvy o dielo, ako ani s predmetom zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti a mal za to, že takáto praktika je v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže zakázaná. Vyslovil názor, že skutkový záver súdu prvej inštancie, že zachovanie funkčnosti diela alebo zachovania vlastnosti počas určitej doby vôbec nevyplýva z vykonaného dokazovania. S ohľadom na § 5 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane hospodárskej súťaže žalovaný konštatoval, že dotknuté ustanovenia zmluvy o dielo a zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti predstavujú počas plynutia záruky na žalobcom dodanú autoumyváreň obmedzenie hospodárskej súťaže vo vzťahu ku konkurenčným dodávateľom náplní čistiacich prostriedkov do autoumývarní bez toho, aby existovali technické predpoklady na to, aby výlučne náplne čistiacich prostriedkov od žalobcu nespôsobovali vznik vád autoumyvárne a tie od konkurencie vznik týchto vád spôsobovali. Takéto viazanie záruky na následné odoberanie náplní čistiacich prostriedkov výlučne od poskytovateľa záruky predstavuje podľa názoru žalovaného neprimerané obchodné praktiky a je zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu zo strany žalobcu. Žalovaný nakoniec v odvolaní namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia žalovaného vylučujúce používanie inej chémie a nevysporiadal sa s jeho podstatnou právnou argumentáciou týkajúcou sa právneho posúdenia veci, ktoré je nepresvedčivé pre absenciu úvah súdu prvej inštancie ako dospel k svojim právnym záverom ohľadom fikcie doručenia úradnej zásielky a zneužívaniu dominantného postavenia na relevantnom trhu zo strany žalobcu. Napadnuté rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutia a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
29. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní v časti nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie uvádzal tvrdenia, ktoré boli známe už z prvoinštančného konania. V tejto časti žalobca trval na svojich doterajších tvrdeniach a súhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie. K tvrdeniu žalovaného , že súd prvej inštancie nesprávne zistil používanie inej chémie žalobca uviedol, že používanie inej chémie žalovaným bolo preukázané písomným záznamom o tomto zistení jeho zamestnancom, ktorý o tomto zistení vyhotovil aj fotodokumentáciu. Žalovaný sám nikdy nepoprel používanie inej chémie a sporným medzi ním a žalovaným nebolo používanie inej chémie, ale iba moment, od kedy došlo k strate záruky. Sám žalovaný mal podľa komunikácie medzi nimi za to, že používanie inej chémie má za následok iba výpoveď servisnej zmluvy a v čase plynutia výpovednej lehoty mal za to, že žalobca bol povinný vykonávať bezplatný záručný servis. Žalobca poukázal na to, že on naopak tvrdil, že používaním inej chémie došlo k okamžitej strate záruky. Žalovaný nikdy v konaní sám nepoprel používanie inej chémie. Právny zástupca žalovaného iba v konaní tvrdil, že používanie inej chémie nebolo žalovanému preukázané dostatočným „priamym dôkazom“, a to napriek tomu, že svedok A. B. svedčil o tom, že ako servisný technik zistil používanie inej chémie. Svedkyňa E. vypovedala, že žalovaný jej používanie inej chémie priznal. V ostatnej časti sa žalobca pridržiaval svojich doterajších tvrdení a súhlasil so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami a posúdením uvádzaným žalovaným v odvolaní a trval na svojich doterajších tvrdeniach a posúdeniach v konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
30. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v otázke fikcie doručenia výzvy upomínacím súdom a že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní. Poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení k odvolania nijako nereagoval na jeho argument spočívajúci v odkaze na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/25/2023 zo dňa 26.09.2023, žiadnym spôsobom sa s týmto rozhodnutím nevysporiadal a neuviedol žiadne dôvody, prečo by malo byť preferované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/103/2022 zo dňa 19.12.2023. Opakovane zdôraznil, že podľa § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona o e-Governmente sa elektronická úradná správa považuje
za doručenú márnym uplynutím úložnej lehoty a nie dňom nasledujúcim po jej uplynutí. Tiež opakovane uviedol, že fikcia doručenia nastala dňa 31.10.2024, pričom 15 dňová lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní začala plynúť dňa 01.11.2024 a uplynula dňa 15.11.2024. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní až dňa 18.11.2024, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty. Žalovaný z uvedených dôvodov zotrval na stanovisku, že Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd nepostupoval v súlade so zákonom o upomínacom konaní, keď postúpil vec na súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní oneskorene dňa 18.11.2024. Tvrdenie žalobcu, že nikdy nepoprel používanie inej chémie žalovaný považoval za zavádzajúce a poukázal na to, že od začiatku konania namietal, že žalobca nepreukázal používanie inej chémie dostatočnými priamymi dôkazmi. Žalovaný uviedol, že nevie a nemôže preukazovať negatívnu skutočnosť, a to že iná chémia nebola v zariadení autoumyvárne použitá. Tiež opakovane poukázal na to, že svedok A. B. nebol osobne prítomný pri servise dňa 16.06.2022, jeho výpoveď je teda nepriamou. Výpoveď priameho svedka – servisného technika F. F., ktorý servis skutočne vykonával žalobca nenavrhol. Toto závažné opomenutie žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nijako nevysvetlil, a teda nijako sa s ním nevysporiadal. Pokiaľ ide o jeho priznanie svedkyni C. D. E., žalovaný zdôraznil, že prítomnosť bandasiek s iným označením v priestoroch prevádzky sama osebe nepreukazuje, že ich obsah bol skutočne aj použitý v zariadení autoumyvárne. Žalobca túto jeho námietku vo vyjadrení k odvolaniu nijako nevyvrátil. Žalovaný zároveň uviedol, že fotodokumentácia vyhotovená servisným technikom preukazuje iba existenciu obalov, nie ich použitie v zariadení autoumyvárne a poukázal na zásadu probatio diabolica a že dôkazné bremeno ohľadom používania inej chémie leží na žalobcovi, ktorý toto tvrdenie v konaní riadne nepreukázal. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa k jeho argumentácii ohľadom zneužitia dominantného postavenia na trhu podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o ochrane hospodárskej súťaže nevyjadril. Mlčanie žalobcu žalovaný považoval za signifikantné. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vôbec nereagoval na jeho argument o absencii technických predpokladov pre výlučné používanie chémie od žalobcu ako nevyhnutnej podmienky správnej funkčnosti zariadenia autoumyvárne. Zotrval na stanovisku, že dotknuté zmluvné ustanovenia čl. X. bod 6 zmluvy o dielo a čl. I. bod 2 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti sú neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže predstavujú zakázanú praktiku viazania záruky na povinné odoberanie náplní výlučne od žalobcu. Žalovaný na záver uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu v podstate iba zopakoval svoje tvrdenia z prvoinštančného konania bez toho, aby sa vecne a presvedčivo vysporiadal s jeho odvolacou argumentáciou. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol vo svojom odvolaní.
31. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
33. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
34. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
35. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
36. Odvolací súd poukazuje na znenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
37. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I.ÚS 46/05, I.ÚS 353/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08 ).
38. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie totiž uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku priznaného napadnutým rozhodnutím, ako aj dôvod, pre ktorý zamietol vzájomný návrh žalovaného. To znamená, že súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol, ktoré skutkové tvrdenia strán sporu považuje za nesporné, jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany.
39. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 2.186,77 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonal servis, na základe čoho žalovanému vystavil faktúru č. VFSE22431, splatnú dňa 29.07.2022 vo výške 880,80 Eur; faktúru č. VFSE22456, splatnú dňa 06.08.2022 vo výške 523,20 Eur a faktúru č. VFSE22514, splatnú dňa 10.09.2022 vo výške 782,77 Eur. Uvedené faktúry žalovaný žalobcovi neuhradil.
40. Odvolací súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ dňa 01.03.2021 uzavreli zmluvu o dielo č. 2021, ktorej predmetom v zmysle článku III. bod 1 bolo dodať pre objednávateľa technologické zariadenie Autoumyváreň CW6K6. V zmysle článku X., bod 3 zmluvy o dielo, záručná doba na dielo podľa tejto zmluvy poskytovaná zhotoviteľom je 24 mesiacov a začína plynúť dňom odovzdania a prevzatia diela, podľa čl. IX. tejto zmluvy. Pre vybrané komponenty je záruka upravená výrobcom jednotlivých dielov, presnejšie definované v prílohe č. 3. zmluve o pravidelnej servisnej činnosti, v bode 8. (v prílohe č. 1, zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti), ktorá je zároveň neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o dielo. Z článku X., bod 6 zmluvy o dielo vyplýva, že záruka je platná pri splnení podmienky, že objednávateľ, alebo budúci prevádzkovateľ diela, uzatvorí so zhotoviteľom servisnú zmluvu na vykonávanie pravidelného servisu, ktorý sa bude uskutočňovať v dohodnutých termínoch a že bude používať čistiace prípravky špeciálne určené pre predmet diela, výhradne dodávané zhotoviteľom na základe prílohy č. 3, ktorá je súčasťou tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že splnenie podmienok v tomto bode zmluvy je podstatnou povinnosťou objednávateľa, od ktorej závisí uplatňovanie práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady diela voči zhotoviteľovi. V zmysle článku X., bod 8 zmluvy o dielo, zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela spôsobené porušením povinnosti objednávateľa, tým, že umožnil servisný alebo iný zásah do diela neoprávnenej osobe, alebo použitím náhradných dielov alebo čistiacich náplní nedodaných zhotoviteľom. Podľa článku X. bod 9 zmluvy o dielo zhotoviteľ je v záručnej dobe povinný, na základe oprávnenej reklamácie objednávateľa, uplatnenej bez zbytočného dokladu po zistení vady, túto bezplatne odstrániť nástupom na opravu do 72 hodín od jej oznámenia mimo víkendov a štátnych sviatkov. Objednávateľ vadu diela uplatní u zhotoviteľa písomne, bezodkladne po jej zistení. Potvrdenie o odstránení vady sa dokladuje písomnou formou.
41. Odvolací súd ďalej zistil, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ dňa 01.03.2021 uzavreli zmluvu o pravidelnej servisnej činnosti podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle článku I. bod 1 predmetom tejto zmluvy bola pravidelná technická kontrola zariadenia – samoobslužné umývacie centrum a údržba umývacej technológie CarWash CW6K6. V zmysle článku I., bod 2 predmetom tejto zmluvy bolo aj objednávateľom výlučné odoberanie náplní do dodávaného zariadenia,
špeciálne určených pre predmet diela, výhradne dodávaných dodávateľom. V zmysle článku IV., bod 3 tejto zmluvy dodávateľ nezodpovedá za vady, ak objednávateľ neužíva zariadenie alebo nepoužíva alebo neskladuje náplne v súlade s návodmi na používanie alebo iným spôsobom porušuje ustanovenia tejto zmluvy alebo pokyny dodávateľa. Podľa článku V., bod 3 tejto zmluvy dodávateľ je oprávnený túto zmluvu v celom rozsahu písomne vypovedať v prípade závažného porušovania povinností objednávateľom, najmä pri omeškaní s úhradou ceny, alebo jej časti, za poskytnutie servisných služieb a čistiacich prostriedkov viac ako 30 dní, neodoberaním alebo neobjednávaním čistiacich náplní, užívaním zariadenia v rozpore s touto zmluvou alebo návodmi na používanie alebo nepoužívaním tovaru dodaného dodávateľom v zariadení. Podľa článku V., bod 5 tejto zmluvy výpovedná doba je 1 mesiac a začína plynúť od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.
42. Z výpovede zo servisnej zmluvy a strata záruky zo dňa 24.06.2022 odvolací súd zistil, že poverený servisný technik vykonal dňa 16.06.2022 u žalovaného pravidelný servis, pri ktorom zistil používanie čistiacich prostriedkov nedodávaných žalobcom. Nakoľko žalovaný porušil podmienku používania čistiacich prostriedkov dodávaných dodávateľom na základe článku X., bod 6 zmluvy o dielo žalobca uviedol, že záručná doba je neplatná. Preto na základe článku V., bod 3 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti uzatvorenej dňa 01.03.2021 žalobca túto zmluvu v celom rozsahu vypovedal.
43. Odvolací súd ďalej zistil, že v predmetnej veci si vzájomnou žalobou žalovaný proti žalobcovi uplatnil zaplatenie sumy 167,51 Eur s príslušenstvom. Žalovaný vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že žalobca si v rámci periodického servisu zariadenia 6/2022, ktorý vykonal dňa 16.06.2022 uplatnil faktúrou č. VFSE22385 aj položky, ktoré mali byť ako vady diela opravené v záručnej dobe bezplatne v celkovej sume 167,51 Eur (opravná sada pre SEKO v sume 48,71 Eur + oprava mincovníka RM5 EVOLUTION v sume 118,80 Eur). Nakoľko žalovaný túto sumu žalobcovi uhradil, mal za to, že žalobca sa o túto sumu na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
44. Podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
45. Podľa § 14 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa konanie zastavuje. O náhrade trov konania rozhodne súd na návrh.
46. Podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.
47. Podľa § 105 ods. 1 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
48. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
49. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
50. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
51. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil fikciu doručenia odporu proti platobnému rozkazu žalobcovi spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s posudzovaním včasnosti podania návrhu na pokračovanie v konaní na súd správne vychádzal zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/103/2022 zo dňa 19.12.2023, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že podľa § 32 ods. 2 a 5 zákona o e-Governmente sa elektronický dokument považuje za doručený márnym uplynutím úložnej lehoty, z čoho vyplýva, že elektronický dokument sa počas plynutia úložnej lehoty považuje za nedoručený a za doručený sa považuje až po uplynutí úložnej lehoty a nie v posledný deň úložnej lehoty. Rovnaký záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/6/2022 zo dňa 23.02.2022 zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 26/2022, ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1VCdo/8/2025 zo dňa 26.novembra 2025, zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 3/2026, pričom ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorá potvrdila spôsob doručovania pri fikcii doručenia elektronického dokumentu podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie v súlade s touto ustálenou rozhodovacou praxou posudzoval doručenie výzvy na podanie návrhu na pokračovanie v konaní upomínacím súdom žalobcovi. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd nepostupoval v súlade s ním uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/25/2003 zo dňa 26.09.2023. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že v zmysle § 32 ods. 2 v spojení s § 32 ods. 5 písm. b) bod 1. zákona o e-Governmente právna udalosť márneho uplynutia lehoty určenej podľa dní nastáva uplynutím 24:00 hod. posledného dňa lehoty a nie 00:00 hod. nasledujúceho dňa. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že tento názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol prekonaný vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, z mysle ktorej pri fikcii doručenia sa elektronický dokument považuje za doručený až po uplynutí úložnej lehoty v zmysle § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente a nie v posledný deň úložnej lehoty. Odvolací súd preto má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní včasnosti podania návrhu na pokračovanie konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku správne postupoval, keď pri jej posudzovaní vychádzal z ustálenej praxe dovolacieho súdu a dospel k správnemu záveru, že podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní a podľa § 22 písm. f) CSP Okresný súd Trenčín je príslušným súdom na prejednanie tejto veci. Odvolací súd preto túto námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.
52. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že výzva Okresného súdu Banská Bystrica, ako súdu upomínacieho, ktorou žalobcu vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril k podanému odporu žalovaného a aby v tej istej lehote podal návrh na pokračovanie v konaní proti žalovanému na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku bola do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu uložená dňa 16.10.2024 o 11:33 hod.. V súlade s § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente začala žalobcovi plynúť 15 dňová úložná lehota na prevzatie doručovanej písomnosti dňa 17.10.2024 a uplynula dňom 31.10.2024, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Nakoľko právny zástupca žalobcu uvedenú výzvu neprevzal, jej doručenie nastalo v súlade s § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona o e-Governmente fikciou doručenia, t.j. deň po márnom uplynutí úložnej lehoty, momentom uvedeným na elektronickej doručenke dňa 01.11.2024. Potom súd prvej inštancie správne uviedol, že 15 dňová lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní žalobcovi začala plynúť nasledujúci deň po doručení odporu a výzvy, t.j. deň nasledujúci po dni, v ktorom nastala fikcia doručenia, a teda dňom 02.11.2024. Nakoľko koniec 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní pripadol na deň 16.11.2024, t.j. sobotu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že v súlade s § 121 ods. 4 CSP posledný deň na podanie tohto návrhu pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 18.11.2024. Keďže žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na súde dňa 18.11.2024, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že návrh na pokračovanie v konaní bol podaný včas, a preto upomínací súd správne postúpil predmetnú vec na pokračovanie v konaní súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto považoval námietku žalovaného, že lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní uplynula dňa 15.11.2024 za nedôvodnú.
53. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
54. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
55. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
56. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
57. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
58. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
59. Podľa § 563 ods. 2 Obchodného zákonníka, pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431.
60. Podľa § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka, zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.
61. Podľa § 429 ods. 2 Obchodného zákonníka, prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto doba.
62. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
63. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
64. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
65. Podľa § 5 ods. 1 zákona ochrane hospodárskej súťaže, zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.
66. Podľa § 5 ods. 3, písm. d) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy.
67. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
68. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
69. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
70. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
71. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
72. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci dospel k nesprávnemu záveru, že došlo k porušeniu podmienky používania čistiacich prostriedkov dodávaných žalobcom v zmysle článku X. bod 6 zmluvy o dielo a že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal používanie inej chémie u žalovaného.
73. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo dodanie technologického zariadenia – autoumyvárne CW6K6, pričom z článku X. vyplýva, že žalobca prevzal písomne záväzok za vady diela. V článku X., bod 6 zmluvy o dielo zmluvné strany podmienili platnosť záruky tým, že žalovaný ako budúci prevádzkovateľ diela uzatvorí so žalobcom servisnú zmluvu na vykonávanie pravidelného servisu a že bude používať čistiace prostriedky špeciálne určené pre predmet diela, výhradne dodávané žalobcom ako zhotoviteľom. Rovnako aj zo zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti vyplýva, že v článku I., bod 2, sa žalovaný v tejto zmluve zaviazal odoberať výhradne od žalobcu ako dodávateľa náplne do dodávaného zariadenia, špeciálne určených pre predmet diela. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 24.06.2022 písomne vypovedal zmluvu o pravidelnej servisnej činnosti z dôvodu, že žalovaný porušil podmienku používania čistiacich prostriedkov dodávaných žalobcom ako dodávateľom. Odvolací súd tiež z Protokolu č. 22SEP00447 vypracovaného servisným technikom žalobcu p. F., založeného v spise zistil, že žalobca dňa 16.06.2022 vykonal pre žalovaného pravidelný servis. Tento protokol obsahuje aj zápis o zistení o používaní inej chémie. Protokol č. 22SEP00447 okrem servisného technika žalobcu podpísala aj osoba oprávnená k prevzatiu zariadenia za žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný používal čistiace prostriedky od iných dodávateľov, ako od žalobcu vyplýva aj zo svedeckých výpovedí p. A. B., servisného technika žalobcu a C. D. E., servisnej manažérky žalobcu, pričom ako správne konštatoval súd prvej inštancie podporne túto skutočnosť potvrdzujú aj žalobcom predložené fotokópie bandasiek náplní. Z emailovej komunikácie medzi svedkyňou C. D. E. a žalovaným zo dňa 27.06.2022, ako aj zo dňa 01.08.2022 tiež vyplýva, že svedkyňa žalovanému oznámila, že vzhľadom na používanie inej chémie nebude vykonaný servis v rámci záruky. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z uvedeného vyplýva, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal používanie inej chémie v autoumyvárni žalovaného.
74. Nakoľko žalobca v konaní preukázal používanie inej chémie žalovaným v rozpore s dohodnutými podmienkami v článku X. bod 6 zmluvy o dielo, odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nesplnil zmluvné dohodnuté podmienky záruky za akosť podľa tohto článku X. bod 6 zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené potom správne uviedol, že v dôsledku používania inej chémie žalobca ako zhotoviteľ podľa článku X., bod 8 zmluvy o dielo nezodpovedá za vady diela spôsobené porušením povinností žalovaného ako objednávateľa odoberať čistiace prostriedky od žalobcu ako zhotoviteľa. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z uvedeného dôvodu v spore nebola preukázaná povinnosť žalobcu vykonať žalované opravy diela bezplatne v rámci dohodnutej záruky za akosť. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie dáva do pozornosti ustanovenia § 563 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že zárukou za akosť zhotoviteľ sa zaväzuje, že dielo bude mať po určitú dobu vlastnosti zodpovedajúce použitiu na dohodnutý alebo na obvyklý účel, alebo si zachová dohodnuté alebo obvyklé vlastnosti. Zhotoviteľ však nezodpovedá za vady diela, ktoré boli spôsobené nesprávnym používaním alebo iným vplyvom objednávateľa. Zároveň z týchto ustanovení vyplýva, že nie je vylúčené, aby záruku za akosť zhotoviteľ podmienil ďalšími skutočnosťami, akými sú napríklad servisné prehliadky a pod. Uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka teda nevylučujú, aby bola záruka za akosť diela na základe zmluvného vzťahu dohodou strán podmienená povinnými servisnými
prehliadkami, vykonávanými zhotoviteľom diela a používaním čistiacich náplní výhradne dodávanými tiež zhotoviteľom, ktoré v tomto prípade boli v zmluve o dielo písomne špecifikované a zmluvne dohodnuté oboma zmluvnými stranami tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Účel dohody strán o používaní čistiacich náplní dodávaných žalobcom a servise zo strany žalobcu ako zhotoviteľa vyplýva aj z výpovede svedkov, a to vylúčiť možnosť vzniku takých vád zariadenia v záručnej dobe, ktorých príčinou by bolo používanie nevhodných čistiacich prostriedkov alebo neodborným servisom zariadenia.
75. Odvolací súd sa tiež stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že z protokolov opravy č. 22SEP00500 zo dňa 30.06.2022, č. 22SEP00529 zo dňa 11.07.2022 a č. 22SEP00597 zo dňa 03.08.2022, ako aj z výpovedí svedkov vyplýva, že servisné úkony boli vykonávané na základe objednávky žalovaného a že žalobca v dňoch 30.06.2022, 11.07.2022 a 03.08.2022 vykonal opravy zariadenia nachádzajúceho sa u žalovaného a že žalovaný prevzatie týchto úkonov potvrdil aj podpisom osoby oprávnenej k prevzatiu diela. Nakoľko žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval výšku ceny opráv, vyfakturovanými žalovanými faktúrami, aj odvolací súd považoval výšku ceny jednotlivých opráv za nespornú. Žalobca preukázal porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúcej z čl. X. bod 6 zmluvy o dielo používať čistiace prostriedky dodávané žalobcom ako zhotoviteľom, na základe čoho došlo k zániku záruky za akosť diela dohodnutej v článku X., bod 6 zmluvy o dielo. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, v súlade s § 536 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu opráv vyfakturovanú faktúrou č. VFSE22431, splatnou dňa 29.07.2022, faktúrou č. VFSE22456, splatnou dňa 06.08.2022 a faktúrou č. VFSE22514, splatnou dňa 10.09.2022 v celkovej výške 2.186,77 Eur.
76. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že pohľadávka uplatnená žalobcom v tomto konaní bola uplatnená včas. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca svoj nárok proti žalovanému uplatnil žalobou podanou na súde dňa 29.07.2024. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí doby ustanovenej zákonom. Podľa § 397 Obchodného zákonníka premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu v tomto konaní je štyri roky. Nakoľko faktúra č. VFSE22431 sa stala splatnou dňa 29.07.2022, štvorročná premlčacia doba na zaplatenie sumy 880,80 Eur by uplynula dňa 29.07.2026, faktúra č. VFSE22456 sa stala splatnou dňa 06.08.2022, štvorročná premlčacia doba na zaplatenie sumy 523,20 Eur by uplynula dňa 06.08.2026 a faktúra č. VFSE22514 sa stala splatnou dňa 10.09.2022, štvorročná premlčacia doba na zaplatenie sumy 782,77 Eur by uplynula dňa 10.09.2026. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná, nakoľko odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr ku dňu podania žaloby na súd dňa 29.07.2024 neuplynula štvorročná premlčacia doba.
77. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil rozpor medzi článkom X., bod 6 zmluvy o dielo, ako aj článku I., bod 2 a článku V. bod 3 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti s ustanovením § 5 ods. 1 a 3 písm. d) zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane hospodárskej súťaže zneužívaním dominantného postavenia na relevantnom trhu je viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy. Odvolací súd z článku X. bod 6 zmluvy o dielo zistil, že záruka je platná pri splnení podmienky, že žalovaný ako objednávateľ uzatvorí so žalobcom ako zhotoviteľom servisnú zmluvu na vykonávanie pravidelného servisu, ktorý sa bude uskutočňovať v dohodnutých termínoch a že bude používať čistiace prípravky špeciálne určené pre predmet diela, výhradne dodávané žalobcom ako zhotoviteľom. Z článku V., bod 3 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti vyplýva, že dodávateľ (žalobca) je oprávnený túto zmluvu v celom rozsahu vypovedať v prípade závažného porušovania povinností objednávateľom (žalovaným) okrem iného aj neodoberaním alebo neobjednávaním čistiacich náplní, užívaním zariadenia v rozpore s touto zmluvou alebo návodmi na používanie alebo nepoužívaním tovaru dodaného dodávateľom zariadení. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na účel tejto dohody medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom v článku X. bod 6 zmluvy o dielo, podmienenie záruky za akosť zhotoveného diela (zariadenia autoumyvárne) uzavretím zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti a používaním čistiacich náplní dodávaných výhradne zhotoviteľom (žalobcom) nie je možné právne posúdiť ako zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu zo strany žalobcu. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo v prípade, ak by nedošlo aj k uzavretiu zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti a dohode o používaní čistiacich
náplní dodávaných žalobcom Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z článku X. zmluvy o dielo nevyplýva, že by uzatvorením servisnej zmluvy a používaním predmetných čistiacich náplní bolo podmienené uzatvorenie zmluvy o dielo. Uvedené skutočnosti však podmieňovali poskytnutie záruky za akosť na základe zmluvného vzťahu, teda dohody oboch zmluvných strán, čo ustanovenie § 563 ods. 2 v spojení s § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka nevylučuje. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie správne uviedol, že poskytnutie záruky za akosť vychádza zo zásady prevzatia záväzku zhotoviteľom na zachovanie funkčnosti diela (dohodnutej alebo obvyklej) alebo zachovania vlastností (dohodnutých alebo obvyklých) počas určitej (záručnej) doby. Bolo preto na vôli zmluvných strán, aké podmienky si pre záväzok zhotoviteľa dohodli v predmetnej zmluve o dielo. Zmluvná voľnosť strán pri zmluvnej dohode o podmienkach záruky za akosť nie je obmedzená ani ustanovením § 263 Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v konaní nebol preukázaný rozpor článku X. bod 6 zmluvy o dielo, ako ani článku I., bodu 2 a článku V. bodu 3 zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti s ustanovením § 5 ods. 1 a 3 písm. d) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, a teda ani neplatnosť týchto článkov zmluvy o dielo a zmluvy o pravidelnej servisnej činnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre ich rozpor so zákonom.
78. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vzájomná žaloba uplatnená žalovaným v tomto konaní je nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že žalovaný sa v tomto konaní vzájomnou žalobou zo dňa 18.07.2025, doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.07.2025 domáhal zaplatenia sumy 167,51 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ako dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu žalovaný videl v tom, že žalobca v rámci periodického servisu zariadenia 8/222, ktorý vykonal dňa 16.06.2022 si uplatnil faktúrou č. VFSE22385, splatnou dňa 14.07.2022 aj položky (opravná sada pre SEKO v sume 48,71 Eur, plus oprava mincovníka RM5 EVOLUTION v sume 118,80 Eur), ktoré mali byť podľa názoru žalovaného opravené v záručnej dobe, t.j. bezodplatne. Keďže v predmetnej veci nebolo preukázanie trvanie záväzku žalobcu za akosť diela v zmysle zmluvy o dielo, súd prvej inštancie správne konštatoval, že v konaní nebola ani preukázaná povinnosť žalobcu opraviť vady diela bezodplatne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol a majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov. Nakoľko v danom prípade nebolo preukázané, že žalovaný mal nárok na opravu vád diela žalobcom bezodplatne v rámci záruky za akosť, odvolací súd má za to, že zaplatením faktúry č. VFSE22385 nedošlo k neoprávnenému majetkovému prospechu na strane žalobcu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zaplatením ceny dvoch položiek fakturovaných faktúrou č. VFSE22385 na strane žalobcu nevzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
79. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že námietka premlčania vzájomnou žalobou uplatneného nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vznesená žalobcom nie je dôvodná. Nakoľko v danom prípade medzi stranami vznikol obchodnoprávny vzťah, súd prvej inštancie správne posudzoval premlčanie nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení § 387 ods. 1, § 391 ods. 1 a § 497 Obchodného zákonníka. V danom prípade k vzniku bezdôvodného obohatenia malo dôjsť zaplatením faktúry dňa 16.06.2022, potom štvorročná premlčacia doba na jeho vydanie by uplynula dňa 16.06.2026. Žalovaný podal vzájomnú žalobu na súd dňa 18.07.2025, t.j. skôr, ako uplynula premlčacia doba.
80. Žalovaný odvolaním napadol aj tretiu výrokovú vetu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný však neuviedol žiadnu odvolaciu námietku, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Žalovaný teda osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislej tretej výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo však neznamená, že v prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania, by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, resp. bez odvolacej argumentácie
odvolateľa, ale aj pri posudzovaní správnosti závislého výroku je odvolací súd viazaný a limitovaný tvrdeniami a argumentmi uvedenými odvolateľom.
81. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď z vyššie uvedených dôvodov žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
82. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi voči žalovanému, nakoľko žalobca mal voči žalovanému v odvolacom konaní úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
83. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).