Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoPr-2-2026.pdf
PDF · 103.82 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoPr/2/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, XXX XX D., zast. E. F. G. D., H. I. XX, XXX XX B. B., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: G. J. C., H. J. X, XXX XX B. B., IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Cpr/9/2025 zo dňa 06.05.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 9Cpr/9/2025 zo dňa 06.05.2026 p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 31.07.2025 je neplatné, zamietol (výrok I). Žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 01.10.2025 do 31.05.2026 v sume 9.484,00 Eur a náhrady 14. platu v sume 1.243,00 Eur, zamietol (výrok II). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % vo výške ako bude určená v písomnom vyhotovení uznesenia po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že výpoveď, ktorá jej bola daná žalovaným z pracovného pomeru zo dňa 31.07.2025 je neplatná a zároveň sa domáhala náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie po uplynutí výpovednej doby, t.j. od 01.10.2025 do 31.05.2025 ako aj náhrady 14. platu za rok 2025. Ako samostatný mzdový nárok v sume 394,49 Eur za mesiac august 2025 (keďže jej bola vyplatená za tento mesiac len suma 748,51 Eur) a za mesiac september 2025 sa domáhala úhrady stravného vo výške 160,00 Eur, ktorú časť mzdového nároku súd vylúčil na samostatné konanie. Súd teda rozhodoval o nároku z titulu náhrady mzdy za obdobie od 01.10.2025 do 31.05.2025, v sume 9.484,00 Eur a náhrady 14. platu v sume 1.243,00 Eur. Súd vykonal dokazovanie, ktoré špecifikoval v bode 6 odôvodnenia, pričom na základe vykonaného dokazovania pri právnom posúdení podľa § 59 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2, § 64 ods. 1 písm. d), § 74, § 77 a § 79 ods. 1 Zákonníka práce, dospel k názoru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je, a preto žalobu žalobkyne zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným vykonávala prácu predavača - pokladníka v predajni produktov Lesnícke pochúťky s dojednaným miestom výkonu práce G. J., štátny podnik, generálne riaditeľstvo, H. J. X, B. B.. Pracovala v odbore obchodu a účelových zariadení. V pracovnej náplni mala uvedenú o.i. zodpovednosť
za predaj cez e-shop, popis produktov, aktualizácia cien na webe, evidencia a vybavenie objednávok, balenie, odosielanie zásielok. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.07.2025 o organizačnej zmene došlo k zrušeniu jej pracovnej pozície a zmene formy predaja na predaj cez e-shop počnúc 01.08.2025. Nebolo tiež sporné, že žalovaný nemal pre žalobkyňu inú vhodnú prácu a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce. Ponúknuté obdobné voľné pracovné miesto predavač - pokladník s miestom výkonu práce Bratislava odmietla. Z uvedených dôvodov jej potom bola daná výpoveď dňa 31.07.2025, ktorú v tento deň aj prevzala, v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobkyňa tvrdila, že vzhľadom k pracovnej náplni mohla aj naďalej prácu pre žalovaného vykonávať. Žalovaný argumentoval tým, že táto časť jej pracovnej náplne prešla na inú pracovníčku toho istého odboru, ktorá ju aj v minulosti vykonávala .Ako dôkaz doložil pracovnú náplň K. F. platnú od 01.08.2025, tiež zoznam pracovných miest a funkcií na generálnom riaditeľstve štátneho podniku Lesy odo dňa 01. 08. 2025. V zmysle tohto zoznamu funkcií na obchodnom úseku pod odbor 430 - účelových zariadení a turizmu spadá len funkcia vedúcej F. L. a funkcia VOR-turizmu K. F.. Dve funkcie predavač - pokladník sa nachádzajú v Bratislave. Do pracovnej náplni K. F. patrí okrem starostlivosti o ubytovacie zariadenia aj zabezpečovať prevádzkyschopnosť podnikovej predajne G. D. a e-shopu. K námietke prerokovania výpovede žalobkyne zástupcami zamestnancov žalovaný doložil dôkaz o tom, že adresoval žiadosť o prerokovanie návrhu na rozhodnutie o organizačnej zmene zástupcom zamestnancov dňa 16.07.2025, ktorí ho dňa 18.07.2025 na výbore základnej organizácie prerokovali a zaslali svoje pripomienky. Vo vzťahu ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou z organizačných dôvodov, toto bolo prerokované zástupcom zamestnancov dňa 28.07.2025, o čom svedčí e-mailová korešpondencia zo dňa 28.07.2025. Žiadosť o prerokovanie výpovede žalobkyne bola zaslaná zástupcom zamestnancov dňa 22. 07. 2025. V tejto žiadosti bolo uvedené, že nemajú inú vhodnú prácu pre žalobkyňu v mieste výkonu práce a bude jej ponúknutá iná vhodná práca v novo zriadenej predajni v Bratislave. V prípade odmietnutia budú nútení ukončiť pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť. Následne došlo k prerokovaniu jej výpovede zástupcami zamestnancov dňa 28.07.2025. Výpoveď je jednostranný právny úkon, na základe ktorého dochádza ku skončeniu pracovného pomeru. Ako to vyplýva aj z ustanovenia § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, výpoveď musí byť písomná a doručená druhej strane. Výpoveď daná zamestnancovi zamestnávateľom môže byť iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. V danom prípade žalobkyňa obdržala od žalovaného výpoveď, ktorá bola daná z dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť, konkrétne z dôvodu, že v dôsledku rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 22.04.2027 ( správne má byť uvedené: 22.07.2025 – poznámka odvolacieho súdu) bolo jej pracovné miesto predavač - pokladník v podnikovej predajni s miestom výkonu práce Banská Bystrica zrušené. Uvedený výpovedný dôvod umožňuje zamestnávateľovi uplatniť výpoveď aj v prípade, ak z dôvodu organizačných zmien odpadne zamestnancovi časť pracovnej náplne, ba aj v prípade, ak zamestnávateľ zvyšuje celkový počet svojich zamestnancov, ale predpokladá zmenu kvalifikačnej štruktúry. Z hľadiska právnej povahy rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu, ba ani nedostatok písomnej formy nie je dôvodom pre jeho neplatnosť. Zamestnávateľ musí len preukázať, že medzi nadbytočnosťou a organizačnou zmenou je príčinný vzťah. Výber nadbytočného zamestnanca patrí do právomoci zamestnávateľa. Žalovaný preukázal, že došlo k organizačnej zmene a v jej príčinnej súvislosti k zrušeniu pracovnej pozície žalobkyne s tým, že časť jej pracovnej náplne týkajúca sa prevádzky e-shopu ohľadom tovaru, ktorý žalobkyňa predávala v podnikovej predajni žalovaného, prešla do pracovnej náplne inej zamestnankyne, ktorá túto činnosť už aj predtým vykonávala ako zastupujúca. Ďalej súd skúmal, či boli splnené aj ďalšie namietané podmienky platnosti výpovede a to ponuka iného vhodného voľného miesta a prejednanie výpovede pred jej daním zástupcami zamestnancov v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a § 74 Zákonníka práce. Súd mal za preukázané, že dojednané miesto výkonu práce u žalobkyne bolo v predajni v Banskej Bystrici. Nebolo preukázané, ani nebolo tvrdené žalobkyňou, že by bolo v tomto dojednanom mieste iné pre ňu vhodné voľné pracovné miesto. Súd sa stotožnil s vyjadrením zástupcu žalovaného, že pokiaľ žalobkyni ponúkol iné vhodné pracovné miesto, ale nie v mieste dojednanom ako výkon práce, bolo to nad rámec jeho zákonnej povinnosti. Aj v prípade, ak by bolo voľné miesto sekretárky v M. D., rovnako by sa jednalo o ponuku voľného miesta nad rámec zákonnej povinnosti. Súd takúto námietku zo strany žalobkyne potom nepovažoval za dôvodnú. Súd mal za preukázané, že žalovaný požiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov ešte pred daním jej výpovede. Skutočnosť, že jej následne mal ponúknuť inú vhodnú prácu (nie však v mieste dojednanom ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve), nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k zákonnému postupu v zmysle § 74 Zákonníka práce. Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že by jej bola daná výpoveď v ochrannej dobe z dôvodu, že sa jedná z jej strany o osamelého zamestnanca, ktorý by sa staral o dieťa
mladšie ako 3 roky. Jej dieťa / v zmysle jej oznámenia zo dňa 23.04.2025 / je narodené XX.XX.XXXX. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, zamietol a preto jej nevznikol ani nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 79 Zákonníka práce. Aj v tejto časti súd žalobu zamietol ako bezdôvodnú. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore, keď úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie v celom rozsahu uvádzajúc odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, keď uviedla, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa zotrváva vo všetkých doterajších tvrdeniach, je presvedčená, že preukázala všetky tvrdené skutočnosti a pracovný pomer žalovaný ukončil v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi. Žalobkyňa dostala výpoveď zo strany žalovaného z dôvodu nadbytočnosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vzhľadom na rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.07.2025. Jej pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej lehoty, ktorá bola 2 mesiace dňom 30.09.2025. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 22.07.2025 rozhodol, že dňom 31.07.2025 ruší okrem iného aj jedno pracovné miesto kat. R - predavač - pokladník (pracovisko Banská Bystrica). Žalobkyňa stále považuje postup žalovaného za postup v rozpore so Zákonníkom práce a s prerokovaním výpovede zo zástupcami zamestnancov ako aj so skutočnosťou, že predajňa stále funguje síce v obmedzenom režime a stále je aktívne zrušené pracovné miesto. Žalovaný síce deklaroval rozhodnutím zo dňa 22.07.2025 zrušenie pracovného miesta predavač - pokladník na pracovisku Banská Bystrica, ale v zmysle skutkového stavu má žalobkyňa za to, že tomu tak nie je. Na predmetnej predajni je totiž uvedené, že v súčasnosti je to výdajné miesto tovaru teda, ak je to výdajné miesto tovaru mal by tam byť zamestnanec, ktorý zákazníkovi tovar vydá prijme, prípadne príjme odplatu za dodaný tovar a vydá príslušné doklady. Podľa náplne práce bolo jednou z náplní práce žalobkyne aj zodpovednosť za e-shop, sklad, tovar, zodpovednosť za predaj produktov, elektronická pokladňa, atď. čo je možné považovať za náplň práce aj zamestnanca, ktorý by mal byť prítomný v predajni v Banskej Bystrici, a teda možno toto pracovné miesto považovať za nezrušené. Žalovaný ponúkol žalobkyni ako vhodnú prácu predavač - pokladník s miestom výkonu práce B., H. J. XX, hoci vedel, že žalobkyňa sa stará o maloleté dieťa, s ktorým žije v Banskej Bystrici. Žalobkyňa je stále presvedčená o účelovosti výpovede čo vyplýva aj z jej obsahu, konkrétne z nasledovných krokov žalovaného. Dňa 29.07.2025 žalovaný ponúkol inú pracovnú pozíciu žalobkyni bez ohľadu na to, že by vedel jej rozhodnutie. Žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené túto pozíciu odmietla. Vo výpovedi zo dňa 31.07.2025 žalovaný uvádza, že dňa 28.07.2025 prerokoval so zástupcami zamestnancov predmetnú výpoveď. Ako je potom možné, že žalovaný dňa 29.07.2025, keď ponúkol pracovnú pozíciu žalobkyni ešte nevedel či túto prijme, ale už dňa 28.07.2025 vedel, že bude žalobkyni dávať výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú aj dňa 28.07.2025 prerokoval. Z uvedeného postupu je možné vyvodiť záver, že žalovaný mal od začiatku úmysel ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou ako zamestnancom a postupoval v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd na základe odvolania podaného žalobkyňou voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie skutkový stav skonštatoval správne so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie odôvodnil náležite, keď odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa ako odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadala ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jej viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdu prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobkyne a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne, keď súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie veci. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok . S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny ako vo výrokovej časti tak aj v časti odôvodnenia; zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ v odvolaní (rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie) žalobkyňa namietala postup žalovaného za postup v rozpore so Zákonníkom práce a s prerokovaním výpovede so zástupcami zamestnancov, ako aj so skutočnosťou, že predajňa stále funguje síce v obmedzenom režime, a teda podľa žalobkyne zrušené pracovné miesto je stále aktívne, k tejto odvolacej námietke, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný preukázal, že k organizačnej zmene u žalovaného došlo, pričom v dôsledku organizačnej zmeny došlo aj k zrušeniu pracovnej pozície žalobkyne, pričom časť pracovnej náplne týkajúcej sa prevádzky e-shopu ohľadom tovaru, ktorý žalobkyňa predávala v podnikovej predajni žalovaného prešla do pracovnej náplne inej zamestnankyne, ktorá túto činnosť ako zastupujúca aj období pred organizačnou zmenou vykonávala. Odvolací súd má za nepochybne preukázanú existenciu organizačnej zmeny u žalovaného pričom uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval existenciu organizačnej zmeny a zrušenie pracovného miesta žalobkyne v dôsledku existencie organizačnej zmeny u žalovaného. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo zrejmé, že táto predajňa funguje po organizačnej zmene v režime e-shopu, ktorú skutočnosť potvrdil aj žalovaný či už v písomnom vyjadrení alebo vo vyjadrení zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 06.05.2026 keď uviedol, že pracovné miesto žalobkyne bolo zrušené z dôvodu, že z hľadiska efektívnosti sa žalovaný rozhodol, že táto predajňa nebude fungovať ako riadna predajňa ale len ako výdajné miesto pre objednávky z e-shopu. Aj z vyjadrenia zástupcu žalovaného na pojednávaní je zrejmé, že na tomto odbore, na ktorom pracovala žalobkyňa boli len 2 pracovníčky a to pani F. a žalovaná, a nadriadená - vedúca odboru. Pani F. sa so žalobkyňou v rámci predajne v prípade neprítomnosti zastupovali, pričom pani F. okrem toho mala aj inú pracovnú náplň a síce koordinovala turizmus. V období po organizačnej zmene vykonáva kontrolu aj predajne v Bratislave, ktorá bola vyhodnotená ako ekonomicky výhodnejšia. Na pojednávaní dňa 06.05.2026 zástupca žalovaného uviedol, že v súčasnosti predajňa funguje len ako výdajné miesto 3 pracovné dni do týždňa po 2 hodiny, čo realizuje pani F. v rámci jej pracovnej doby. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, ku ktorému súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania, že u žalovaného došlo k organizačnej zmene a v jej príčinnej súvislosti došlo aj k zrušeniu pracovnej pozície žalobkyne, a teda boli splnené zákonné predpoklady pre to, aby žalovaný dal žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uviedla, že je presvedčená o účelovosti výpovede poukazujúc na jej obsah a skutočnosť, že dňa 29.07.2025 žalovaný ponúkol žalobkyni pracovnú pozíciu (predavač – pokladník, miestom výkonu práce Bratislava) bez ohľadu na to, že by vedel jej rozhodnutie, pričom dňa 28.07.2025 prerokoval so zástupcami zamestnancov predmetnú výpoveď z čoho podľa žalovanej vyplýva, že žalovaný mal od začiatku úmysel ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou ako zamestnancom a postupoval v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi, odvolací súd uvádza, že ani túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že mal za preukázané, že žalovaný požiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov ešte pred daním výpovede žalobkyni pričom aj podľa
názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaný následne mal žalobkyni ponúknuť inú prácu (nie však v mieste dojednanom ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve, ktorú žalovaný uzatvoril so žalobkyňou) nemá žiadny právny význam vo vzťahu k zákonnému postupu v zmysle § 74 Zákonníka práce, podľa ktorého výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Odvolací súd uvádza, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že došlo rozhodnutím generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy SR zo dňa 22.07.2025 k organizačnej zmene v štruktúre typových funkcií a pracovných miest na generálnom riaditeľstve ŠP Lesy SR na základe, ktorého rozhodnutia dňom 31.07.2025 bolo zrušené jedno pracovné miesto kat. R
- predavač - pokladník (pracovisko Banská Bystrica). Zároveň z tohto rozhodnutia nepochybne vyplýva, že od 01.08.2025 boli vytvorené 2 pracovné miesta kat. R - predavač - pokladník pracovisko Bratislava (dané pracovisko Bratislava); zároveň nebolo sporné, že miesto výkonu práce v pracovnej zmluve žalobkyne bolo dohodnuté v Banskej Bystrici. Teda postup žalovaného, že už dňa 28.07.2025 prerokoval so zástupcami zamestnancov výpoveď danú žalovaným žalobkyni písomne listom zo dňa 31.07.2025, pričom po prerokovaní so zástupcami zamestnancov dňa 29.07.2025 ponúkol ešte žalovaný žalobkyni inú pracovnú pozíciu, avšak s miestom výkonu práce mimo dohodnutého miesta výkonu práce a to v Bratislave je bez právneho významu a súd prvej inštancie v bode 27 odôvodnenia správne dospel k záveru, že táto skutočnosť nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k zákonnému postupu v zmysle § 74 Zákonníka práce, s ktorým názorom sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, a preto ani túto odvolaciu námietku žalobkyni, s ktorou námietkou sa už náležite súd prvej inštancie vysporiadal, keďže rovnakú námietku uplatňovala žalobkyňa aj v konaní pred súdom prvej inštancie, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Žalovaná síce podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu; vo vzťahu k výroku II., ktorým súd žalobu v časti náhrady mzdy a náhrady 14. platu zamietol, neuviedla v odvolaní žiadne odvolacie námietky. Poukazujúc na všetko už vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdil, pričom pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania keď žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu úspešný; neúspešnou stranou sporu bola žalobkyňa preto pri aplikácii § 255 ods. 1 CSP súd prvej inštancie úspešnej strane sporu a to žalovanému správne priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní síce úspešnou stranou sporu bol žalovaný, avšak v rámci odvolacieho konania tomuto nevznikli žiadne trovy konania a z tohto dôvodu preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému hoc úspešnej strane konania v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).