Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-108-2026.pdf
PDF · 130.43 KB
Case nature
Subarea
3Cob/108/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Františka Čisovského a JUDr. Tomáša Kališku, v spore žalobcu: Mäso Melek, s.r.o., so sídlom Melek č. 231, 952 01 Melek, IČO: 47 570 822, právne zastúpeného: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Thurzova 7, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 930, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č.k. 43Cb/36/2026-155 zo dňa 7.7.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 43Cb/36/2026-155 zo dňa 7.7.2026.
II. Priznáva žalovanej voči žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Mestský súd Košice, (ďalej aj len súd alebo súd prvej inštancie) rozhodol tak, že: návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd: a) uložil žalovanej ako konateľke žalobcu zdržať sa akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami na bankových účtoch žalobcu, najmä uskutočňovania platieb, prevodov, výberov v hotovosti a platieb či výberov prostredníctvom platobných kariet zo všetkých bankových účtov žalobcu a aby sa zdržal uzatvárania akýchkoľvek záväzkových vzťahov v mene žalobcu, ak hodnota plnenia v každom jednotlivom prípade presiahne sumu 200,- eur; b) uložil banke E. F., A., IČO: XX XXX XXX, sídlo: G. H. X, F. 1 811 06 zákaz vykonať z bankového účtu IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného pre majiteľa Mäso Melek, s.r.o. akýkoľvek prevod finančných prostriedkov, výber hotovosti alebo platbu zrealizovanú na základe príkazu alebo prostredníctvom platobnej karty vystavenej na meno povinného A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, XXX XX D.; c) uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu funkcie konateľa spoločnosti: Mäso Melek, s.r.o., IČO: 47 570 822, so sídlom: Melek č. 231, 952 01 Melek, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o náhradu škody; d) uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcuvedenými na LV č. XXXXX, k. ú. J., obec D. - I. K., okres Košice I, a to byt č. 100 na poschodí: 9 vo vchode 28 bytového domu, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku 5248/3167777 pod B101 vo vlastníctve navrhovateľa v spoluvlastníckom podiele: 1/1, byt č. 101 na poschodí: 9 vo vchode 28 bytového domu, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku 5225/3167777 pod B102 vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele: 1/1, nachádzajúce sa v stavbe - bytový dom „L. A.“ súpisné číslo XXXX na pozemku parcelné číslo 3624/19 a s ktorými
je spojené spoluvlastnícke právo k pozemkom - parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape Parcelné číslo, Výmera v m2, Druh pozemku: 3624/19, 7330 m2 Zastavaná plocha a nádvorie; XXXX/ XX, 168 m2 Zastavaná plocha a nádvorie; 3624/27,32 m2 Zastavaná plocha a nádvorie; 3624/29, 14 m2 Ostatná plocha; 3624/30,20 m2 Zastavaná plocha a nádvorie; 3624/31, 3 m2 Zastavaná plocha a nádvorie; XXXX/XX, 9 K. M. N. A. H.; XXXX/XX, 72 K. O. N.; XXXX/XX 76 K. M. N. A. H.; XXXX/XX 34 K. M. N. A. H.; XXXX/XX 17 K. M. plocha a nádvorie; 3624/37 9 m2 Zastavaná plocha a nádvorie; 3624/39 181 m2 Zastavaná plocha a nádvorie; 3624/40 93 m2 Ostatná plocha; 3624/41 19 m2 Ostatná plocha; 3624/42 38 m2 Ostatná plocha; 3624/43 8 m2 Ostatná plocha; 3624/44 496 m2 Ostatná plocha; 3624/45 6 m2 Zastavaná plocha a nádvorie; 3624/46 164 m2 Ostatná plocha; 3624/47 276 m2 Zastavaná plocha a nádvorie; XXXX/XX 83 K. M. N. A. H.; XXXX/XX 30 K. M. plocha a nádvorie; 3624/50 33 m2 Zastavaná plocha a nádvorie; 3624/51 111 m2 Zastavaná plocha a nádvorie; 3624/52 245 m2 Ostatná plocha, a to najmä zdržať sa ich užívania, prevodu, zaťaženia, alebo akýchkoľvek iných právnych či faktických úkonov smerujúcich k vzniku, zmene, potvrdeniu alebo rozšíreniu práv žalovanej k týmto nehnuteľnostiam.
3. Žalobca dôvodil, že žalovaná je spolu s P. Q. B. spoločníčkou a konateľkou spoločnosti Mäso Melek s.r.o.. Žalovaná je manželkou P. Q. B., pričom v súčasnosti na Mestskom súde Košice pod sp. zn. XXXX/ XX/XXXX prebieha konanie o rozvod ich manželstva. P. Q. B., ako spoločník a konateľ žalobcu, pri revízii účtovníctva a hospodárenia spoločnosti zistil viaceré závažné skutočnosti nasvedčujúce tomu, že povinná dlhodobo koná v rozpore so záujmami spoločnosti a porušuje svoje povinnosti konateľky, keď bez komunikácie s druhým konateľom a bez jeho súhlasu vykonáva úkony, ktoré poškodzujú spoločnosť, jej majetok a ekonomickú stabilitu. Dôvodil, že žalovaná sa pokúsila rozšíriť úverové zaťaženie spoločnosti, uvádzala voči banke nepravdivé informácie o zdravotnej nespôsobilosti P. Q. B. rokovať s bankou, pokúsila sa previesť nadmerný odpočet na DPH za obdobie 2/2026 na neznámy účet v F. XXX.F., A., vykonala nehospodárne zmeny v súvislosti s vedením účtovnej agendy, zadržiava účtovnú dokumentáciu a podala nesprávne daňové priznanie k DPH. Súčasne od roku 2022 používala finančné prostriedky spoločnosti na osobnú potrebu v rozsahu presahujúcom 500.000,- eur a len za obdobie od 1.1.2026 do 1.6.2026 vykonala neoprávnené výbery a platby vo výške najmenej 67.788,14 eur. Podľa údajov z internet bankingu si povinná zároveň bez rozhodnutia valného zhromaždenia vypláca pravidelné finančné prostriedky vo výške 3.986,46 mesačne neznámym titulom, čím koná v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti. Napriek písomným výzvam zo dňa 24.4.2026 a 18.5.2026 žalovaná neposkytla žiadne vysvetlenie ani nespolupracovala s druhým konateľom. Dôvodné obavy žalobcu z ďalšieho nekontrolovaného nakladania s majetkom spoločnosti umocňuje aj skutočnosť, že žalovaná sa vyhýba komunikácii, podľa vlastných tvrdení je hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici, avšak aj počas deklarovanej hospitalizácie realizovala viaceré platobné operácie na účet spoločnosti v rôznych mestách Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že konaním žalovanej bol zároveň ohrozený chod spoločnosti, keď odmietla prevziať ručenie za kontokorentný úver, v dôsledku čoho E. F., A. dňa 19.5.2026 vypovedala Zmluvu o kontokorentnom úvere č. S00587/2023. Napriek tejto situácii povinná uhradila zálohu vo výške 10.000,- eur na kúpu investičného bytu a prevzala záväzok ďalšej úhrady vo výške 115.738,80 eur, čím spoločnosť vystavila ďalšiemu finančnému zaťaženiu. Žalovaná sa zároveň pokúsila svojvoľne prevziať do užívania byty vo vlastníctve spoločnosti v L. A. v Košiciach, ktoré predstavujú investičný majetok spoločnosti. V tejto súvislosti dňa 2.6.2026 vydala interné rozhodnutia o ich užívaní vo svoj prospech a následne za účasti tretích osôb vstúpila do predmetných nehnuteľností napriek existujúcim nájomným vzťahom, pričom incident vyústil do podania trestných oznámení pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov. Uviedol, že konanie žalovanej sa stupňuje, majetok spoločnosti si uzurpuje, svojvoľne s ním nakladá, neoprávnene a svojvoľne nakladá s finančnými prostriedkami na účte spoločnosti v enormnom rozsahu a na vlastnú potrebu, pričom s druhým konateľom a spoločníkom nekomunikuje, zadržiava mu informácie o chode spoločnosti, bráni v monitoringu priestorov spoločnosti, ohrozuje ekonomickú stabilitu, platobnú schopnosť a celkový chod navrhovateľa, pričom je zjavne aj osobou liečenou v psychiatrickej nemocnici, ktorá sa dopúšťa aj potenciálne trestnoprávnych konaní na ujmu finančných prostriedkov aj nehnuteľného majetku spoločnosti. K tomu uviedol, že v doterajšom priebehu roku 2026 spôsobila škodu žalobcovi titulom neoprávnených výberov a platieb z účtu spoločnosti vo výške najmenej 67.788,14 eur a súčasne vyvoláva dojem, že nehnuteľný majetok spoločnosti užíva ako vlastné obydlie bez právneho titulu. Jej konanie ohrozuje ekonomickú stabilitu spoločnosti, jej majetok a riadny chod podnikateľskej činnosti. Z uvedeného žalobca vyvodzuje existenciu dôvodnej obavy, že bez okamžitého zásahu súdu bude žalovaná v tomto konaní pokračovať a spoločnosti spôsobí ďalšie škody, preto má za to, že podľa § 325 CSP je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a zabezpečiť
ochranu majetku spoločnosti. Poukázal na to, že navrhované neodkladné opatrenie nezasahuje do postavenia povinnej ako konateľky, ale dočasne obmedzuje jej nakladanie s majetkom spoločnosti s cieľom zabrániť vzniku ďalšej škody a zabezpečiť riadny chod spoločnosti. Bez nariadenia neodkladného opatrenia existuje vysoké riziko pokračovania protiprávneho konania, ďalšieho poškodzovania majetku spoločnosti a vzniku značnej majetkovej ujmy vrátane ušlého zisku. Žalobca zároveň navrhol priznať mu nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaná (bez toho, aby ju súd prvej inštancie vyzval na vyjadrenie – pozn. odvolacieho súdu) navrhla návrh zamietnuť dôvodiac, že neosvedčuje existenciu bezprostredne hroziacej ujmy spôsobovanej žalovanou, je postavený na jednostranných hodnoteniach, neindividualizovaných transakciách, nepravdivom tvrdení o zadržiavaní účtovníctva, nepodložených kauzálnych záveroch o výpovedi banky a trestných oznámeniach, ktoré samy osebe nepreukazujú skutkový stav. Návrh označila za účelový, (podaný bezprostredne po vydaní uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 8.6.2026, ktorým súd zakázal P. Q. B. výkon údajného záložného práva vo vzťahu k trom motorovým vozidlám spoločnosti), s cieľom jej úplného odstavenia od riadenia spoločnosti a získaním výlučnej kontroly nad spoločnosťou zo strany P. Q. B.. K tomu poukázala na to, že počiatkom sporu medzi konateľmi žalobcu bolo zistenie žalovanej, že z účtov spoločnosti boli bez transparentného právneho dôvodu realizované rozsiahle prevody na osobný účet P. Q. B. (v minimálnej súhrnnej výške 1.118.743,- eur) a následná snaha P. Q. B. vytvoriť si voči spoločnosti postavenie zabezpečeného veriteľa k jej zásadnému majetku. Navrhované neodkladné opatrenie vníma ako paralýzu samotnej spoločnosti argumentujúc, že práve ona v rozhodujúcom rozsahu zabezpečuje dennú organizáciu výroby a prevádzky, nákup, predaj, komunikáciu s dodávateľmi a odberateľmi, mzdy, platby, riešenie personálnych otázok, kontroling, teda fakticky spoločnosť každodennej riadi priamo v mieste sídla spoločnosti, kde je sústredená všetka podnikateľská činnosť spoločnosti. Zdôvodnenie návrhu vníma len ako hodnotiace tvrdenia žalobcu, ktoré však hodnoverne neosvedčujú konkrétny nárok, bezprostrednú hrozbu a primeranosť požadovaného zásahu. Žalobca neindividualizoval údajnú škodu, pri ním uvádzanej sume 67.788,14 eur, neuvádza pri jednotlivých transakciách, v čom konkrétne mala spočívať osobná potreba žalovanej, aký bol skutočný účel platby, aký účtovný doklad k nej existuje a prečo nemala súvisieť s prevádzkou spoločnosti. Poukázala pritom na to, že samotná existencia debetnej položky alebo platby kartou nijako neosvedčuje protiprávnosť, osobnú spotrebu ani vznik škody. Všetky označené úhrady a výbery súviseli s činnosťou spoločnosti a s nákladmi nevyhnutnými na jej každodenný chod, pričom P. B., ktorý sa na operatívnom riadení spoločnosti dlhodobo nepodieľa nepozná ich hospodársky kontext a bez preverenia ich svojvoľne označil za osobnú spotrebu žalovanej. K pravidelnému vyplácaniu sumy 3.986,46 eur mesačne uviedla, že ide o jej mzdu z pracovnoprávneho vzťahu za výkon práce pre spoločnosť, pričom porovnávanie so sumou vyplácanou P. B. je bez zohľadnenia odlišného rozsahu reálne vykonávanej práce zavádzajúce. K opisovanej platbe 10.000,- eur uviedla, že išlo o zálohu spoločnosti I. N. E., I., ktorá bola plnením z už existujúceho zmluvného vzťahu a zachovaním výhodnej investičnej príležitosti, ktorú P. Q. B. rámcovo odsúhlasil ešte pred vznikom konfliktu. K zmene vo vedení účtovníctva spoločnosti uviedla, že predchádzajúci poskytovateľ účtovných služieb sám vypovedal sporný zmluvný vzťah so žalobcom ku dňu 30.4.2026, preto žalovaná musela bezodkladne zabezpečiť nového účtovníka, pričom cenová ponuka nového účtovníka bola pôvodne dokonca nižšia než odmena predchádzajúceho poskytovateľa. K daňovému priznaniu k DPH za mesiac 01/2026 uviedla, že toto bolo podané na základe podkladov, ktoré mala spoločnosť v danom čase k dispozícii, pričom žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za následky konania P. B., ktorý odmieta spoločnosti vydať jej vlastnú účtovnú dokumentáciu. K údajnému pokusu o poukázania nadmerného odpočtu DPH na účet v 365.bank uviedla, že sa o žiaden prevod na cudzí účet ani nepokúsila, ide o úplnú a ničím nepodloženú fabuláciu P. Q. B.. Uvedený účet označila za účet patriaci spoločnosti, ktorý bol riadne oznámený Finančnému riaditeľstvu SR, pričom na tomto účte nikdy nebol realizovaný žiadny relevantný obrat. K zmluvným vzťahom so spoločnosťou E. F., A. uviedla, že žalobca nepravdivo redukuje dôvody výpovede kontokorentného úveru na odmietnutie osobného ručenia žalovanou, pričom samotná výpoveď banky zo dňa 19.5.2026 žiadny takýto dôvod neuvádza. Z komunikácie banky vyplýva, že banka riešila predovšetkým spornú účtovnú závierku, enormné pohľadávky a záväzky voči spoločníkom, odmietnutie podriadenosti tvrdených pohľadávok P. B. voči spoločnosti a vnútorný konflikt v spoločnosti. Pri snahe o nové úverové zaťaženie, ktoré je opísané v návrhu sa malo jednať o úver určený na
zariadenie nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti v Bratislave, ktorého účelom bolo zvýšiť hodnotu a budúcu speňažiteľnosť majetku spoločnosti, nie financovať osobnú potrebu žalovanej. K platbám, ktoré žalobca spája s obdobím hospitalizácie žalovanej uviedla, že tieto boli uskutočnené pred jej začiatkom a neskôr zaúčtované bankou, alebo išlo o automatické platby realizované na základe trvalého príkazu, pričom z popisu platby vždy jednoznačne vyplýva, že platba bola fyzicky realizovaná pred krátkodobou hospitalizáciou žalovanej. Žalovaná sa záverom vyjadrila konkrétne k navrhovaným výrokom neodkladného opatrenia tak, že navrhovaný zákaz nakladania s finančnými prostriedkami žalobcu s limitom 200,- eur ako neprimeraný, neurčitý vo svojich praktických dôsledkoch a likvidačný pre spoločnosť. Zdôraznila, že návrh sa neviaže na konkrétne sporné transakcie, konkrétnych príjemcov, osobné plnenia v prospech žalovanej, ani na úkony mimo bežnej obchodnej činnosti, pričom takto formulovaný zákaz by znemožnil aj plnenia, ktoré je žalovaná povinná zo zákona zabezpečiť, vrátane miezd, daní, odvodov, úhrad energií, surovín a dodávateľov. K navrhovanému zákazu adresovanému spoločnosti E. F., A. poukázala na to, že táto spoločnosť nie je v návrhu označená ako strana konania a nemá v ňom vytvorené procesné postavenie, pričom priame uloženie povinnosti tretej strane možno pripustiť len v osobitne odôvodnených situáciách pri zachovaní jej procesných práv, no v danom prípade sa o takú situáciu nejedná. K úplnému zákazu výkonu funkcie konateľky poukázala na neudržateľnosť takto navrhovaného výroku, keďže sa nejedná o zákaz konkrétneho úkonu alebo presne vymedzenej skupiny úkonov, ale o úplnú suspendáciu žalovanej z funkcie konateľky bez ohľadu na povahu úkonu, jeho hodnotu, súvis s tvrdenou škodou alebo nevyhnutnosťou pre chod spoločnosti. Zdôraznila, že úplný zákaz výkonu funkcie konateľky by navyše fakticky nahradil rozhodnutie valného zhromaždenia o odvolaní konateľky a zasiahol by do korporačnej štruktúry spoločnosti s účinkami na neurčitú dobu, teda žalovaná by nemohla ani zvolať valné zhromaždenie, zabezpečiť účtovníctvo a daňové povinnosti, konať voči banke a kontrolným orgánom, chrániť majetok spoločnosti a plniť povinnosti pri hroziacom úpadku. K zákazu nakladania s označenými bytmi spoločnosti v L. A. uviedla, že žalobca neosvedčil žiadny konkrétny úkon žalovanej smerujúci k prevodu, zaťaženiu alebo scudzeniu uvedených bytov, pričom žalobcom navrhovaný výrok neodkladného opatrenia navyše zakazuje žalovanej aj samotné užívanie bytov a akékoľvek faktické úkony. Poukázala na to, že nevykonala žiadny úkon smerujúci k prevodu, zaťaženiu, scudzeniu alebo vytvoreniu vecného práva k týmto bytom, pričom nevystavila žiadnu kúpnu ani záložnú zmluvu, nepodala návrh na vklad a ani neprejavila úmysel tak urobiť. Žalobcom opisované interné rozhodnutia o spôsobe používania majetku spoločnosti sú vnútornými prevádzkovými rozhodnutiami a nemožno ich stotožňovať s dispozíciou, ktorá by ohrozovala vlastníctvo spoločnosti.
5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, 2 CSP a návrh zamietol s tým, že žalobca neosvedčil existenciu takej naliehavej situácie, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu.
5.1. V odôvodnení súd prvej inštancie potom, ako vo všeobecnej rovine zadefinoval inštitút zabezpečovacieho opatrenia a podmienky za akých môže byť vydané a po zhrnutí toho, čoho sa žalobca voči žalovanej domáha a označení predložených dôkazov uzavrel, že z obsahu návrhu nevyplýva existencia takej bezprostrednej a naliehavej situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. V podstatnom dôvodil, že obsahom návrhu je predovšetkým dlhodobý spor medzi dvoma konateľmi spoločnosti o spôsob riadenia spoločnosti, hospodárenia s jej majetkom a výkon práv a povinností vyplývajúcich z funkcie konateľa, pričom však uzavrel, že takéto otázky majú byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej a nemožno ich prejudikovať prostredníctvom konania o neodkladnom opatrení.
5.2. Navrhované uloženie povinnosti zdržať sa akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami žalobcu v hodnote presahujúcej 200,- eur vyhodnotil ako prakticky úplné odňatie zákonnej kompetencie žalovanej ako konateľky spoločnosti, a to bez toho, aby bolo osvedčené, že výkon jej funkcie dosiahol takú intenzitu protiprávnosti, ktorá by odôvodňovala tak závažný zásah do jej práv. Pritom zdôraznil, že medzi jej základné oprávnenia a povinnosti patrí, okrem iného, aj zabezpečovanie riadneho chodu spoločnosti, čo nevyhnutne zahŕňa aj disponovanie s finančnými prostriedkami spoločnosti, vykonávanie úhrad záväzkov, zabezpečovanie obchodných vzťahov, úhrad miezd zamestnancov, plnenia daňových povinností, plnenia platieb dodávateľom spoločnosti. Poukázal na to, že tvrdenia žalobcu smerujú predovšetkým k tomu, že tento považuje finančné operácie žalovanej za nehospodárne, či neoprávnené, no samotná existencia sporu o tom, či žalovaná porušila povinnosti konateľa, resp. či postupovala pri
výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou sama osebe neznamená, že jej možno okamžite odňať základné oprávnenia vyplývajúce z výkonu jej funkcie. Súčasne, ako nesplnenú vyhodnotil aj podmienku bezodkladnosti, a to poukázaním na tvrdenia samotného žalobcu o tom, že ním opisované konanie žalovanej má trvať už od roku 2022, v dôsledku čoho nedospel k záveru, že v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vznikla taká naliehavá situácia, ktorá neznesie odklad do rozhodnutia vo veci samej.
5.3. Navrhované uloženie zákazu banke vykonať akýkoľvek prevod finančných prostriedkov, výber hotovosti alebo platbu zrealizovanú na základe príkazu alebo prostredníctvom platobnej karty vystavenej na meno žalovanej z bankového účtu žalobcu, vyhodnotil rovnako ako nedôvodné. Dôvodil, že uložením zákazu banke vykonávať pokyny žalovanej by súd fakticky rozhodol o neúčinnosti zákonného oprávnenia žalovanej konať za spoločnosť, hoci na takýto zásah neexistuje právny základ. Uviedol, že žalobca pritom neosvedčil existenciu konkrétnej a bezprostrednej hrozby, že žalovaná pripravuje prevod, alebo odčerpanie finančných prostriedkov v takom rozsahu, ktorý by bolo možné odvrátiť iba okamžitým zákazom adresovaným banke. Zároveň zdôraznil, že žalovaná je ako konateľka spoločnosti oprávnená konať v jej mene a jej samotné nakladanie s finančnými prostriedkami nemožno automaticky považovať za protiprávne.
5.4. K navrhovanej povinnosti zdržania sa výkonu funkcie konateľa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o náhradu škody uviedol, že tento návrh považuje za najzásadnejší zásah do práv žalovanej, pričom vyhovením mu by fakticky zbavil žalovanú možnosti vykonávať funkciu, do ktorej bola ustanovená, hoci o jej prípadnej zodpovednosti za škodu, porušení povinností konateľa, ani o existencii dôvodov na jej odvolanie dosiaľ nebolo rozhodnuté. Poukázal pritom tiež na to, že samotný konflikt medzi konateľmi nemôže byť dôvodom na zánik výkonu funkcie jedného z nich.
5.5 Tvrdenia vo vzťahu k navrhovanému uloženiu povinnosti zdržať sa akéhokoľvek nakladania s označenými nehnuteľnosťami žalobcu považoval za nedostatočné pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nepreukazujú bezprostredne hroziaci zásah, ale len obavu z možného budúceho konania žalovanej. Uviedol, že žalobca neosvedčil, že by žalovaná podnikala konkrétne právne kroky smerujúce k prevodu vlastníckeho práva, zriadeniu záložného práva, alebo inému zaťaženiu predmetných nehnuteľností, ktoré by bezprostredne ohrozovali majetok spoločnosti. Záverom zdôraznil, že pokiaľ nebolo osvedčené, že žalovaná svoje konateľské oprávnenia zneužíva spôsobom, ktorý bezprostredne smeruje k nezvratnému zásahu do majetku žalobcu, nie je dôvod na jeho obmedzenie prostredníctvom neodkladného opatrenia.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) d), f) a h) CSP a navrhol ho zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
6.1. Súdu prvej inštancie vyčíta, že nesprávne právne posúdil vec a nesprávne vyhodnotil dôkazy tým, že nepovažoval za osvedčenú základnú skutočnosť, a to, že žalovaná využíva finančné prostriedky žalobcu na osobné potreby, keď z účtu spoločnosti vyberá z bankomatu v priemere 10.000,- eur mesačne a používa ich na neznámy účel, bez ekonomickej súvislosti s činnosťou žalobcu. K tomu zopakoval, že sporné transakcie neslúžia na úhradu prevádzkových nákladov žalobcu, ale vzhľadom na ich rozsah, rôzne miesta mimo obchodných aktivít spoločnosti a čas, vykazujú znaky osobnej potreby. Má za to, že súd prvej inštancie aplikoval nesprávny dôkazný štandard (princíp právnej istoty a preukázania bez dôvodných pochybností), ktorý patrí do meritórneho konania, nie do konania o neodkladnom opatrení. Poukazuje pritom na to, že predložením výpisov z účtu splnil svoju povinnosť osvedčiť dôvodné podozrenie o tom, že účet žalobcu je „drancovaný“ rozsiahlymi výbermi hotovosti bez väzby na podnikanie žalobcu.
6.2. Za nesprávny považuje aj záver súdu prvej inštancie o neprimeranosti navrhovaného zásahu do výkonu funkcie konateľa žalovanou, ako aj o možnom ohrození chodu spoločnosti. Dôvodí, že navrhované obmedzenie 200,- eur pre bežnú prevádzku nijako neblokuje chod spoločnosti, ale primárne chráni spoločnosť pred svojvoľným nakladaním s veľkým objemom financií vzhľadom na osvedčené pochybné transakcie žalovanej. Navrhované obmedzenie žalovanej považuje len za preventívne obmedzenie svojvôle žalovanej chrániace majetok žalobcu, a preto ho nemožno stotožňovať so zbavením, či výrazným obmedzením funkcie konateľa, ako to nesprávne naznačil súd prvej inštancie.
Poukazuje pritom na to, že navrhované neodkladné opatrenie nezbavuje žalovanú jej funkcie konateľa spoločnosti, neodvoláva ju a ani jej nebráni konať v bežných obchodných záležitostiach, pričom táto aj po navrhovanom obmedzení zostáva štatutárom, môže spoločnosť reprezentovať, rokovať o obchodoch, konať voči zamestnancom a zabezpečovať riadny chod spoločnosti. V tejto súvislosti označil záver o paralyzovaní chodu spoločnosti za neudržateľný, nakoľko spoločnosť má aj druhého konateľa spôsobilého samostatne konať v mene žalobcu.
6.3. V ďalšom vyčítal súdu prvej inštancie, že ignoroval, že dotknuté transakcie zjavne osvedčujú porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 135a Obchodného zákonníka, ako aj to, že medzi konateľmi a spoločníkmi žalobcu v podiele 50/50 je zjavný rozkol, nekomunikácia, zadržiavanie informácií žalovanou a v spoločnosti s formálne dvoma spoločníkmi je patová situácia, v dôsledku ktorej nemožno žalovanú, ako osobu konajúcu v rozpore so záujmami spoločnosti, operatívne odvolať alebo aspoň efektívne kontrolovať cez valné zhromaždenie. Súdnu ochranu preto vníma ako jediný účinný prostriedok na zamedzenie jednostrannému parazitovaniu na majetku spoločnosti a uprednostňovaniu vlastných záujmov žalovanej.
6.4. Za nesprávny považoval zároveň záver súdu prvej inštancie o absencií naliehavosti z dôvodu časového aspektu konania žalovanej. Poukázal pritom na to, že skutočnosť, že protiprávne konanie trvá dlhší čas, neznižuje jeho nebezpečnosť, ale naopak zvyšuje intenzitu ohrozenia majetku spoločnosti, keďže sa jedná o trvajúci a kontinuálny zásah do majetkovej podstaty žalobcu.
6.5. Záverom, vo vzťahu k navrhovanému zdržaniu sa nakladania s nehnuteľnosťami poukázal na to, že okrem svojvoľných rozhodnutí žalovanej o užívaní bytu a pokusu o vytvorenie statusu obydlia, práve neoprávnené výbery hotovosti na vlastnú potrebu zo strany žalovanej, odôvodňujú bezprostrednú obavu, že v snahe žalovaná v snahe získať ďalšie zdroje zaťaží alebo predá predmetné nehnuteľnosti spoločnosti bez vedomia druhého spoločníka a konateľa. V tejto súvislosti priblížil, že bez obmedzenia neodkladným opatrením nič žalovanej nebráni podpísať akúkoľvek zaťažujúcu, či scudzujúcu zmluvu, v ktorej situácii už žalobca nebude mať žiadnu možnosť tomuto zaťaženiu, či prevodu zabrániť.
7. Žalobca vo svojich následných vyjadreniach adresovanom odvolaciemu súdu poukázal na nové skutočnosti podľa žalobcu významné pre rozhodnutie vo veci, a to že žalovaná naďalej pokračuje v neoprávnenom konaní spočívajúcom vo výbere finančných prostriedkov žalobcu na osobné potreby keď prvého 1.1.2026 do 18.8.2026 uskutočnila neoprávnene výbery a platby kartou z účtu žalobcu na osobné potreby minimálne vo výške 131.795,93 eur. Uviedol tiež, že medzičasom podal na Okresný súd Banská Bystrica voči žalovanej návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 714.239,86 eur s prísl., a to titulom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávnenými transakciami majetku spoločnosti na osobné potreby žalovanej. Ďalej poukázal na to, že žalovaná aj vo vzťahu k ďalšiemu investičnému bytu žalobcu v Bratislave, rovnako ako vo vzťahu k bytom v L. A. v Košiciach, vydala interné rozhodnutie o účelovom užívaní bytu výlučne sama pre seba. Pritom predmetný byt je výlučne investičným majetkom spoločnosti, nie je potrebný, ani nikdy nebol využívaný na chod a plnenie služobných povinností žalobcu, nakoľko tento má svoje rozsiahle výrobne prevádzkové aj ubytovacie priestory priamo v sídle spoločnosti v obci Melek. Poukázal tiež na to, že žalovaná vykonáva aj ďalšie úkony, ktoré sú podľa jeho názoru deštruktívne, svojvoľné, až absurdné, ako napríklad opakované rušenie nastavenia notifikácii na email konateľa a spoločníka žalobcu, P. B. o elektronických zásielkach doručovaných orgánmi verejnej moci do elektronickej schránky žalobcu na www.slovensko.sk. V ostatnom vyjadrení poukázal na to, že žalovaná uprednostňujúc vlastné potreby pred záujmami spoločnosti neuhradila záväzky žalobcu voči jeho dodávateľom, I. B., I. v celkovej výške 67.826,50 eur a I. N. I. v celovej výške 625,13 eur.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrvala na všetkých skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k návrhu uskutočnenom počas konania pred súdom prvej inštancie. Napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, preto navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K odvolaniu žalobcu osobitne poukazuje na to, že ani tvrdenia žalobcu v odvolaní neodstraňujú absenciu osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy, ani konkrétnu budúcu transakciu alebo úkon žalovanej, ktorému by bolo potrebné okamžite zabrániť. Žalobca totiž ani v odvolaní pri jednotlivých položkách v predloženom výpise z bankového účtu nekonkretizuje, v čom mala spočívať osobná potreba žalovanej, aké doklady k týmto transakciám existujú, prečo nesúvisia s prevádzkou spoločnosti žalobcu, a najmä prečo by tieto minulé transakcie mali osvedčovať potrebu okamžitého plošného zákazu pre žalovanú do budúcna. V ostatnom
podstatne zopakovala tvrdenia už obsiahnuté vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9.1. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uviedol dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d), t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f), t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolania meritórne prejednal.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje jeho správnosť a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolaniu žalobcu (§ 387 ods. 2 CSP) uvádza nasledovné:
10.1. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10.2. Odvolací súd konštatuje, že základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Tým je taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraným žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Súd môže nariadiť len také opatrenie, ktoré stačí k dosiahnutiu tohto účelu a nezasahuje do práv strany nad navrhnutú mieru. Právne vzťahy musia byť ohrozené, pričom ohrozenie nároku má byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí osvedčiť. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je už otázkou voľnej úvahy súdu. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
10.3. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie nemal za osvedčenú existenciu bezprostrednej a naliehavej situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, a to vzťahu ku každému žalobcom navrhovanému výroku. Aj keď možno prisvedčiť odvolateľovi, že toto osvedčenie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné preukázať v takej miere, ako v meritórnom konaní, resp. postačuje osvedčenie s vysokou pravdepodobnosťou, odvolací súd konštatuje, že s dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie viedli k uvedenému záveru (vymedzené v bodoch 17 až 21 odôvodnenia) sa stotožnil.
10.4. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca pre účely neodkladného opatrenia síce osvedčil, že žalovaná v kalendárnom roku 2026 realizovala hotovostné výbery a platby kartou z účtu žalobcu vedeného v spoločnosti E. F., A., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v žalobcom popísanom rozsahu, no z uvedeného nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že tieto finančné prostriedky spotrebovala žalovaná sama pre seba tak, ako to tvrdí žalobca. Keďže ohrozenie nároku musí byť konkrétne, je potrebné prisvedčiť žalovanej, že žalobca pri jednotlivých transakciách neuvádza, v čom má spočívať osobná potreba žalovanej, aký bol skutočný účel jednotlivých platieb, či k nim existuje účtovný doklad a prečo nemohli súvisieť s prevádzkou spoločnosti. Argument o zúčtovaní platieb bankou počas dní pracovného pokoja, či počas hospitalizácie žalovanej, „bezhotovostnej“ dobe, alebo rôznom čase a miestach ich realizácie, pritom (aj vzhľadom na racionálne vysvetlenie žalovanej) nemôže obstáť. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že považuje za sporné, či žalovaná pri výkone svojej funkcie
konateľky porušuje povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, a preto aj samotný nárok žalobcu, ktorému žiadal poskytnúť ochranu nemožno považovať za osvedčený. Uvedený záver vychádza aj z obsahu vyjadrenia žalovanej, ktorá tvrdenia žalobcu jednotlivo rozporovala a ozrejmovala. Súd prvej inštancie tak správne posúdil, že v uvedenom prípade sa de facto jedná o spor medzi dvoma konateľmi spoločnosti o spôsob riadenia spoločnosti, hospodárenia s jej majetkom a výkon práv a povinností vyplývajúcich z funkcie konateľa.
10.5. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, odvolací súd osobitne k výrokom žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia uvádza, že absolútne obmedzenie konateľského oprávnenia je neprípustným zásahom do práv osoby vykonávajúcej funkciu konateľa. V súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky je len také dočasné obmedzenie, ktoré sa vzťahuje na presne špecifikované úkony (napr. zákaz nakladania s určitými vecami alebo právami) a súčasne samo osebe nepredstavuje neprípustnú zmenu konateľského oprávnenia. Vo svetle uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že aj navrhované obmedzenie platieb žalovanej limitom 200 eur na jednotlivú transakciu je neudržateľné. Okrem dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie (bod 18 odôvodnenia), odvolací súd poukazuje aj na to, že takéto obmedzenie je všeobecné a neurčité, nakoľko nie je viazané na sporné transakcie (výbery alebo platby), ktoré sa podľa žalobcu majú týkať napr. osobnej potreby žalovanej.
10.6. Pokiaľ sa jedná o navrhovaný zákaz nakladania s bytmi žalobcu v „L. A.“, odvolací súd neprisvedčil odvolacej námietke žalobcu, že práve neoprávnené výbery hotovosti na vlastnú potrebu zo strany žalovanej, odôvodňujú bezprostrednú obavu, že žalovaná v snahe získať ďalšie zdroje zaťaží alebo predá predmetné nehnuteľnosti spoločnosti bez vedomia druhého konateľa. Tak, ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd totiž nevzhliadol osvedčenie akéhokoľvek úkonu žalovanej smerujúceho k prevodu, zaťaženiu alebo scudzeniu uvedených bytov.
10.7 Vo vzťahu k žalobcom prezentovaným skutočnostiam, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia, odvolací súd konštatuje, že na tieto v zmysle § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, neprihliadol.
11. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že faktické a právne vzťahy medzi stranami sporu za danej situácie nevyžadujú potrebu dočasnej úpravy nariadením neodkladného opatrenia, nie sú teda v konaní pred súdom prvej inštancie naplnené odvolateľom tvrdené odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením. 13. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení opomenul rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má totiž povahu rozhodnutia vo veci samej, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Je tomu tak aj v tomto prípade, keďže predmetom konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania. Bude tak úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).