Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/98/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., D. E., zastúpený: dr. jur. Ferenc Mazács, advokát, IČO: 11 848 014, so sídlom Alžbetínske nám. 328/4/1094, Dunajská Streda, proti povinnej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., prechodne bytom G. XXXX/XX, H. B., v spore o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -21 zo dňa 9. júla 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.

1.2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 7.7.2026 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd povinnej zakázal približovať sa k nemu samotnému vo vzdialenosti 10 metrov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že ich manželstvo (s povinnou), uzavreté v roku 2011, bolo rozvedené z dôvodu vzájomného citového odcudzenia v marci 2026. Dňa 5.6.2026 došlo medzi navrhovateľom a povinnou k hádke týkajúcej sa rozdelenia spoločného majetku, mali sa stretnúť na adrese bývania navrhovateľa, kam sa dostavila povinná skôr a kričala na navrhovateľa, že neodíde bez toho, žeby jej dal kľúč od jej auta, ktoré vozidlo v skutočnosti patrí do BSM, zároveň sa dožadovala aj vyplatenia jej podielu z nehnuteľnosti, ktorú povinná považuje za spoločnú. Došlo k hádke, pri ktorej navrhovateľ podľa tvrdenia povinnej v silnom rozrušení povinnej mal povedať, že keď mu (ona) kľúče od auta zoberie, podreže jej krk. Za daný skutok bol navrhovateľ právoplatne odsúdený formou trestného rozkazu, ktorým mu bol uložený zákaz priblíženia sa k povinnej na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov bez prítomnosti tretej osoby s tým, že ak tento zákaz poruší, súd rozhodne o premene podmienečného trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody. Povinná dala navrhovateľovi viackrát najavo, že jej cieľom je, aby navrhovateľ skončil v base a pre dosiahnutie toho je pripravená urobiť všetko. V posledných týždňoch od vydania trestného rozkazu povinná navrhovateľa viackrát rôznymi spôsobmi kontaktovala (aj cez tretie osoby) s tým, že chce čo najskôr vyriešiť vyporiadanie BSM a za týmto účelom sa chce za každú cenu osobne s ním stretnúť. Navrhovateľ má preto dôvodné obavy, že bez toho, aby prítomnosť povinnej akýmkoľvek spôsobom skutočne vyhľadával, povinná ho vyhľadá sama pod zámienkou vyporiadania BSM, čím by pri osobnom stretnutí mohlo dôjsť k porušeniu zákazu priblíženia uloženému navrhovateľovi, o čom povinná môže vyhotoviť svojím telefónom záber alebo záznam a opäť privolať políciu.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení a , a , veta prvá, , , (ďalej len „“).

1.4. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho príloh dospel súd prvej inštancie k záveru, že tento je nedôvodný. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ nedostatočne osvedčil ohrozenie svojej telesnej a duševnej integrity, keď k návrhu pripojil iba rozsudok o rozvode jeho manželstva s povinnou a trestný rozkaz, súdne rozhodnutia opísal vo svojom návrhu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa je nevyhnutné mať za preukázané už reálne ohrozovanie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa povinnou osobou. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h/) je menej závažným zásahom do osobnej slobody povinného, je však podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje navrhovateľa, ktorý musí preukázať jednoznačnú existenciu dôvodného podozrenia z násilia, a to predložením relevantných a hodnoverných dôkazov (napr. doložením trestného oznámenia, či lekárskou správou o fyzickom násilí alebo čestným vyhlásením tretej osoby - svedka incidentu). Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľ absolútne neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nepredložil, ani nenavrhol žiadne dôkazy, osvedčujúce ním tvrdené obavy z jeho ohrozenia konaním povinnej a preto návrh zamietol.

1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ nebol úspešný vo vzťahu k nároku, ktorý si uplatnil návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z odvolacích dôvodov podľa , , a . Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie v zmysle petitu návrhu alebo alternatívne napadnuté uznesenie v celom rozsahu zruší a vo veci sám rozhodne, prípadne aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2. V odvolaní navrhovateľ poukázal na to, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené do elektronickej schránky jeho právneho zástupcu spôsobom jeho priameho doručenia bez doručenky. Uvedené znamená, že uznesenie sa ako keby jeho zaslaním „samo prevzalo“ bez toho, aby jeho prevzatie právny zástupca navrhovateľa ako adresát uznesenia potvrdil svojím elektronickým podpisom, aby existoval dôkaz o samotnom doručení uznesenia, ako aj o dátume doručenia. Uvedeným postupom súd prvej inštancie navrhovateľovi ako strane sporu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhovateľ taktiež poukázal na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu prvej inštancie doručený dňa 7.7.2026, napadnuté uznesenie bolo vydané o 2 dni - dňa 9.7.2026, a v nasledujúci deň (10.7.2026) bolo doručované. Navrhovateľ preto vyjadril znepokojenie, že napadnuté uznesenie bolo takpovediac „spísané, resp. vydané narýchlo“, a to všetko na neprospech navrhovateľa.

2.3. Navrhovateľ uviedol, že napadnuté uznesenie je zmätočné až nepreskúmateľné najmä preto, že súd prvej inštancie na viacerých miestach strany sporu označuje ako navrhovateľa a odporkyňu, kým inde ich označuje ako žalobcu a žalovanú.

2.4. Navrhovateľ mal ďalej za to, že dostatočne podrobne opísal konanie povinnej, spočívajúce v snahe dosiahnuť to, aby navrhovateľ v dôsledku priblíženia k povinnej bol povinný nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody, a taktiež podrobne opísal rozhodujúce skutočnosti vedúce k jeho právoplatnému odsúdeniu trestným rozkazom pripojeným k návrhu. Už len samotný fakt, že vydanie trestného rozkazu bolo výsledkom skutku, ku ktorému došlo počas kontaktu strán sporu vyvolaného povinnou, svedčí o tom a preukazuje to, že je to práve povinná, ktorá – pod zámienkou vyporiadania BSM – neustále vyhľadáva príležitosť na stretnutia s navrhovateľom s cieľom o dosiahnutie zámienky na odsúdenie navrhovateľa.

2.5. Navrhovateľ uviedol, že je pravdou, že navrhovateľ k návrhu na preukázanie ním tvrdených skutočností pripojil („iba“) rozsudok o rozvode manželstva a trestný rozkaz, to však z dôvodu, že iným spôsobom navrhovateľ ním tvrdené skutočnosti preukázať nedokáže. Z týchto listín však

bezpochyby vyplýva rozvrátenosť vzťahu strán sporu, ako aj pretrvávanie vážnych sporov a rozporov medzi bývalými manželmi aj po rozvode manželstva. Z tohto dôvodu nie je možné od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby ich napriek uvedenému on ešte naviac preukazoval, nieto ešte v prípade, ak poukazovaná skutočnosť má byť preukázaná v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje nižšia miera preukazovania tvrdení, keď postačuje, aby na základe pripojených dôkazov a všetkých opísaných okolností prípadu sa tvrdenia navrhovateľa javili ako hodnoverné a odôvodňovali potrebu okamžitej úpravy pomerov strán sporu, pričom v danom prípade tomu tak nepochybne bolo.

2.6. Podľa navrhovateľa si súd prvej inštancie sám protirečil, keď uviedol, že na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť splnená požiadavka existencie závažných dôvodov v podobe obavy okrem iného aj o osobnú slobodu, a zároveň návrh navrhovateľa zamietol. V prípade navrhovateľa tu zjavne je existencia reálnej hrozby straty jeho osobnej slobody, nakoľko z konania povinnej vyplýva, že sa najmä pod zámienkou vyporiadania BSM snaží docieliť stratu osobnej slobody navrhovateľa tým, že sa s ním neustále všemožne snaží nadviazať osobný kontakt. Navyše iným spôsobom zákaz priblíženia v rámci , ale ani v zmysle iného právneho predpisu, nie je možné dosiahnuť a navyše vo svojom obsahuje úpravu presne takej situácie, aká tu je aj v prípade strán sporu, kedy je potrebné dosiahnuť, aby sa k sebe navzájom nepriblížili.

2.7. Na záver navrhol pre prípad vykonania ďalšieho dokazovania vypočuť ako svedka osobu: I. B., F. B., nar. XX.X.XXXX trvale bytom J. XXX, XXX XX B. K. D.. Menovaná je družkou navrhovateľa a vie sa vyjadriť k okolnostiam opísaným v návrhu a vie potvrdiť, že v uplynulom období navrhovateľ bol povinnou viackrát telefonicky kontaktovaný za účelom vyporiadania BSM.

3. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací prejednal vec podľa v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie podľa . Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa náležitosti podľa , od. 1 a náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

5. Obligatórne ( ) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v , . Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pochybenia takejto intenzity odvolací súd v konaní nezistil.

6. Odvolaciemu súdu bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V prípade, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má podľa ustanovenia umožniť protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené ustanovenie v spojení s ustanovením si odvolací súd vykladá tak, že protistrane má doručiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o zamietnutí tohto návrhu a odvolanie v tom prípade, ak uvažuje o zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle, že návrhu mieni vyhovieť. Pokiaľ považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za vecne správne a potvrdzuje toto rozhodnutie, doručenie návrhu, uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolania protistrane žiaden význam nemá. Z tohto dôvodu nepostupoval odvolací súd podľa ustanovenia a prejednal vec bez vyjadrenia protistrany.

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa , návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná,

obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v , predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov, medzi stranami má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia strany v danom právnom vzťahu. Neodkladné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán, čo však neznamená, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

20. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania. Takto osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak, ako je tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie, pričom navrhovateľ má k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je navyše limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej je potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová lehota v zmysle . Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej.

21. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza

nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

23. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

24. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

25. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako „navrhovateľ“ či „žalobca“ a „žalovaná“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľ“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie zákazu priblíženia ako „povinná z neodkladného opatrenia“, resp. „povinná“, ktorí sú totožnými subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „navrhovateľa“ či „žalobcu“ a „žalovanú“.

26. Za podstatné odvolacie námietky navrhovateľa považoval odvolací súd jeho námietky o nesprávnom spôsobe doručenia napadnutého uznesenia, o tom, že bolo vydané urýchlene, len dva dni po jeho podaní na súd prvej inštancie, že súd prvej inštancie nesprávne označil strany, že napadnuté uznesenie nie je konzistentné a je nepreskúmateľné, že vec nesprávne právne posúdil a nesprávne zistil skutkový stav, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, pretože boli splnené podmienky pre jeho nariadenie, z dôvodu, že povinná napriek uloženému zákazu priblíženia neustále kontaktuje navrhovateľa dožadujúc sa osobného stretnutia za účelom vysporiadania ich spoločného BSM, a týmto jej nekalým konaním hrozí navrhovateľovi vážna ujma v podobe premeny jeho podmienečného trestu na trest nepodmienečný. Zároveň navrhovateľ v podanom odvolaní navrhol výsluch svedkyne za účelom osvedčenia jeho tvrdení.

27. Čo sa týka odvolacej námietky navrhovateľa, o tom, že súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom doručoval napadnuté uznesenie právnemu zástupcovi navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že aj prípadné pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere, v súdenej veci nemalo za následok porušenie práva navrhovateľa na spravodlivý proces, nakoľko rozhodnutie sa dostalo do dispozičnej sféry navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu a odvolanie bolo navrhovateľom podané v zákonnej lehote.

28. Odvolací súd v kontexte odvolacej námietky navrhovateľa o nesúrodom označovaní strán sporu v napadnutom uznesení uvádza, že v tomto smere síce možno prisvedčiť odvolacej námietke

navrhovateľa, avšak toto procesné pochybenie súdu prvej inštancie v označení strán sporu nedosahuje intenzitu dosahujúcu potrebu zrušenia napadnutého uznesenia z dôvodu jeho zmätočnosti.

29.1. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku navrhovateľa, o tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané urýchlene, dva dni po jeho podaní na súd prvej inštancie, pričom následne rovnako rýchlo bolo doručované hneď v nasledujúci deň (10.7.2026), naviac vadným spôsobom, bolo „spísané, resp. vydané narýchlo“, to všetko na neprospech navrhovateľa, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

29.2. Odvolací súd uvádza, že v zmysle , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . Ako už odvolací súd uviedol vyššie rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zodpovedá osobitnej povahe tohto inštitútu, ktorým je zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie uvedený postup dodržal a v zmysle potreby zrýchleného postupu v tomto type konaní vo veci bezodkladne, po posúdení veci, rozhodol. Z uvedeného postupu súdu prvej inštancie nie je možné žiadnym spôsobom dovodiť porušenie práva navrhovateľa na spravodlivý proces.

30.1. Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľa týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia.

30.2. Podľa v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

30.3. Uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodovania súdu. jednoznačne ukladá súdu povinnosť odôvodňovať všetky uznesenia, ktoré sa vyhotovujú písomne. Každé uznesenie musí obsahovať stručné odôvodnenie, nakoľko rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia sa môže javiť ako nepreskúmateľné, rozhodnutie, ktoré má snahu vyhnúť sa kontrole, prípadne vykazuje prvky ľubovôle. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je katalóg jednotlivých čiastkových práv. Jedným z nich je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza ku skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Uvedené tak predstavuje základné formulačné pravidlo, kde z osobitostí konkrétneho prípadu budú vyplývať i osobitosti odôvodnenia rozhodnutia v intenciách právneho posúdenia, t. j. prečo súd na konkrétne skutkové okolnosti aplikoval, resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Z hľadiska výkladu pojmu stručné odôvodnenie sa vyžaduje podrobnejšie odôvodnenie tam, kde je proti uzneseniu prípustné odvolanie. Tu potom musí súd konkrétne opísať skutkové okolnosti a po právnej stránke posúdiť, či tieto dôvody napĺňajú aplikáciu zvolenej právnej normy a tento úsudok o naplnení predpokladov v odôvodnení rozhodnutia náležite uviesť.

30.4. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v predchádzajúcom odseku, je nepreskúmateľné. Dôvody rozhodnutia uvedené v jeho odôvodnení musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa strane odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

30.5. Porovnajúc napadnuté odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie, aj napriek drobným pochybeniam v terminológii, tieto kritéria dodržal. Za nedôvodnú preto považoval odvolací súd aj námietku navrhovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia. Po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd uzavrel, že odôvodnenie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia, a preto nedošlo k porušeniu práva

navrhovateľa na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní síce stručným, avšak jasným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s argumentáciou navrhovateľa, uviedol dôvody, pre ktoré návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ako aj myšlienkové pochody, na základe ktorých dospel k jeho právnym záverom. Odvolací súd považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia za dostačujúce, spĺňajúce podmienky ust. v spojení s a .

31.1. K odvolacím námietkam navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnom zistení skutkového stavu, keď bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý o tom, že boli splnené podmienky pre jeho nariadenie, z dôvodu, že povinná napriek uloženému zákazu priblíženia neustále kontaktuje navrhovateľa dožadujúc sa osobného stretnutia za účelom vysporiadania ich spoločného BSM, a týmto jej nekalým konaním hrozí navrhovateľovi vážna ujma v podobe premeny jeho podmienečného trestu na trest nepodmienečný, uvádza odvolací súd nasledovné.

31.2. Za nesprávnu považoval odvolací súd odvolaciu námietku navrhovateľa o tom, že ak súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov návrh odmietol, potom je zrejmé, že musel dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod zakotvený ), resp. vec nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod zakotvený ), tvrdiac, že uvedené sú už samy osebe dôvody pre zrušenie uznesenia. V tomto smere dáva odvolací súd do pozornosti navrhovateľovi, že súd prvej inštancie návrh neodmietol (z procesných dôvodov), ale návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na jeho nariadenie. Z uvedeného dôvodu nepovažoval odvolaciu námietku navrhovateľa za dôvodnú.

31.3. Zároveň, po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého uznesenia ako aj podaného odvolania sa odvolací súd musel stotožniť so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v ods. 6.-10. napadnutého uznesenia s tým, že navrhovateľ svoje tvrdenia o tom, že povinná sa ho snaží osobne kontaktovať za účelom dosiahnutia premeny jeho podmienečného trestu na trest nepodmienečný, žiadnym spôsobom neosvedčil, keď svoje obavy z tvrdeného nekalého konania povinnej ponechal len v rovine ničím nepodložených tvrdení (mohol predložiť napríklad čestné vyhlásenia tvrdených tretích osôb, či SMS alebo e-mailovú komunikáciu so žalovanou, atď.). Odvolací súd považuje za potrebné v záujme mimosúdneho riešenia vecí medzi stranami poznamenať, že skutočnosť, že navrhovateľovi bol uložený zákaz priblíženia sa k povinnej trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. zo dňa 6. júna 2026, právoplatným dňa 6.6.2026 neznamená, že povinná stratila z tohto dôvodu nárok na vyporiadanie BSM, za ktorého účelom navrhovateľa zjavne kontaktuje. Rokovania o tejto otázke však budú musieť byť prispôsobené podmienkam uloženého zákazu priblíženia.

32.1. K odvolacej námietke navrhovateľa a k návrhu na výsluch svedkyne navrhnutej v odvolacom konaní odvolací súd uvádza nasledovné.

32.2. V zmysle ust. je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Osobitný význam má citované ustanovenie pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle . Je však vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Odvolací súd nepristúpil k návrhu navrhovateľa na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne v odvolacom konaní najmä z dôvodu, že navrhovateľ ani v podanom odvolaní nedoplnil, ani nepredložil žiadne nové skutkové tvrdenia či dôkazy na podporu jeho argumentácie spred súdu prvej inštancie, ku ktorým bol povinný v zmysle spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tieto opätovne ponechal v rovine subjektívnych, ničím nepodložených tvrdení. Z návrhu na výsluch svedkyne naviac nebolo možné dovodiť, ku ktorému obdobiu (či pred alebo po nariadení neodkladného opatrenia) mala navrhnutá svedkyňa vypovedať.

33. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania.

34. Z vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ absolútne neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nepredložil, ani nenavrhol žiadne dôkazy, osvedčujúce ním tvrdené obavy z jeho ohrozenia konaním povinnej bol správny, a navrhovateľ neosvedčil zákonné

predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní neosvedčil hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k povinnej, či potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Tieto sú už upravené vyššie uvedeným trestným rozkazom. Skutočnosti, ktoré uvádzal v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorými odôvodňoval potrebu jeho nariadenia, mali charakter úvah a predpokladov, ktoré však neboli osvedčené. Závery súdu prvej inštancie, pre ktoré zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preto považoval odvolací súd za správne, z ktorého dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil.

35. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. Navrhovateľovi preto v budúcnosti rozhodnutie o tomto neodkladnom opatrení nebráni prípadne opätovne podať nový, riadne odôvodnený a osvedčený návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

36. O nároku povinnej na náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že povinnej, ktorá bola de facto v odvolacom konaní plne úspešná, síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto však nevyplývajú z obsahu spisu, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podľa má dovolateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie. Podľa ods. l z. č. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci www.legalaid.sk. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).