Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/410/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci žalobcu: A-MONT GmbH, so sídlom Grinzinger Straße 87, Wien 1190, FN 434418, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky A-MONT GmbH, IČO: 50 266 748, organizačná zložka so sídlom Skladová 2, Trnava, zastúpený: JUDr. Juraj Trokan, advokát so sídlom Vajanského 10, Trnava, proti žalovaným: 1. F. O.Á., Z.. XX.X.XXXX, B. V. Č.. XXX, 2. D. O., Z.. XX.X.XXXX, B. X. F. XXXX/X, X., obaja zastúpení: JUDr. Marek Letkovský, advokát so sídlom Legionárska 1/C, Bratislava - Nové Mesto, o zaplatenie 3.322 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaní majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, spoločnosť A-MONT DOMY, spol. s.r.o., sa žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.322 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.322 eur od 31.7.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými uzavrel dňa 23.4.2015 Zmluvu o výhradnom poskytovaní realitných služieb (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja rodinného domu s pozemkom, ktorý sa nachádza v kat. území Vlčkovce, na parc. č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX vo vlastníctve žalovaných, pričom za sprostredkovateľskú činnosť si dohodli žalobca so žalovanými odmenu vo výške 3.000 eur. Žalobca podpísal dňa 18.5.2015 so záujemcom o kúpu vyššie uvedených nehnuteľností Dohodu o zložení blokovacieho depozitu na sumu 3.000 eur. Záujemca si za účelom vybavenia hypotekárneho úveru objednal dňa 18.5.2015 vypracovanie znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných. Znalec za vypracovanie posudku vystavil dňa 1.6.2015 záujemcovi faktúru č. XX/XXXX na sumu 200 eur. Žalobca ďalej uviedol, že v súčinnosti so žalovanými a záujemcom o kúpu, pripravil v čase od 19.6.2015 do 23.6.2015 návrh kúpnej zmluvy, ktorú mali žalovaní dňa 23.6.2015 podpísať, pričom títo v deň plánovaného podpisu kúpnej zmluvy od plánovaného predaja nehnuteľností po telefonáte odstúpili, rovnako aj od samotnej zmluvy. Žalobca je názoru, že porušením zmluvných povinností zo zmluvy zo strany žalovaných tým, že odstúpili od zmluvy, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. VIII. zmluvy, teda na zmluvnú pokutu vo výške dohodnutej odmeny a zároveň aj nárok na náhradu škody vo výške účelne vynaložených nákladov v sume 122 eur. Záujemca o kúpu nehnuteľnosti si u žalobcu uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením sumy 200 eur za vypracovanie znaleckého posudku. Listom zo dňa 6.7.2015 vyzval žalobca žalovaných k úhrade zmluvnej pokuty a k vyčíslenej náhrade škody v celkovej sume 3.322 eur, pričom do dňa podania žaloby nebola uvedená suma žalobcovi uhradená.

3. Uznesením č. k. - 33 zo dňa 22.5.2017 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu spoločnosti A-MONT DOMY, spol. s.r.o., IČO: 44 858 001, so sídlom Saleziánska 21, Trnava, vstúpil žalobca, nakoľko pôvodný žalobca po začatí konania postúpil pohľadávku voči žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania, na nového žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3/2017 zo dňa 11.4.2017.

4. Žalovaným bola žaloba s prílohami doručená dňa 16.1.2018 a 19.1.2018. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 26.1.2018, v ktorom uviedli, že nárok žalobcu neuznávajú ani sčasti. Žalovaní uviedli, že s pôvodným žalobcom uzatvorili zmluvu o výhradnom poskytovaní realitných služieb, obsahom ktorej mala byť činnosť pôvodného žalobcu smerujúca k tomu, aby mali žalovaní vystupujúci na strane záujemcu možnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k tam špecifikovanej nehnuteľnosti s treťou osobou. Pôvodný žalobca následne doručil žalovaným výzvu zo dňa 6.7.2015, ktorou pôvodný žalobca žiadal, aby mu žalovaní zaplatili sumu 3.322 eur z dôvodu údajného porušenia čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy a to v lehote 5 dní. Na uvedenú výzvu žalovaní reagovali podaním „Vyjadrenie k výzve“, ktorou pôvodnému žalobcovi oznámili, že odmietajú žalovanú sumu uhradiť, nakoľko suma 3.000 eur ako výška zmluvnej pokuty nebola v zmluve nikde uvedená a dôvodnosť sumy 322 eur nebola vo výzve žiadnym spôsobom preukázaná, pričom tvrdené porušenie zmluvy zo strany žalovaných nenastalo a ani nemohlo nastať, keďže nenastala podmienka zloženia blokovacieho depozitu resp. o tejto skutočnosti žalovaní neboli informovaní a ani neboli informovaní o termíne určenom v zmluve o blokovacom depozite. Žalovaní ďalej vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že pôvodný žalobca jednak nepreukázal, akú zmluvnú povinnosť mali žalovaní porušiť a na druhej strane žiadnu zmluvnú povinnosť v zmysle čl. V. alebo čl. VII. ods. 1 zmluvy ani neporušili, nakoľko pôvodný žalobca nepredložil doklad o tom, akým spôsobom vyrozumel žalovaných o skutočnosti, že lehota na uzavretie zmluvy im začala plynúť. Z uvedeného pritom vyplýva, že samotný pôvodný žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy v čl. VII. ods. 2 písm. b) a za toto svoje porušenie chce sankcionovať žalovaných. Žalovaní uviedli, že okrem vyššie uvedeného, aj keby bolo ďalším dokazovaním toto vyvrátené platí, že podľa zmluvy nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta, pretože ustanovenie čl. VIII. zmluvy odkazuje na určenie odmeny v čl. II. zmluvy, kde je však uvedená iba kúpna cena 65.000 eur vrátane provízie, avšak vedľajšia kolónka s označením „z toho odmena RE/ MAX vrátane DPH“ je prázdna, čo znamená, že v danom prípade nebola žiadna odmena pre RE/MAX dohodnutá. Žalovaní majú za to, že vyhotovenie zmluvy, ktoré bolo priložené k žalobe bolo zo strany pôvodného žalobcu účelovo doplnené až po jej podpísaní žalovanými, pretože výška odmeny uvedená nie je a pri uzatváraní ani nebola žiadnym spôsobom spomínaná ani konzultovaná. Žalovaní ďalej poukázali na ďalší nápadný rozpor medzi oboma vyhotoveniami zmluvy a síce ustanovenie čl. II. zmluvy, posledný odsek, kde pri vyhlásení záujemcu o vzdaní sa práva na odstúpenie zmluvy je vo vyhotovení predloženom žalobcom rukou dopísané slovo „áno“, pričom vo vyhotovení ktorým disponujú žalovaní, je rukou dopísané slovo „nie“. Žalovaní na záver uviedli, že neboli pôvodným žalobcom informovaní o výške zmluvnej pokuty, pričom toto ustanovenie o zmluvnej pokute musí byť okrem tohto neplatné aj z dôvodu, že sa jedná o neprimerane vysokú pokutu vo výške 100 % odmeny pôvodného žalobcu, ktorá však absentuje v zmluve. Žalovaní takisto popierajú, že by odstúpili od zmluvy, nakoľko pôvodný žalobca žiadne takéto odstúpenie žalovaných od zmluvy nepreukázal. Napokon, žalovaní odmietajú uhradiť akúkoľvek škodu pôvodnému žalobcovi, pretože tento nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi neurčitou a nepreukázanou škodou a údajným porušením zmluvných povinností zo strany žalovaných, ani ich zavinenie. Čo sa týka zvyšku žalovanej sumy vo výške 322 eur titulom náhrady škody, aj túto časť žaloby žalovaní odmietajú, pretože žalovaní už v odpovedi na výzvu pôvodného žalobcu uviedli, že majú pochybnosti o tom, či takéto náklady pôvodnému žalobcovi reálne vznikli, pretože pôvodný žalobca žalovaným nijako nepreukázal vznik takejto škody a ani to, že by túto sumu musel uhradiť v dôsledku správania sa žalovaných. Na základe uvedeného preto žalovaní navrhovali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žiadali aj náhradu trov konania.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom a žalovanými, a to so Zmluvou o výhradnom poskytovaní realitných služieb zo dňa 23.4.2015, s Výzvou pôvodného žalobcu žalovaným dňa 6.7.2015, s Dohodou o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 18.5.2015, s Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 26.5.2015, s Vyjadrením žalovaných k výzve zo dňa 16.10.2015, so Zmluvou o postúpení pohľadávok č. X/XXXX zo dňa zo dňa 11.4.2017 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Zo Zmluvy o výhradnom poskytovaní realitných služieb zo dňa 23.4.2015, uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom so žalovanými, ktorú priložil k žalobe pôvodný žalobca vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol záväzok pôvodného žalobcu vyvíjať pre žalovaných činnosť tak, aby mali možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti s treťou osobou. V zmysle čl. II. tejto zmluvy, predajná cena nehnuteľnosti vrátane provízie bola rukou napísaná suma vo výške 65.000 eur, z toho odmena RE/MAX vrátane DPH, bola rukou napísaná suma vo výške 3.000 eur. V čl. II. tejto zmluvy je ďalej uvedené, že záujemca vyhlasuje, že táto zmluva bola uzavretá v rámci návštevy realitného makléra respektíve štatutárneho orgánu realitnej kancelárie RE/MAX, s ktorou si záujemca vopred výslovne a bol riadne poučený o tom, že vyjadrením tohto súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy po úplnom poskytnutí služby (áno/nie), pričom k tomuto odseku je rukou dopísané slovo „áno“.

7. Žalovaní priložili k svojmu vyjadreniu k žalobe tú istú Zmluvu o výhradnom poskytovaní realitných služieb zo dňa 23.4.2015, uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom a žalovanými. Zo zmluvy predloženej žalovanými vyplýva, že v zmysle čl. II. tejto zmluvy, predajná cena nehnuteľnosti vrátane provízie bola rukou napísaná suma vo výške 65.000 eur a kolónka „Z toho odmena RE/MAX vrátane DPH“ bola prázdna, nebola v nej uvedená žiadna suma. V čl. II. tejto zmluvy je ďalej uvedené, že záujemca vyhlasuje, že táto zmluva bola uzavretá v rámci návštevy realitného makléra respektíve štatutárneho orgánu realitnej kancelárie RE/MAX, s ktorou si záujemca vopred výslovne a bol riadne poučený o tom, že vyjadrením tohto súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy po úplnom poskytnutí služby (áno/ nie), pričom k tomuto odseku je rukou dopísané slovo „nie“.

8. Z podania pôvodného žalobcu označeného ako „Výzva“ zo dňa 6.7.2015 súd zistil, že pôvodný žalobca vyzval žalovaných na úhradu sumy 3.322 eur v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy, pretože žalovaní porušili čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy, nakoľko po niekoľko násobných dohodách o termíne podpisu kúpnej zmluvy žalovaní oznámili realitnej maklérke p. X. dňa 23.6.2015, že od predaja nehnuteľností odstupujú, čím vznikol realitnej kancelárii RE/MAX nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur v zmysle čl. VIII. zmluvy a zároveň tejto realitnej kancelári vznikol nárok na náhradu škody vo výške 122 eur titulom účelne vynaložených nákladov (PHM a strata času) a vo výške 200 eur za vyhotovenie znaleckého posudku.

9. Pôvodný žalobca priložil k žalobe „Dohodu o zložení blokovacieho depozitu“ zo dňa 18.5.2015, z ktorej súd zistil, že uvedenú dohodu uzatvoril pôvodný žalobca s budúcou kupujúcou P. Q.. Predmetom dohody bolo vyhlásenie budúceho kupujúceho, že uzatvorí kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, na základe ktorej sa stane vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej v článku I. tejto dohody. Kúpna cena za nehnuteľnosť spolu s jej súčasťami a príslušenstvom je stanovená na sumu vo výške 65.000 eur a budúci kupujúci túto kúpnu cenu akceptuje. Kúpnu cenu uhradí budúci kupujúci tak, že 3.000 eur zaplatí v hotovosti (táto suma bude započítaná s blokovacím depozitom podľa článku III. tejto dohody) a 62.000 eur prevodom na účet vlastníka (predávajúceho) ktorý bude uvedený v kúpnej zmluve, po podpise kúpnej zmluvy predávajúcim a kupujúcim, z hypotekárneho úveru kupujúceho v prospech predávajúceho.

10. Z podania žalovaných, označeného ako „Vyjadrenie k výzve“ zo dňa 16.10.2015 súd zistil, že žalovaní uvedenú sumu 3.322 eur odmietli uhradiť, nakoľko nespôsobili svojim konaním porušenie čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy a takéto konania žalovaných nenastalo a ani nemohlo nastať, nakoľko nenastala podmienka zloženia blokovacieho depozitu, resp. o tomto neboli žalovaní informovaní. Žalovaní vo vyjadrení na výzvu pôvodnému žalobcovi ďalej uviedli, že suma 3.000 eur ako výška zmluvnej pokuty nebola nikde v zmluve uvedená a preto nebola takáto výška zmluvnej pokuty dohodnutá. Žalovaní zároveň pôvodnému žalobcovi oznámili, že nemajú záujem na ďalšom predĺžení zmluvy zo dňa 23.4.2015. Uvedené vyjadrenie k výzve bolo pôvodnému žalobcovi doručené dňa 21.10.2015.

11. Z článku VII. ods. 1 písm. a) až písm. g) Zmluvy o poskytovaní realitných služieb zo dňa 23.4.2015 súd zistil, že „Záujemca sa zaväzuje: a) najneskôr do 21 dní po zložení blokovacieho depozitu kupujúcim alebo najneskôr do termínu určenému v zmluve o blokovacom depozite uzavrieť s kupujúcim kúpnu zmluvu alebo zmluvu o zmluve budúcej kúpnej a následne kúpnu zmluvu podľa podmienok uvedených v zmluve o zmluve budúcej kúpnej, b) zaistiť, aby ku dňu podpisu kúpnej zmluvy alebo zmluvy o zmluve budúcej kúpnej platili a boli pravdivé a úplné všetky vyhlásenia záujemcu uvedené v článku V. tejto zmluvy,

c) v súlade s podmienkami kúpnej zmluvy odovzdať vypratanú nehnuteľnosť kupujúcemu a uhradiť všetky poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti vzniknuté do dňa jej odovzdania kupujúcemu, d) na vyzvanie RE/MAX vyvíjať potrebnú súčinnosť, najmä umožniť prehliadky nehnuteľnosti v termínoch vopred dohodnutých s RE/MAX a poskytnúť RE/MAX všetku dokumentáciu súvisiacu s nehnuteľnosťou t. j. predovšetkým poskytnúť k nahliadnutiu a za účelom úspešnej kúpy všetky originály dokumentov týkajúcich sa nehnuteľnosti, e) rokovať s tretími osobami, ktoré vyhľadá RE/MAX, výlučne cez RE/MAX a bez súhlasu RE/MAX neuzavrieť kúpnu zmluvu alebo zmluvu o zmluve budúcej kúpnej o prevode nehnuteľnosti s osobou, ktorá bola vyhľadaná RE/MAX a to ani v dobe po skončení platnosti tejto zmluvy, f) neuzavrieť po dobu trvania tejto zmluvy kúpnu zmluvu alebo zmluvu o zmluve budúcej kúpnej na nehnuteľnosť s inou osobou, aká mu bola vyhľadaná činnosťou RE/MAX, g) neuzavrieť po dobu trvania tejto zmluvy rovnakú alebo podobnú zmluvu s treťou osobou za účelom sprostredkovania prevodu nehnuteľnosti a ani nevyužívať služieb tretích osôb k vyhľadaniu príležitosti k uzavretiu kúpnej zmluvy alebo zmluvy o zmluve budúcej kúpnej o prevode nehnuteľnosti. Záujemca zároveň prehladuje, že v okamihu podpisu tejto zmluvy nie je viazaný inou zmluvou s rovnakým alebo podobným predmetom plnenia ani inak nevyužíva služieb ktorejkoľvek inej tretej osoby súvisiacej s vyhľadávaním príležitosti k uzavretiu kúpnej zmluvy alebo zmluvy o zmluve budúcej kúpnej o prevode nehnuteľnosti.

12. Z článku VIII. zmluvy súd zistil, že „Záujemca sa zaväzuje zaplatiť RE/MAX zmluvnú pokutu vo výške odmeny podľa čl. II tejto zmluvy, pokiaľ poruší akékoľvek zo svojich povinností uvedených v článku V. a článku VII. ods. 1 tejto zmluvy. Zmluvná pokuta je splatná do 5 dní od obdržania výzvy k jej zaplateniu. RE/MAX je oprávnený domáhať sa náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta“.

13. Z článku X. odsek 1 Zmluvy o poskytovaní realitných služieb zo dňa 23.4.2015 (ktorú priložil k žalobe pôvodný žalobca) súd zistil, že „Táto zmluva je uzavretá na dobu určitú do 6 mesiacov 31.10. V prípade, že zo strany ktorejkoľvek zmluvnej strany nedôjde najmenej päť dní pred skončením jej platnosti k doručeniu písomného oznámenia, že už nemá záujem na ďalšom predĺžení tejto zmluvy, platnosť tejto zmluvy sa predlžuje vždy o ďalšie dva mesiace. K rovnakému predĺženiu tejto zmluvy dôjde tiež v prípade zloženia blokovacieho depozitu kupujúcim“. Súd k tomuto článku uvádza, že časový údaj 6 mesiacov a dátum 31.10. boli v zmluve dopísané rukou, pričom dátum 31.10. bol prepísaný z 30.10. na 31.10. alebo naopak.

14. Z článku X. odsek 1 Zmluvy o poskytovaní realitných služieb zo dňa 23.4.2015 (ktorú súdu predložili žalovaní) súd zistil, že „Táto zmluva je uzavretá na dobu určitú do 6 mesiacov 30.10.2015. V prípade, že zo strany ktorejkoľvek zmluvnej strany nedôjde najmenej päť dní pred skončením jej platnosti k doručeniu písomného oznámenia, že už nemá záujem na ďalšom predĺžení tejto zmluvy, platnosť tejto zmluvy sa predlžuje vždy o ďalšie dva mesiace. K rovnakému predĺženiu tejto zmluvy dôjde tiež v prípade zloženia blokovacieho depozitu kupujúcim“. Súd k tomuto článku uvádza, že časový údaj 6 mesiacov a dátum 30.10.2015 boli v zmluve dopísané rukou.

15. Podľa a veta prvá (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa , vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

18. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa ods. , účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

21. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

26. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

27. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

28. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Podľa , sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

30. Podľa , sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa .

31. Podľa , sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

32. Podľa , záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

33. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a

že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci sporovej strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. ).

34. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné.

35. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že pôvodný žalobca spoločnosť A-MONT DOMY, spol. s.r.o., uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 23.4.2015 Zmluvu o výhradnom poskytovaní realitných služieb, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja rodinného domu s pozemkom, ktoré boli vo vlastníctve žalovaných. V článku II. tejto zmluvy sú definované individuálne zmluvné podmienky, v článku VII. tejto zmluvy sú uvedené práva a povinnosti zmluvných strán a článok VIII. tejto zmluvy upravuje zmluvnú pokutu v prípade, ak záujemca (žalovaní) porušia akékoľvek zo svojich zmluvných povinností. Uzatvorenie vyššie uvedenej zmluvy nie je medzi stranami sporné.

36. Spornými v tomto konaní sú tvrdenia žalobcu, ktoré uviedol v žalobe o tom, že žalovaní porušili zmluvné povinnosti tým, že odstúpili od zmluvy a toto ich konanie odôvodňuje nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur a náhradu škody vo výške 322 eur. Žalobca výšku zmluvnej pokuty odôvodňuje tým, že takto bola stranami sporu dohodnutá priamo v zmluve o výhradnom poskytovaní realitných služieb v čl. II. (kde však je táto suma v písomnom vyhotovení zmluvy predloženej žalobcom, dopísaná rukou). Náhrada škody vo výške 322 eur zahŕňa náklady vo výške 122 eur za stratu času a pohonné hmoty a sumu vo výške 200 eur za vypracovanie znaleckého posudku. Pôvodný žalobca vo výzve žalovaným zo dňa 6.7.2015 uviedol, že žalovaní oznámili dňa 23.6.2015 realitnej maklérke p. X. odstúpenie od zmluvy a týmto svojim konaním porušili čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy a toto ich konanie spôsobilo pôvodnému žalobcovi vznik nároku na zmluvnú pokutu a na náhradu škody. Žalovaní takýto nárok žalobcu v celom rozsahu rozporujú, neuznávajú ho a zastávajú názor, že pôvodný žalobca nepreukázal porušenie zmluvy, pričom uviedli, že zmluvná pokuta nebola medzi stranami sporu vôbec dohodnutá a žiadneho porušenia zmluvných povinností uvedených v čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy, na ktoré sa vo výzve žalovaným pôvodný žalobca odvolával, ani nedopustili, keďže nenastala podmienka zloženia blokovacieho depozitu resp. o tejto skutočnosti žalovaní neboli ani informovaní v termíne určenom v zmluve o blokovacom depozite. Žalovaní namietali, že v ich písomnom vyhotovení zmluvy nebola suma odmeny vo výške 3.000 eur v čl. II. uvedená, táto kolónka ostala v zmluve prázdna a tento údaj podľa nich teda rukou doplnil pôvodný žalobca po podpísaní zmluvy. Žalovaní takisto namietajú náhradu škody vo výške 322 eur, pretože žalovaným nebol predložený žiadny doklad o tom, že by takúto sumu žalobca alebo pôvodný žalobca musel uhradiť v dôsledku konania žalovaných. Žalovaní predloženú faktúru č. 39/2015 zo dňa 26.5.2015 nepovažujú za doklad o zaplatení čiastky, ale len za daňový doklad.

37. Z takto zistených skutočností dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca resp. pôvodný žalobca súdu svoj nárok na zmluvnú pokutu preukazoval porušením zmluvných povinností zo strany žalovaných, ktoré im vyplývali zo zmluvy zo dňa 23.4.2015, pričom výšku zmluvnej pokuty odôvodňoval čl. II. tejto zmluvy, kde je uvedená odmena vo výške 3.000 eur, ktorá predstavuje v zmysle čl. VIII. tejto zmluvy aj výšku zmluvnej pokuty. Súd zastáva názor, že žalobcove argumenty o porušení

zmluvných povinností zo strany žalovaných sú len v rovine jeho tvrdení, pretože súd nemá preukázané aké povinnosti boli porušené a nemá tiež preukázané, že by sa žalovaní dopustili svojim konaním akéhokoľvek porušenia čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy tak, ako to uviedol pôvodný žalobca vo výzve zo dňa 6.7.2015, alebo že by dokonca odstúpili od zmluvy v rozpore s článkami zmluvy. Uvedená zmluva odstúpenie od zmluvy jasne ani neupravuje. Zmluva upravuje iba povinnosti zmluvných strán a súd nemá z vyprodukovaných dôkazov žalobcu resp. pôvodného žalobcu preukázané, aké povinnosti žalovaní porušili a že žalobcovi spôsobili škodu. Súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje na rozpor v tvrdeniach pôvodného žalobcu, keď ten v žalobe uviedol, že žalovaní porušili zmluvné povinnosti tým, že odstúpili od zmluvy a vo výzve žalovaným zo dňa 6.7.2015 pôvodný žalobca uvádzal, že žalovaní porušili vyššie uvedený čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy. Ďalším rozporom v tvrdeniach je výška zmluvnej pokuty, ktorá vznikla pôvodnému žalobcovi. Žalobca súdu uviedol, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v čl. II. zmluvy vo výške 3.000 eur a to tak, že táto suma bola napísaná rukou. Túto skutočnosť však namietali žalovaní, ktorí uviedli, že takáto suma nebola v zmluve nikdy uvedená a na podporu svojich tvrdení súdu predložili svoje vyhotovenie zmluvy ktorým disponovali a v ktorom takáto výška odmeny nebola vôbec uvedená a táto časť zmluvy bola nevyplnená. Z uvedeného preto vyplýva dôvodná pochybnosť, že výška odmeny uvedená v zmluve predloženej žalobcom bola pôvodne, pri podpisovaní zmluvy jej účastníkmi skutočne aj uvedená, a vedie to k záveru, že zo strany pôvodného žalobcu bola výška odmeny do zmluvy dopísaná až podpísaní tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami. Za danej dôkaznej situácie, v súvislosti s vyhotovením zmluvy, hlavne po oboznámení sa s obsahom zmluvy ktorú v konaní predložili žalovaní je súd toho názoru, že žalobca nepreukázal dohodu o výške odmeny resp. zmluvnej pokuty, nakoľko takúto skutočnosť spochybňuje forma a spôsob vyplnenia tejto časti zmluvy, ktorá bez iných dôkazov hodnovernosť takto uvedenej výšky odmeny spochybňuje. Žalobca navyše vzniknutý rozpor súdu nijako nevysvetlil, ani v konaní žiadne ďalšie dôkazy neoznačil, a to aj napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu. Dôkazná povinnosť pritom bola na strane žalobcu.

38. Na základe vykonaných dôkazov a s prihliadnutím na obranu žalovaných dospel súd k záveru, že žalobca hodnoverne nepreukázal porušenie povinností vyplývajúcich žalovaným zo zmluvy, ktoré by odôvodňovalo vznik nároku na žalobcovu zmluvnú pokutu. Žalobca takisto nepreukázal výšku zmluvnej pokuty a ani to, že medzi stranami sporu bola zmluvná pokuta dohodnutá. Žalobca napokon súdu nepreukázal ani vznik a výšku škody, ktorú mali žalovaní svojim konaním spôsobiť. Na základe uvedeného žaloba nebola podaná dôvodne a súd žalobu zamietol. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal ani jedno zo svojich tvrdení uvedených v žalobe, pre ktoré mu mal vzniknúť nárok na žalovanú sumu.

39. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobcovi bola zamietnutá žaloba v celom jej rozsahu, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 0 % a hrubý úspech žalovaných 100 %, a teda konečný čistý úspech žalovaných je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().