Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/34/2022

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu : A. B. C., nar. XX. X. XXXX, bytom D. E. F. XXX/XX, G. H., zastúpeného JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, IČO : 42219361 proti žalovanému : A. I., nar. X. X. XXXX, bytom I. XXXX/XX, J., zastúpeneného ŠKODA Legal s.r.o., so sídlom Jarabinkova 17563/2C, Bratislava - Ružinov, IČO : 47244259, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 27. 5. 2022, doručenou na tunajší súd 24. 6. 2022 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade k pozemku reg. „E“ parc. č. 1442/2, trvalý trávny porast, o výmere 3470 m2, k. ú. K., obec K., okres Liptovský Mikuláš, pričom spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade v 1/2 prikázal žalobcovi, a spoločný pozemok na základe geometrického plánu č. 44820208-9/2022, vyhotoveného L. M. N. - G3, úradne overeného katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš 10. 3. 2022 pod č. G1-214/2022 rozdelil a do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikázali novovytvorené pozemky reg. „C“ parc. č. 2047/11, trvalý trávny porast, o výmere 671 m2, parc. č. 2041/37, vodná plocha, o výmere 150 m2, parc. č. 2255/28, trvalý trávny porast, o výmere 436 m2, parc. č. 2254/40, orná pôda, o výmere 189 m2, a do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade novovytvorené pozemky reg. „C“ parc. č. 2254/39, orná pôda, o výmere 1996 m2 a parc. č. 2256/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 28 m2 tak, že spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade bude 6/7 a žalovanej v 2. rade 1/7 k celku s tým, že žalobca bude povinný v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanej v 2. rade sumu 2.238,17 eur. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že medzi stranami nedošlo k dohode, a preto sa žalobca obrátil so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku reg. „E“ parc. č. 1442/2, trvalý trávny porast, o výmere 3470 m2, k. ú. K.. Žalovaná v 2. rade je pritom nezisteným spoluvlastníkom, ktorého spoluvlastnícky podiel spravuje Slovenský pozemkový fond. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 1/3, žalovaného v 1. rade 1/2 a žalovanej v 2. rade 1/6. Predsúdne rokovania medzi stranami sporu neboli úspešné. Žalobca argumentoval, že vzhľadom na tvar pozemku, ktorý je dlhý a úzky, nie je účelné deliť pozemok na 3 reálne časti, teda vrátane tej časti, ktorá je najmenšia a ktorá by mala pripadnúť žalovanej v 2. rade. Preto žalobca navrhol vyporiadať spoluvlastníctvo reálnou deľbou v kombinácii s prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade. Žalobca navrhol, aby polovica spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade pripadla jemu, ale vzhľadom na to, že nevie, či žalovaný v 1. rade chce nadobudnúť zvyšnú časť spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade, navrhol prikázať druhú časť spoločného pozemku do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade v podieloch uvedených v žalobnom

petite. Podľa žalobcu by prichádzalo do úvahy rozdelenie podielu žalovanej v 2. rade medzi žalobcu a žalovaného v 1. rade pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, ale časť pozemku, ktorá ma pripadnúť žalobcovi je oproti zvyšku spoločného pozemku horšia, má horší prístup, pretože nie je prístupná z asfaltovej a upravenej cesty, ale iba z poľnej cesty, preteká cez ňu potok, ktorý ju predeľuje a tak obmedzuje možnosti jej využitia. Okrem toho potok je neregulovaný a v prípade prívalových dažďov alebo topenia snehu môže dôjsť k jeho vyliatiu z koryta. Žalobca preto urobil kompromis v tom, že navrhuje, aby mu pripadla horšia časť spoločného pozemku a tento hendikep navrhuje kompenzovať prikázaním polovice spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade. Po prikázaní polovice spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade by spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavoval 1/3 + (1/6 : 2) = 5/12. Podiel žalovaného v 1. rade by predstavoval 1/2 a podiel žalovanej v 2. rade zasa 1/12, spolu 7/12. V takomto pomere 5/12 ku 7/12 navrhol žalobca pozemok reálne rozdeliť, pričom návrh tohto rozdelenia v podobe geometrického plánu priložil k žalobe. Tento geometrický plán delí spoločný pozemok na viacero nových parciel, ktorých rozdelenie / prikázanie medzi strany sporu uvedené v žalobnom petite zodpovedá vyššie uvedenému návrhu delenia. Novovytvorené parcely, ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, budú medzi nich rozdelené v pomere 1/7 a 6/7. K zmene pomeru oproti 1/12 a 1/2 došlo preto, že došlo k rozdeleniu pôvodného pozemku na 7/12 jeho pôvodnej výmery. Preto bolo potrebné podiely žalovaných podeliť týmto zlomkom, čo sa dá matematicky zapísať nasledovne : podiel žalovaného v 1. rade : (1/2) / (7/12) = 12/14, čo je 6/7, podiel žalovanej v 2. rade : (1/12) / (7/12) = 12/84, čo je 1/7. Podľa znaleckého posudku znalca L. L. A., O. z 12. 10. 2020 č. 45/2020 je hodnota celého pozemku, ktorý je predmetom tohto konania 26.857 eur, a teda hodnota podielu žalovanej v 2. rade predstavuje sumu 4.476,33 eur. Polovicu hodnoty podielu, teda sumu 2.238,17 eur by žalobca zaplatil žalovanej v 2. rade do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Dňa 21. 9. 2026 bolo na tunajší súd doručené späťvzatie žaloby z 20. 9. 2026, v ktorom podaní žalobca vyhlásil, že berie žalobu späť v celom rozsahu a navrhuje, aby súd konanie zastavil. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že stranou sporu nemôže byť pôvodná žalovaná v 2. rade E. C., J. I., pretože žalobca nepozná jej právnych nástupcov a bez účasti všetkých spoluvlastníkov (resp. ich právnych nástupcov) nemôže byť žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva úspešná. Žalobca súčasne navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by takéto rozhodnutie odôvodňovali videl žalobca v tom, že spor predstavuje tzv. iudicium duplex a dôvod, pre ktorý berie späť žalobu dopadá rovnako aj na žalovaného. Ďalej z dôvodu, že aj žalovaný chcel zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo hoci iným spôsobom ako navrhoval žalobca a so svojim návrhom neuspel, pretože odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Bezprostredným dôvodom podania žaloby bolo to, že žalovaný nereagoval na žiadosť žalobcu z 23. 2. 2021, aby mu žalovaný predostrel konkrétny návrh vyporiadania spoluvlastníctva k pozemku registra „E“ parc. č. 1442/2, keďže nesúhlasil so žiadnym z návrhov žalobcu. A nakoniec žalobca poukázal na to, že uspel s odvolaním proti rozsudku súdu prvej inštancie z 13. 6. 2023 a túto okolnosť je potrebné v rozhodnutí o trovách konania zohľadniť aj podľa .

3. Dňa 21. 9. 2026 bolo doručené na tunajší súd podanie žalovaného z 21. 9. 2026, v rámci ktorého tento vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a taktiež navrhol, aby súd konanie zastavil. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, aby súd nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný si totiž nárok na náhradu trov konania uplatnil v celom rozsahu a žiadal, aby súd rozhodol podľa , keďže zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby procesne spôsobil žalobca. Dispozičné právo so žalobou patrí výlučne žalobcovi, ktorý žalobu podal a zatiahol do konania žalovaného, ktorému vznikli v konaní preukázateľné trovy. Taktiež zastavenie konania v tejto veci procesne zastavil výlučne žalobca a to tým, že využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť. Späťvzatie žaloby je procesným úkonom, ktorý mohol urobiť a aj urobil jedine žalobca, pričom žalovaný sa na dôvode zastavenia konania nijako nepodieľal. Dôvodom späťvzatia bola pritom okolnosť na strane žalobcu, žalobca sám uviedol, že stranou sporu nemôže byť pôvodne žalovaná v 2. rade a že nepozná jej právnych nástupcov, pričom bez účasti všetkých spoluvlastníkov (resp. ich právnych nástupcov) nemôže byť žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva úspešná. Ide teda o vadu spočívajúcu v nesprávnom, resp. neúplnom vymedzení okruhu strán sporu, ktorú spôsobil žalobca ako pán sporu. Bolo výlučne na žalobcovi koho a v akom okruhu zažaluje. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o nerozlučné procesné spoločenstvo ( ), a zabezpečenie účasti všetkých spoluvlastníkov zaťažuje žalobcu. Ak žalobca túto povinnosť nesplnil spôsobil vadu konania, ktorej dôsledky nemožno prenášať na žalovaného. Samotný súhlas žalovaného

so späťvzatím žaloby na tom nič nemení. Súhlas smeruje len k procesne hospodárnemu ukončeniu konania, ktoré sa v dôsledku pochybenia žalobcu aj tak nemohlo skončiť úspešným meritórnym rozhodnutím a takýto súhlas nenakladá procesné zavinenie žalovaného a nemožno ho vykladať na jeho ťarchu. Žaloba obsahovala nedostatok, ktorý nie je možné v konaní odstrániť. Nie je teda pravda ani to, že žalovaný nebol úspešný s jeho navrhovaným spôsobom, nakoľko odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil nie pre nemožnosť vyporiadania spôsobu navrhovaným žalovaným, ale pre neodstrániteľnú vadu celého konania, keďže žalobca inicioval konanie so žalovaným, ktorý nemal právnu subjektivitu. Žalovaný argument iudicium duplex tiež nepovažuje za relevantný, nakoľko tento sa týka hmotnoprávneho rozhodovania a nie procesnej zodpovednosti žalobcu za zastavenie konania. Rovnako aj prípadná predžalobná nečinnosť žalovaného by nemala žiadnu príčinnú súvislosť s dôvodom, pre ktorý žalobca vzal žalobu späť. Okolnosti, ktoré žalobca uvádza si spôsobil sám nesprávnym, resp. neúplným vymedzením strán ani jednotlivo, ani vo svojom súhrne nedosahujú výnimočnosť vyžadovanú v . Aplikácia by v tejto veci naopak viedla k nespravodlivému výsledku žalovaným, ktorý bol do sporu vtiahnutý bez vlastného pričinenia, ktoré mu konanie spôsobilo nemalé trovy by ich musel znášať sám v dôsledku pochybenia žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Podľa (z. č. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu.

6. Vzhľadom na to, že žalobca zobral späť žalobu v celom rozsahu, pričom žalovaný s tým súhlasil, súd podľa aj v spojení s rozhodol o zastavení tohto konania.

7. Pri zastavení konania pre späťvzatie žaloby v zásade platí, že žalobca, ktorý zobral žalobu späť procesne zavinil zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 cSSP, okrem prípadu, ak žalobca tvrdí a súčasne preukáže, že žalobu zobral späť z dôvodu správania žalovaného. V tomto prípade žalobca nezobral žalobu späť z dôvodu správania žalovaného, a preto súd musel mať za to, že je tak zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu, a preto v súlade s , keďže mal za to, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca, by súd mal priznať náhradu trov konania žalovanému. Žalobca však poukázal na ustanovenie , ktoré výnimočne ukladá súdu nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré žalobca videl vo vyššie popísaných okolnostiach (v jeho podaní z 20. 9. 2026, doručenom na tunajší súd 21. 9. 2026.) Za takéto dôvody hodné osobitného zreteľa však súd nepovažoval žiadnu zo štyroch okolností, na ktoré žalobca poukázal v tomto podaní. Vzhľadom na uvedené bolo namieste podľa priznať náhradu trov konania protistrane, teda žalovanému. Súd súčasne podľa vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Žiline, a to písomne v dvoch vyhotoveniach a v lehote 15 dní od jeho doručenia, podaním doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš ( a .)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.