Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50Ek/699/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E., o vymoženie 413,67 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Exekútorský úrad so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 825 640, pod sp. zn 217EX 218/19, o námietkach oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietkam oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 217EX 218/19 zo dňa 10.03.2026, v časti výzvy na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku v y h o v u j e . II. Súd v r a c i a výzvu na úhradu trov exekútora sp. zn. 217EX 218/19 zo dňa 10.03.2026 súdnemu exekútorovi na prepracovanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 02.05.2019, domáhal od povinnej vymoženia peňažnej sumy 413,67 Eur, na základe exekučného titulu – Výkazu nedoplatkov č. 1848962331 zo dňa 07.10.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 30.10.2018.

2. Poverením zo dňa 07.05.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mário Mičák, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, , ktorý ju vedie pod spisovou značkou 217EX 218/19.

3. Súdny exekútor vydal dňa 10.03.2026 Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu oprávnenému na zaplatenie náhrady výdavkov súdneho exekútora (ďalej aj ako „upovedomenie“) vo výške 73,80 Eur, ktorým zastavil exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu, že pri exekúcií vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

4. Dňa 17.03.2026 bolo súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie oprávneného označené ako Námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie – proti trovám exekúcie zo dňa 11.03.2026 (ďalej len ako „námietky“). Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že podáva námietky proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora z uvedeného dôvodu: „Exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov 73,80 EUR ( 60,00 Eur náhrada výdavkov + 23% DPH 13,80 Eur) na účet súdneho exekútora, pričom tieto v rámci vykonávania exekúcie uhradil povinný. Na základe uvedeného oprávnený má za to, že trovy exekúcie v sume 73,80 Eur neznáša oprávnený, nakoľko boli vymožené od povinného. Trovy exekúcie, na ktorých úhradu bol oprávnený vyzvaný, neboli vyčíslené správne.

5. Spolu s námietkami oprávneného bolo súdu doručené aj Vyjadrenie povereného súdneho exekútora zo dňa 12.03.2026, ktorý uvádza, nasledovné stanovisko: Dňa 15.2.2026 uplynula zákonná lehota 5 rokov od posledného zexekvovania majetku (posledná úhrada od povinného bola dňa 15.2.2021 – pozri II. vyúčtovanie časti vymoženej pohľadávky zo dňa 22.2.2021), pričom v tejto lehote sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. K predĺženiu lehoty o dobu odkladu exekúcie podľa ust. § 61n ods. 7 Exekučného poriadku nedošlo. Dňa 10.3.2026 vydal súdny exekútor (z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty 5 rokov od posledného zexekvovania majetku) upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 10.3.2026. Dňa 11.3.2026, t.j. v zákonnej 15-dňovej lehote, podal oprávnený námietky proti výroku II. upovedomenia o zastavení exekúcie – výzve na úhradu trov exekútora, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 11.3.2026. Proti výroku I. upovedomenia o zastavení exekúcie oprávnený nenamieta. Súdny exekútor vo vyjadrení ďalej poukázal a viaceré ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa trov exekúcie: Podľa § 196 Exekučného poriadku: Trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. Podľa § 197 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku „Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Súdny exekútor ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR: Podľa uzn. ÚS SR č.k. -18 zo dňa 8.3.2018 „Ako to vyplýva z konštantnej judikatúry súdov, uvedenú situáciu nie je možné posudzovať izolovane ale vo vzťahu k celkovým okolnostiam ... a to tak z hľadiska procesnoprávneho ako aj hmotnoprávneho. Dôležitou je tá skutočnosť, že k uspokojeniu oprávneného došlo v dôsledku činnosti exekútora v rámci exekučného konania, s čim zákon spája právo na odmenu exekútora ako jeho základné majetkové ústavné právo.“

6. Súdny exekútor vo vyjadrení ďalej uviedol že od povinného do zastavenia exekúcie vymohol sumu 404,00 EUR, ktorú v zmysle kogentného ust. § 60 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku rozvrhol nasledovne: 96,96 EUR ... trovy exekútora podľa § 60 ods. 1 písm. a) EP (111,60 EUR + 10,56 EUR) z toho 80,80 EUR odmena 20 % + 16,16 DPH, paušálna náhrada výdavkov 00,00 EUR, čo je 24 % zo sumy 404,00 EUR, ďalej 307,04 EUR, čo predstavuje istinu vymáhanej pohľadávky podľa § 60 ods. 1 písm. b) EP (273,60 EUR + 33,44 EUR) čo je 76 % zo sumy 404,00 EUR. Súdny exekútor vykonal úkony smerujúce k (čiastočnému) vymoženiu sumy od povinného vo výške 404,00 EUR (čo je zrejmé z popísaných skutkových okolností, resp. z exekučného spisu). K získaniu výťažku došlo v dôsledku činnosti exekútora v rámci exekučného konania, s čím zákon spája právo súdneho exekútora na odmenu ako jeho základné majetkové ústavné právo, t. j. nárok súdneho exekútora na odmenu je legitímny. Podľa názoru súdneho exekútora nie je možné vykladať prvú vetu ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi len náhrada výdavkov, izolovane (bez kontextu druhej vety), ako ju vykladá oprávnený vychádzajúc z citovaných rozhodnutí OS BB. Z druhej vety ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s , t. j. ust. Exekučného poriadku treba vykladať systematicky, v celosti. Nárok súdneho exekútora na odmenu je upravený obdobne aj v ust. vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej pre exekučné konania začaté do 31.3.2017, podľa ktorého, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymohol časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, základom na určenie odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Súdny exekútor si paušálnu náhradu hotových výdavkov vo výške 60,00 EUR zvýšených o DPH, t. j. spolu 73,80 EUR, uplatnil voči oprávnenému, t.j. vyzval oprávneného na ich úhradu, nakoľko táto nebola do zastavenia exekúcie uhradená/vymožená od povinného, a to ani sčasti. Od povinného (z výťažku od povinného) bola do zastavenia exekúcie vymožená len pomerná/ alikvótna časť odmeny (20 % z výťažku + DPH). Podľa ust. prvej vety Exekučného poriadku, v zmysle ktorého „Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa oprávnený.“. Exekučné konanie začína na návrh oprávneného, t.j. ide o návrhové konanie. Keďže súdny exekútor nemá možnosť odmietnuť prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, resp. odoprieť

vykonať exekúciu (išlo by o odopretie práva na súdnu ochranu garantovaného v zmysle a nasl. SR), zákonodarca súdnemu exekútorovi v ust. a nasl. Exekučného poriadku a vyhl. MS SR č. priznáva nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré pozostávajú z viacerých samostatných zložiek – (i) odmeny, (ii) náhrady paušálnych výdavkov, (iii) náhrady nevyhnutných výdavkov, (iiii) DPH. Výkon exekúcie je súčasťou/pokračovaním súdnej moci ktorá je zákonodarcom zverená súdnemu exekútorovi, ktorý vykonáva exekučnú činnosť za náhradu (, Exekučného poriadku), t.j. ako honorovanú právnu službu (rovnako ako notár – súdny komisár, či správca konkurznej podstaty), čo vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúry všeobecných súdov vyššieho stupňa, ktorú ako všeobecne známu skutočnosť preukazovať netreba. Rovnaká zásada (odmeňovania) ustálená (opakovane potvrdená) judikatúrou platí aj pre súdnych exekútorov. V prípade, ak súdny exekútor do zastavenia exekúcie nevymôže od povinného žiadnu sumu, má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov zvýšených o DPH, avšak v prípade získania výťažku – „plnenia prijatého alebo vymoženého z majetku povinného“ má súdny exekútor nárok na (podielovú) odmenu zo získaného výťažku a nárok na náhradu výdavkov. Odmena a náhrada výdavkov sú samostatnými nárokmi – zložkami trov súdneho exekútora, ktoré nie je možné započítavať ani zamieňať, čo vyplýva aj z gramatického a výkladového znenia Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. ani iný právny predpis neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného na vlastnú ťarchu, resp. vykonávať exekúciu, kde vymohol časť pohľadávky, bez nároku na čiastočnú/alikvótnu podielovú odmenu 20 % z vymoženej sumy + DPH. Takéto rozhodnutie súdu by bolo nie len nespravodlivé, ale aj nezákonné, t.j. v rozpore Exekučným poriadkom, SR ako aj judikatúrou súdov vyššieho stupňa, t.j. arbitrárne. Z ustanovení Exekučného poriadku aj vyhlášky je nepochybné, že pri zastavení exekúcie je súdny exekútor oprávnený ponechať si vymoženú odmenu 20 % z vymoženého plnenia + DPH a zároveň dostať náhradu paušálnych výdavkov v plnej výške (60,00 EUR + DPH = 73,80 EUR). Záver oprávneného je arbitrárnym popretím zákonného nároku súdneho exekútora na odmenu z vymoženej pohľadávky, na ktorú má súdny exekútor podľa kogentných ust. Exekučného poriadku a vyhlášky nárok. Na základe vyššie uvedených tvrdení súdny exekútor navrhuje, aby súd námietky oprávneného smerujúce voči výzve na úhradu trov exekúcie zamietol.

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že exekúcia sa zastavila.

8. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.

9. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

11. Podľa § 197 Exekučného poriadku, ods. 1, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

12. Podľa § 197 Exekučného poriadku, ods. 2, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

13. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

14. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

15. Súd preskúmal Upovedomenie o zastavení exekúcie súdneho exekútora sp. zn. 217EX 218/19 zo dňa 10.03.2026 v časti výzvy na zaplatenie výdavkov exekútora vo výške 73,80 Eur, ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 10.03.2026. Voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie v časti výzvy na zaplatenie náhrady výdavkov súdneho exekútora podal oprávnený námietky, ktoré boli zaslané na exekútorský úrad dňa 11.03.2026, teda v rámci zákonnej 15 - dňovej lehoty na podanie námietok. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z doručenky, ktorá bola súdu predložená spolu s podanými námietkami.

16. v upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, ak sa vedie exekúcia voči fyzickej osobe, a súdny exekútor nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov súdneho exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie, teda od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku. Súd poukazuje na to, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.) Ustanovenie Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie je teda situácia, keď uplynulo 5 rokov od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v Exekučného poriadku formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech.

17. V prvom rade je potrebné uviesť, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva procesné úkony. V zmysle uvedeného nie je dôvod na to, aby oprávnený nemohol napadnúť len jeden z úkonov. Ak oprávnený podáva námietky proti výzve na úhradu trov, dôvodom námietok môže byť nesprávne určená výška trov exekútora alebo skutočnosť, že výzva na úhradu trov v danom prípade nemala byť vydaná. V zmysle § 61n ods. 4 tretia veta, ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Práve možnosť vrátenia výzvy na prepracovanie dokazuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva samostatné úkony, a z uvedeného dôvodu môže oprávnený napadnúť námietkami ktorýkoľvek z týchto úkonov.

18. Oprávnený v podaných námietkach proti výzve na úhradu trov exekútora namietal, že trovy exekúcie v sume 73,80 Eur neznáša oprávnený, nakoľko boli vymožené od povinného. Podľa názoru oprávneného trovy exekúcie, na ktorých úhradu bol oprávnený vyzvaný, neboli vyčíslené správne. Na základe uvedených tvrdení súd preskúmal výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov súdneho exekútora, ktorá je súčasťou Upovedomenia o zastavení exekúcie č. 217EX 218/19 zo dňa 10.03.2026 ako aj I. a II. Vyúčtovanie časti vymoženej pohľadávky v exekučnom konaní zo dňa 18.01.2021 a zo dňa

22.02.2021, ktoré predložil súdny exekútor spolu s vyjadrením, pričom súd konštatuje, že uvedené námietky oprávneného boli podané dôvodne.

19. Súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných situácií (napr. zánik oprávneného a povinnej), avšak tieto majú byť pokryté (uhradené) najskôr z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si ju súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno však zo žiadneho ustanovenia vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinnej) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). Súd sa v danom prípade stotožnil s názorom oprávneného, že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinnej vymohol časť pohľadávky vo výške 404 Eur z ktorej zaslal oprávnenému sumu vo výške 307,04 Eur a súdny exekútor si ponechal sumu vo výške 96,96 Eur ako trovy exekúcie. Suma vymožených trov vo výške 96,96 Eur sa započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n a § 198 ods. 2 Exekučného poriadku a tak na náhradu výdavkov vo výške 73,80 Eur už v danom prípade súdny exekútor nemá nárok, nakoľko trovy, ktoré exekútor počas exekúcie od povinného vymohol plne pokrývajú sumu náhrady výdavkov exekútora vo výške 73,80 Eur, na ktorých úhradu exekútor oprávneného vyzval. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú sumy náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Z uvedeného vyplýva, že plnenia prijaté v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a exekútor má nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá už v danom konaní nárok na náhradu výdavkov exekúcie vo výške 73,80 Eur.

20. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 217EX 218/19 zo dňa 10.03.2026 v časti výzvy na úhradu trov exekútora s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel, a vracia upovedomenie o zastavení exekúcie v časti výzvy na úhradu trov súdnemu exekútorovi na prepracovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.