Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/54/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 16, 821 09 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 51 079 721, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený Mgr. Ianko Troiak, advokát so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, IČO: 45 022 429, o zaplatenie 521,10 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 521,10 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 521,10 Eur od 06.03.2024 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 10.11.2025 domáhal toho, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 521,10 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 06.03.2024 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania a to na tom základe, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. návrhu 3619329821 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. F. s EČV: G.. Dňa 27.10.2023 v čase o 11.30 hod. došlo vo Zvolene k dopravnej nehode a to tak, že žalovaný ako vodič motorového vozidla zn. F. s EČV: G. pri cúvaní na parkovisku narazil do stojaceho motorového vozidla zn. H. I. I. I. s EČV: E., ktoré poškodil. Žalovaný oznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti až dňa 12.12.2023. Poškodený si u žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody dňa 27.10.2023. Škoda na poškodenom motorovom vozidle zn. H. I. I. I. s EČV: E. bola na základe kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom vyčíslená na sumu 5.210,99 Eur. Žalobca pristúpil k výpočtu poistného plnenia a dňa 8.1.2024 poukázal poškodenému sumu 5.210,99 Eur. Svoj nárok odôvodnil zákonným ustanovením a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Nakoľko žalovaný neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v zákonnej 15-dňovej lehote, žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 22.1.2024 na náhradu časti poskytnutého plnenia v sume 521,10 Eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný výzvu neprevzal v odbernej lehote, výzva bola vrátená žalobcovi dňa 19.2.2024. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, čím sa dňa 6.3.2024 dostal do omeškania.

2. Vo veci v zmysle žalobného návrhu bol vydaný platobný rozkaz pod č.k. -32 zo dňa 8.4.2026. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej 15-dňovej lehote odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že s predmetným žalobným nárokom žalobcu nesúhlasí, nakoľko tak, ako poškodený nahlásil uplatnenie škody elektronicky dňa 27.10.2023 priamo cez web stránku žalobcu, takisto škodovú udalosť cez web stránku žalobcu nahlásil aj žalovaný, čo mu umožňoval elektronický systém žalobcu. Žalovaný po podaní elektronického oznámenia o vzniku škodovej udalosti nebol žalobcom informovaný o tom, že to musí ešte dodatočne urobiť aj písomne a sám túto vedomosť nemal, nakoľko iné poisťovne vždy akceptovali aj samotné elektronické nahlásenie poistnej udalosti bez potreby ďalšieho písomného oznámenia. Nakoniec aj samotná zmluva o PZP medzi sporovými stranami bola uzatvorená elektronicky, bez akéhokoľvek podpisu žalobcu alebo žalovaného. A taktiež žalobca akceptoval aj uplatnenie škody zo strany poškodeného zaslané elektronicky cez webstránku žalobcu bez jeho akéhokoľvek podpisu. Žalovaný má teda za to, že žalobca by mal pristupovať k žalovanému rovnako ako k poškodenému a tiež vo všetkých prípadoch (uzatvorenie zmluvy, nahlásenie škodovej udalosti a pod.). Majú za to, že ak žalobca umožňoval nahlasovanie vzniku škodových udalostí, ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody elektronicky cez svoju web stránku a neupozornil žalovaného na to, že následne je potrebné toto nahlásenie škody urobiť aj písomne, je to dôvodom hodným osobitného zreteľa a to aj z dôvodu, že žalovaný je v tomto prípade spotrebiteľom a v tom čase už bolo bežné len nahlasovanie škodových udalostí poisťovniam elektronicky cez ich webové stránky alebo aplikácie v smartfónoch, čo sa následne od r. 2024 odzrkadlilo aj v novelizácii zákona o PZP. Taktiež žalovaný považuje za diskriminačné, ak žalobca akceptoval elektronické (bez akéhokoľvek podpisu) uplatnenie náhrady škody zo strany poškodeného, ale rovnaké elektronické nahlásenie škodovej udalosti zo strany žalovaného nebral do úvahy. Z akého dôvodu teda umožňoval takého elektronické nahlasovanie škodových udalostí, ak na ne neprihliadal resp. ich neakceptoval. Žalovaného takýmto konaním žalobca uviedol do omylu, nakoľko tento bol presvedčený o tom, že elektronickým podaním - nahlásením škody si splnil svoju povinnosť a nemusí robiť žiadne ďalšie kroky. Písomné oznámenie škodovej udalosti podal dňa 12.12.2023 až po tom, ako bol informovaný, že elektronické nahlásenie nestačí. Avšak aj v tomto oznámení je uvedené, že škodová udalosť bola oznámená dňa 27.10.2023. Žalobca nijako neodôvodnil ani to, prečo požaduje od žalovaného práve sumu 521,10 Eur, čo je 10% zo sumy poistného plnenia. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalovanému priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

3. Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomne vyjadril k odporu žalovaného a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol, že v podanom odpore sa žalovaný bráni, že vznik škodovej udalosti nahlásil cez webovú stránku. Listinný dôkaz o takomto oznámení žalovaný nepredložil. Za predpokladu, ak žalovaný tvrdí, že vznik škodovej udalosti nahlasoval elektronicky /žalobca takýmto dokladom nedisponuje/, dôkazná núdza je na strane žalovaného, aby svoje tvrdenie i preukázal. Žalobca je teda toho názoru, že žalovaný listinným dôkazom svoju obranu, tvrdenú skutočnosť nepreukázal a teda žalobca na žalobe v celom rozsahu trval.

4. Okresný súd Zvolen nariadil pojednávanie na deň 21.9.2026, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a zároveň súhlasila s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

5. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.9.2026 súdu oznámil, že ospravedlňuje svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní a zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním vedenom na tunajšom súde dňa 21.9.2026 vo veci , pričom tu súd poukazuje na zákonné ustanovenie , podľa ktorého strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať, pričom v predmetnom prípade je nesporné, že právny zástupca žalovaného sa o dôvode odročenia pojednávania, to znamená kolízie s vyššie uvedeným pojednávaním musel dozvedieť skôr ako dňa 21.9.2026, keď túto skutočnosť oznamoval Okresnému súdu Zvolen a preto súd právnemu zástupcovi žalovaného oznámil, že z tohto dôvodu nepovažuje predmetný dôvod na odročenie pojednávania za dôležitý v zmysle , pričom predmetné pojednávanie sa uskutoční. Z tohto dôvodu súd pojednával aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného a samotného žalovaného.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom poistnej zmluvy, výpisom z inkasného účtu poistnej zmluvy, oznámením škodovej udalosti poisteným, uplatnením nároku na náhradu škody, kalkuláciou nákladov na opravu rozpočtom, oznámením o poistnom plnení, výzvou na zaplatenie náhrady poistného plnenia, doručenkou, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

7. Medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným ako poistníkom bola uzavretá poistná zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 3619329821 so začiatkom poistenia 3.3.2021 a poistené motorové vozidlo bolo F. J. s EČV: G..

8. Dňa 27.10.2023 v čase o 11.30 hod. došlo vo Zvolene k dopravnej nehode a to tak, že žalovaný ako vodič motorového vozidla zn. F. s EČV: G. pri cúvaní na parkovisku naradil do stojaceho motorového vozidla zn. H. I., I. I. s EČV: E., ktoré poškodil.

9. Z písomného Oznámenia škodovej udalosti poisteným súd zistil, že žalovaný písomne oznamoval vznik škodovej udalosti dňa 12.12.2023, pričom v tomto písomnom oznámení je okrem iného uvedené, že dátum Oznámenia škodovej udalosti je dňa 27.10.2023, kedy aj došlo ku škodovej udalosti. Aj z tohto Oznámenia škodovej udalosti vyplýva, že predmetnú škodovú udalosť spôsobil žalovaný a to vyššie uvedenému poškodenému.

10. Žalobca škodovú udalosť zaevidoval a zlikvidoval pod č. 9852815446 a na základe uplatneného a preukázaného nároku poškodeného (vlastníka poškodeného vozidla zn. H. I. I. I. sport, EČV: E.) mu z poistenia zodpovednosti vyplatil poistné plnenie vo výške 5.210,99 Eur, pričom výška tejto škody vyplynula aj z kalkulácie nákladov na opravu zo strany žalobcu v celkovej výške 4.342,49 Eur bez DPH, pričom predmetná kalkulácia bola vypracovaná dňa 27.10.2023 technikom K. C..

11. Súd z pripojenej Výzvy na zaplatenie náhrady poistného plnenia zistil, že žalobca vyzýval žalovaného touto výzvou zo dňa 22.1.2024 na zaplatenie náhrady poistného plnenia vo výške 521,10 Eur do 15 dní odo dňa doručenia ich výzvy. Súd z pripojenej doručenky zistil, že predmetná výzva sa vrátila žalobcovi ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote dňa 19.2.2024.

12. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "").

13. Podľa , poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

14. Podľa , poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4.

15. Podľa , výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.

16. Regresný nárok poisťovateľa podľa je osobitným nárokom poisťovateľa vyplývajúcim z poistného vzťahu; nemožno ho stotožňovať s nárokom na náhradu škody podľa ako lex specialis (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.2.2024). Predpokladom vzniku tohto nároku nie je preukázanie ktorá konkrétna osoba viedla poistené vozidlo a svojim zavinením škodu spôsobila. Rozhodujúce je, že škoda bola spôsobená prevádzkou poisteného motorového vozidla, že poisťovateľ z tohto dôvodu vyplatil poistné plnenie a že poistník porušil zákonom ustanovené povinnosti. Skutočnosť, že vodič poisteného vozidla nebol políciou identifikovaný, preto sama o sebe vzniku regresného nároku žalobcu voči žalovanému ako poistníkovi nebráni.

17. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že zákonné predpoklady vzniku regresného nároku žalobcu boli splnené. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalobcu na základe

poistnej zmluvy, ktorej poistníkom bol žalovaný a žalobca z toho dôvodu poškodenému vyplatil poistné plnenie v celkovej výške 5.210,99 Eur, pričom žalovaný ako poistník si nesplnil povinnosť oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti podľa účinného v čase vzniku škodovej udalosti t.j. do dňa 31.7.2024, pričom toto zákonné ustanovenie priamo určovalo, že je potrebné zo strany poisteného poisťovateľovi písomne oznámiť vznik škodovej udalosti, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že písomne oznámil žalovaný predmetnú škodovú udalosť až dňa 12.12.2023, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty tak, ako to má na mysli vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom podľa názoru súdu vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť oznámiť predmetnú škodovú udalosť písomne, nemá vplyv obrana žalovaného, že predmetnú škodovú udalosť oznamoval elektronicky, keďže priamo zákon vyžadoval oznámenie škodovej udalosti žalobcovi písomne a až následne toto zohľadnil aj zákonodarca a po zmene vyššie uvedeného zákonného ustanovenia od 1.8.2024 došlo k zmene, kde už vypadla povinnosť oznámiť škodovú udalosť písomne. Súd teda musel vychádzať z platnej právnej úpravy v čase vzniku škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 27.10.2023 a v tom časovom horizonte bola povinnosť poisteného v zmysle oznámiť predmetnú škodovú udalosť písomne v lehote do 15 dní, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto škodová udalosť bola oznámená až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, t.j. dňa 12.12.2023 a teda podľa názoru súdu žalobca má nárok v zmysle účinného do 31.7.2024, pričom súd nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa oznámenie predmetnej škodovej udalosti zo strany žalovaného elektronickými prostriedkami vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť účinnú v čase vzniku poistnej udalosti a preto na obranu žalovaného súd nemohol prihliadať. Žalobca si uplatnil regresný nárok vo výške 10% vyplateného poistného plnenia zo sumy 5.210,99 Eur, teda 521,10 Eur, teda v rozsahu ako to zákon pripúšťa v zmysle zákonného ustanovenia účinného do 31.7.2024, kedy výška náhrady poistného plnenia nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti, pričom požadovaná výška neprekračuje zákonom ustanovenú hornú hranicu.

18. Pri rozhodovaní o nároku poisťovateľa podľa súd nie je oprávnený skúmať a prihliadať na to, či výška uplatneného nároku je v súlade so zásadou proporcionality. Jediným subjektom oprávneným určiť a prípadne znížiť výšku uplatneného regresného nároku je poisťovateľ (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 11.12.2019). Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto uplatnenú výšku regresného nároku nemoderoval. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 521,10 Eur.

19. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

20. Podľa Nariadenia vlády SR č. je sadzba úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 6.3.2024 po uplynutí 15-dňovej lehoty, ktorá mu bola daná vo výzve, ktorá mu bola doručovaná a ktorá bola vrátená žalobcovi dňa 19.2.2024 a teda po uplynutí 15 dní nasledujúcim dňom, t.j. od 6.3.2024. Podľa názoru súdu tak, ako to požadoval žalobca sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku s tým, že ku dňu vzniku omeškania, t.j. ku dňu 6.3.2024 by mal žalobca nárok v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení na zákonný úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne. Keďže však žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 5%, súd priznal úrok z omeškania v zmysle žalobného návrhu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol vo veci v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).