Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6T/8/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Lucia Bašistová v trestnej veci obžalovanej F. B. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. mája 2021 takto

rozhodol:

Podľa písmeno b/ súd o s l o b o d z u j e obžalovanú F.Y. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., B. XXX/XX, okres N., spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Kežmarku, č. -12 zo dňa 5. 1. 2009 pre skutok , ktorý

m a l a s p á c h a ť t a k, ž e

ako štatutárny orgán - konateľka N. H. E. N. so sídlom ul. K. Č.. X, N., za obdobie od mesiaca január 2006 do mesiaca marec 2006, zamestnankyni N. H. E. N. poškodenej F. W., zamestnanej ako koordinátorka s miestom výkonu práce v M. O., na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 10. 6. 2005 na dobu určitú do 31. 12. 2005 a následne na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5. 1. 2006, uzatvorenej na dobu určitú do 31.3.2006, nevyplatila mzdu za odpracované obdobie od 1.1.2006 do 31.3.2006 v sume 31 050,- Sk, ako aj náhradu za nevyčerpanú dovolenku v trvaní 10 dní za rok 2005, dovolenku za r. 2006 v počte 5 dní a náhradu za príspevok na stravné, čím takto bola spôsobená poškodenej F. W. škoda v sume celkovo 34.331,- Sk,

t e d a

ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatila svojmu zamestnancovi mzdu a náhradu mzdy, na ktorú má zamestnanec nárok v deň ich splatnosti, hoci mala v tento deň peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

č í m m a l a s p á c h a ť

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa

p r e t o ž e

skutok nie je trestným činom.

Podľa súd odkazuje poškodenú stranu F. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., I. XXXX/X s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 08.01.2009 obžalobu na obvinenú F. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa , ktorého sa mala obžalovaná dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po podaní obžaloby predmetná trestná vec napadla dňa 08.01.2009 do senátu JUDr. Bohuslava Majerníčka.

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. zo dňa 12.01.2010 bola obžalovaná F. B. uznaná vinnou z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa , za čo jej bol uložený peňažný trest v sume 1 000,- eur a podľa náhradný trest v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne a povinnosť nahradiť poškodenej F. W. škodu vo výške 1 139,60 eur. Proti danému rozsudku podala obžalovaná odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnila.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 01.07.2010, sp. zn. rozsudok Okresného súdu Kežmarok v celom rozsahu zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe opatrenia predsedníčky tunajšieho súdu z dôvodov tam uvedených bola trestná vec obžalovanej F. B. prerozdelená a náhodným výberom dňa 06.06.2016 pridelená do senátu JUDr. Richarda Bureša. Na základe opatrenia predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 28.03.2017 z dôvodov tam uvedených bola trestná vec obžalovanej F. B. prerozdelená a náhodným výberom dňa 05.04.2017 pridelená do senátu JUDr. Lucie Bašistovej.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po oboznámení sa s dôvodmi zmeny v osobe samosudcu, v súlade s vyhlásila, že je nevinná, zotrvala na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedla, že skutočnosti uvádzané v obžalobe nie sú pravdivé, v roku 2006 pôsobila ako zástupca komunitného centra E., projekt sa volal Aktivačná činnosť a išlo o zamestnávanie nezamestnaných občanov, ktorí boli v evidencii úradu práce. Mali koordinátorov v jednotlivých obciach N. T., ktorí zabezpečovali verejnoprospešnú činnosť. Do januára nebol žiaden problém pri činnosti Komunitného centra. Tento projekt robili 5 rokov dozadu. Výplaty boli vyplácané mesiac neskôr. Do januára 2006 funkciu koordinátorky vykonávala pani W. W., ktorá zo zdravotných dôvodov šla na PN a požiadala ju, aby na funkciu koordinátorky dosadila pani W., ktorá už predtým u nich pracovala ako koordinátorka v M. O.. Z projektu nemala žiadne finančné výhody, pani W.T. za 3 mesiace nebola ani jeden deň v práci, nevedeli ju nájsť ani u nej doma, o čom svedčia aj osobné návštevy u nej doma. V januári bola osobne za poškodenou doma, bola tam spolu s babkou, prisľúbila, že bude do práce chodiť, následne bola za ňou osobne aj J. B., kedy sa už zatajovala, bola za ňou aj pani W.. Bola viackrát upozornená ústne nielen ňou, ale aj svedkami na to, aby chodila do práce a samozrejme aj písomne, listom zo dňa 18.2.2006, kde jej dala výpoveď za to, že nechodí do práce a neplní si pracovné povinnosti, ktoré jej vyplývajú z pracovnej zmluvy. Osobne jej ju boli doručiť pani J. B., no doručenie nebolo úspešné, poškodená neotvárala dvere, zásielku neprevzala. Túto zásielku poštou neposielala. Poškodená ako zamestnankyňa bola prihlásená v sociálnej a zdravotnej poisťovni, k odhláseniu zo sociálneho poistenia došlo dňa 31.03.2006, nemohla byť odhlásená už dňa 18.02.2006, keďže by musela ukončiť spoluprácu s úradom práce a vznikla by ešte väčšia škoda, a to v zmysle pracovnej zmluvy medzi komunitným centrom a úradom práce. Poškodená sa zatajovala, nedvíhala telefón a spôsobila komunitnému centru škodu, a to úmyselne svojím správaním a konaním, pretože vedela, že ak nepripraví potrebné podklady pre úrad práce, čo bolo jej náplňou, tak úrad práce nevyplatí peniaze ani za jeden mesiac z tých troch mesiacov. Poukázala na to, že poškodená úmyselne poškodzovala komunitné centrum tým, že nechodila do práce, neplnila svoje pracovné povinnosti, úmyselne neskoro predkladala úradu práce podklady na refundáciu. Viackrát ju osobne navštívila, sľúbila, že bude chodiť do práce, ale neplnila to. V tom čase neboli na účte centra žiadne peniaze, o čom svedčia aj výpisy z bánk. Okrem iného bola náplňou jej práce aj funkcia koordinátorky v M. O., kde nechodila, musela zabezpečiť náhradu. Za mesiac január a polku februára 2006 jej zaplatila z vlastných finančných zdrojov, keďže nemala z čoho živiť súrodencov, čo vo výpovediach potvrdila aj poškodená. Zo strany poškodenej išlo o účelové

konanie s cieľom uškodiť organizácií, komunitné centrum nedostalo za tri mesiace žiadne peniaze z úradu práce, pretože poškodená nepredložila podklady, o čom svedčia aj potvrdenie z ÚPSVaR. Má za to, že poškodená takto konala na základe dohody s pani Z., za ktorou pravidelne chodievala na úrad práce, poškodená vynášala projekty z organizácie a doručovala ich pani Z., ktorá si následne v roku 2006 založila rovnakú neziskovú organizáciu. Náklady spojené s komunitných centrom boli uhrádzané z vlastných prostriedkov alebo z projektu. Od januára až marca 2006 viedla evidenciu dochádzky poškodená. Mzda poškodenej mala byť vyplatená z finančných prostriedkov úradu práce a tieto mali byť poskytnuté komunitnému centru po predložení potrebných podkladov v termíne stále na konci mesiaca a na základe toho ÚPSVaR poskytol finančné prostriedky na mzdy a náradie. Za tri mesiace však úrad nepreplatil nič, čiže nemala z čoho vyplatiť poškodenú. Náradie kupovala z vlastných prostriedkov. Napriek tomu, že poškodená nechodila do práce v mesiacoch január, február a marec 2006, napriek tomu žiadala od úradu práce úhradu mzdy, ale tá jej nebola vyplatená. V januári centru úrad práce vyplatil 10 381,- Sk, vo februári a v marci nedostalo centrum žiadne finančné prostriedky.

Obžalovaná v prípravnom konaní uviedla, že aj napriek tomu, že za mesiac marec 2006 nemali z úradu práce preplatené výdavky, ktoré súviseli s projektom, na základe ktorého bola prijatá do zamestnania svedkyňa poškodená, výplata bola vyplatená koncom mesiaca apríl, resp. začiatkom mesiaca máj 2006v hotovosti osobne do jej rúk ako vždy. Doklady obžalovaná nevie doložiť.

Svedkyňa poškodená F. W. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení zotrvala na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedla, že pracovala ako koordinátorka v rámci projektu v spolupráci s úradom práce, a to na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú. V združení pracovala asi od júna 2005 do 31.03.2006 a počas tohto obdobia, v čase neprítomnosti obžalovanej bola štatutárom organizácie pani W.. Po návrate obžalovanej zo zahraničia, organizáciu zastupovala už ona, bolo to od januára 2006. Po jej návrate nedostala výplatu, a to z dôvodu, že podľa obžalovanej nechodila do práce, neplnila svoje pracovné úlohy, a teda že nepredkladala úradu práce podklady. Uviedla, že do práce chodila, úrad práce ju kontroloval, peniaze boli obžalovanej preplácané úradom neskôr. Od januára 2006 mala organizácia sídlo na Vojenských lesoch, koncom marca 2006 sa do práce už nevedela dostať, keďže jej vrátnik povedal, že nebolo zaplatené nájomné. Uplatňuje si náhradu škody za mesiac január 2006, ale len doplatok, pretože časť jej obžalovaná vyplatila, za mesiac február 2006, marec 2006, úroky a súdny poplatok. Prácu vykonávala podľa pracovnej zmluvy, viedla aj dennú evidenciu dochádzky evidovaných zamestnancov a mesačnú evidenciu koordinátorov združenia, ktorú odovzdávala pani Z. a na základe toho boli organizácií poskytnuté finančné prostriedky na mzdy, odvody a preplatenie faktúr. Žiadna výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny jej nebola doručená. Za tri mesiace za ňou doma nebola obžalovaná, nehľadala ju, jej dochádzku kontroloval úrad práce. Papiere úradu neboli predložené včas z dôvodu, že obžalovaná ich nepodpísala. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že peniaze neboli obžalovanej vyplatené, o čom svedčí výpoveď svedkyne pani Z..

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu W.. W. Z., ktorá zotrvala na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedla, že ÚPSVaR N. uzatvoril dohodu o vykonaní aktivačných prác s občianskym združením, ktorých štatutárnym zástupcom bola obžalovaná F. B.. V predmetnej dohode boli stanovené podmienky, za ktoré bude refundovaná mzda, výška príspevku závisela od počtu uchádzačov o zamestnanie a od počtu odpracovaných hodín v mesiaci. Žiadosť o preplatenie príspevku predkladalo občianske združenie úradu práce, a to do 30 kalendárnych dní od skončenia predchádzajúceho mesiaca, napr. za mesiac marec do 30.4. Súčasťou uzavretej dohody boli aj náležitosti žiadosti o refundáciu ako napr. výplatná páska podpísaná zamestnancom, výkazy z daňového úradu, sociálne a zdravotné poisťovne, ako aj napr. potvrdenie o zakúpení pracovného náradia, výkaz o odpracovaných hodinách, kde musel byť uvedený každý konkrétny zamestnanec s uvedením konkrétneho počtu hodín, ktorý v danom mesiaci odpracoval. Po doručení predmetnej žiadosti úradu práce, mal úrad lehotu 30 dní na refundáciu platieb v zmysle danej žiadosti. V prípade, že žiadosť nebola úplná, úrad práce písomne oslovil žiadateľa, v konkrétnom prípade občianske združenie, o doplnenie údajov v konkrétnom termíne. V prípade, že sa údaje doplnili došlo k refundácii v zmysle vtedy platnej legislatívy. V opačnom prípade im bolo písomne oznámené, že časť refundácie nebude vykonaná vzhľadom k chýbajúcim údajom. Výška refundácie uvedená v žiadosti sa mohla meniť podľa počtu odpracovaných hodín. Zhruba to bolo okolo 50 000,- Sk. Podklady predkladala pani F. W.Š. a W. W., ktoré komunikovali s úradom práce za občianske združenie. Bližšie sa ku skutku vyjadriť nevie, prešlo už 13 rokov, spomína si, že posledná žiadosť občianskeho združenia nebola preplatená, a to z dôvodu nedoloženia hodnoverných dokladov.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne poškodenej z prípravného konania a hlavného pojednávania, súd tieto rozpory odstraňoval postupom podľa ustanovenia , , kedy svedkyňa zotrvala na výpovedi z prípravného konania a zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní odôvodnila uplynutím dlhšej doby. Uviedla, že v čase výpovede v prípravnom konaní mala vedomosť o konkrétnych sumách. Jedným z koordinátorov centra bola aj F. W.Š.. Dňa 28.02.2006 predložila F. W. potrebné podklady so žiadosťou o preplatenie nákladov. Žiadosť bola v sume 59 959,- Sk a bola podpísaná F.Y. B.. Po jej preskúmaní úrad práce preplatil 43 559,30 Sk na účet a táto suma bola uhradená dňa 24.03.2006. v nasledujúcom mesiaci predložila opäť pani F. W.Á. žiadosť s dokladmi dňa 31.03.2006, kde žiadosť bola na sumu 58 032,60 Sk. Dňa 24.04.2006 bola uhradená suma 10 810 Sk. Za mesiac marec z komunitného centra obdŕžali iba počet odpracovaných hodín za mesiac marec 2006 bez potrebných podkladov, ktoré aj napriek ich žiadosti neboli doplnené, a preto bol projekt ukončený. Výplatné pásky koordinátorky F. W. v skutočnosti majú len za mesiac január 2006, kde táto výplatná páska je riadne podpísaná. Za mesiac február 2006 existuje iba mzdový list a za mesiac marec iba odpracované hodiny. Ani podpísaná výplatná páska však nie je dokladom, že peniaze boli skutočne vyplatené, keďže je praxou, že k podpisu dôjde iba z dôvodu splnenia podmienok na preplatenie nákladov a až po ich úhrade dôjde k reálnemu vyplateniu koordinátorovi. Domnieva sa, že v prípade F. W., ak bola mzda vyplatená, tak za mesiac január 2006 v mesiaci marec 2006 na jeho konci po úhrade.

Svedkyňa J. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že pracovala v komunitnom centre dlhú dobu, bola spokojná, nebol problém. Potom nastúpila do centra K., svedkyňa poškodená, priniesla ju k ním pani W., pochádzala z chudobnejších pomerov. Pamätá sa, že ju poslala obžalovaná s obálkou k nej domov, aby jej ju odovzdala, otvorila jej babka s tým, že F. W. doma nie je, potom ju hľadala vyše hodiny po meste, bola viackrát aj s obžalovanou opäť u nej doma, raz ju tam zastihli, obžalovaná sa s ňou rozprávala, aby chodila do práce, aby robila papiere, ona prisľúbila a na druhý deň zase do práce neprišla.

Súd následne postupom podľa písmeno a/ prečítal výpoveď svedkyne W. W. z prípravného konania, kde uviedla, že pracovala v komunitnom centre ako koordinátorka aktivačnej činnosti. Pracovala s ňou aj svedkyňa poškodená F. W., a to j v období od 09.01.2006 do 31.03.2006. Štatutárom centra bola pani B.. Ona jediná mala podpisové vzory a mohla vyberať hotovosť z banky z účtu komunitného centra. Keďže v roku 2005 bola často mimo SR, tak určité právomoci na ňu previedla, napr. výber hotovosti z banky, vyplácala aj mzdy koordinátorom. Od decembra 2005 všetko riadila opäť pani B.. Čo sa týka obdobia od januára 2006 do marca 2006 tak v tomto období všetky rozhodnutia, čo sa týka výplaty miezd a nakladania s finančnými prostriedkami robila pani ,Keďže sa jej zdravotný stav zhoršil, tak odpracoval mesiac január 2006, kedy odovzdala úradu práce žiadosť o úhradu nákladov za mesiac január 2006 a potom nastúpila na PN a až do 31.03.2006 do práce nenastúpila. Z toho dôvodu mala dostať iba januárovú mzdu vo výške 8 697,- Sk, ktorú aj dostala v mesiaci február 2006. Začiatkom roku 2006 jej telefonovala svedkyňa poškodená F. W., že čo má robiť, že nedostala vyplatenú mzdu za mesiac február. Povedala jej , že sa spojí s pani B., čo aj urobila a tá jej prisľúbila, že mzdu vyplatí.

Súd tiež oboznámil obsah listinných dôkazov, v rozsahu stanovenom v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že svedkyňa W. mala s komunitným centrom uzatvorené pracovnú zmluvu dňa 10.06.2006 na dobu určitú do 31.12.2005, dňa 31.12.2005 na dobu určitú do 08.01.2006 a dňa 09.01.2006 na dobu určitú do 31.03.2006, za účelom vykonávania koordinátorky, kde bola určená výška mzdy, výplatný termín nie je v zmluvách určený. Zo mzdového listu vyplýva, že, že čistá mzda za mesiac január 2006 bola 6 928,- Sk, za mesiac február 2006 bola 8 697,-Sk a za mesiac marec 2006 bola 8 697,-Sk. Svedkyňa poškodená výzvou zo dňa 28.04.2006 vyzvala obžalovanú na úhradu mzdy za mesiac január 2006 vo výške 928,- Sk, za mesiac február 2006 vo výške 8 697,-Sk a za mesiac marec 2006 vo výške 8 697,-Sk, náhradu za nevyčerpanú dovolenku vo výške 4 160,-Sk za rok 2005 a 2 600,-Sk za rok 2006. Svedkyňa poškodená sa so svojím nárokom o zaplatenie 34 331,-Sk obrátila na súd a požiadala o vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Kežmarok sp. zn. zo dňa 25.10.2006 vydal platobný rozkaz, v ktorom zaviazal obžalovanú zaplatiť svedkyni poškodenej sumu 34 331,-Sk so 6% úrokom z omeškania ročne od 01.05.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2006 v spojení s uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 30.1.02007, ktorým súd odpor odmietol.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 10.04.2006 vyplýva, že komunitné centrum bolo povinné podľa dohody č. 59/52/2006/NP zo dňa 09.01.2006 predkladať potrebné doklady najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom výdavky vznikli. Keďže do 31.03.2006 doklady o prevzatí miezd koordinátorov vo výške 26 091,- Sk, o zaplatení odvodov do VŠZP vo výške 2 898,- Sk, o zaplatení odvodov do SIDÉRIE zdravotnej poisťovne vo výške 1 449,- SK neboli predložené a neboli predložené potvrdenia o prevzatí občerstvenia vo výške 15 993,60 Sk, ktorí vo februári 2006 vykonávali aktivačnú činnosť, ÚPSVaR v Kežmarku za obdobie február 2006 nemohol vyplatiť príspevok za nezdokladované výdavky. Taktiež z dôvodu nepredloženia potrebných dokladov nebolo možné vyplatiť príspevok za mesiac marec 2006.

Z dohody o poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť, ktorá bola podpísaná dňa 09.01.2006 medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok a Občianskym združením Komunitné centrum-E.- E., ktoré bolo zastúpené obžalovanou vyplýva, že úrad práce poskytne príspevok na úhradu časti celkovej ceny zamestnanca na účet do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia všetkých dohodnutých podkladov.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj výpisy z účtov Komunitného centra-E. vedeného vo VÚB banke. Jedná sa o stručné výpisy z účtov, ktoré boli predložené obžalovanou, za obdobie od 16.01.2006 do 24.01.2006, od 01.02.2006 do 28.02.2006, z ktorých nemožno vyvodiť záver, že centrum malo v deň splatnosti mzdy dostatok finančných prostriedkom na jej vyplatenie. Tieto výpisy nemohli byť ani podkladom pre vykonanie znaleckého dokazovania.

Podľa súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Obžaloba kládla obžalovanej za vinu, že ako štatutárny orgán - konateľka Komunitného centra E. N.W. so sídlom ul. K. Č.. X, N., za obdobie od mesiaca január 2006 do mesiaca marec 2006, zamestnankyni Komunitného centra E. N. poškodenej F. W., zamestnanej ako koordinátorka s miestom výkonu práce v M. O., na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 10. 6. 2005 na dobu určitú do 31. 12. 2005 a následne na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5. 1. 2006, uzatvorenej na dobu určitú do 31.3.2006, nevyplatila mzdu za odpracované obdobie od 1.1.2006 do 31.3.2006 v sume 31 050,- Sk, ako aj náhradu za nevyčerpanú dovolenku v trvaní 10 dní za rok 2005, dovolenku za r. 2006 v počte 5 dní a náhradu za príspevok na stravné, čím takto bola spôsobená poškodenej F. W. škoda v sume celkovo 34.331,- Sk,

Obžalovaná spáchanie skutku v rozsahu, aký sa jej kladie obžalobou za vinu poprela a na svoju obranu uviedla, že svedkyňa poškodená F. W. sama nezodpovedným konaním zapríčinila stav, za ktorý nemohla mať vyplatenú mzdu, pretože nevykonávala svoje pracovné povinnosti , neodovzdala včas výkazy, ktoré boli potrebné pre refundáciu mzdy a preplatenie faktúr pre komunitné centrum E. N.. Na účtoch sa preto nemohli nachádzať potrebné finančné prostriedky a nebolo možné refundovať a vyplatiť mzdu. Poškodená mala do práce chodiť sporadicky, bez dostatočného ospravedlnenia svojej neúčasti, na čo bola upozorňovaná aj obžalovanou.

Na druhej strane je svedecká výpoveď svedkyne poškodenej F. W.T., ktorá poukázala na to, že jej nebola vyplatená mzda na základe pracovnej zmluvy. Jej prácu kontrolovala pani W. a nebola jej doručená výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny. K spolupráci Komunitného centra sa vyjadrila aj pani W. v prípravnom konaní, ktorá uviedla, že svedkyňa poškodená pracovala ako koordinátorka, nevedela sa vyjadriť, či mzda bola vyplatená svedkyni poškodenej, lebo v kritickom období bola práceneschopná. Na hlavnom pojednávní vypočutá svedkyňa W.. W. Z. vysvetlila podstatu spolupráce medzi úradom práce a centrom.

V posudzovanej trestnej veci nebolo medzi stranami sporné, že svedkyňa poškodená F. W. bola za- mestnankyňou Občianskeho združenia Komunitného centra E. N.. Rovnako tak nebolo medzi strana- mi sporné, že obžalovaná bola v čase rozhodnom na výplatu mzdy poškodenej štatutárnym orgánom. Tieto skutkové závery považuje súd za nepochybne preukázané vykonaným dokazovaním. Z vykona- ného dokazovania taktiež nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli relevantne spochybniť právny nárok poškodenej na výplatu mzdy za polovicu mesiaca január 2006, február 2006 a marec

2006 a náhradu za nevyčerpanú dovolenku v sume 34 331,- Sk. Obrana obžalovanej, ktorá je založená na tom, že sa nezodpovedným prístupom poškodenej dostala do týchto problémov, keďže pani W. nepredkladala príslušné doklady a nemohla dokladovať všetky veci ako štatutárny orgán podľa plnenia došlo aj ku kráteniu príslušných finančných prostriedkov, je irelevantná. Súd v danom konaní konštatuje, že poškodená mala nárok na mzdu. Poškodenej v spornom období nebola platne doručená výpoveď a ani s ňou nebol ukončený pracovný pomer dohodou. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že podstatná časť skutkového deja v skutkovej vete obžaloby sa stala. Súd sa zameral na to, či zistené skutkové okolnosti napĺňajú znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenie mzdy a odstupného podľa .

Podľa sa trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdy, plat alebo inú odme- nu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia tých- to peňažných prostriedkov.

Je potrebné skonštatovať, že skutková podstata trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa nemá blanketovú dispozíciu, pretože sama popisuje zakázané kona- nie, bez toho, aby sa vyslovene dovolávala porušenia mimotrestných noriem, napríklad zákonníka prá- ce. Toto konštatovanie platí aj napriek tomu, že pri výklade niektorých tzv. normatívnych znakov obsiah- nutých v tejto skutkovej podstate (pojmov ako „zamestnanec“, „mzda“, „deň splatnosti“ a podobne) sa používajú mimotrestné normy a napriek tomu, že trestnú zodpovednosť bude možné spravidla vyvodiť za situácie, keď súčasne príde aj k porušeniu konkrétnych mimotrestných právnych noriem.

Podľa uvedie zamestnávateľ v pracovnej zmluve okrem iných náležitos- tí aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpo- vednej doby.

Podľa je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve ne- dohodlo inak. Podľa sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohod- nutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. V prípade, ak termín splatnosti mzdy, teda výplatný termín, nie je zmluvne dohodnutý a prípadne ani za- mestnávateľom určený interným predpisom, posledným termínom na výplatu mzdy za predchádzajúci mesiac je posledný kalendárny deň bežného mesiaca (napríklad posledným dňom splatnosti mzdy - vý- platným termínom za mesiac marec by bol 30. apríl).

Z uvedeného preto vyplýva, že dňom splatnosti mzdy (výplatným termínom) je vždy len jeden konkrét- ny deň určený buď priamo v pracovnej zmluve alebo podporne ustanoveniami . V tom- to smere možno podporne vychádzať aj z ustanovenia písmeno b/ , z kto- rého vyplýva, že zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevypla- til mzdu do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Z uvedenej zákonnej dikcie je tiež zrejmé, že dňom splat- nosti mzdy môže byť len jeden konkrétny deň v mesiaci (teda nie aj každý iný nasledujúci deň), od kto- rého možno následne počítať uvedenú zákonnú lehotu.

Tieto závery je potrebné použiť aj pri výklade znakov skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa , v ktorej zákonodarca výslovne uvádza spo- jenia „nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu..... v deň ich splatnosti.....hoci v tento deň.....“ z čoho mož- no celkom jednoznačne usudzovať, že v zhode s ustanoveniami sa myslí dňom splat- nosti mzdy iba jeden konkrétny deň v mesiaci. Podstatným pre vyvodenie trestno-právnej zodpovednos- ti za predmetný trestný čin bude preto to, či v konkrétny deň splatnosti (výplatný termín) mal zamestná- vateľ finančné prostriedky na jej výplatu, ktoré nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti a aj na- priek tomu úmyselne nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej výplatu mal nárok. V prípade, že zamestnávateľ disponoval finančnými prostriedkami až po dni splatnosti mzdy a mzdu zamestnancovi nevyplatil, nemôže ísť o trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa alinea prvá . Opačný výklad, ktorý by pripustil, aby za deň splatnosti mzdy bol považovaný aj aký- koľvek nasledujúci deň po výplatnom termíne, nie je možné akceptovať, pretože by išlo o neprípustný

extenzívny (rozširujúci) výklad v neprospech páchateľa. Dôležitým argumentom, ktorý podporuje uvede- né právne úvahy je aj to, že trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa nie je trestným činom trvácim, pretože k jeho zákonným znakom patrí len spôsobenie, ale nie už udržiavanie protiprávneho stavu a aj preto nemožno použiť výklad, že dňom splatnosti mzdy je aj kaž- dý nasledujúci deň po výplatnom termíne. Ak páchateľ nevypláca mzdu svojim zamestnancom, niekoľ- ko mesiacov po sebe, pôjde, za splnenia podmienok uvedených v odsek10 , o jeden pokračovací trestný čin. Z hľadiska pokračovania v trestnej činnosti je teda podstatným to, že páchateľ nevypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch (vo viacerých dňoch splatnosti), pričom je nepodstatné, či mzdu nevypláca opakovane viacerým zamestnancom alebo opakovane len jednému zamestnancovi. Na to, aby išlo o jeden pokračovací trestný čin nie je na prekážku, ak páchateľ vyplatí v niektorých mesiacoch mzdu a v iných nie, pričom má po celé obdobie peňažné prostriedky na výpla- tu mzdy, ktoré nepotrebuje na zabezpečenie svojej činnosti.

Skutková podstata trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného je konštruovaná tak, aby nútila za- mestnávateľov vyplácať zamestnancom mzdy v celej ich výške, t. j. v takej výške na akú majú nárok, a to pod podmienkou, že zamestnávatelia majú na výplatu miezd finančné prostriedky. Z uvedeného mož- no vyvodiť záver, že ak má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancom mzdu v celej výške, ak dis- ponuje finančnými prostriedkami, ktoré sa rovnajú mzdovým nárokom zamestnancov, musí im výplatu vyplatiť aj vtedy, ak síce nemá finančné prostriedky na pokrytie celých ich mzdových nárokov, avšak dis- ponuje takým množstvom finančných prostriedkov, ktoré mu umožnia vyplatiť mzdu zamestnancom as- poň z časti. Zamestnávateľ má teda „finančné prostriedky na výplatu mzdy“, v zmysle skutkovej podsta- ty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného vtedy, ak disponuje v deň splatnosti mzdy takým ob- jemom finančných prostriedkov, ktoré mu dovoľujú vyplatiť mzdy svojim zamestnancom aspoň z časti.

Už zo znenia formálnych znakov základnej skutkovej podstaty predmetného prečinu je zrejmé, že nie je trestným činom len samotná skutočnosť, že zamestnávateľ nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, odmenu za prácu, resp. iné nároky, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok v deň ich splatnosti. To platí bezpodmienečne v prípadoch, kedy zamestnávateľ nemá finančné prostriedky na výplatu mzdy, prípadne iných oprávnených nárokov zamestnanca, keďže v takýchto prípadoch objektívne nie je schopný uspokojiť nároky zamestnanca. Pokiaľ zamestnávateľ disponuje dostatočným objemom fi- nančných prostriedkov v deň splatnosti mzdy, či odstupného, tak jeho trestná zodpovednosť za ich ne- vyplatenie zamestnancovi je podmienená tým, že tieto finančné prostriedky nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti. Znamená, že znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného je aj znak týkajúci sa okolnosti, že zamestnávateľ finančné prostriedky „nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie (svojej) činnosti“. S poukazom na vykonané dokazovanie nie je možné v predmetnej veci uzavrieť, že zamestnávateľ poškodenej, za ktorú konala obžalovaná, disponovala v rozhodnom období splatnosti miezd a odmeny za prácu takými finančnými prostriedkami.

Súd konštatuje, že je zrejmé, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky prečinu pre ktorý sa trestné konanie viedlo. Výrok o vine zo spáchania trestného činu (ohľadne všetkých znakov skutkovej podsta- ty žalovaného trestného činu) nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, či len na do určitej miery pravdepodobných skutkových záveroch, ktoré majú napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že došlo k spáchaniu trestného činu, ktorého pá- chateľom mal byť obžalovaný. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie zamerané na zistenie, či obžalovaná v deň splatnosti mala peňažné prostriedky na vyplatenie mzdy a náhrad mzdy a tieto finančné prostriedky nepotrebovala nevyhnutne na zabezpečenie činnosti združenia. Podľa vyššie označenej pracovnej zmluvy bola mzda poškodenej splatná pozadu za mesačné obdobie, a to vo výplatnom termíne do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Splatnosť mzdy bola dohodnutá v súlade s ustanovením účinného v sledovanom období. Pokiaľ ide o skutkový dej, ktorý ne- pochybne vyplýva z vykonaného dokazovania a ktorý sa týka toho, že obžalovaná ako štatutárny zá- stupca zamestnávateľa nevyplatil poškodenej mzdu v deň ich splatnosti, tak tieto skutočnosti samy

osebe nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a náhrady mzdy, preto- že nehovoria nič o tom, či bola splnená podmienka týkajúca sa toho, že zamestnávateľ finančné pros- triedky v deň splatnosti mal k dispozícií a či ich nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej čin- nosti. Znalecké dokazovanie sa nepodarilo uskutočniť z dôvodu nemožnosti zabezpečenia príslušných dokladov a materiálov z roku 2006, kde bolo zistené, že aj samotná F. B. bola vyzývaná na predloženie dokladov a uviedla, že tieto doklady predloží a následne už k tomu nemohlo dôjsť, lebo neboli k dispozícií, čím bolo znalecké dokazovanie zmarené. Obžalovaná vyplatila časť mzdy zo svojho súkromného účtu.

V konaní pred súdom prvého stupňa nebolo nepochybne preukázané, že občianske združenie v deň splatnosti uvedených nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru mala peňažné prostriedky na ich výplatu a táto skutočnosť nebola preukázaná ani v prípravnom konaní.

Vzhľadom k uvedenému možno uzatvoriť, že v konaní nebolo preukázané, že boli naplnené všetky zna- ky základnej skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa , a preto nie je možné dospieť k záveru o spáchaní tohto trestného činu zo strany ob- žalovanej.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd postupom podľa písmeno b/ oslo- bodil obžalovanú spod obžaloby, pretože tie skutkové okolnosti uvedené v skutkovej vete napadnuté- ho rozsudku, ktoré sa nepochybne stali, nenapĺňajú znaky žiadneho trestného činu. Vzhľadom na vy- hlásenie oslobodzujúceho rozsudku bola poškodená strana obligatórne odkázaná na občianske súdne konanie ( ). ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatila svojmu zamestnancovi mzdu a náhradu mzdy, na ktorú má zamestnanec nárok v deň ich splatnosti, hoci mala v tento deň peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.